Matej Tóth: Najlepší pocit mám po tréningu, na ktorý sa mi nechcelo

Ako sa prekonať a ísť aspoň kúsok cesty do práce pešo?

Majster sveta a olympijský víťaz v chôdzi nám prezradil, čo robí, keď sa mu nechce trénovať a prečo namiesto auta niekedy stačí ruksak a poriadne topánky.

Tento rok ste pozbierali asi všetky úspechy, ktoré sa dali. Ako ste oddychovali cez zimu a aká je vaša ďalšia méta?

Na oddych veľa času nebolo. Od tréningu som si kvôli zraneniu po olympiáde oddýchol 3mesiace, ale za ten čas som sa v podstate nezastavil.

Od decembra som už nabehol na tréningový režim, mám zimnú prípravu na sezónu, som už v plnom zaťažení a pomaly sa dostávam do formy. Vrcholom roka 2017 budú  v auguste majstrovstvá sveta v Londýne, kde budem obhajovať titul.

Asi to človeku dá poriadnu dávku sebaistoty do tréningu aj pretekov. Čo vás teraz dokáže najviac „hecnúť”?

Ocenenia po úspešnej sezóne boli veľmi príjemné, ale už to bolo tak dávno po olympiáde, že som mal pocit, že si ich ani nezaslúžim a je na čase zase makať. Nedá sa žiť z minulosti. Teším sa, že aj po dlhšej vynútenej pauze sa mi darí zvyšovať výkonnosť a ak to takto pôjde ďalej a zostanem zdravý, nemám obavy o ďalšie kvalitné výkony. Pre mňa je momentálne najväčšia motivácia radosť z tréningu a to, že som v poriadku a môžem naplno trénovať.

Po úspešných majstrovstvách v hokeji sa vo veľkom kupovali dresy, Peter Sagan tiež pomohol predať veľa bicyklov a dresov. Postrehli ste nejaké zmeny na poli chôdze alebo aspoň viac ľudí v pohybe, prípadne viac detí na atletike?

Atletika prežíva “boom”. Vidím obrovský záujem detí o atletiku, ale aj špeciálne o chôdzu. Samozrejme, nie je to ani zďaleka len moja zásluha. Vedenie nášho zväzu robí obrovské množstvo práce. Ale teším sa, že aspoň malou troškou sa o popularizáciu tohto krásneho športu pričiňujem.

Ako vediete vaše dcéry k pohybu, prípadne k atletike?

S manželkou ich vedieme k športu, ale zatiaľ všeobecne. Snažíme sa, aby boli športovo gramotné. Aby vedeli bicyklovať, plávať, korčuľovať, lyžovať, behať, skákať, hrať loptové hry. Aký šport, a či vôbec si vyberú na vrcholovej úrovni, necháme na nich.

S O2 rozbiehate projekt Športová akadémia Mateja Tótha, ktorý umožní školám získať grant na podporu pohybových aktivít u detí. Čo si od toho sľubujete? Aby sa deti viac hýbali, alebo aj širšiu základňu talentov?

Aj jedno aj druhé. V prvom rade podporíme kvantitu. Nech deti športujú a nech pohyb patrí k ich rozvoju. Ale takých možností je, vďakabohu, na Slovensku dosť. My však chceme využiť naše skúsenosti a vedomosti a túto všeobecnú prípravu chceme skvalitniť a tým prispieť k tomu, aby nám na Slovensku vyrástli kvalitní športovci a hlavne zdravá generácia.

Tak ako som sa ja motivoval a mal vzory v minulosti, chcem aj ja pozitívne vplývať na motiváciu detí a mladých športovcov. Chceme im ponúknuť program, v ktorom sa spoja naše teoretické a praktické znalosti. Do projektu Športovej akadémie Mateja Tótha sa aktívne zapája aj môj osobný tréner Matej Spišiak, môj fyzioterapeut Denis Freudenfeld a ďalší tréneri skúsení v mládežníckom športe.

Deťom chceme, okrem kvalitného tréningu, ponúknuť aj znalosti špičkových odborníkov, ktorí preniesli všetky tieto poznatky do jedinečnej a pokrokovej metodiky, ktorou budú vyškolení všetci tréneri Športovej akadémie Mateja Tótha.

Čo by sa dalo ešte urobiť, okrem priamej podpory športu, aby sa deti viac hýbali? Netreba v tomto smere pracovať aj s rodičmi, aby boli iniciatívnejší?

Mám taký pocit, že stále väčšia časť spoločnosti si uvedomuje, aký je šport dôležitý v zdravom vývoji dieťaťa. Nielen po fyzickej, ale aj po psychickej stránke. Aj mne šport veľmi pomohol v osobnostnom rozvoji. A terajší rodičia si to začínajú tiež uvedomovať.

Ale myslím, že najlepšie je pritiahnuť k športu celé rodiny. Väčšinou deti potrebujú vzory, ale ak sa nám podarí pritiahnuť deti k športu, môžu práve oni motivovať svojich rodičov k pohybu a časom by sme mohli dospieť k ideálnemu stavu, že budú športovať celé rodiny.

Často možno narazíte na odpoveď, že šport je aj o peniazoch. Do akej miery to platí aj pri atletike? Kedy sa dá robiť ešte ako nízkonákladový koníček a kedy už naozaj treba viac financií?

Je to takmer priamo úmerné výkonnosti. Aj v amatérskych podmienkach sa dá športovať, dá sa pripraviť aj na slušnú úroveň, napríklad splniť limit na majstrovstvá Európy, ale už keď chce byť atlét v svetovej špičke, chce to aj zodpovedajúce podmienky, čo samozrejme stojí aj nejaké peniažky na materiálne zabezpečenie, sústredenia, regeneráciu a zdravotné zabezpečenie.

Ročne nachodíte toľko kilometrov, čo niekto iný možno najazdí autom do práce. Vy využívate auto? Ak áno, tak na čo?

Samozrejme auto využívam v podstate denne. Už teraz som na hrane s časom a ešte keby mám všade chodiť pešo, tak nestihnem asi polovicu z toho. Nachodím síce do 6 tisíc kilometrov, ale autom ďalších 30 tisíc. Som síce chodec, ale to neznamená, že prejsť sa v meste, alebo niečo vybaviť na úradoch je chodecký tréning (smiech). No snažím sa aj ja využívať tie svoje rýchle nohy nielen na tréning, ale aj na presun z bodu A do bodu B.

Vedeli by ste si bez auta predstaviť život? Za akých okolností?

Ak by som žil na bezstarostnom ostrove, jedine vtedy. Pri všetkých povinnostiach, ktoré v dnešnej dobe produktívny človek má, je to podľa mňa nereálne byť úplne bez auta. Ale často sa stáva, že ho využívame aj na kratšie vzdialenosti, kedy by sa dalo prejsť aj pešo a ušetrili by sme palivo a veľakrát aj čas.

Vraj by ste po skončení aktívnej kariéry rád robili novinárčinu, ktorej sa už sčasti venujete aj teraz. Nie vždy, ale je to zo značnej časti aj sedavá práca. Budete vedieť „obsedieť” ?

Ak k tomu napokon dôjde, tak by som to určite zvládol, aj keď šport by asi zostal súčasťou môjho života. Neviem si predstaviť deň bez pohybu. Nehovoriac o tom, že pri kancelárskej práci človek potrebuje vyvetrať nielen telo, ale aj hlavu.

Sú ľudia, ktorí za prácou dochádzajú autom veľa kilometrov, v práci sedia za počítačom, poobede pozbierajú deti z krúžkov a zase idú autom domov. Ako by ste im poradili udržať sa v pohybe?

Sú situácie, keď je človek naozaj vyťažený na 100% a nemá šancu sa aspoň na chvíľu vyvetrať a prejsť. Ale skúste si počas obednej pauzy polhodinku zabehať (zamestnávateľ vám to určite umožní), alebo večer, keď už máte kľud, vybehnite si zabehať (aj po sídlisku).

Ak sa z toho stane tradícia, uvidíte ako sa budete cítiť lepšie. Aj keď viem si predstaviť, že niekedy je ťažké sa donútiť obliecť a vybehnúť. Ale keď sa donútiť, budete sa cítiť lepšie a urobíte veľkú vec pre svoje zdravie.

Aká by bola vaša odpoveď na výhovorky typu nemám čas, je škaredé počasie?

Sám niekedy prekonávam nechuť na tréning, ale paradoxne, v takéto dni mám z neho najlepšie pocity. Lebo už počas tréningu zistím, že sa cítim lepšie a lepšie a potom ma zaplavia endorfíny akoby som vyhral preteky.

Máte aj vy niekedy takúto slabú chvíľku? Ako sa ubrániť pred vlastnou lenivosťou, resp. chuťou ostať doma na gauči?

Väčšinou je to len v hlave. Je najľahšie zostať ležať na gauči, ale garantujem vám, že večer, keď si ľahnete do postele budete mať oveľa lepší pocit, keď sa na ten tréning hecnete. Ja mám do istej miery výhodu, že som profesionál a keď nič iné nepomáha, tak si jednoducho poviem, že musím.

Chodiť pešo do práce znamená napríklad aj nosiť nákupy v rukách, viac vecí v kabelkách a taškách, možno aj boľavé chodidlá. Čo by ste odkázali ľuďom, ktorí by to chceli skúsiť, aby sa nenechali týmito vecami odradiť?

V dnešnej dobe nie je problém prekonať všetky tieto prekážky. Sú to len technické detaily, ktoré sa dajú doriešiť. Stačí mať kvalitný ruksak a topánky. Jediná vec, ktorá vám dokáže vašu snahu naozaj zmariť, je vaše presvedčenie, že sa to nedá. Všetko sa dá a pocit, že ste spravili niečo pre seba, pre životné prostredie je oveľa príjemnejší ako klamlivé uspokojenie, že sa to nedá.

Páčil sa vám článok?
Slabé
12345 (No Ratings Yet)
Loading...
Super

Riaditeľka školy, v ktorej nezvoní: Dajme deťom bezpečný priestor na pohyb

Skúsená pedagogička po dvadsiatich rokoch praxe otvorila základnú školu, o akej vždy snívala. Tento rok v nej prebieha aj O2 Športová akadémia Mateja Tótha, ktorá si deti získala.

Súkromná základná škola v Senci je miesto, kde stretnete radostné, zvedavé deti. Učitelia sa v nej snažia nájsť zdravú rovnováhu medzi radosťou z učenia a cieľavedomou prácou na úspechu. Minulý rok táto škola v rámci Bratislavského kraja vyhrala s obrovským náskokom v súťaži o O2 Športovú akadémiu Mateja Tótha, ktorá spadá pod platformu O2 Dobrá vec. Boli sme sa spýtať, ako sa im to podarilo.

Vyhrajte O2 Športovú akadémiu Mateja Tótha. Viac informácií o podmienkach súťaže nájdete na tomto mieste.

S riaditeľkou školy Ivetou Barkovou sa stretávame v jej kancelárii. Pôsobí skromne, no keď sa rozrozpráva, nevychádzame z úžasu, čo všetko sa jej spolu s kolegami, deťmi a ich rodičmi v tejto nenápadnej malej škole podarilo. V jej podaní to pôsobí jednoducho, akoby to bolo samozrejmé.

Napriek tomu, že je už poobede a väčšina detí je v škole v prírode, na chodbách neutícha pohyb a aj v kancelárii panuje čulý ruch. Vyzváňa telefón, ľudia sa prichádzajú poradiť, vrátiť požičané veci. Pani riaditeľka všetko s prehľadom organizuje a spokojne si vydychuje, aký je tu dnes pokoj oproti bežnému dňu.

Rozprávame sa o tom, ako pred tromi rokmi so školou začínali, ako sa im v škole, kde počas vyučovania nie je počuť typické zvonenie, darí a ako im O2 Športová akadémia Mateja Tótha potvrdzuje, že sny sa plnia.

Ako človek príde k tomu, že sa stane zriaďovateľom a riaditeľom súkromnej základnej školy?

Učím vyše dvadsať rokov, učila som na štátnej základnej škole aj na gymnáziu. Na svojom poslednom pôsobisku v malej vidieckej škole som v zborovni sedela oproti kolegyni, ktorá bola rovnako akčná ako ja. Počas každej voľnej chvíle sme sa rozprávali o tom, ako by mala fungovať škola našich snov.

Povedala som si, že buď budem do dôchodku ufrflanou učiteľkou, ktorá sa bude stále sťažovať, alebo zoberiem veci do vlastných rúk.

Dva roky sme potom spolu s mojou akčnou kolegyňou Jankou Augustovičovou pracovali na príprave takejto školy. Získali sme dôveru rodičov, ktorí nám zverili svoje deti. A pred tromi rokmi sa sen stal skutočnosťou, stala som sa zriaďovateľkou a zároveň riaditeľkou.

V tejto pozícii som sa našla, baví ma to celé organizovať a teším sa z každého úspechu. Práce je veľmi veľa, ale bolo to najlepšie rozhodnutie môjho života.

Ako vznikol nápad prihlásiť sa do O2 Dobrej veci a zabojovať o O2 Športovú akadémiu Mateja Tótha?

Naša škola nemá žiadneho veľkého sponzora. Tvoríme ju iba my, deti a ich rodičia. Šport je od začiatku súčasťou našej vízie vyváženej školy. Sama som až do maturity denne športovala a chcela by som deťom ukázať, že bežné športovanie môže prinášať radosť a zároveň vytvára návyk na pravidelný pohyb.

„Povedala som si, že buď budem do dôchodku ufrflanou učiteľkou, ktorá sa bude stále sťažovať, alebo zoberiem veci do vlastných rúk.“

Na šport kladieme veľký dôraz, deti absolvujú každý týždeň hodinu telocviku v plavárni v Senci, vo vstupných priestoroch máme pingpongový stôl a práve budujeme predzáhradku s workoutovým náradím.

Keď som na internete zbadala informácie o O2 Športovej akadémii Mateja Tótha a o šanci získať ju pre našu školu prostredníctvom hlasovania na stránke O2 Dobrá vec, veľmi sa mi tá myšlienka zapáčila a hneď som sa o ňu podelila s rodičmi. Páčilo sa im to, a tak sme školu do súťaže prihlásili.

V Bratislavskom kraji ste s veľkým náskokom zvíťazili. Hoci máte menej ako 200 žiakov, získali ste 5 532 hlasov. Ako sa dá niečo také dosiahnuť?

Začína sa to tým, že sme rodinná škola. Rodičia sú s nami vo všetkom súčinní a pomáhajú nám. Priznám sa však, nečakala som takú obrovskú vlnu nadšenia.

Hlasovaním sme doslova žili všetci – učitelia, rodičia aj žiaci. Neustále sme spolu komunikovali a posielali sme si informácie o stave hlasovania. Rodičia si navzájom radili, ako sa dajú získať bonusové body, napríklad za čítanie článkov na Sóde. Po celej škole sme mali vylepené materiály s informáciami o súťaži. Pri každej príležitosti sme pripomínali, že súťažíme o výbornú cenu.

Do hlasovania sa zapojili celé rodiny. Viem o rodine, kde svoj hlas denne odovzdávalo 16 ľudí. Takisto pre učiteľov sa hlasovanie stalo každodenným rituálom. Zapojili sa ráno, hneď ako zapli počítač. V kuchynke sme si potom dávali kontrolné otázky: „Už si dnes hlasoval?“ Využili sme aj sociálne siete. Pomohli nám hlasy Senčanov, ktorí nás sledujú.

Zo začiatku som nečakala, že to bude mať taký veľký ohlas. No keď hlasy začali pribúdať, už sme sa nechceli vzdať. Vydržali sme do úplného konca, aj keď sme vedeli, že máme veľký náskok.

Po celej škole sme mali vylepené materiály s informáciami o súťaži. Pri každej príležitosti sme pripomínali, že súťažíme o výbornú cenu.

Bola to naša prvá veľká výhra a bolo povzbudzujúce vidieť, že sme to dokázali. Radosť z víťazstva v hlasovaní bola obrovská a záujem medzi deťmi a rodičmi bol niekoľkonásobne vyšší ako naše možnosti.

Podarilo sa vám zvíťaziť vo veľkej konkurencii, získali ste O2 Športovú akadémiu Mateja Tótha na pôde vašej školy, a v rámci nej vedenie 20-člennej skupiny detí na celý školský rok zadarmo. Podľa čoho ste deti vyberali?

V škole organizujeme krúžkový festival. Rodičia si môžu pozrieť ponuku krúžkov a porozprávať sa s vedúcimi. Keď sme prezentovali O2 Športovú akadémiu Mateja Tótha, bol to úplný ošiaľ. Prihlásilo sa množstvo detí.

Výber urobila trénerka, ktorá vyskladala pestrú, vekovo zmiešanú skupinu. Niektoré deti dostali šancu začať cvičiť a niektoré zase rozvíjať svoj talent na atletiku. Pre ostatné deti ponúkame množstvo iných športových krúžkov.

V mnohých školách vrátane tej vašej odovzdával certifikát o účasti v Akadémii Matej Tóth osobne. Ako to vnímali deti?

Prišlo to celkom narýchlo na začiatku školského roka. Deti sa veľmi tešili. Prišli s myšlienkou, že by samy Mateja Tótha privítali a pripravili preňho program. Zatancovali vlastné choreografie, zasúťažili si s ním v športových disciplínach, zorganizovali improvizovanú tlačovú besedu a autogramiádu.

Atmosféra deti tak strhla, že sa nevedeli rozlúčiť. Matej Tóth zožal obrovský aplauz, každý sa s ním chcel fotiť. Začiatok školského roka tak nabral novú dynamiku.

Ako si deti užívajú tréningy?

Ani ku koncu školského roka nadšenie nepoľavilo a deti sa na tréningy stále veľmi tešia. Majú svoje dresy, vždy pred tréningom sa do nich prezliekajú a vtedy celá chodba ožije. Najlepšie na Akadémii je, že deti si ani neuvedomujú, že pravidelne poctivo trénujú. Vytvárajú si návyky, zažívajú radosť zo športu, z úspechov a z kamarátstva.

Cieľom tréningov je, aby deti nebrali šport ako individualistickú súťaž. Na tréningy chodí zmiešaná skupina od prvákov po štvrtákov, takže vznikajú momenty, keď si musia pomôcť, potiahnuť jeden druhého. Prirodzene sa tak učia spolupracovať aj v náročných situáciách.

Vidno na deťoch pokroky?

Súčasťou programu je testovanie formou hry na začiatku, v polovici a na konci roka. Na deťoch vidíme veľké pokroky v odvetví športu, na ktorý môžu mať pohybové predpoklady. Vidno to aj v tom, že deti sa pohybujú efektívnejšie a naučili sa pohyby robiť technicky správne.

Výhodou je, že dostávajú všestrannú športovú prípravu. Tú môžu potom využiť na druhom stupni, keď sa rozhodnú špecializovať na ktorýkoľvek šport. Pre nás je O2 Športová akadémia Mateja Tótha liahňou budúcich športových talentov.

O O2 Športovú akadémiu Mateja Tótha súťažia prostredníctvom platformy O2 Dobrá vec školy aj tento rok. Odporúčate školám zapojiť sa?

Určite. A nielen počas roka, keď sme dostali podporu. Pozitíva pre školu sú dlhodobé. Trénerka O2 Športovej akadémie Mateja Tótha je zároveň naša telocvikárka. Prešla školeniami, naučila sa metodiku a niektoré prvky využíva aj na hodinách telesnej výchovy.

Od Akadémie sme dostali veľa športového náradia. Sú medzi ním bežné, ale aj netradičné pomôcky. Tie nám zostanú, aby sme ich mohli používať aj po skončení programu.

Rozprávame sa spolu o pohybe. Majú ho podľa vás dnešné deti dostatok?

Dnešné deti sú také isté, ako sme boli my v ich veku. Zmenili sa však okolnosti, v ktorých žijeme. My sme trávili detstvo na uliciach prirodzeným pohybom, dnes majú rodičia oprávnený strach nechať deti na voľno. Je v podstate nemožné vypustiť deti na ulicu a mnohé školské areály sú poobede zatvorené.

„Dnešné deti sú také isté, ako sme boli my v ich veku. Zmenili sa však okolnosti, v ktorých žijeme.“

Rodičia nechcú šport zanedbať, a tak deťom organizujú športové aktivity v kluboch a v tréningových centrách. Keďže tréningy sú organizované dospelými, možno dnes nemajú deti k športu taký srdečný vzťah. Niekedy je pre ne záťaž ísť na tréning. Nepociťujú spontánnu radosť, ktorú sme mali my, keď sme mohli vybehnúť von a prirodzene naplniť svoju potrebu hýbať sa.

Čo by deťom pomohlo v tom, aby sa viac hýbali?

V prvom rade by sme im mali zabezpečiť bezpečný priestor na športovanie. To by malo byť prioritou samosprávy každého mestečka alebo dediny. Ak sa pýtate detí, prečo nešportujú, prejdú do oprávnenej ofenzívy: „Kde to máme robiť?“

V meste ako Senec, ktoré je obklopené novými satelitmi, deti často ani nemajú možnosť samy sa dostať k iným deťom. Keď sme robili minulý rok na Deň detí cyklovýlet, museli sme zapojiť do akcie mestskú políciu, aby sme sa cez niekoľko veľkých križovatiek dostali na cyklochodník. Deťom veľmi chýbajú nielen športoviská, ale aj obyčajné chodníky a cyklotrasy.

Ak chceme deti priviesť k pohybu, mali by sme im byť vzorom. Pohyb by mal byť súčasťou rodinného života. Časť víkendov by sme mali tráviť spoločne s deťmi aktívnym pohybom, prechádzkou, bicyklovaním, túrami alebo rôznymi nenáročnými športmi, ktoré nám spestria deň. Aj na zmrzlinu sa dá ísť na bicykli.

Rozhýbte svoje deti prostredníctvom tretieho ročníka O2 Športovej akadémie Mateja Tótha. Do 30. júna si o účasť v nej môžu zasúťažiť základné školy na celom Slovensku. Viac informácií o pravidlách súťaže a získaní bonusových bodov za prečítanie člávnkov v sóde získate na stránke www.dobravec.o2.sk.

Dobrá vec

Podporte školu
v projekte O2 Dobrá vec

Prečítaním tohto článku
ste získali bonusový hlas.
Využite ho a podporte svoju školu.

Využiť bonusový hlas

Iveta Barková

Vyštudovala slovenčinu a dejepis na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského. Na Slovensku učí už viac ako 20 rokov, medzitým päť rokov pôsobila v pražskej agentúre, ktorá organizuje koncerty medzinárodných mládežníckych zborov. Tu okrem iného získala aj poznatky o fungovaní školských systémov v Británii a v USA. Je absolventkou Komenského inštitútu. Inšpiráciou je pre ňu nemecká inovátorka Margret Rasfeld. Pred tromi rokmi založila v Senci Súkromnú základnú školu, v ktorej pôsobí ako riaditeľka. Aktívne a odhodlane zavádza do vyučovacieho procesu inovácie a moderné prvky. Jej ambíciou je inšpirovať ľudí k tomu, že veci sa dajú meniť zdola.


Vybrali sme 11 najlepších smartfónov z júnovej ponuky

Čítaj viac

Huawei 1+1: získajte k smartfónu Huawei aj druhý telefón alebo hodinky

Čítaj viac

Férová Nadácia O2 prerozdelí na projekty k 30. výročiu Nežnej revolúcie 30 000 €

Čítaj viac