Fero Joke, Laci Strike aj Daniel Hevier odpovedajú, prečo je pre nich sloboda dôležitá

Možnosť slobodne tvoriť a baviť ľudí, pracovať tak, ako to človeku najviac vyhovuje, a ráno si dlhšie pospať. Známe tváre a naši spolupracovníci nám prezradili, prečo hrá sloboda v ich životoch významnú rolu.

Venovať sa práci, ktorá človeku dáva zmysel, a slobodne si zvoliť, ako bude vyzerať jeho život, nebolo vždy samozrejmé. Pri príležitosti výročia 17. novembra 1989 sme sa ľudí, s ktorými sme tento rok pri príprave Sódy spolupracovali, opýtali, prečo je pre nich sloboda dôležitá. 

Vypočujte si: 9 pesničiek o slobode, ktoré si treba pripomínať 

Fero Joke
komik

Sloboda pre mňa znamená veľmi veľa, pretože bez slobody by som dnes nemohol baviť ľudí. Kedysi som učil a rovnako si neviem predstaviť, že by som v neslobodných časoch musel vyučovať niečo, s čím sa nestotožňujem.

Sloboda je každému človeku prirodzená a nemyslím tým len slobodu, ktorú si pripomíname každý rok 17. novembra. Sloboda je dôležitá aj v kamarátskych a partnerských vzťahoch. Ľudia sa neradi viažu. A ak niekto potrebuje byť niekým alebo niečím oklieštený, tak v sebe nemá vyrovnané isté veci a vnútorne po slobode netúži, aj keď navonok môže pôsobiť, že ju chce.

Teší ma, že žijem v časoch, keď sa môžem slobodne prejaviť, a budem rád, keď sa to bude meniť aj v iných častiach sveta.

Daniel Hevier
spisovateľ

Sloboda je pre mňa ako pre každého nutnosťou, podmienkou existencie, kľúčom k tvoreniu… Je však sloboda vonkajšia, ktorú vám môžu vziať, a sloboda vnútorná, o ktorú môžete prísť iba vlastným rozhodnutím. Tú druhú som nikdy nestratil. Keby som sa tej vzdal, cítil by som sa ako rozbitý človek, ktorý si nemôže vážiť sám seba.

Daniel Hevier napísal pre O2 Rozprávku o slobode, aby sa téma slobody a Novembra 89 dostala aj k deťom. Prečítať alebo vypočuť si ju môžete na tomto mieste.

Kristína Převrátil Alexy
odborníčka na komunikáciu a autorka projektu Ideology

Sloboda je pre mňa dôležitá, lebo mám rada odvážne výzvy. Sloboda vyžaduje odvahu, lebo je v nej veľa neistoty, robia sa v nej chyby, neustále sa reviduje a mení, všetci v nej strácame a opäť nachádzame vieru a koniec zostáva stále otvorený.

Opak slobody je pre mňa nedostatok viery v širokom zmysle, nielen v náboženskom. V momente, keď v niečo neveríme, napríklad neveríme dieťaťu, ktoré sa niečo učí, začíname si veci vynucovať. Dieťa začneme kontrolovať, trestať a odmeňovať. Vynucovanie znamená, že vnútorný potenciál, všetky možnosti a zdroje dieťaťa už považujeme za definitívne vyčerpané. Neistú, nepredvídateľnú, hoc bohatú a jedinečnú slobodu dieťaťa nahradíme istotou limitu, miestom vo výkonovej tabuľke.

Naša rodina žije v mnohom atypicky, nezmestí sa do škatuliek. Nechodíme do práce a napriek tomu pracujeme, syn nechodí do školy, a predsa sa vzdeláva. Keby sme sa niekam mali zmestiť, asi by nás to tlačilo. Práve vďaka možnosti slobodne sa rozhodovať, meniť sa a napredovať, bez limitov v hierarchii korporátu či budovy školy, sme nielen výkonní, ale aj šťastní.

To je ten najpodstatnejší dôvod, prečo je pre mňa sloboda dôležitá. Cítim v nej šťastie, ale nie vďaka niekomu inému, kto mi to šťastie vyrobí, predá či zabezpečí. Vďaka mne samej.

Som veľmi vďačná, že nie sme len ostrov sami pre seba, ale darí sa nám okolo seba vytvárať komunitu ľudí, pre ktorých je sloboda rovnako existenčná. Nežijeme rovnako, a predsa žijeme slobodne s rešpektom k sebe navzájom. A so zmyslom pre humor, ktorý bez slobody hynie.

Laci Strike
tanečník a choreograf

Pre mňa je sloboda veľmi dôležitá. Najväčší úspech pre mňa je, že nemusím ráno vstávať. Neznamená to však, že málo pracujem. Len to mám jednoducho posunuté od dopoludnia do večerných hodín. A nemám problém pracovať aj cez víkendy.

Som však ochotný zo slobody aj zľaviť, keď viem, že je to pre dobro niečoho. Pre prácu, pre rodinu alebo pre spoločnosť, ak je to nutné.

Sloboda je dôležitá, ale nepleťme si ju s anarchiou. Jej prítomnosť paradoxne najviac pocítime, keď ju stratíme. A stratiť ju aj čiastočne je dosť boľavé. V tomto roku sme nemohli príliš cestovať, zabávať sa na podujatiach a ventilovať tak stres z práce. Myslím si, že to bola škola pre nás všetkých. Snáď ju precítime tak ako predtým čo najskôr. Pevne v to verím. Som slobodný optimista.

Hedviga Gutierrez
ilustrátorka

Nedokážem si predstaviť život bez slobody, ktorú máme. Mňa ako umelca by sa obmedzenie slobody dotklo najviac. Z myšlienok o kontrole, dokonca cenzúre mojich ilustrácií mi behá mráz po chrbte. Sloboda je pre mňa dôležitá aj pri cestovaní a formovaní identity.

Marek Madro
psychológ a zakladateľ internetovej poradne pre mladých IPčko

Sloboda znamená, že môžeme existovať, že človek má právo prežívať čokoľvek, čo chce. Má právo byť jednotlivcom, ktorý je úplne iný ako ostatní ľudia a na jeho jedinečnosti záleží. Má právo na krásne momenty, no aj na tie, keď je mu ťažko. Má právo povedať, že potrebuje pomoc.

Sloboda pre mňa znamená mať možnosť. Možnosť, ako s našou slobodou naložíme. Je veľmi dôležité žiť vo svete, kde sa sloboda stavia na prvé miesto. Je skvelé, keď ju máme, no je nutné uvedomiť si, že má svoju cenu. So slobodou totiž prichádza aj zodpovednosť za to, ako s ňou naložíme.

Čítajte aj: Slobodu potrebujem, aby som mohol tvoriť a existovať, hovorí Daniel Hevier

Či budeme solidárni voči ostatným a budeme slobodu používať na to, aby sme zlepšili svet okolo nás, alebo ju budeme používať spôsobom, ktorý je prospešný iba pre nás.

Sloboda pre nás znamená veľa. Vytvára priestor, kde ľudia môžu dobrovoľne obetovať svoj čas iným. Vytvára priestor robiť dobro vo svojom okolí. Vytvára priestor, kde ľudia vedia nájsť pomoc a majú slobodu ju vyhľadať.

Silvia Yoder Križanová
organizátorka konferencie Slovakia going Zero Waste

Keď prišiel November 89, mala som 11 rokov. Moji rodičia boli aktívni „štrngači kľúčmi“ a hoci som si v tom čase nemohla naplno uvedomiť dosah zmeny režimu, ten intenzívny pocit z prechodu od neslobody k slobode v sebe nosím dodnes. Patrila som ku generácii, pre ktorú kedysi dávno platilo: nedá sa, nemôžeš, nesmieš a 17. november to pre mňa zmenil.

Napriek tomu, že v súčasnosti žijeme v spoločnosti, kde všetky základné slobody máme, čoraz častejšie si kladiem otázku, či sme ako spoločnosť neopomenuli potrebu zodpovednosti, ktorú so sebou sloboda neodlúčiteľne prináša.

Za pár desiatok rokov sme sa prehupli z jedného extrému do druhého. Nič si neupierame, „slobodne“ prijímame, berieme si, až drancujeme. Sloboda neobmedzeného konzumu totiž vyžaduje neobmedzené čerpanie prírodných zdrojov a zároveň rovnakú produkciu znečistenia a odpadu.

Prajem si, aby sme boli slobodní vedome, aby spôsob, akým existujeme na tejto planéte, prinášal blaho. A, prosím, nezamieňajme si toto slovo s blahobytom. Je to moje osobné „štrnganie kľúčmi“.


Spoločnosť O2 si už opäť pripomína výročie Nežnej revolúcie a skutočnosť, že sloboda nie je samozrejmosť, ako si často mylne myslíme. Aj tento rok sme pre vás v Sóde pripravili špeciálny obsah vrátane Rozprávky o slobode od Daniela Heviera, prostredníctvom ktorej chceme tému slobody a dôležitosť Novembra 89 priblížiť aj deťom. Prečítať si ju môžete na tomto mieste.

Páčil sa vám článok?
Slabé
12345
Loading...
Super

Koordinátorka Novinárskej ceny: Poctivý autor sa pod článok vždy podpíše, konšpirátor nie

Novinári budú vždy obľúbeným cieľom konšpirácií, hovorí Miroslava Širotníková, ktorá pracovala aj pre New York Times.

Na Slovensku rastie vplyv konšpiračných médií a viac ako polovica ľudí si myslí, že novinárov riadi niekto v pozadí. Ako lepšie pochopiť prácu novinárov a začať im veriť? Porozprávali sme sa s Miroslavou Širotníkovou, ktorá ako novinárka na voľnej nohe pracovala pre svetové médiá a dnes koordinuje aktivity Novinárskej cenyFondu na podporu investigatívnej žurnalistiky, ktorý dlhodobo podporuje aj spoločnosť O2.

V rozhovore sa ďalej dočítate:

  • s akými predsudkami sa novinári stretávajú najčastejšie,
  • ako prácu novinárov u nás ovplyvnila vražda Jána Kuciaka,
  • prečo je mediálna výchova dôležitá,
  • aké trendy možno vnímať v súčasnej žurnalistike.

Čítajte aj: Korupčné kauzy pomáhajú odhaliť všetci, ktorí si predplácajú médiá, hovorí publicista a aktivista Goda

Stretávaš sa s predsudkami, keď ľuďom povieš, že si novinárka?

Väčšinou si vypočujem, že si nevedia predstaviť, ako moja práca vyzerá. Často si myslia, že novinári a novinárky pracujú doma z Bratislavy, od počítača a nevedia nič o vonkajšom svete.

Stretávam sa aj s množstvom reakcií, ktoré poznáme zo sociálnych sietí, podľa ktorých sú novinári platení „tajnými silami“, že sú zahraničnými agentmi, že im niekto diktuje, čo majú písať, že sa do ničoho nerozumejú a zverejnia čokoľvek, čo im niekto pošle.

Práca novinárov je neustále na očiach. Prečo im však veľká časť verejnosti nedôveruje? 

Myslím si, že najmä preto, lebo píšu o veciach, ktoré sa nie všetkým páčia. Pozerajú sa mocným na prsty, odhaľujú prepojenia biznisu a politiky, a tým niekomu môžu ohroziť živobytie. Nie každému vyhovuje, čo číta, a mnohí potom útočia na novinársku prácu bez toho, aby dôverovali tomu, čo čítajú.

Novinári a novinárky sú okrem toho obľúbeným cieľom konšpirácií. Treba si však uvedomiť, že robia svoju prácu nezávisle od toho, kto si čo myslí. Opierajú sa o fakty a vedu a hľadajú pravdu, nech je kdekoľvek, nedajú sa zahnať do kúta ani sa zastrašiť.

Pracovala si ako novinárka na voľnej nohe, ako vznikali tvoje články? 

Keďže som ako freelancer nemala zázemie stálej redakcie, pracovala som z domu, podobne ako teraz veľa ľudí počas pandémie. Za každou témou som však vždy vycestovala „do terénu“ a za odborníkmi, ktorí k nej mali čo povedať, či už som písala o extrémizme, alebo o ekonomike.

Novinári sa pozerajú mocným na prsty, odhaľujú prepojenia biznisu a politiky, a tým niekomu môžu ohroziť živobytie. Nie každému vyhovuje, čo číta, a mnohí potom útočia na novinársku prácu bez toho, aby dôverovali tomu, čo čítajú.

Keď som pripravovala článok o segregácii rómskych detí v školách, išla som sa pozrieť do škôl v rómskych osadách na východe Slovenska, keď som písala o krajnej pravici, vyhľadala som si ich predvolebný míting a vycestovala za nimi, prípadne išla hľadať ich podporovateľov v obciach, kde majú tradične najväčšiu podporu.

Niektoré dni som strávila rešeršom štúdií a materiálov pri počítači, iné pri rozhovoroch s expertmi z univerzít, potom som zas 3-4 dni cestovala za príbehom do regiónov a rozprávala sa s bežnými ľuďmi na ulici, s miestnymi politikmi či s aktivistami.

Mix tohto všetkého potom skončil v konečnom článku. A či už som reportáž pripravovala sama, alebo s kolegom z amerických, britských alebo holandských novín, vždy sme na nej pracovali priamo na mieste, nie na diaľku.

Spomínaš si na nejaký článok, ktorým si ovplyvnila veľa ľudí?

Mala som asi len jeden, ktorý sa skutočne dostal do politického diskurzu, hoci úplnou náhodou. Pred rokmi sme s kolegom Rickom Lymanom pripravovali článok pre New York Times o Spišskom Hrhove. Páčil sa mi príbeh obce, ktorej sa úspešne podarilo integrovať rómsku komunitu, a chcela som ho dostať do sveta, aby bol inšpiráciou.

Tento text vyšiel aj na titulnej strane novín. Niekedy v tom čase mal bývalý prezident Andrej Kiska počas zasadania OSN v New York stretnutie s finančníkom Georgeom Sorosom. O návšteve písal Kiska na Facebooku a spomenul, že na titulke New York Times vyšiel článok o Slovensku a že sa o tom so Sorosom rozprávali, pretože ho zaujímajú vylúčené komunity.

O niekoľko mesiacov na Slovensku prebehli protesty Za slušné Slovensko a v jednej z prvých reakcií predseda vtedy najsilnejšej politickej strany spomenul stretnutie v New Yorku a postavil na tom konšpiráciu, že zhromaždenia sú riadené zo zahraničia. Vtedy som sa veľmi smiala, že som to so svojím textom dotiahla ďaleko.

Samozrejme, na celej konšpirácii nebolo nič pravdivé, náš článok opisoval príbeh, ktorý bol už vtedy na Slovensku známy, takže nešlo o nič prevratné, a ocitol sa v tom náhodou. Prezidenta ani protesty, samozrejme, nikto zo zahraničia neriadil.

Po smrti Jána a Martiny sa práca novinárov ešte viac dostala do verejnej debaty. Zmenilo sa vnímanie verejnosti?

Bezprostredne po vražde asi áno a veľká časť spoločnosti pochopila, ako naša práca vyzerá a že novinári a novinárky môžu byť pre svoju prácu aj vo fyzickom ohrození.

Podpora verejnosti mne a kolegom dodávala energiu v časoch, keď sme sa možno aj báli alebo sme boli demotivovaní. Postupne sa však vraciame k pôvodnému stavu a nedôvere, ktorú cítiť najviac na sociálnych sieťach.

Ak v nás niečo vzbudzuje pochybnosť či postranný úmysel, pozrime sa na vlastníkov. Z mojich skúseností sa každá redakcia snaží minimalizovať ich vplyv. Horšie je, keď sú vlastníci utajení.

Novinári a novinárky sú prenasledovaní v mnohých krajinách. Tým, že pôsobíš medzinárodne, poznáš niekoho, kto sa ocitol pre svoju prácu v ohrození života?

Nedávno som sa dozvedela, že kolegyňa Emilie van Outeren z holandských novín NRC písala o protestoch proti bieloruskej vláde a po zásahu projektilom skončila v nemocnici. Bola na operácii a dlho sa zotavovala. Nedala sa však zastrašiť a už znova pracuje.

Zrejme si uvedomila, do akých nebezpečných situácií sa dostávajú bežní ľudia, keď sa niečo také vážne stalo jej, a je dôležité zastať sa ich.

Z New York Times som zase poznala viacerých vojnových reportérov, ktorí boli v Iraku a v Afganistane a priniesli si odtiaľ hrozné skúsenosti. Tu na Slovensku je najhorší prípad Jána Kuciaka, svoje si zažili aj viacerí novinári a novinárky v 90. rokoch.

V súčasnosti sa obávame, ako na novinárov budú reagovať fanúšikovia extrémnej pravice, ktorých nenávistné výroky čítame na sociálnych sieťach. Dúfam však, že už žiadne násilie nezažijeme.

Ako tvoji kolegovia v zahraničí reagovali na správu o smrti slovenského novinára? 

V ten deň sa mi ozývali kolegovia zo všetkých novín, z agentúr a televízií, s ktorými som kedy spolupracovala. Hneď ráno som písala editorom New York Times a vysvetlila im, čo sa stalo. Najprv nikto z nás nechcel veriť, že by smrť mohla súvisieť s jeho prácou.

Aj ja som si hovorila, že sme na Slovensku, v Európskej únii a hádam sa nikto nepokúsil o úkladnú vraždu. Ešte v ten deň však na udalosť reagoval policajný prezident, ktorý ju spojil s novinárčinou a odvtedy sme mali všetci jasno. Na prvé zhromaždenie Za slušné Slovensko prišiel aj môj kolega z Varšavy a snažil sa chodiť na všetky protesty so mnou. Bola to veľká vec aj vo svetovom meradle, žiaľ.

Na Slovensku v posledných rokoch rastie vplyv konšpiračných médií. Ako si to vysvetľuješ? 

Vplyv konšpiračných médií súvisí s vysokou mierou nedôvery v inštitúcie. Ľudia potom neveria pravde ani faktom, a to u nich podporuje pocit, že sa nedá veriť nikomu. Na tom stavajú dezinformačné kampane. Hovoria, že svet ovládajú tajné skupiny, že nikto nejde protestovať z vlastnej vôle, že médiá niekto ovláda z pozadia.

Slovensko má v regióne výnimočné postavenie, v nedávnom prieskume organizácie Globsec sa ukázalo, že až takmer 60 % spoločnosti sa prikláňa ku konšpiráciám. Myslím si, že ich rozšíreniu výrazne pomohlo nastavenie sociálnych sietí, u nás hlavne Facebook.

Prečítajte si: Ako rozpoznať hoax? Základom je overiť si, či už o tom nepísali inde

Ako sa v tom dá zorientovať? Ako odlíšiť kvalitné médiá a poctivých novinárov od konšpirátorov?

V prvom rade treba hľadať zdroj informácií a zamyslieť sa, kto mi čo hovorí a prečo. Ak sa napríklad hovorí o koronavíruse, pozrime sa, či sa vyjadruje virológ, ktorý má za sebou odbornú skúsenosť, stavbár či zubár. Hoci je aj zubár lekár, neznamená to, že je odborník na vírusy.

Pri štandardných médiách si tiež vieme ľahko zistiť, kto v nich pracuje. Čím má médium známejšie meno, tým je väčšia istota, že ponúka overené informácie a dá sa na ne spoľahnúť.

Skúste si o novinách nájsť základné údaje, pozrieť si, kto ich vedie, kto ich sponzoruje, ako sú financované.

Používa médium priveľa anonymných zdrojov? Novinári nemajú problém podpísať sa pod svoje články, dezinformačná scéna však robí opak. Aj keď tradičné noviny nezverejnia meno zdroja, aspoň uvedú, že ho poznajú. Tradičné médiá sa skrátka snažia čo najmenej skrývať.

Veľa sa hovorí o financovaní médií. Mala si niekedy pochybnosť o článku kvôli vlastníkom novín, v ktorých vyšiel?

Keď som niekedy mala pochybnosti, stalo sa mi to pri médiách preukázateľne vlastnených finančnými skupinami. Na Slovensku je to veľký problém, ktorý ovplyvňuje kvalitu a slobodu médií. Na druhej strane, aspoň o vlastníkoch vieme, a môžeme si pri každom článku spraviť názor.

Ak v nás niečo vzbudzuje pochybnosť či postranný úmysel, pozrime sa na vlastníkov. Z mojich skúseností sa každá redakcia snaží minimalizovať ich vplyv. Horšie je, keď sú vlastníci utajení.

Oddelili sme tradičné médiá od konšpiračných. Kam zaradiť bulvár, ktorý tiež často pracuje s neoverenými informáciami? 

Bulvár vnímam ako samostatnú kategóriu, ktorá slúži skôr na pobavenie než na získanie serióznych informácií. Snaží sa šokovať, píše o celebritách a medzitým prináša aj správy o politike. Ak však chcete čítať o spoločnosti alebo o zahraničnej politike, odporúčam kvalitnejšie zdroje. Na druhej strane bulvár je stále o niečo lepší zdroj informácií než konšpiračné médiá.

Pochopeniu novinárov a kritickému mysleniu by na Slovensku určite pomohlo zavedenie mediálnej výchovy, a to na všetkých úrovniach škôl.

Zastrešuješ aktivity Fondu na podporu investigatívnej žurnalistiky. Prečo takýto fond u nás potrebujeme?

Fond vznikol v roku 2018 ako reakcia na vraždu Jána a Martiny s cieľom poskytnúť novinárom a novinárkam podporu. Hoci má každá redakcia vlastný biznis model, nie vždy dokáže zaplatiť dlhodobejšiu investigatívnu prácu.

Pochopeniu novinárov a kritickému mysleniu by na Slovensku určite pomohlo zavedenie mediálnej výchovy, a to na všetkých úrovniach škôl.

Ak chcú novinári robiť na zložitejších témach, ktoré si vyžadujú viac času, často si musia znížiť úväzok, prípadne to robia na úkor voľného času a nemajú prostriedky napríklad na cestovanie, hlbšie analýzy. Redakcie v tomto smere nie sú bohaté a v týchto situáciách môžu pomôcť naše granty.

Fond je zároveň podprogramom Novinárskej ceny, ktorou chceme vyslať signál, že u nás vzniká veľa kvalitnej žurnalistiky a že novinárom a novinárkam sa dá veriť.

Aktuálne prebieha hodnotenie súťažných príspevkov v rámci Novinárskej ceny, kde si tento rok aj v porote. Dajú sa z nich vyčítať nejaké trendy v súčasnej žurnalistike? 

V Novinárskej cene síce pôsobím prvý rok, ale nejaké trendy som si všimla. Napríklad, že kvalitná žurnalistika nevymrela a na Slovensku je veľa dobrého, čo čítať, čo vidieť, čo počúvať.

Novinári a novinárky tiež využívajú nové prostriedky, ako informácie podať, rozvíjajú dátovú žurnalistiku, k článkom prikladajú videá, podcasty, zvukové stopy, mapy či grafy. V redakciách sa presadzujú čoraz mladší autori, rastie nám silná nová generácia. Ukazuje sa, že podcastová scéna je u nás veľmi bohatá, že ideme s dobou a inšpirujeme sa vo svete.


Tento článok vznikol pri príležitosti Svetového dňa slobody tlače, ktorý si pripomíname 3. mája. Spoločnosti O2 záleží na slobode slova, preto prostredníctvom Férovej Nadácie O2 dlhodobo podporuje aktivity Fondu investigatívnej žurnalistiky a jeho prínos pri otváraní dôležitých tém. 

Miroslava Širotníková

Je novinárka a koordinátorka Novinárskej ceny a jej podprogramu Fondu na podporu investigatívnej žurnalistiky, ktoré patria k aktivitám Nadácie otvorenej spoločnosti. Pochádza z Trebišova, študovala žurnalistiku na Univerzite Komenského v Bratislave. Približne 10 rokov pôsobila na voľnej nohe a o Slovensku písala pre svetové médiá, ako sú New York Times, Balkan Insight, Channel 4 či Financial Times, spolupracovala aj so slovenskou tlačovou agentúrou SITA. 


Nezaťažia ani rozpočet, ani vaše ruky. Vybrali sme 4 ľahučké smartfóny, ktoré prekvapujú dizajnom aj vybavením

Čítaj viac

Čo všetko bolo v našej komunikačnej výbave vďaka technológiám a internetu? Pripravili sme nostalgickú jazykovú exkurziu

Čítaj viac

Zlepšite sa v cudzom jazyku cestou do práce. Vybrali sme 8 aplikácií, ktoré vás rozhovoria aj posilnia slovnú zásobu

Čítaj viac