Prírodné rarity na Slovensku, ktoré možno nepoznáte

Slovensko je pokladnicou prírodného bohatstva. Poznáte všetky jeho krásy?

Slovensko je malá, no prírodnou diverzitou nesmierne bohatá krajina. Na tak malé územie pripadá viac ako 1600 minerálnych prameňov, okolo 200 vodopádov a vyše 6200 jaskýň (vrátane kratších jaskýň previsového charakteru). Apropo, vedeli ste, že Slovensko má najviac jaskýň na obyvateľa v Európe?

Niektoré naše prírodné unikáty sú ojedinelé aj v celosvetovom meradle. Napríklad Ochtínska aragonitová jaskyňa je jedinou v Európe svojho druhu a jednou z troch na svete. Spomedzi toho najlepšieho, čo doma máme, sme však vybrali rarity menej známe:

1. Badínsky prales

Zdroj: Gasparct, Wikimedia Commons

Kto by chcel vidieť skutočný, ľudskou rukou nedotknutý prales, nemusí hneď cestovať do Amazónie. Niekoľko sa ich nachádza aj na Slovensku. Najznámejším z nich je určite Badínsky prales, ktorý sa rozprestiera v Kremnických vrchoch neďaleko obce Badín. Prísne chránená lokalita vyhlásená za Územie európskeho významu predstavuje pozostatok prastarých karpatských hvozdov s výskytom 200 až 400-ročných stromov. Najväčšie z týchto stromov sú viac ako 40 metrov vysoké a obvod ich kmeňov dosahuje často až 5 metrov.

Okrem prevzácnej flóry sa v lokalite vyskytujú i rôzne zriedkavé druhy živočíchov, napríklad rys ostrovid, medveď hnedý či vlk dravý. Okrajom Badínskeho pralesa – mimo najprísnejšieho ochranného pásma – vedie asi kilometer dlhý náučný chodník prístupný širokej verejnosti. Hlbšie do pralesa je však možné vojsť len v rámci odbornej exkurzie so sprievodcom z Lesov SR, alebo inej vedecko-výskumnej inštitúcie.

2. Holíčske megality

Len málokto vie, že aj Slovensko má svoj „Stonehenge“. Unikátny komplex monumentálnych opracovaných kultových balvanov s prastarými rytinami sa nachádza za budovou historickej manufaktúry v Holíči. Kamene, z ktorých najväčší je vysoký 6,8 metra, pochádzajú z najvýchodnejšie položenej megalitickej stavby v strednej Európe.

Našli sa pri výstavbe holíčskeho sídliska v roku 1988 a po prenesení z pôvodného miesta boli symbolicky usporiadané do tvaru slnečných hodín. Autor objavu, PhDr. Rudolf Irša, o nich napísal už niekoľko kníh, a že ide o skutočné opracované kultové kamene (megality), potvrdil aj uznávaný francúzsky bádateľ, špecialista na megalitické pamiatky  prof. Charles-Tanguy Le Roux z francúzskeho Národného centra pre vedu a výskum.

3. Kamenný vodopád a kamenné more Šomoška

Jedným z najpôsobivejších prírodných výtvorov na Slovensku je 9 metrov vysoký kamenný vodopád nachádzajúci sa v katastri obce Šiatorská Bukovinka pod hradom Šomoška. Vodopád pozostávajúci z päť až šesťbokých čadičových stĺpov vznikol stuhnutím lávy niekdajšej sopky pred asi štyrmi miliónmi rokov a svojou ohnutou formou sa radí k celoeurópskym unikátom.

Neďaleko vodopádu sa nachádza ďalšia atrakcia – kamenné more tvorené úlomkami podobných čadičových stĺpov. Tieto stĺpy boli použité i pri stavbe hradu Šomoška.

4. Andezitové kamenné more

V chotári obce Malá Lehota, na nive miestneho potoka, sa rozkladá národná prírodná pamiatka Andezitové kamenné more. Ide o jedinečný geologicko-geomorfologický útvar, ktorý vznikol mrazovým rozpadom lávového prúdu niekedy v štvrtohorách. Tunajší andezit obsahuje čiastočky kremeňa, ktoré sa trblietajú ako drobné diamanty.

[the_ad_placement id=“injektaz-hlas-pismenka-nenahradia“]

5. Skalné gule Megoňky

Osada Megoňky sa pýši prírodnou raritou, akú len tak niekde neuvidíme. Sú to takmer dokonalo tvarované skalné gule rôznych veľkostí, od najmenších 30 centimetrových až po dvojemtrové. V minulosti sa tu nachádzali aj kúsky s priemerom okolo troch metrov, ba dokonca aj obria päťmetrová guľa.

Vznik skalných gulí dosiaľ nie je uspokojivo objasnený. Geológovia sa nazdávajú, že vznikli otáčaním vo vnútri kameňa, archeológovia ich radia k nevyriešeným megalitickým záhadám.

Tak či onak, skalné gule v Megoňkách sú jednou z našich najzaujímavejších prírodných pamiatok. Podobným unikátom sú napríklad Nebeské vajcia na Veľkonočných ostrovoch.

6. Herliansky gejzír

V starom kúpeľnom areáli na okraji obce Herľany sa nachádza absolútna rarita – Herliansky gejzír. Ide o jeden z mála studených gejzírov na svete. Jeho najbližší náprotivok možno nájsť v Nemecku, za ďalšími by sme museli cestovať až na vzdialený Island.

7. Markušovský skalný hríb

Nad korytom Hornádu, asi päť kilometrov východne od obce Markušovce, sa vypína možno najkrajší skalný útvar na Slovensku (a údajne tiež najväčší v celej Európe) – Markušovský skalný hríb. Hríb pozostáva z asi osem metrov vysokej nohy a klobúka s priemerom tri metre. Zaujímavosťou je, že zatiaľ čo noha je zo zlepenca, klobúk tvorí pieskovec. Markušovský skalný hríb je súčasťou prírodnej pamiatky Markušovské steny.

8. Kvapeľ rožňavských jaskyniarov

Návšteva Krásnohorskej jaskyne predstavuje unikátny zážitok – absolvuje sa totiž v kompletnom jaskyniarskom výstroji vrátane prilby so svetlom (v jaskyni nie je inštalované osvetlenie). Zlatým klincom prehliadky prekrásnych podzemných priestorov je tzv. Kvapeľ rožňavských jaskyniarov, jeden z najväčších kvapľov na svete (donedávna bol zapísaný v Guinessovej knihe rekordov ako najväčší). Tento 34 metrov vysoký a 2000 ton vážiaci prírodný zázrak rastie neuveriteľnou rýchlosťou 200 kg za rok. Na porovnanie bežným kvapľom pribúda 1 g za niekoľko desiatok rokov.

Určite je na Slovensku množstvo iných prírodných unikátov, o ktorých by sa patrilo napísať samostatný článok. Ak chcete upriamiť pozornosť na zaujímavú raritu vo vašom okolí, neváhajte sa o ňu podeliť v komentári alebo správe na facebookovej stránke Sódy.

Článok vznikol v spolupráci s portálom vypadni.sk.

vypadni.sk vám poskytne viac ako 2700 objektov s tisíckami fotografií  z celého Slovenska. Objavíte krásnu prírodu, jedinečnú architektúru a bohatú históriu našej krajiny.

Páčil sa vám článok?
Slabé
12345
Loading...
Super

Fyzioterapeut Mateja Tótha radí rodičom: Všímajte si, ako vaše dieťa sedí, aj ako sa hrá

„Ak sa dieťa venuje rôznym pohybovým aktivitám, v centrálnej nervovej sústave si vytvára programy, z ktorých neskôr môže ťažiť práve v špecializovanej príprave,“ hovorí Denis Freudenfeld.

Denis Freudenfeld pôsobil ako dvorný fyzioterapeut biatlonistky Naste Kuzminovej a dlhodobo spolupracuje s atlétom Matejom Tóthom, ktorého sprevádzal na nejednej olympiáde. Porozprávali sme sa s ním o dôležitosti pohybu pre dnešné deti aj o zdravotných problémoch, ktoré ich trápia.

V rozhovore sa ďalej dozviete:

  • ako pandémia ovplyvnila pohyb detí,
  • na ktoré signály tela by rodičia mali u detí dávať pozor,
  • kedy treba vyhľadať fyzioterapeuta,
  • prečo treba venovať pozornosť správnemu dýchaniu.

Ako rozhýbať deti doma? Zacvičte si spolu s nimi podľa videí O2 Športovej akadémie Mateja Tótha

Ste fyzioterapeutom najúspešnejších slovenských športovcov. V čom presne spočíva vaša práca?

Pracujem vo Vojenskom športovom centre DUKLA v Banskej Bystrici ako fyzioterapeut, ktorý sa stará o talentovaných športovcov. V centre zabezpečujeme prípravu štátnej športovej reprezentácie Slovenska na rôznych súťažiach a olympiádach.

Mojou úlohou ako fyzioterapeuta je diagnostika, liečba a prevencia rôznych pohybových problémov. To znamená, že občas pomasírujem alebo ponaprávam a ak za mnou príde športovec s nejakým problémom, diagnostikou sa snažím zistiť, z ktorej časti tela pochádza. Často sa totiž stáva, že problém je prenesený. To znamená, že niekoho bolí koleno, no v skutočnosti bolesť spočíva v zlom postavení chodidla, v posunutej panve alebo jej príčinou môžu byť aj kríže.

Niekedy je to taká detektívka, pri ktorej vyšetrujem konkrétneho športovca, a po následnej diagnostike sa cvičeniami snažíme uvoľniť alebo posilniť určité svalové partie na tele, ktoré jeho problém vyvolávajú.

Vychádzate pri svojej práci z konkrétnej metodiky?

Pracujem najmä s dynamickou neuromuskulárnou stabilizáciou. Je to metodika založená na dýchacích cvičeniach, pri ktorých sa svaly uvoľňujú. Dokonca aj bez toho, aby ich bolo nutné stláčať či klasicky masírovať. Pri práci so športovcami sa venujeme riadeniu ich pohybu. To znamená, že sa učíme novému pohybu alebo ho naprávame a dávame mu iný rozsah.

S Matejom spolu cvičíme, a keď treba, poskytujem mu regeneračné procedúry. Často pozeráme jeho videá z tréningu a na základe nich sa snažíme zdokonaliť jeho techniku, aby bol jeho pohyb ekonomickejší a rýchlejší a aby svoje telo čo najmenej preťažoval.

Mnohým rodičom by som odporučil, aby po skončení pandémie so svojimi deťmi navštívili pediatra. Dieťa sa nemusí sťažovať na bolesť, ale je možné, že diagnostikou sa odhalí, že niečo naozaj nie je v poriadku.

Fyzioterapia upozorňuje na dôležitosť správneho pohybu. Ako veľmi je dôležitý pohyb pre deti a ako ho ovplyvnila pandémia?

Každé dieťa sa potrebuje hýbať – pohyb je pre jeho vývoj nesmierne dôležitý. Keď sú deti v škole, hýbu sa často. Po skončení hodiny vstanú, vyjdú na chodbu, naháňajú sa, majú hodinu telesnej výchovy, jednoducho stále niečo robia.

Je dôležité uvedomiť si, že kostra dieťaťa potrebuje pre svoj zdravý vývoj určité antigravitačné zaťaženie – nielen chrbtice, ale aj končatín. Tak ako sa vyvíja kostra, menia sa aj uhly v kĺboch. Bedrové i ramenné kĺby sa u malých detí vždy prispôsobujú záťaži, u väčších detí kosti zosilňujú.

Keď dieťa stojí alebo sa pohybuje, má zaťažené dolné končatiny i kardiovaskulárny aparát. Pri dištančnej výučbe sa to nedeje, pretože deti presedia celé hodiny doma pri počítači a mobile a nemajú zabezpečený dostatočný pohyb. Ten veľmi ovplyvňuje aj psychika, ktorá sa premieta do tela a pohybového aparátu detí.

Dôležitá je aj socializácia detí a správna dávka súťaživosti. Svoje tu zohráva už len to, že človek rozpráva a gestikuluje, používa reč tela. Zdravý vývoj dieťaťa značne ovplyvňuje aj obezita, ktorá neraz obmedzuje jeho pohyb, pričom dôsledky sa prejavia až o rok alebo o dva.

Čo by si mali všímať rodičia na svojich deťoch? 

Najdôležitejšie je všímať si guľatý chrbátik, kolienka a chodidlá. V prvom rade by mali sledovať, ako ich dieťa sedí. Či má guľatý, alebo vystretý chrbát, či nemá predsunutú hlavu, alebo či jeho krčná chrbtica nie je veľmi zaklonená.

Keď sa dieťa hrá a čupne si, je dôležité všímať si, či mu idú kolienka k sebe, alebo či nemá vytočené chodidlá do strany.

Kedy je čas vyhľadať fyzioterapeuta?

Ak napríklad rodič upozorní dieťa na zlé držanie tela a aj napriek tomu ho nedokáže korigovať, je to jasný signál, že niečo nie je v poriadku. Ak mu odstávajú rebrá, má preliačený hrudník alebo sa mu prepadáva klenba chodidiel, prípadne má nohy do X (kolená vbočené dovnútra k sebe), je čas vyhľadať odborníka.

Mnohým rodičom by som odporučil, aby po skončení pandémie so svojimi deťmi navštívili pediatra. Dieťa sa nemusí sťažovať na bolesť, ale je možné, že diagnostikou sa odhalí, že niečo naozaj nie je v poriadku. Vtedy mu dokáže pomôcť práve fyzioterapeut, ktorý mu nastaví potrebné cvičenia.

Dieťaťu nestačí kúpiť kolobežku a povedať si, že to stačí. Potrebuje aj hrať sa s loptou, šplhať po strome, bicyklovať sa a robiť rôzne iné aktivity. Pohyb by mal preň byť predovšetkým zábavou.

Veľa hovoríte aj o správnom dýchaní a potrebe bránicového dýchania, ku ktorému vediete aj športovcov. V čom je takéto dýchanie prínosné?

Rodič si niekedy môže myslieť, ako veľmi je jeho dieťa ohybné a flexibilné a ako dobre trénuje, pričom nevidí, že jeden pohyb nahrádza druhým alebo k nemu pridružuje ďalšie pohyby. Dýchanie u detí sa dnes mení, preto je nesmierne dôležité venovať mu pozornosť.

U nás pracujeme s vývojovou kineziológiou, ktorú cvičíme aj spolu s Matejom. Ide o jednoduché cviky, pri ktorých sa napodobňujú vývojové fázy dieťaťa a ktorých základom má byť bránicové dýchanie, treba teda správne dýchať do brucha. Bránica totiž nemá len dychovú, ale aj stabilizačnú posturálnu funkciu. Stabilizuje telo, čím pomáha, aby bol pohyb človeka jednoduchší a efektívnejší.

Dýchanie do brucha zabezpečuje pevnosť celej pohybovej sústavy. Pohyb je tak oveľa menej závislý od svalov a energeticky menej náročný.

Koľko času by mali deti tráviť pohybom?

Je to veľmi individuálne a závisí to od mnohých faktorov. Určite by však športové aktivity nemali rodičia deťom nanucovať. Treba brať do úvahy, či ide o malé dieťa, alebo tínedžera. Malé deti by mali mať zabezpečenú rôznorodosť pohybu, nemali by sme ich však dlhodobo zaťažovať. Staršie deti potrebujú viac trénovať.

Dôležitú úlohu v tom zohráva aj psychika, ktorú treba rešpektovať. Najlepšia je zlatá stredná cesta, ktorá sa u detí prejavuje príjemnou únavou, keď už nemajú chuť vymýšľať nič iné.

Čítajte aj: Príklad rodičov je pre deti dôležitý nielen v čase pandémie, hovorí detský tréner

Dieťa by malo robiť to, čo ho baví, rodič by sa preto nemal sústrediť iba na konkrétny šport. Potrebuje prirodzený pohyb. Nestačí mu kúpiť kolobežku a povedať si, že to stačí. Dieťa potrebuje aj hrať sa s loptou, šplhať po strome, bicyklovať sa a robiť rôzne iné aktivity. Pohyb by mal preň byť predovšetkým zábavou.

Ak dieťa robí nejaký šport v mladom veku, malo by ho robiť pre radosť, určite neodporúčam ťažké tréningy. Dieťa by si v prvom rade malo šport užívať. Nemalo by preň byť povinnosťou tvrdo sa orientovať na výkon.

Veľkou témou je špecializácia detí na konkrétny šport, s ktorou sa často začína veľmi skoro. Kedy by s ňou dieťa malo začať?

Závisí od druhu športu, ktorému sa dieťa venuje. Odporúčam s ním však začať až na druhom stupni základnej školy. Ak dieťa robí nejaký šport v mladom veku, malo by ho robiť pre radosť, určite neodporúčam ťažké tréningy. Dieťa by si v prvom rade malo šport užívať. Nemalo by preň byť povinnosťou tvrdo sa orientovať na výkon.

Ak je dieťa malé, je dobré, aby malo zabezpečenú rôznorodosť pohybu. Môže sa naučiť niečo z gymnastiky a z koordinačných cvičení pri rôznych druhoch športu, môže si precvičovať vytrvalosť i rýchlosť.

Dieťa je ako špongia − od útleho veku nasáva informácie. Ak sa venuje rôznym pohybovým aktivitám, v centrálnej nervovej sústave si vytvára programy, z ktorých neskôr môže ťažiť práve v špecializovanej príprave.

Deti sa veľa učia pozorovaním alebo napodobňovaním, keď im niekto niečo vysvetľuje. Počúvajú, vidia, vnímajú, premietajú si to do tela a daný pohyb napodobňujú a kreujú. Voláme to motorické učenie, ktoré pomáha aj pri rozvoji koordinácie a iných pohybových kvalít. Čím viac sa teda dieťa učí, tým viac to zužitkuje v budúcnosti.

Na pohyb detí je zameraná aj O2 Športová akadémia Mateja Tótha, ktorá v čase zatvorených škôl a prerušených krúžkov začala zverejňovať videá na cvičenie doma. V čom vidíte ich hlavný prínos?

Akadémia je zameraná predovšetkým na deti na prvom stupni základných škôl, kde sa venujeme všeobecnému pohybovému rozvoju dieťaťa. Deti prostredníctvom hravých online videí Telesnej na doma môžu získať správny športový základ, ale aj pozitívny vzťah k pohybu.

Je to skvelá pomôcka pre rodičov i pre deti, ktoré počas pandémie nemohli chodiť do školy, a tak boli odrezané od pohybových aktivít, na ktoré boli zvyknuté. Cvičiť tak môžu v domácom prostredí. Tu je dôležité podotknúť, že nestačí iba cvičiť, treba aj vedieť, ako správne cvičiť, ako pri cvičení funguje telo, a to všetko Akadémia deti učí.

Denis Freudenfeld

Je jedným z najuznávanejších slovenských fyzioterapeutov. Fyzioterapii sa venuje od roku 2000, od roku 2005 pôsobí vo Vojenskom športovom centre DUKLA v Banskej Bystrici. Na konte má veľa úspechov so špičkovými slovenskými športovcami. Pri svojej práci kladie dôraz na dynamickú neuromuskulárnu stabilizáciu, ktorej priekopníkom bol český fyzioterapeut Pavel Kolář. Pochádza zo Žiliny, momentálne žije v Banskej Bystrici, má dve deti.


Nezaťažia ani rozpočet, ani vaše ruky. Vybrali sme 4 ľahučké smartfóny, ktoré prekvapujú dizajnom aj vybavením

Čítaj viac

Čo všetko bolo v našej komunikačnej výbave vďaka technológiám a internetu? Pripravili sme nostalgickú jazykovú exkurziu

Čítaj viac

Zlepšite sa v cudzom jazyku cestou do práce. Vybrali sme 8 aplikácií, ktoré vás rozhovoria aj posilnia slovnú zásobu

Čítaj viac