Najčudnejšie konšpirácie, ktoré na internete šíria filmoví fanúšikovia

Ilumináti, dvojičky, upíri, pristátie na Mesiaci či paralelné vesmíry. Z každého rožku trošku.

Internet je plný pračudesných teórii o všetkom možnom. Tajné spolky, neustále predpovede konca sveta, teórie o plochej či dutej Zemi, alebo pozorovania UFO. Podobné konšpirácie samozrejme neobchádzajú ani filmový priemysel. Práve naopak, niektoré vyslovene stoja za to.

Vybrali sme najbizarnejšie a najvtipnejšie teórie, ktoré na diskusných fórach šíria filmoví a seriáloví fanúšikovia.

6. Simpsonovci predpovedali 11. september

Asi žiadna téma nie je predmetom toľkých konšpiračných teórii ako teroristický útok na budovy Svetového obchodného centra z 11. septembra 2001. To, že existuje konšpiračná teória, ktorá túto udalosť dáva do súvisu s rodinným seriálom Simpsonovci, je však predsa len trochu prekvapujúce.

V epizóde “Mesto New York vs. Homer Simpson” z roku 1997, Líza ukazuje obálku časopisu, na ktorom je nápis “New York $9.” Za týmto nápisom je silueta Dvojičiek, ktoré pripomínajú číslo 11.

Podľa konšpiračných teoretikov, podobnosť nie je čisto náhodná. Majiteľ televíznej stanice FOX, ktorá seriál vysiela, patrí k tajnej svetovej elite, ktorá z pozadia ovláda svet a teda s určitosťou ide o odkaz na dopredu naplánované útoky.

5. Homer odhalil, že Bill Clinton je mimozemský jašter

Jednou z najbizarnejších konšpiračných teórii je tá, že mimozemská rasa šedých jašterov, takzvaných Reptiliánov, ovláda svet a stojí za všetkým zlom, čo sa kedy dialo na Zemi.

“Šediváci” údajne s niektorými svetovými politikmi udržiavajú dobré konexie. Výsostne napríklad s Georgeom Bushom mladším či britskou kráľovnou Alžbetou.

Na “utajovanú pravdu” by mali skryto poukazovať aj tvorcovia Simpsonovcov v epizóde “Špeciálny čarodejnícky diel VII”. V príbehu s názvom Občan Kang Homera na rybačke unesú mimozemšťania.

Na mimozemskej lodi zisťuje, že slizkí zelení mužíci chcú ovládnuť ľudstvo a pre tento zámer uniesli a vzali na seba podobu politikov Billa Clintona a Boba Dolea (kandidátov na prezidenta v čase vysielania epizódy).

Homer sa snaží varovať ľudstvo, nikto mu však neverí, až kým pred všetkými neodhalí ich pravú identitu. Keďže sú aj tak jediní kandidáti za Republikánov a Demokratov, voľby vyhrá jeden z nich a ľudstvo nakoniec zotročí.

4. Upír Nosferatu bol skutočný upír

V slávnom hororovom filme Upír Nosferatu, ktorý sa mimochodom natáčal na Oravskom zámku, si hlavnú úlohu mimoriadne desivého grófa – upíra zahral Max Schreck. Zlé jazyky tvrdia, že ho do úlohy ani príliš nemuseli maskovať.

Existujú však filmoví fanúšikovia, ktorí veria, že to nebolo jeho nie príliš atraktívnym vzhľadom, ale tým, že Max Schreck bol skutočný upír.

Prvýkrát s touto myšlienkou vyrukoval filmový kritik Ado Kyrou už v roku 1953. Teória sa časom stala natoľko populárna, že ju použili ako nosnú ideu pre film V tieni upíra.

3. Neexistujúci film je dôkazom paralelného vesmíru

V roku 2009 sa na populárnom diskusnom portáli Reddit spustila diskusia o filme Shazaam. Film z 90. rokov si pamätali stovky ľudí zo svojho detstva. Fanúšikovia si živo spomínali na množstvo detailov.

Napríklad, že vo filme hral americký komik Sinbad, alebo že film bol o deťoch, ktoré si pre svojho otca priali novú manželku. Dokonca si presne vybavujú, ako vyzeral plagát k filmu.

Jediný problém je, že Shazaam neexistuje a ani neexistoval. Aj herec Sinbad potvrdil, že v takom filme nikdy nehral. Existuje však podobný film, ktorý sa volá Kazaam a hlavnú úlohu v ňom hrá Shaquille O’Neal.

Niektorí fanúšikovia si však stoja za tvrdením, že si filmy nezamieňajú a namiesto toho trvajú na teórii o nutnosti existencie paralelného vesmíru.

2. Film Titanic je o cestovaní v čase

Okolo filmu Titanic existuje fanúšikovská teória, ktorá tvrdí, že Jack (Leonardo DiCaprio) bol v skutočnosti cestovateľ v čase. Jack – muž z budúcnosti je poslaný do minulosti, aby zabránil Rose (Kate Winslet) spáchať samovraždu.

Nešťastná udalosť by spomalila plavbu a Titanic by nikdy nenarazil na ľadovec. Takáto udalosť by príliš zasiahla do priebehu dejín alebo možno vytvorila neprekonateľnú časovú slučku.

Dôkazom tejto teórie by malo byť to, že Jack nemá žiadne reálne peniaze zo súčasnosti a preto je nútený vyhrať lístky na loď v kartách. Navyše pri hre spomenie umelo vybudované jazero Wissota, ktoré v čase plavby Titanicu ešte neexistovalo (jedna z chýb vo filme).

Že je skutočne oným mužom z budúcnosti by malo dokazovať aj to, že sa o Rose z dôvodu svojej misie začne zaujímať už po prvých sekundách ich vzájomného stretnutia.

1. Stanley Kubrick režíroval pristátie na Mesiaci

Existujú konšpiračné teórie, ktoré tvrdia, že sa Američanom v roku 1969 v skutočnosti na Mesiaci pristať nepodarilo. Aby však Sovietskemu zväzu dokázali, že vo vesmírnych pretekoch zvíťazili, natočili vo filmových štúdiách fiktívne pristátie.

Autorom tohto kúsku by nemal byť nik iný, ako slávny Stanley Kubrick, režisér sci-fi filmu Vesmírna Odysea 2001. Video, kde by o tom mal rozprávať sa ukázalo ako podvod a navyše jeho dcéra túto teóriu dôrazne odmietla.

 

Páčil sa vám článok?
Slabé
12345
Loading...
Super

Fyzioterapeut Mateja Tótha radí rodičom: Všímajte si, ako vaše dieťa sedí, aj ako sa hrá

„Ak sa dieťa venuje rôznym pohybovým aktivitám, v centrálnej nervovej sústave si vytvára programy, z ktorých neskôr môže ťažiť práve v špecializovanej príprave,“ hovorí Denis Freudenfeld.

Denis Freudenfeld pôsobil ako dvorný fyzioterapeut biatlonistky Naste Kuzminovej a dlhodobo spolupracuje s atlétom Matejom Tóthom, ktorého sprevádzal na nejednej olympiáde. Porozprávali sme sa s ním o dôležitosti pohybu pre dnešné deti aj o zdravotných problémoch, ktoré ich trápia.

V rozhovore sa ďalej dozviete:

  • ako pandémia ovplyvnila pohyb detí,
  • na ktoré signály tela by rodičia mali u detí dávať pozor,
  • kedy treba vyhľadať fyzioterapeuta,
  • prečo treba venovať pozornosť správnemu dýchaniu.

Ako rozhýbať deti doma? Zacvičte si spolu s nimi podľa videí O2 Športovej akadémie Mateja Tótha

Ste fyzioterapeutom najúspešnejších slovenských športovcov. V čom presne spočíva vaša práca?

Pracujem vo Vojenskom športovom centre DUKLA v Banskej Bystrici ako fyzioterapeut, ktorý sa stará o talentovaných športovcov. V centre zabezpečujeme prípravu štátnej športovej reprezentácie Slovenska na rôznych súťažiach a olympiádach.

Mojou úlohou ako fyzioterapeuta je diagnostika, liečba a prevencia rôznych pohybových problémov. To znamená, že občas pomasírujem alebo ponaprávam a ak za mnou príde športovec s nejakým problémom, diagnostikou sa snažím zistiť, z ktorej časti tela pochádza. Často sa totiž stáva, že problém je prenesený. To znamená, že niekoho bolí koleno, no v skutočnosti bolesť spočíva v zlom postavení chodidla, v posunutej panve alebo jej príčinou môžu byť aj kríže.

Niekedy je to taká detektívka, pri ktorej vyšetrujem konkrétneho športovca, a po následnej diagnostike sa cvičeniami snažíme uvoľniť alebo posilniť určité svalové partie na tele, ktoré jeho problém vyvolávajú.

Vychádzate pri svojej práci z konkrétnej metodiky?

Pracujem najmä s dynamickou neuromuskulárnou stabilizáciou. Je to metodika založená na dýchacích cvičeniach, pri ktorých sa svaly uvoľňujú. Dokonca aj bez toho, aby ich bolo nutné stláčať či klasicky masírovať. Pri práci so športovcami sa venujeme riadeniu ich pohybu. To znamená, že sa učíme novému pohybu alebo ho naprávame a dávame mu iný rozsah.

S Matejom spolu cvičíme, a keď treba, poskytujem mu regeneračné procedúry. Často pozeráme jeho videá z tréningu a na základe nich sa snažíme zdokonaliť jeho techniku, aby bol jeho pohyb ekonomickejší a rýchlejší a aby svoje telo čo najmenej preťažoval.

Mnohým rodičom by som odporučil, aby po skončení pandémie so svojimi deťmi navštívili pediatra. Dieťa sa nemusí sťažovať na bolesť, ale je možné, že diagnostikou sa odhalí, že niečo naozaj nie je v poriadku.

Fyzioterapia upozorňuje na dôležitosť správneho pohybu. Ako veľmi je dôležitý pohyb pre deti a ako ho ovplyvnila pandémia?

Každé dieťa sa potrebuje hýbať – pohyb je pre jeho vývoj nesmierne dôležitý. Keď sú deti v škole, hýbu sa často. Po skončení hodiny vstanú, vyjdú na chodbu, naháňajú sa, majú hodinu telesnej výchovy, jednoducho stále niečo robia.

Je dôležité uvedomiť si, že kostra dieťaťa potrebuje pre svoj zdravý vývoj určité antigravitačné zaťaženie – nielen chrbtice, ale aj končatín. Tak ako sa vyvíja kostra, menia sa aj uhly v kĺboch. Bedrové i ramenné kĺby sa u malých detí vždy prispôsobujú záťaži, u väčších detí kosti zosilňujú.

Keď dieťa stojí alebo sa pohybuje, má zaťažené dolné končatiny i kardiovaskulárny aparát. Pri dištančnej výučbe sa to nedeje, pretože deti presedia celé hodiny doma pri počítači a mobile a nemajú zabezpečený dostatočný pohyb. Ten veľmi ovplyvňuje aj psychika, ktorá sa premieta do tela a pohybového aparátu detí.

Dôležitá je aj socializácia detí a správna dávka súťaživosti. Svoje tu zohráva už len to, že človek rozpráva a gestikuluje, používa reč tela. Zdravý vývoj dieťaťa značne ovplyvňuje aj obezita, ktorá neraz obmedzuje jeho pohyb, pričom dôsledky sa prejavia až o rok alebo o dva.

Čo by si mali všímať rodičia na svojich deťoch? 

Najdôležitejšie je všímať si guľatý chrbátik, kolienka a chodidlá. V prvom rade by mali sledovať, ako ich dieťa sedí. Či má guľatý, alebo vystretý chrbát, či nemá predsunutú hlavu, alebo či jeho krčná chrbtica nie je veľmi zaklonená.

Keď sa dieťa hrá a čupne si, je dôležité všímať si, či mu idú kolienka k sebe, alebo či nemá vytočené chodidlá do strany.

Kedy je čas vyhľadať fyzioterapeuta?

Ak napríklad rodič upozorní dieťa na zlé držanie tela a aj napriek tomu ho nedokáže korigovať, je to jasný signál, že niečo nie je v poriadku. Ak mu odstávajú rebrá, má preliačený hrudník alebo sa mu prepadáva klenba chodidiel, prípadne má nohy do X (kolená vbočené dovnútra k sebe), je čas vyhľadať odborníka.

Mnohým rodičom by som odporučil, aby po skončení pandémie so svojimi deťmi navštívili pediatra. Dieťa sa nemusí sťažovať na bolesť, ale je možné, že diagnostikou sa odhalí, že niečo naozaj nie je v poriadku. Vtedy mu dokáže pomôcť práve fyzioterapeut, ktorý mu nastaví potrebné cvičenia.

Dieťaťu nestačí kúpiť kolobežku a povedať si, že to stačí. Potrebuje aj hrať sa s loptou, šplhať po strome, bicyklovať sa a robiť rôzne iné aktivity. Pohyb by mal preň byť predovšetkým zábavou.

Veľa hovoríte aj o správnom dýchaní a potrebe bránicového dýchania, ku ktorému vediete aj športovcov. V čom je takéto dýchanie prínosné?

Rodič si niekedy môže myslieť, ako veľmi je jeho dieťa ohybné a flexibilné a ako dobre trénuje, pričom nevidí, že jeden pohyb nahrádza druhým alebo k nemu pridružuje ďalšie pohyby. Dýchanie u detí sa dnes mení, preto je nesmierne dôležité venovať mu pozornosť.

U nás pracujeme s vývojovou kineziológiou, ktorú cvičíme aj spolu s Matejom. Ide o jednoduché cviky, pri ktorých sa napodobňujú vývojové fázy dieťaťa a ktorých základom má byť bránicové dýchanie, treba teda správne dýchať do brucha. Bránica totiž nemá len dychovú, ale aj stabilizačnú posturálnu funkciu. Stabilizuje telo, čím pomáha, aby bol pohyb človeka jednoduchší a efektívnejší.

Dýchanie do brucha zabezpečuje pevnosť celej pohybovej sústavy. Pohyb je tak oveľa menej závislý od svalov a energeticky menej náročný.

Koľko času by mali deti tráviť pohybom?

Je to veľmi individuálne a závisí to od mnohých faktorov. Určite by však športové aktivity nemali rodičia deťom nanucovať. Treba brať do úvahy, či ide o malé dieťa, alebo tínedžera. Malé deti by mali mať zabezpečenú rôznorodosť pohybu, nemali by sme ich však dlhodobo zaťažovať. Staršie deti potrebujú viac trénovať.

Dôležitú úlohu v tom zohráva aj psychika, ktorú treba rešpektovať. Najlepšia je zlatá stredná cesta, ktorá sa u detí prejavuje príjemnou únavou, keď už nemajú chuť vymýšľať nič iné.

Čítajte aj: Príklad rodičov je pre deti dôležitý nielen v čase pandémie, hovorí detský tréner

Dieťa by malo robiť to, čo ho baví, rodič by sa preto nemal sústrediť iba na konkrétny šport. Potrebuje prirodzený pohyb. Nestačí mu kúpiť kolobežku a povedať si, že to stačí. Dieťa potrebuje aj hrať sa s loptou, šplhať po strome, bicyklovať sa a robiť rôzne iné aktivity. Pohyb by mal preň byť predovšetkým zábavou.

Ak dieťa robí nejaký šport v mladom veku, malo by ho robiť pre radosť, určite neodporúčam ťažké tréningy. Dieťa by si v prvom rade malo šport užívať. Nemalo by preň byť povinnosťou tvrdo sa orientovať na výkon.

Veľkou témou je špecializácia detí na konkrétny šport, s ktorou sa často začína veľmi skoro. Kedy by s ňou dieťa malo začať?

Závisí od druhu športu, ktorému sa dieťa venuje. Odporúčam s ním však začať až na druhom stupni základnej školy. Ak dieťa robí nejaký šport v mladom veku, malo by ho robiť pre radosť, určite neodporúčam ťažké tréningy. Dieťa by si v prvom rade malo šport užívať. Nemalo by preň byť povinnosťou tvrdo sa orientovať na výkon.

Ak je dieťa malé, je dobré, aby malo zabezpečenú rôznorodosť pohybu. Môže sa naučiť niečo z gymnastiky a z koordinačných cvičení pri rôznych druhoch športu, môže si precvičovať vytrvalosť i rýchlosť.

Dieťa je ako špongia − od útleho veku nasáva informácie. Ak sa venuje rôznym pohybovým aktivitám, v centrálnej nervovej sústave si vytvára programy, z ktorých neskôr môže ťažiť práve v špecializovanej príprave.

Deti sa veľa učia pozorovaním alebo napodobňovaním, keď im niekto niečo vysvetľuje. Počúvajú, vidia, vnímajú, premietajú si to do tela a daný pohyb napodobňujú a kreujú. Voláme to motorické učenie, ktoré pomáha aj pri rozvoji koordinácie a iných pohybových kvalít. Čím viac sa teda dieťa učí, tým viac to zužitkuje v budúcnosti.

Na pohyb detí je zameraná aj O2 Športová akadémia Mateja Tótha, ktorá v čase zatvorených škôl a prerušených krúžkov začala zverejňovať videá na cvičenie doma. V čom vidíte ich hlavný prínos?

Akadémia je zameraná predovšetkým na deti na prvom stupni základných škôl, kde sa venujeme všeobecnému pohybovému rozvoju dieťaťa. Deti prostredníctvom hravých online videí Telesnej na doma môžu získať správny športový základ, ale aj pozitívny vzťah k pohybu.

Je to skvelá pomôcka pre rodičov i pre deti, ktoré počas pandémie nemohli chodiť do školy, a tak boli odrezané od pohybových aktivít, na ktoré boli zvyknuté. Cvičiť tak môžu v domácom prostredí. Tu je dôležité podotknúť, že nestačí iba cvičiť, treba aj vedieť, ako správne cvičiť, ako pri cvičení funguje telo, a to všetko Akadémia deti učí.

Denis Freudenfeld

Je jedným z najuznávanejších slovenských fyzioterapeutov. Fyzioterapii sa venuje od roku 2000, od roku 2005 pôsobí vo Vojenskom športovom centre DUKLA v Banskej Bystrici. Na konte má veľa úspechov so špičkovými slovenskými športovcami. Pri svojej práci kladie dôraz na dynamickú neuromuskulárnu stabilizáciu, ktorej priekopníkom bol český fyzioterapeut Pavel Kolář. Pochádza zo Žiliny, momentálne žije v Banskej Bystrici, má dve deti.


Nezaťažia ani rozpočet, ani vaše ruky. Vybrali sme 4 ľahučké smartfóny, ktoré prekvapujú dizajnom aj vybavením

Čítaj viac

Čo všetko bolo v našej komunikačnej výbave vďaka technológiám a internetu? Pripravili sme nostalgickú jazykovú exkurziu

Čítaj viac

Zlepšite sa v cudzom jazyku cestou do práce. Vybrali sme 8 aplikácií, ktoré vás rozhovoria aj posilnia slovnú zásobu

Čítaj viac