Mal byť reštaurátorom s diplomom z VŠVU, no nakoniec sa stal jedným z najlepších módnych fotografov. Pre dobrý záber znesie aj zimu a ľadovú vodu.

V začiatkoch si formou fotografií tvoril denník, no neskôr si jeho sestra, taktiež fotografka, všimla jeho dobré oko a potenciál. Primäla ho k tomu, aby si kúpil poriadny fotoaparát. A tak nejak sa to celé začalo.

Jakub sa na módnu fotografiu dokáže pozrieť nielen vážne, ale aj trochu cynicky. Počas svojej výstavy spred piatich rokov s názvom “Das Model”, vytvoril kompiláciu nepodarených záberov zo svojej tvorby. Inak krásne modelky na nich mali prižmúrené oči, pôsobili omámene, alebo dokonca hlúpo, jednoducho neesteticky.

„V názve ma inšpirovala nemecká kapela Kraftwerk z 80. rokov, ktorá v piesni “Das Model” ironizuje módny priemysel. V tom okamihu, ktorý som zachytil, dokázalo byť niečo úplne ideálne na sekundu úplne rozbité. Krása bola v tom okamihu pominuteľná,” vysvetľuje Jakub. To však nebola jediná odvážna vec, ktorú Jakub pre dobrý záber urobil.

„Pri fotení musím brať ohľad na hranice modelov a modeliek, no už sa mi stalo, že som fotil vo februári na zamrznutom jazere, pričom po ňom modelka behala v ľahkých šatách a bosá. Aj v apríli som nadránom v studenej vode fotil akty, lebo som chcel zachytiť ranné svetlo. Z tých nepohodlných podmienok je niečo cítiť — tú náročnú cestu a napätie, patinu nepohody,“ opisuje Jakub.

Prečo práve módna fotografia?

Vždy ma fascinovali veľké knihy od známych módnych fotografov, bol som nimi priam hypnotizovaný. Dodali mi potrebné smerovanie, v ktorom som sa chcel vyvíjať. Momentálne ma už miesto veľkých kníh inšpiruje skôr film a umenie. Práve to čo stojí za mojím dôrazom na postprodukciu.

Pri štúdiu reštaurátorstva som si prešiel všetkými umeleckými obdobiami a ich špecifikami, či receptúrami. Analyzovali sme farby, hrali sa s nimi, dokonca aj maľovali. Zrejme trochu “reštaurátorstva” dávam do svojich fotiek. Preto je v ich postprodukcii toľko precíznosti a citu. Farba, námet aj kompozícia sú ako alchýmia.

Aký máš potom vzťah k čiernobielej fotke?

Ja sa síce radšej hrám s farbami, no čiernobielu fotku mám rád, aj čiernobiely film. Je ako uhľová kresba, dodáva snímke neopakovateľnú atmosféru a človek si pri nej často môže sám dotvoriť detaily. Je v nej niečo nedopovedané. No v dnešnej dobe sa využíva skôr pre štýl, alebo kvôli nostalgii, nie kvôli nutnosti.

Keby si mal stáť na druhej strane objektívu, komu by si sa zveril do rúk?

Môj portrét ešte nikto nefotil, takže som sa nad tým veľmi nezamýšľal. Nerád sledujem svoje nahrávky alebo videá, takže sa o to sám veľmi nesnažím. Zaujímavou by však rozhodne bola Evelyn Benčičová, no to by som zo seba musel asi strhnúť veľa šatstva, byť spútaný, možno v spleti iných tiel… (smiech). Ale bolo by to zaujímavé.