Svet je tvrdý a rýchly. Ale viem to na pár minút zastaviť

Ak chcete byť šťastní, potrebujete poznať svoje emócie. Alebo niekoho, kto ich spozná za vás a naladí vás na tie pozitívne. Napríklad aj kvalitný dídžej, ktorý chce hudbou meniť svet.

Cíti dav, vníma ich emócie a robí ľudí šťastnými aspoň na chvíľu. Stačí mu k tomu hudba. Miro Ecker je tak trochu iný dídžej. Hoci rozumie biznisu aj marketingu a vybudoval si svet okolo svojej značky Dj Ekg, hodnotou úspechu sú pre ňho najmä šťastní ľudia a lepší svet, ktorý chce vybudovať.

Čo cítiš, keď predstúpiš pred dav hladný po emóciách?

Pred vystúpením je to radosť, energia a ešte stále splnený sen. Keď sa pred ľudí postavím, mám vo veciach jasno, viem, čo im chcem ponúknuť, akú emóciu v nich chcem vytvoriť, a najmä akú odozvu od nich očakávam. Mnohé je aj o komunikácii, o symbolike bežných prejavov, ktoré si v živote pomaly ani neuvedomujeme. Dnes viem správne odhadnúť, ako sa ľudia správajú, čo vnímajú a na čo reagujú. Je to príbeh, ktorý prednášam a ostatní počúvajú.

Ako to robíš? Čo ťa najviac charakterizuje?

Blízky kontakt s ľudmi a fanúšikmi. Poznajú moju interaktivitu a energický prejav. Je pre mňa veľmi dôležité prísť do priestoru, kde hrám, oveľa skôr ako ľudia. Celý dídžejský set zavisí od toho, čo chceme akciou dosiahnuť, ako klub alebo festival žije. V neposlednom rade je to stretnutie s párty ľudmi, ktorí mi vždy vlastne celé know-how prezradia. Najviac si na mne vážia azda to, že moje predstavenie je o nich.

V hudobnej brandži si už roky. Plánoval si takúto kariéru?

V dídžejingu sa nedá fungovať s plánmi. Tento trh je veľmi vrtkavý a často sa mení podľa aktuálnej doby. Keď som začínal, platili určité pravidlá. Stál som za dvomi gramofónmi a musel preukázať svoje umenie. A nezabúdajme aj na vlastné vinylové platne.

Takto sa vyselektovali tí, ktorí na to mali alebo nie. Ktorí verili, že to môžu niekam dotiahnuť, a ktorí to chceli len skúsiť. Aj preto som si vždy dával krátkodobé a splniteľné ciele. Hnali ma dopredu.

Ale všetko, čo som si predsavzal, som aj splnil. Hoci doba sa v mnohom zmenila. Dnes môže byť dídžejom prakticky každý, ale je k tomu potrebná znalosť marketingu, čo je podstatná vec.

Pred dvoma rokmi si ťa začali všímať aj médiá. Pomáha to?

Podarilo sa mi vybudovať marketing, ktorý je postavený na tom, že som sám sebe médium. A to je najpodstatnejšie. Mnohí podnikatelia dnes podceňujú silu sociálnych sietí, záujem ľudí na moderných digitálnych kanáloch. Nielen hudba sa dnes najlepšie šíri na internete.

Kto je podľa teba úspešný človek?

Ten, kto objaví sám seba a svoje schopnosti, ktoré vie patrične využiť. Niekto to v sebe spozná až v neskorom veku, ale poeticky si myslím, že každý máme v sebe vnútorný hlas, ktorému máme načúvať. Ja som šťastný, že som si všetko vybudoval sám.

Že som k tomu nepotreboval žiadne médium. Nemám za sebou ani sponzora, som len ja a hudba. Dokonca nemám ani žiadny hit, videoklip, ale celý úspech je vybudovaný len formou zážitku, ktorý ľudia dostali na párty.

Čo je pre teba motiváciou pokračovať?

Chcem do istej miery zmeniť systém a zanechať po sebe odkaz. Tento svet je veľmi tvrdý a rýchly a ja som ten, ktorý to môže zastaviť na pár minút už len tým, že ľudia zabudnú na svoje problémy, smejú sa počas hudby, ktorá im robí radosť.

Máš dávno po tridsiatke. Prehodnocuješ priority?

Samozrejme. Prestávam veci toľko riešiť a užívam si to, čo som vybudoval. Chcem byť spokojný človek a stále sa smiať. Najpodstatnejšia vec je usadiť sa a žiť spokojný život.

Nedávno si vystúpil na Seychellách. Podarilo sa ti presadiť aj na Ibize. Existujú méty, ktoré chce dídžej dosiahnuť?

Sú to presne tieto. To, čo máš v hlave a zdá sa ti ako nemožné, sa v istom čase stane realitou, ktorú si ty sám vytvoríš. Dnes je veľa možností a treba ich využiť. Našiel som v sebe ďalší zmysel, opačnú stranu dídžejingu – promotérstvo či produkcia.

Chcem sa tiež zlepšovať v marketingových schopnostiach a presunúť sa na zahraničný trh. Mojou najväčsou métou je mať vlastné koncertné vystúpenie alebo šou, ktorá by pravidelne prilákala tisícky ľudí. Bolo by to spojenie divadla, hudby, svetelnej šou, niečo, čo sa ešte nikomu nepodarilo.

Kde je v dídžejingu hranica medzi biznisom a ľudskými emóciami?

Je smutné, že dídžejing je v zahraničí tvrdý biznis. Lobovanie dídžejov, predávanie ich vystúpení za obrovské peniaze… To všetko mi príde ako obchod s tovarom a smutné je, že hudba je v úzadi. Pre mňa sú najdôležitejší ľudia, hudba, emócie a potom prichádza na rad biznis.

Pred istým časom si skúšal B2B predaj rôznych produktov pod svojou značkou, ako to dopadlo?

Úžasne. Predával som svoj merchandise, ktorý aktuálne dopredávam. Je veľmi dôležité, aby sa moja značka vnímala aj druhotne a to sa podarilo.

Na čom práve pracuješ?

Pripravujem videoseriál s názvom DAY OF(F), ktorý bude o hudobníkoch, dídžejoch a ich profiloch. Divák bude mať možnosť nazrieť do ich súkromia. Tiež pripravujem letné tour s názvom BBQ s EKG. V lete hrám na mnohých festivaloch a open air akciách. Som súčasťou tour nášho najpočúvanejšieho rádia. Čaká ma vystúpenie na top českom festivale, kde bude trinásťtisíc ľudí. A na konci leta sa predvediem v Bratislave počas dvanásťhodinového setu, ktorý je rekordom.

Páčil sa vám článok?
Slabé
12345
Loading...
Super

Matej „Sajfa“ Cifra: Viem, že telefón za volantom nie je správna vec

Ako sa na používanie smartfónu za volantom pozerá známy moderátor, influencer a milovník šoférovania? Prečítajte si náš rozhovor.

Obľúbený moderátor a youtuber Matej „Sajfa“ Cifra sa stal hlavnou tvárou kampane v rámci platformy Dátuj zodpovedne, ktorej cieľom je poukázať na nebezpečenstvo používania smartfónu za volantom.

Porozprávali sme sa s ním, aký má vzťah k šoférovaniu, ako sa zmenil jeho prístup k používaniu mobilu po tom, čo sa zapojil do kampane, aj o vlogovaní a ďalších plánoch.

Kedy si naposledy použil telefón za volantom a aké myšlienky ti vtedy bežali hlavou? Uvedomoval si si, že nemáš auto úplne pod kontrolou a môže sa niečo stať tebe alebo niekomu inému?

Jasné, že si to človek uvedomuje. Do tohto projektu som išiel aj preto, lebo sám seba čoraz častejšie pristihnem pri uvažovaní nad touto témou. Telefonovanie s handsfree je jedna vec, ale iné je, keď telefón reálne ovládaš a scroluješ si Instagram alebo si niečo natáčaš. Moja žena ma za to často „pucuje“ a sám viem, že s tým musím prestať. Občas si poviem: „Čo ak by sa práve teraz mojou vinou niekomu niečo stalo?“

Bol si už niekedy účastníkom nehody, za ktorú bol zodpovedný telefón?

Také niečo sa mi ešte nestalo, ale raz dávno sme sa v jednej zápche posúvali na jednotke a dvojke a akurát som z obalu vyberal cédečko. Mal som ho v lone, rozhodol som sa pre Hip-Hop Výber 5 a bum. Nedobrzdil som. Jemná nepozornosť a bol tam oškretý plech. Nič vážne sa nestalo, ale ak by po priechode išla napríklad žena s kočíkom, bola by to už úplne iný príbeh.  

Je to pre teba šoférovanie nutnosť alebo pri tom dokážeš relaxovať?

Milujem šoférovanie. Je to vec, ktorá ma neskutočne baví. Zbožňujem dlhé cesty, a keď viem, že niekam pôjdeme minimálne dve hodiny, úplne sa na to teším. Veľmi rád šoférujem aj sám. Vtedy relaxujem, počúvam hudbu alebo podcasty, veľa premýšľam. Aj keď cestujem so svojou ženou, často sa stane, že sme počas jazdy ticho.

Aké bolo tvoje prvé auto?

Dlho som nemal peniaze na to, aby som mal auto. Aj keď som v rádiu robil už niekoľko rokov, cestoval som autobusom alebo taxíkom. Spomínam si, že keď som si už nakoniec chcel vziať auto na lízing, bavil som sa o tom s naším vtedajším generálnym riaditeľom. On mi povedal, nech pár mesiacov počkám, lebo v Ženeve vraj predstavia novú Hondu Civic. Bolo to okolo roku 2005 a vtedy vyzerala dosť futuristicky. A bol som nakoniec veľmi hrdý, pretože som bol prvý človek na Slovensku, ktorý ju mal.

Prečo si sa rozhodol stať tvárou projektu, ktorého cieľom je poukázať na nebezpečenstvo používania smartfónu za volantom? Prečo by sa o tom malo hovoriť?

Ako som už spomínal na začiatku, čoraz častejšie som si v aute uvedomoval, že nerobím správnu vec, a keď ma z O2 oslovili, povedal som áno, pretože sa mi páči práve ten preventívny prístup a som s touto témou stotožnený. Ak by ma oslovil niekto s kampaňou na ochranu kaktusov, povedal by som, že síce s nimi súhlasím, ale nemám doma žiaden kaktus a veľmi to necítim.

„Telefonovanie s handsfree je jedna vec, ale iné je, keď telefón reálne ovládaš a scroluješ si Instagram alebo si niečo natáčaš.“

Toto je však vec, ktorú vnímam veľmi intenzívne, lebo vždy, keď ten telefón chytím za volantom do ruky, hovorím si: „Maťo, keď sa teraz niečo stane, už to nijako nezahovoríš.”  

Dnes sa dá veľmi ľahko dokázať, že si ten telefón držal v ruke práve vtedy. Aj na Slovensku teraz máme niekoľko káuz s esemeskami a fotkami a z toho človek už jednoducho nijako nevycúva. Išiel som do toho práve preto, že táto téma sa ma bytostne týka.

Pri príprave tohto projektu si sa dozvedel o štatistikách, ktoré hovoria, ako veľmi dokáže používanie mobilu ubrať z pozornosti vodiča. Zmenil sa tvoj postoj k jeho používaniu okamžite, alebo si si to uvedomoval trošku dlhšie?

Ešte si na to musím zvykať. Ale keďže teraz je táto kampaň všade a ľudia ju vnímajú, tak by som chcel ísť príkladom. Sám pred sebou by som sa cítil veľmi čudne, ak by som ten telefón používal rovnako aj naďalej. Určite si na to už dávam pozor.

Čoskoro budeš otcom. Prispel aj tento projekt k tomu, že v úlohe rodiča sa budeš snažiť byť zodpovednejší?

Áno, začal som rozmýšľať trošku inak. Máme pred sebou ešte zopár mesiacov, ale v istých oblastiach cítim zmenu svojho pohľadu na niektoré veci. Viac si uvedomujem, čo je a čo nie je dôležité. Takže si určite budem v budúcnosti dávať väčší pozor nielen na telefón za volantom.

Videl si niekedy pri šoférovaní na cestách vec, pri ktorej si ľutoval, že si ju nestíhaš natočiť a zdieľať?

No jasné, miliardu ráz. Minule som videl, ako si človek fotí mláku. Ale nie telefónom. Stál tam s foťákom a fotil si mláku. Stál som na semafore na Tomášikovej, naskočila zelená a ľutoval som, že som to nestihol. Bol to fascinujúci pohľad.

Hoci vloguješ len pomerne krátko, stal sa z teba mimoriadne úspešný youtuber. Rozmýšľal si už niekedy nad novým formátom alebo nad tým, že by si svoj kanál posunul niekam inam?

Premýšľam nad tým čoraz viac. Vždy je to o tom, že človek by sa mal nejakým spôsobom znovuobjaviť, nájsť niečo, čo ho zase na pár rokov nakopne. Nehovorím, že tie vlogy upadajú, stále ma to baví, stále si to robím sám a stále ma teší, keď si v počítači otvorím nový projekt a idem strihať.

Teším sa, keď mám príležitosť stretnúť sa a porozprávať sa so zaujímavými ľuďmi a môcť si to natočiť. Ale viem, že teraz by som chcel nájsť niečo ďalšie, čo by pre mňa bolo nosným projektom a vlogy by len podporovali to, čomu sa venujem. Aj preto rád šoférujem, lebo vtedy uvažujem nad podobnými vecami.

Ako vnímaš vplyv influencerov na ľudí? Cítiš nejakú zodpovednosť za obsah, ktorý publikuješ, alebo sa spoliehaš na to, že ľudia majú vlastný rozum a názor?

Je to tak 50/50. Nechcem nikomu zasahovať do života a hovoriť mu, čo má robiť a čo nie, pretože to podľa mňa nie je úplne správne. Ale sú isté témy, ktoré podľa mňa treba medzi ľudí „tlačiť“ viac a ukázať im, že napríklad nezávidieť a dopriať iným je nesmierne dôležitá vlastnosť. Alebo slušnosť v komunikácii s kýmkoľvek. Či si to ty, moji kolegovia, alebo hocikto na ulici.

„Nechcem nikomu zasahovať do života a hovoriť mu, čo má robiť a čo nie, pretože to podľa mňa nie je úplne správne. Ale sú isté témy, ktoré podľa mňa treba medzi ľudí ‚tlačiťviac.“

Taktiež kritické myslenie sa v súčasnosti tiež dosť podceňuje. Ja by som v základných a stredných školách určite zaviedol predmet kritické myslenie. Žiak by dostal súbor údajov a faktov a mal by sa v nich učiť orientovať – čo je relevantné a čo nie, čo je už prekrútené a ako je to naozaj.

Toto sú veci, pri ktorých človek môjho vplyvu nemôže len mávnuť rukou a povedať, že si idem svoje a „mám na saláme“, čo si ľudia myslia. Samozrejme, chcem robiť, čo ma baví a čo bude baviť aj ľudí, ale v istých momentoch cítim aj nejakú zodpovednosť.

Máš nejaký vysnívaný televízny alebo rádiový formát alebo námet, ktorý nosíš v hlave a ešte sa ti ho nepodarilo zrealizovať?

Kiežby som bol takýto človek. Možno sa teraz podceňujem, ale myslím si, že vedome takto nepremýšľam a nesnažím sa cielene generovať nápady. Ja som taký typ skôr zo dňa na deň a z týždňa na týždeň.

Veľa vecí v mojom živote jednoducho prirodzene prišlo mojím smerom. Keď som však chcel začať točiť vlogy, nosil som ten nápad v hlave trištvrte roka, kým som natočil prvý. Ale nemám námet na rozhlasovú či televíznu šou ani na nejaký nový internetový alebo youtubový projekt.

Kam povedie tvoja najbližšia cesta autom?

Keďže sme momentálne v rádiu, tak moja najbližšia cesta bude domov. Hoci bývam dosť blízko, chodím autom, no čoraz častejšie si hovorím, že by som mal viac chodiť na bicykli. A aj pešo by sa dalo.

A čo nejaká dlhšia cesta?

Nemám naplánovanú žiadnu dlhšiu cestu, ale v posledných dňoch som sa nacestoval celkom veľa. Pred pár dňami som bol v Prahe. Nakoniec som namiesto vlaku išiel autom a tá cesta naspäť bola veľmi jednoduchá a pohodová, ani neviem ako a už som bol doma.

Viac informácií o platforme Dátuj zodpovedne nájdete na www.datujzodpovedne.o2.sk.

Matej „Sajfa“ Cifra

Tento rok oslávi 40 rokov. Vyštudoval učiteľstvo v kombinácii slovenčina-angličtina a v súčasnosti je hlavne rozhlasovým a televíznym moderátorom. Okrem toho točí vlogy na YouTube, kde má takmer 170 000 odberateľov. V programe Level Lama hráva počítačové hry so známymi osobnosťami a občas sa venuje aj stand-up comedy. Je ženatý s moderátorkou Veronikou Cifrovou Ostrihoňovou, s ktorou čakajú prvé dieťa.


Lifetech: Čo je nové