Jedným z nominovaných na prestížne ocenenie TREND Manažér roka 2017 je aj Peter Gažík. Generálny riaditeľ O2 nám porozprával o svojich povinnostiach aj prístupe k práci a prezradil nám aj svoj recept na úspech i oddych.

Ste nominovaný na ocenenie Manažér roka 2017. Ktorý aspekt považujete pri riadení ľudí za najdôležitejší? Aká je podľa vás hlavná devíza dobrého manažéra?

Je to v mnohom o tíme, o tom, akých ľudí má manažér okolo seba. V anglicky hovoriacich krajinách majú také porekadlo: „ A people hire A people. B people hire C people.”

To znamená, že tí najlepší „áčkoví” šéfovia sa snažia obklopovať ľuďmi, ktorí sú minimálne takí dobrí ako oni a ideálne v niečom ešte lepší. Zatiaľ čo tí „béčkoví” šéfovia najímajú „céčkových” ľudí, pretože sa boja, aby ich nebodaj časom neprerástli.

Takže dobrý manažér podľa mňa potrebuje okolo seba hlavne kvalitných ľudí  a práve jeho úlohou je zabezpečiť, aby ten tím fungoval ako jedno družstvo.

Aká je podľa vás v pracovnej sfére vaša najsilnejšia stránka?

To je ťažká otázka. Aby ste dostali autentickú odpoveď, museli by ste sa skôr opýtať mojich podriadených. Alebo môjho nadriadeného.

A to teraz nie je o prehnanej skromnosti, skôr si nemyslím, že na tom je niečo výnimočné. Je náročné objektívnym spôsobom ohodnotiť vlastné kvality.

Tak teda položme otázku inak: O ktorej svojej kvalite si uvedomujete, že ste na nej za obdobie svojho pôsobenia vo funkcii generálneho riaditeľa popracovali najväčšmi?

Nejde ani tak o kvalitu, na ktorej som systematicky pracoval, skôr sa snažím seba aj svoj tím učiť kombinácii odvahy a z nej vyplývajúcej zodpovednosti.

Pre úspech akejkoľvek firmy je absolútne dôležité, aby sa nebála ísť do rizika, aby mala odvahu robiť rozhodnutia, ktoré neviete vždy podporiť excelovskou tabuľkou.

Ak má firma zmysluplne fungovať, potrebujete čo najviac ľudí zapojiť do nasledovania spoločného cieľa. A to sa nedá inak ako tým, že im odovzdávate čoraz viac zodpovednosti.

Keď idete do úplne nových vecí, logicky na ne neviete použiť metriku ani kritériá toho starého sveta. Takže odvaha je jedna strana mince, ktorá však musí byť spojená so zodpovednosťou. Samozrejme, nemám problém prevziať na seba zodpovednosť za rozhodnutia, ktoré robíme ako firma.

Aby koncept odvahy fungoval správne, musí to znamenať, že zodpovednosť preberá oveľa viac ľudí vo vnútri firmy a nielen vedenie, nebodaj iba generálny riaditeľ.

Máte nejakú slabinu, resp. vec, o ktorej viete, že v nej máte rezervy a snažíte sa na nej pracovať?

Samozrejme, je ich viac. Tu je ťažké odpovedať, pretože z pohľadu neskorších dôsledkov nie vždy viete úplne pomenovať to, čo v danom momente vnímate ako slabinu. Z toho, čo sa na začiatku javí ako slabina, môže nakoniec vzniknúť devíza.

„Ak má firma zmysluplne fungovať, potrebujete čo najviac ľudí zapojiť do nasledovania spoločného cieľa. A to sa nedá inak ako tým, že im odovzdávate čoraz viac zodpovednosti.“

Ale myslím si, že niekedy som príliš netrpezlivý. Ani nie ako osoba, ale skôr vo vzťahu k výsledkom a očakávaniam. Odstránenie netrpezlivosti môže niekedy ukázať veci, ktoré nepostrehnete, keď sa iba naháňate. Je jasné, že nie všetko sa dá spraviť hneď, ale zase som presvedčený, že je lepšie veci spraviť a následne ich upratovať.

Spomínali ste, že devízou dobrého manažéra je aj schopnosť preniesť časť svojich právomocí na ostatných, s čím mávajú mnohí často problém. Darí sa vám ustrážiť si, aby vám to celé neprerástlo cez hlavu?

Vôbec nemám pocit, že by mi povinnosti prerastali cez hlavu. Ono sa to ani nedá. Jedna z vecí, ktorú si musí človek na takejto pozícii uvedomiť, je, že veľmi veľa rozhodnutí sa udeje bez toho, aby o tom vedel. A je to tak správne.

Zjednodušene povedané, veľa vecí musí manažér už len akceptovať. Ak by všetky rozhodnutia končili len na jeho stole, firma by pri taktom počte zamestnancov a zákazníkov bola paralyzovaná.

V kancelárii generálneho riaditeľa s výhľadom na Dunaj si našli priestor aj rôzne milé drobnosti. Nechýba historizujúci telefón ani modrá maňuška, ktorá bola v minulosti súčasťou veselých kampaní O2.

Máte nejaké denné rituály, ktoré vám vyčistia myseľ a zabraňujú vyhoreniu? Čo vám dodáva energiu?

Nemám vypracovaný žiadny konkrétny systém vecí a pravidiel, ktoré by mi automaticky vylepšovali náladu. Aby som si prevetral hlavu, snažím sa aspoň trikrát do týždňa o ôsmej ráno zájsť do fitka.

Mentálne mi to pomáha a mám čas premýšľať v inom priestore a kontexte nad vecami, ktoré ma čakajú v daný deň. Ale ako sme sa už bavili predtým, veľa sa toho udeje bez môjho vedomia.

„Z toho, čo sa na začiatku javí ako slabina, môže nakoniec vzniknúť devíza.“

Moja hlavná motivácia vzniká v momentoch, keď sa už ku mne dostanú veci, o ktorých môžem rozhodnúť alebo ich uzatvoriť. Momenty, keď cítim, že mám kompetenciu rozhodovať a firmu niekam posunúť, mi dodávajú najviac energie.

Ste známy aj tým, že sa v prípade voľnejšej chvíle rád prechádzate po firme a navštevujete jednotlivé oddelenia. Aký pocit máte vy z týchto prechádzok? A ako ich naopak vnímajú zamestnanci?

Nie je to niečo, čo by som robil vedome s nejakou pravidelnou frekvenciou. Je to vždy skôr spontánne a súvisí to prakticky s tým, že keď mám v kalendári voľný čas, tak sa ho snažím zmysluplne využiť aj tým, že sa prejdem po firme, prehodím pár slov s ľuďmi, o ktorých viem, že práve pracujú na takých či onakých projektoch.

Viem, že skôr či neskôr prídu na môj stôl a toto je pre mňa spôsob, ako vnímať projekt, keď je ešte surový, rozpracovaný a nedostať sa do pozície, keď sa ku mne dostane už len prefiltrovaný destilát. Ten je už často ochudobnený o vstupy a myšlienkové pochody, ktoré do toho ľudia vložili.

Nežijem v nejakom akváriu alebo sklenenom hrade, ale tak ako zamestnanci, aj ja riešim každodenné problémy, a zároveň chcem byť pre nich dostupný.

Tie prechádzky nie sú samoúčelné, snažím sa vnímať, čo sa vo firme deje, aby som získaval iný pohľad na veci, ktoré sa ku mne neskôr dostanú. Tiež je to pre mňa spôsob, ako interagovať s ľudmi nad rámec mítingov, stretnutí a prezentácií.

Symbolická rovina môjho prechádzania je tiež spätá s tým presúvaním zodpovednosti a zároveň chcem, aby zamestnanci vnímali, že každý z nich je strojca úspechu a že to nie je len zásluha tých pár manažérov na vrchole firmy.

Z pozície manažéra takej veľkej firmy ako O2 máte ešte nejaké vyššie pracovné méty, možno v inej firme?

Nemám a ani som sa nad tým nikdy takýmto spôsobom nezamýšľal. Jednak preto, že objektívne je O2 na Slovensku v top 20 najväčších firiem a z pohľadu možností na Slovensku nie je ten výber reálne nejaký extrémne veľký.

Som však presvedčený, a myslím si, že by to tak malo platiť pre akúkoľvek prácu, ktorú človek robí rád a vníma ako zmysluplnú, že ak sa jej snažíte dať všetko, logicky nemáte čas premýšľať nad tým, čo by ste robili iné alebo potom.

„Nežijem v nejakom akváriu alebo sklenenom hrade, ale tak ako zamestnanci, aj ja riešim každodenné problémy, a zároveň chcem byť pre nich dostupný.“

V momente, keď začnete rozmýšľať, či by ste nemohli robiť niečo iné, už zo seba nedávate firme 100 %.

Ak tomu dávate všetko, znamená to, že vás práca plnohodnotne napĺňa a nemáte ani vnútornú potrebu premýšľať, čo by bolo keby.

Keď som v pätnástich začínal chodiť po kamarátoch a diskotékach, môj otec mi hovoril: „Keď sa začneš sám seba pýtať, či by si nemal ísť, už si mal byť dávno preč.”

Stojíte v čele telekomunikačného operátora, čo pre vás znamená mobil? Ako často ho kontrolujete? Zaspávate a vstávate s ním, či ho viete aj vypnúť?

Pre mňa je to hlavne pracovný nástroj a v mnohom aj zhutnenie práce ako takej. Sú dni, ktoré celé strávim na tomto poschodí, behám z mítingu na míting a ani nemám čas zapnúť osobný počítač. Tým pádom celý priebeh dňa sledujem iba cez telefón.

Som tiež trošku známy tým, že používam mobil aj na mítingoch. Nie v zmysle, že by som ostentatívne chcel ignorovať ostatných účastníkov, ale je to prejav toho, že to, čo som chcel na danom mítingu počuť, už odznelo a snažím sa len zefektívniť zvyšný čas strávený v miestnosti.

Nezaspávam s ním, ale ani ho na noc nevypínam. Nemám však zapnuté push notifikácie, to by mi stále niečo pípalo. Ak sa ale stane čokoľvek, dokážem sa na zvonenie prebudiť, no nemám ho v spálni, ale na nabíjačke v kuchyni na druhej strane bytu.