Ako zaspať, keď ste v strese

Ani vám počítanie ovečiek nezaberá? Prečítajte si fundovanejšie rady, ktorými sa uvoľníte a zaspíte.

Ak ste v permanentnom napätí, neschopnosť zaspať je bežným príznakom, ktorý vám môže značne strpčovať život. Mať občas stres je celkom bežné. Treba si však určiť, či to u vás predsa len nie je za hranicou únosnosti a naučiť sa s ním fungovať aspoň tak, aby ste si vedeli každú noc dostatočne oddýchnuť.

Či už ide o prácu, rodinu, priateľov, prežitú traumu, alebo aj záležitosť tak bežnú ako stavanie nového domu, každý z nás raz v živote natrafí na nejaký pôvod stresu, ktorý mu bude strpčovať dni. Ak sa vám problémy dostanú pod kožu, je možné, že si ich prenesiete aj do postele a namiesto spánku sa budete len bezsenne prehadzovať a rozmýšľať nad vecami, ktoré v tej chvíli aj tak nevyriešite. Výsledok? Budete nevyspatý, unavený a konfrontácia s problémami bude neskôr prebiehať ešte náročnejšie.

Keď neviete zaspať ‒ a keď sa to naviac často opakuje, je len veľmi ťažké ostať v kľude a pohode predtým, než si ľahnete do postele. Ale aj v rámci nej si viete pomôcť. Tu je zopár overených rád.

1. Vytvorte si pravidelný spánkový režim

[lnk url="https://www.flickr.com/photos/vijarvinen/"]Zdroj: Flickr, Autor: Ville Järvinen[/lnk]

Náš organizmus potrebuje pravidlá a rutinu. Ideálne pre dospelého človeka je v noci spať 7-9 hodín, aby bol plne oddýchnutý. Každý si však na svoj ideálny čas musí prísť sám. Preto, ak sa vám dá, vždy si vymedzte čas na spánok v tom istom intervale (napr. od 23:00 do 7:00 alebo od 22:30 do 6:00) a skúste sa ho za každých okolností držať. Aj počas víkendu.

Ak spíte viac ako deväť hodín, je možné, že sa po zobudení budete cítiť ešte unavenejšie, ako keby ste si zo spánku radšej dve hodiny ukrojili a menenie rutiny vám celý progres pokazí. A čím skôr pôjdete spať, tým budete pod menším tlakom, aby ste čo najskôr zaspali. Nútiť sa čo najrýchlejšie zaspať je to najviac kontraproduktívne, čo môžete v tejto situácii robiť. Časom si však na svoj interval zvyknete a aspoň táto forma rutiny vás bude upokojovať.

2. Stravujte sa vyvážene a nahrádzajte si to, čo vám chýba

Ak bývate unavený a nevyspatý, telo nemá toľko energie na odolávanie všetkým neduhom, ktoré sa okolo nás neprestajne premieľajú. Imunita sa zhoršuje a stávame sa zraniteľnejšími. To najhoršie, čo sa vám počas stresujúceho obdobia môže stať, je ochorieť, no zákony schválnosti fungujú takmer tak spoľahlivo ako gravitácia. Posilnite sa teda vitamínmi a vlákninou zo zeleniny a ovocia a nezabúdajte ani na vyváženú stravu počas celého dňa.

Pred spánkom samozrejme nie je vhodné sa prejesť, lebo vám s preťaženým žalúdkom zaspávanie pôjde ešte ťažšie, ale nechoďte ani spať hladný. Ideálna je kombinácia proteínov a komplexných uhlohydrátov (zelená zelenina, čerstvé ovocie, celozrnné pečivo, cestoviny, ryža, quinoa, kus kus…). Výživové doplnky ako chlorela, spirulina alebo obyčajné magnézium taktiež vedia nastoliť energiu, vylepšiť imunitu a telo uvoľniť.

3. Vytvorte si pred spánkom relaxačnú rutinu

[lnk url="https://www.flickr.com/photos/lilliekate/"]Zdroj: Flickr, Autor: lillie kate[/lnk]

Pred spaním by ste sa nemali namáhať a vyčerpávať, ani mať okolo seba elektroniku, ktorá vášmu mozgu bráni v relaxovaní. Vyhraďte si aspoň hodinu pred spánkom na nenáročné aktivity, ktoré sú vám príjemné. Napríklad si doprajte horúcu sprchu, relaxačný kúpeľ, čítajte si, počúvajte (ukľudňujúcu) hudbu, meditujte, dajte si na tvár kozmetickú masku, ponaťahujte sa, zacvičte si nenáročnú jogu, porozprávajte sa s niekým… Nájdite si to, čo vám vyhovuje najlepšie a zaraďte si túto aktivitu do svojho kalendára ako chvíľu, kedy sa budete venovať len sebe.

4. Naučte sa v posteli upokojiť

[lnk url="https://www.flickr.com/photos/andrewr/"]Zdroj: Flickr, Autor: Andrew Roberts[/lnk]

Ak ste unavený do momentu, kým si ľahnete, no v posteli je všetko preč, nepanikárte. Je mnoho spôsobov, ako si monotónnymi aktivitami nastoliť pokoj v hlave. Napríklad dýchacie cvičenia, počas ktorých sa jednoducho snažíte zhlboka dýchať a zároveň sa na dych plne sústrediť. Môžete si pritom v hlave opakovať “nádych, výdych” a všetko ostatné z nej vytesniť.

Ďalej existujú aplikácie, ktoré vám budú do uší hrať relaxačné melódie alebo zvuky (napríklad dážď, šum mora, atď.). Ak vám nie je cudzia jóga a meditácia, skúste ju pri ležaní v posteli a sústreďte sa len na to, ako sa vám postupne uvoľňuje telo. Môžu vám pomôcť aj príjemné vône, napríklad vo forme vonných olejčekov.

Prípadne skúste spať so štupľami v ušiach, alebo maskou na očiach. Možno vás ruší svetlo a okolité zvuky, aj keď ste si to doteraz neuvedomili. A opakujte si, že telo vie, kedy potrebuje spánok a že časom určite zaspíte. Nemusí to byť nevyhnutne vtedy, keď si to želáte vy, ale tá chvíľa časom príde. A svet sa nezrúti.

5. Hľadajte počas dňa alternatívy

Ak mávate problémy so zaspávaním, prvú vec, ktorú by ste mohli skúsiť zmeniť, je konzumácia kofeínu. Napríklad namiesto štyroch káv denne len dve a po štvrtej-piatej hodine už žiadne. Alebo skúste namiesto kávy iné alternatívy – čierny alebo zelený čaj, zelenú kávu, a podobne. Takisto je pre vaše telo skvelé, ak ho počas dňa prirodzene unavíte fyzickou aktivitou. Skúste aspoň polhodinu venovať športu. Ak sa dlhodobo neviete uvoľniť, pomôcť vám v tom môžu aj masáže, alebo nejaká iná wellness kúra.

6. Spíšte si pred spaním zoznam

[lnk url="https://www.flickr.com/photos/mandywillard"]Zdroj: Flickr, Autor: Mandy Willard[/lnk]

Častokrát nevieme veci z hlavy pustiť práve preto, lebo ešte nemáme celkom doladené ich plánovanie. Hlavu môžeme oklamať aj tak, že si veci, ktoré nás na ďalší deň čakajú a neminú, spíšeme na papier, alebo do mobilu ako jednoduchý zoznam, ktorý nás bude cez deň sprevádzať, udávať smer a z ktorého môžeme postupne odškrtávať. Týmto spôsobom vieme veci jednoduchšie pustiť z hlavy a prenechať ich radšej zoznamu.

Nebojte sa vyhľadať pomoc

Ak je váš dôvod, kvôli ktorému nespíte, vážny a nič vám s ním nepomáha, neváhajte vyhľadať odbornú pomoc. Jedným zo znakov depresívnych a úzkostných stavov, aj iných psychických problémov, môže byť nespavosť, resp. konštantná nevyspatosť, alebo jednoducho neschopnosť vôbec vstať z postele. Niektoré problémy neprekonáme sami, čo samozrejme nie je žiadna hanba si priznať. Naopak, je to prejav toho, že viete počúvať svoje telo a nie ste zbabelý si vypýtať pomoc, keď ju potrebujete.

Páčil sa vám článok?
Slabé
12345 (No Ratings Yet)
Loading...
Super

Raz týždenne posielame výber toho najlepšieho zo Sódy.


Slávni neznámi: Príbehy Slovákov, ktorí sa preslávili za hranicami

Sú známi po celom svete, ale ich mená takmer nikto nepozná. Aj takéto osudy mali naši rodáci, ktorí sa zviditeľnili v zahraničí.

Kombinácia pracovitosti, odvahy a náhody predurčila týchto ľudí na to, že ich mená či tváre obleteli svet. Stáli sa slávnymi, hoci málokto si spomenie na ich mená. Aj takéto osudy mali naši rodáci, ktorí sa zviditeľnili v zahraničí.

Obed na vrchole mrakodrapu

Gusti Popovič, rodák z Vyšného Slavkova, odišiel v ťažkých časoch Veľkej hospodárskej krízy ako mnoho iných za robotou do Ameriky. Sediac na tráme s fľaškou v ruke, ho spolu s ďalšími desiatimi robotníkmi zvečnili na jednej z najslávnejších fotografií minulého storočia s názvom Obed na vrchole mrakodrapu (Lunch atop a Skyscraper). Je tak možno jeden z najznámejších Slovákov, ktorého meno pritom pozná málokto.

Samotná fotografia vznikla 20. septembra 1932 vo výške 256 metrov nad ulicami New Yorku. O pár dní neskôr na stránkach New York Herald Tribune obletela celý svet.

Fotografovalo sa na 69. poschodí mrakodrapu, ktorý sa dnes volá GE Building a je desiatou najvyššou budovou v meste. Samozrejme fotenie bolo zinscenované a pod robotníkmi sa v skutočnosti nachádza 68. poschodie, nižšie približne o tri metre.

Každopádne klobúk dole pred pracovitým Gustim, ktorý okrem toho, že zrejme nepoznal strach z výšok, preukázal aj zmysel pre humor, keď svojej manželke fotografiu poslal domov na Slovensko a na zadnú stranu napísal: „Nič še ty neboj, moja milá Mariška, jak vidziš, ta ja furt s fľašečku. Tvoj Gusti.“

Po návrate domov z Ameriky kúpil polia a začal sa venovať gazdovaniu. Bohužiaľ jeho život skončil tragicky. Ku koncu 2. svetovej vojny, pri prechode frontu cez Vyšný Slavkov, ho na dvore jeho domu zasiahla črepina z granátu.

Slovák podpísaný na 10-dolárovke

[lnk url="https://commons.wikimedia.org/wiki/Category:Bos%C3%A1k_house_(Pre%C5%A1ov)#/media/File:Presov12Slovakia39.JPG"]Zdroj: Wikipedia, Autor: Ing.Mgr.Jozef Kotulič[/lnk]

Michal Bosák pochádzal z dedinky Okrúhle, ležiacej neďaleko Svídníka. Do školy chodil len štyri zimy. V lete sa muselo pomáhať doma. Naučil sa tu písať, čítať a počítať, na viac nebol čas a najmä peniaze.

Bez skúsenosti a prakticky bez vzdelania, zato s vrodenou odvahou a pracovitosťou sa už ako šestnásťročný vybral na skusy za veľkú mláku. Vo vrecku mal symbolický jeden dolár, ktorý dostal od strýka. Ukradli mu ho už v prvý večer, ktorý strávil v Amerike, v nocľahárni v New Yorku.

Našťastie mu pomohli Slováci, ktorí žili v Hazletone v Pensylvánii. V miestnych baniach začínal s triedením uhlia za plácu 75 centov denne. Neskôr okúsil aj prácu priamo v bani a na železnici.

O štyri roky neskôr sa presťahoval do Freedlandu, oženil sa a zmenil povolanie. Ako závozníka ho zamestnal obchodník s pivom Michal Zemány, ktorý v ňom postupne rozpoznal talentovaného obchodníka. Bosák však túžil pracovať na vlastnom. Z našetrených peňazí si otvoril malý hostinec so slovenskou stravou, miesto, kde sa postupne začala stretávať slovenská komunita.

Cítil, že slabé vzdelanie mu nepostačuje a tak po večeroch intenzívne študoval. Získaval si čoraz väčší rešpekt a dôveru rodákov. Po niekoľkých rokoch už namiesto malého baru vlastnil veľkoobchod. Ako 28-ročný si otvoril vlastnú banku a agentúru lodných spoločností.

Čoskoro sa stal najväčším účastinárom Olyphanskej First National Bank a neskôr jej prezidentom. S úsmevom spomínal na prvé stretnutia s bankármi, keď ničomu nerozumel a bál sa, že sa bankovú terminológiu nikdy nenaučí. Práve v tomto období sa jeho podpis dostal na dolárovky, ktoré táto banka mala v kompetencii vydávať.

Bankové impérium sa mu postupne rozrastalo. Jeho Bosak State Bank sa stala najväčšou slovenskou bankou v USA, bol členom v správnych radách niekoľkých starých amerických bánk.

Všemožne sa snažil pomáhať domovine. Zorganizoval zbierku v sume milión dolárov, ktorá bola určená na agitáciu za samostatnosť Slovenska. Zúčastňoval sa na všetkých slovenských národných akciách v USA, jeho podpis je aj na Pittsburskej dohode z mája 1918.

Bol na audiencii u pápeža aj amerického prezidenta Franklina D. Roosevelta a venoval sa aj mnohým filantropickým aktivitám. V rodnej dedine dal postaviť školu, prispel na obnovu kostolov v Prešove a Stropkove a finančne prispieval aj na Červený kríž. Jeho meno nájdete aj na stene secesnej budovy v Prešove. Ide o bývalú filiálku Americko-slovenskej banky, známej aj ako „Bosákova banka“.

Dnes si niektoré bankovky s jeho podpisom numizmatici cenia aj na desaťtisíc dolárov. Možno sa na vás niekedy usmeje šťastie a “Bosákovu desaťdolárovku” nájdete niekde doma u starého otca.

Rodák z Jarabiny má sochu vo Washingtone

Michal Strank sa narodil v roku 1919 v Jarabine a ako šesťročný emigroval s rodičmi do americkej Pensylvánie. Je vyobrazený na Pamätníku vojenského námorníctva USA na Arlingtonskom národnom cintoríne vo Washingtone, ako vztyčuje vlajku spolu s ďalšími americkými vojakmi.

Sochu odliali podľa jednej z najznámejších fotografií vyfotených počas druhej svetovej vojny na malom tichomorskom ostrove Iwó-džima. Z hľadiska japonskej obrany to bol strategický bod. Japonci tu mali tri letiská a radarové systémy, ktorými sledovali americké bombardéry. Ťažké boje prebiehali vyše mesiaca.

Po niekoľkých dňoch od začatia bitky vystúpal Michal Strank s jednotkou na vrchol sopky Suribači, kde Američania prvýkrát vztýčili svoju vlajku na japonskom území. Historický moment sa však fotil na dvakrát. Prvá vlajka sa veliacemu plukovníkovi zdala príliš malá a tak nariadil, aby ju vymenili za takú, ktorú bude vidieť z celého ostrova.

Strank sa už svojej slávy nedožil. Zabila ho črepina z delostreleckého granátu, ktorá ho zasiahla do srdca, práve keď do piesku kreslil náčrt ďalšej bojovej akcie. Pochovali ho za prítomnosti amerického prezidenta na cintoríne Arlington pri Bielom dome.

Raz týždenne posielame výber toho najlepšieho zo Sódy.


O2 má hovory za 10 centov. Tu je spôsob, ako si ich aktivujete

Čítaj viac

Lifetech: Čo je nové