12 mýtov a faktov o pohybe detí. S odborníkmi sme sa pozreli na pravdivosť častých tvrdení

Psychologička, tréner, fyzioterapeut aj lekárka nám vysvetlili niektoré zo zaužívaných výrokov týkajúcich sa športovania detí.

Keď sa niekoľkokrát opakovaná lož stane pravdou, je to nebezpečné. Platí to aj v športe. Na rôzne zaužívané tvrdenia o pohybe a súvisiacom mentálnom aj telesnom zdraví detí sme sa opýtali odborníkov z oblasti športu, psychológie aj medicíny.  

S psychologičkou Andreou Antalovou vám poradíme, ako vybrať dieťaťu správny šport

Od zdravého vývoja dieťaťa, športovej motivácie, ideálneho pomeru učenia a pohybu až po tréningové plány. Pravdivosť nám objasnili fyzioterapeut Denis Freudenfeld, psychologička Andrea Antalová, lekárka Kristína Ivanová a tréner Michal Tóth.

6. ročník súťaže O2 Športovej akadémie Mateja Tótha 

Prihláste svoju školu, hlasujte a vyhrajte špeciálnu športovú prípravu pre žiakov – v každom samosprávnom kraji môžu vyhrať Akadémiu 3 školy na jeden rok zadarmo. 

Prihlásiť sa a hlasovať môžete tu, hlasovať môžete aj v článkoch o pohybe na Sóde do konca novembra. Vašu školu môže podporiť ktokoľvek – učitelia, rodičia, deti, kamaráti.

Vysvetľuje fyzioterapeut Mateja Tótha Denis Freudenfeld 

Ak má dieťa ploché nohy, nemalo by sa venovať behu. 

Myslím si, že je to mýtus. Plochá noha u detí potrebuje neustále stimulovať a formovať pohybom, no mal by to byť pohyb pod dohľadom odborníka dávkovaný postupne, lebo pravé a ľavé chodidlo nikdy nie sú rovnako ploché a ďalšie kĺby dolných končatín sú funkčne naviazané na postavenie chodidiel. Vhodne zvolená technika behu môže prispieť k vyformovaniu klenby.

Pre správny vývoj dieťaťa je veľmi dôležitý (najmä) prirodzený pohyb.

Začnem tým, čo by sme si mali pod prirodzeným pohybom predstaviť. Podľa mňa sú to pohybové aktivity, ktoré sa vykonávajú na čerstvom vzduchu a dennom svetle. Menia sa v závislosti od veku dieťaťa a idú ruka v ruke s vývojom rôznych mozgových funkcií a vývojom orgánov. Ak má z dieťaťa vyrásť zdravý jedinec, určite by malo mať prirodzený pohyb. 

Vysvetľuje psychologička Andrea Antalová

Pohybové a športové aktivity sú pre deti prirodzené od útleho veku.

Pohybové aktivity sú pre deti prirodzené a spontánne. Deti majú prirodzenú potrebu hýbať sa už od útleho veku. Napríklad dojčatá spontánne reagujú pohybom na impulzy okolitého sveta. V minulosti bol pohyb prirodzenou súčasťou života detí, no doba to mení. Nie v každej rodine je pohyb súčasť denného harmonogramu.

Pri športových aktivitách si treba zadefinovať, čo je šport. Keďže ide o formu fyzickej aktivity alebo zručnosti, ktorá sa realizuje prostredníctvom pravidiel, k športu treba deti viesť. Ak vedieme deti k športu už od útleho veku, podporujeme v nich ich prirodzenú potrebu hýbať sa.

Pohyb u školákov by nemal byť na úkor vzdelávania.

Dá sa prepojiť pohyb, vzdelávanie a inkluzivita. No je potrebné myslieť na to, že každé dieťa je iné a odlišné sú aj ich spôsoby uvažovania, učenia, chápania súvislostí aj ich pohybové zdatnosti. Je dôležité prepájať to tak, aby sme zohľadnili potreby a záujmy každého jedného zúčastneného dieťaťa.  

Dieťa netreba prechváliť, bude sa na tréningoch viac snažiť. 

Pochvala by určite mala byť súčasťou života detí. Musíme si však dávať pozor, za čo dieťa pochválime a ako často. Prílišná chvála môže mať na dieťa opačný účinok. Môže  pôsobiť demotivujúco a zároveň sa u dieťaťa nemusia dostatočne rozvinúť sociálne city, svedomie ani altruizmus. Nesprávna chvála a nesprávna odmena ničí aj sebamotiváciu dieťaťa.

Vysvetľuje lekárka z detského oddelenia Kristína Ivanová  

Dieťa z obezity vyrastie.

Niekedy môžeme vidieť, že deťom s miernou nadváhou – teda „bacuľatejším“ deťom v útlom veku – sa hmotnosť počas puberty upraví. Neznamená to však, že dieťa z obezity vyrastie, na to sa v žiadnom prípade nemožno spoliehať. Ak nedôjde k zmene životosprávy, z obezity dieťa samo od seba nevyrastie.

Priveľa cukru u detí spôsobuje cukrovku. 

Cukrovka, teda diabetes mellitus, má dve formy – diabetes I. typu a II. typu. V prípade cukrovky I. typu ide o autoimunitné ochorenie pankreasu, v ktorom je od začiatku nedostatočná tvorba hormónu inzulín – vlastný imunitný systém ničí bunky, ktoré ho produkujú. V detskom veku sa cukrovka I. typu vyskytuje častejšie. 

Lekárka: Dieťa sa obézne nenarodí, stáva sa takým v priebehu života. Vplyv na jeho váhu má prístup rodičov

Cukrovka II. typu sa častejšie vyskytuje u dospelých a je vo väčšine prípadov súčasťou tzv. metabolického syndrómu. Vzhľadom na zvyšujúci sa výskyt detskej obezity sa však čoraz častejšie stretávame s cukrovkou II. typu už aj u detí. 

Práve cukrovka II. typu je spojená s nadmerným energetickým príjmom a príjmom nevyhovujúcich potravín, teda so zlou životosprávou, ktorá vedie k nadváhe a obezite. 

Keď má dieťa dostatok pohybu a aktivít, nemôže byť obézne alebo mať nadváhu.

Zdravá a vyvážená strava je nevyhnutná pre správny rast a vývoj dieťaťa. Nie je správne dieťa kŕmiť fastfoodom a ospravedlniť to tým, že má veľa pohybu. 

Za rozvojom obezity stojí viacero faktorov, no nemôžeme tvrdiť, že ak sa dieťa stravuje nezdravo, ale má veľa pohybu, tak nebude obézne – je to mýtus. Okrem toho dieťa s nevyhovujúcou stravou nemá z čoho čerpať energiu, aby malo dostatok pohybu.

Vysvetľuje tréner Michal Tóth

Deti by mali začať s profesionálnou športovou prípravou čo najskôr, ideálne v útlom veku (približne 3 roky aj menej).

Teória športu hovorí, že na dosiahnutie športového majstrovstva je potrebných 10 rokov výkonnostného tréningu. Športovci začínajú dosahovať svoje najlepšie výsledky po 20. roku života, výber talentovanej mládeže prebieha okolo 10. roku života. 

Samozrejme, sú športy, ako gymnastika či krasokorčuľovanie, kde sa výkonnostný vrchol dosahuje podstatne skôr, preto je potrebné začať aj s výkonnostným tréningom v mladšom veku.

Organizovaná tréningová činnosť pre malé deti nie je nijako ohraničená spodnou vekovou hranicou, treba len rešpektovať vekové zákonitosti vývoja dieťaťa. Takýto tréningový proces prebieha hravou formou a okrem technickej zdatnosti v danom športe sa rozvíjajú aj základné lokomócie (chôdza, beh, hádzanie, chytanie, lezenie) a pohybové schopnosti. Túto formu pohybových aktivít ponúka aj O2 Športová akadémia Mateja Tótha.

Výkonnostný alebo profesionálny tréning od troch rokov je teda mýtus. Vhodnosť organizovanej športovej činnosti s deťmi od štyroch rokov je fakt.

Motiváciu dieťa získa vďaka častým pochvalám od rodiča.

Toto tvrdenie je aj mýtus, aj fakt, môžeme sa na to pozrieť z dvoch uhlov pohľadu. 

Športovanie a športová výkonnosť majú mnoho faktorov, jedným z nich je aj rodina a zázemie – preto je záujem rodičov o tréningový proces dieťaťa dôležitý a často ovplyvní aj výkonnostný rast či športovanie dieťaťa v neskoršom veku. 

Pochvala je teda určite motivujúca a je dobré, keď dieťa cíti podporu, no aj tu platí – všetko s mierou, resp. menej je niekedy viac. Správny športovec musí mať určité sebavedomie, ale aj pokoru, ktorá je v začiatkoch aktívnej športovej činnosti oveľa dôležitejšia.  

Moje dieťa by sa malo venovať rovnakému športu ako ja rodič. 

Rodičovská motivácia môže byť veľmi silná, najmä ak bol rodič v nejakom športe úspešný a chce, aby v jeho šľapajach pokračovalo aj dieťa. Toto však nemusí byť správny cieľ. Dôležité je pravidelné športovanie a pohyb dieťaťa. Záleží na tom, či sa dieťa na danom športovom krúžku cíti šťastné, spokojné a športovanie ho baví. Toto tvrdenie je mýtus.

Moje dieťa nechodí z tréningov nadšené. Musí to však len prekonať, tréningy sú náročné, ale neskôr to pochopí a bude sa cítiť lepšie. 

Pokiaľ hovoríme o tréningových začiatkoch dieťaťa, metodika a obsah tréningov by mali v prvom rade zaujať a motivovať dieťa k športovaniu. Určite, môže sa stať, že sa dieťa zaradí do tréningovej skupiny neskôr a potrebuje nejaký čas na aklimatizáciu v kolektíve. Ale pokiaľ je dlhodobo nespokojné a na tréning nechodí rado, nemali by sme ho nútiť pokračovať, môže to mať úplne opačný efekt. Tvrdenie je mýtus.

O2 Športová akadémia Mateja Tótha

Podporte školu v projekte O2 Športová akadémia Mateja Tótha

Prečítaním tohto článku
ste získali bonusový hlas.
Využite ho a podporte svoju školu.

Využiť bonusový hlas
Páčil sa vám článok?
Slabé
12345
Loading...
Super

Aký šport bude vhodný pre moje dieťa? Poradíme vám spolu s psychologičkou

Je rozhodujúcim faktorom vek, osobnosť, fyzické predpoklady alebo nadanie? Psychologička Andrea Antalová približuje, ako vybrať správny šport.

Pohyb nie je dôležitý len pre našu fyzickú kondíciu, ale aj psychickú pohodu. Aj deťom preto musí od začiatku robiť najmä radosť, no neznamená to, že by sme šport mali odkladať do neskoršieho veku. Práve naopak, mali by sme s ním začať čím skôr.

6. ročník súťaže O2 Športovej akadémie Mateja Tótha 

Prihláste svoju školu, hlasujte a vyhrajte špeciálnu športovú prípravu pre žiakov – v každom samosprávnom kraji môžu vyhrať Akadémiu 3 školy na jeden rok zadarmo

Prihlásiť sa a hlasovať môžete tu, hlasovať môžete aj v článkoch o pohybe na Sóde do konca novembra. Vašu školu môže podporiť ktokoľvek – učitelia, rodičia, deti, kamaráti.

Športový pedagóg Anton Lednický: Nevyberajte deťom krúžok podľa nenaplnených ambícií z mladosti

Výber vhodného športu však podlieha rôznym faktorom, ktoré rámcuje spokojnosť dieťaťa, a preto by rodič mal byť trpezlivý. S psychologičkou Andreou Antalovou z O2 Športovej akadémie Mateja Tótha sme pripravili niekoľko bodov, ktoré vám pri hľadaní pohybovej aktivity pomôžu a lepšie vás nasmerujú: 

Prirodzený vývoj dieťaťa

„Aktívny pohyb je dôležitý pre všetky vekové kategórie. Čím skôr s ním začneme, tým lepšie. Do úvahy však musíme brať prirodzené aspekty ľudského vývoja – sedenie, lezenie, státie a chôdza sa rozvíjajú postupne. Tieto aktivity patria k hrubej motorike, ktorá zahŕňa pohyby veľkých svalových skupín.

Okrem nej je dôležitá aj jemná motorika, ktorá sa týka menších svalových skupín a potrebujeme ju na pohyby vyžadujúce precíznosť a kontrolu, napríklad na kreslenie či držanie príboru. Je dôležitá aj pre športy, ktoré vyžadujú presnú techniku, ako je gymnastika alebo krasokorčuľovanie.

Jemná motorika si vyžaduje dostatočnú osifikáciu kostry a v predškolskom veku nie je dostatočne rozvinutá. Z hľadiska vývinu dieťaťa je preto najdôležitejšie budovanie vzťahu k pohybu, aby sa dieťa mohlo neskôr vybrať akýmkoľvek smerom.“

Správny čas na športovanie 

„V predškolskom veku sa môžete venovať všeobecným aktivitám, ktoré zahŕňajú behanie, hádzanie, chytanie, plávanie, a cvičeniam, ktoré rozvíjajú pohybovú koordináciu a koncentráciu. Skvelým odrazovým mostíkom k získaniu všestrannosti je atletika, dieťa vďaka nej získa základy pohybu pre akýkoľvek šport a navyše podporuje jeho prirodzený rozvoj a zdravie. 

Organizované športy so striktnejšími pravidlami je lepšie zaradiť až v školskom veku. Ak predsa chceme zapísať dieťa na konkrétny šport, dôležitá je voľba trénera, ktorý zohľadňuje možnosti jednotlivcov. Musí mať dostatočné znalosti o vývoji ľudského tela, aby od dieťaťa nevyžadoval to, na čo jeho telo nie je pripravené.

Výnimkou pri športoch je plávanie, ktoré sa odporúča už od najútlejšieho veku. Nie sú pri ňom zaťažené kĺby, priaznivo vplýva na celkový pohybový vývin, motoriku, svalový tonus aj koordináciu pohybov. K plávaniu by ste mali zaradiť aj ďalšie športy.

Všestranná príprava sa odporúča približne do 9. roku dieťaťa. Od tohto veku už vieme poukázať na slabé a silné stránky a môžeme začať premýšľať nad postupným presunom k špecializácii. Majme na pamäti, že telo sa v tomto veku stále formuje, a preto je dobré začať so špecializáciou až okolo 15. roku života. Predíde sa tak jednostrannej námahe a zvýšenému zaťaženiu kĺbov a svalov.

Pri striktnej špecializácii od 15. roku života je však potrebné pridať aj iné aktivity či športy, aby sme dieťa správne rozvíjali po psychickej aj fyzickej stránke.“

Dobrý tréner je dôležitejší, než si myslíte

„Niektoré deti sú veľmi energické, spoločenské, iné preferujú svoj priestor a pokojnejšie prostredie. Aj rovesníci môžu mať rôznu výšku a stavbu postavy. Na fyziologické a psychologické črty je dobré prihliadať, no nie sú jediným kritériom pri rozhodovaní.

Na jednej strane je pravda, že nie každé dieťa je pohybovo zdatné a, naopak, niektoré deti k športu veľmi inklinujú alebo majú viditeľné predpoklady na jeho vykonávanie. Pokiaľ však vyberieme správneho trénera, nezáleží na tom, či patrí dieťa do jednej či druhej kategórie. Vďaka správnemu vedeniu a motivácii sa môže posúvať míľovými krokmi.“

Dieťa vyberá, rodič rozhoduje 

„Najlepším riešením je nechať dieťa, nech si samo vyberie, čo ho baví. Posúdiť, či sa na to hodí, má na to vhodný vek a predpoklady, by už mal rodič, ktorý sa môže obrátiť aj na odborníkov. Existujú športové inštitúcie, ako aj O2 Športová akadémia Mateja Tótha, ktoré sa deťom venujú už od štyroch rokov. Deti tu postupne prejdú viacerými športmi, a tak si majú možnosť vyskúšať, či ich budú naozaj baviť. Výber konkrétneho športu je potom jednoduchší a efektívnejší.

Musíme však prihliadať na schopnosti dieťaťa či jeho osobnosť, ktoré môžu výrazne ovplyvniť vlastný výber športu a mali by sme ich rešpektovať.“ 

Rozhodovanie si vyžaduje čas 

„Rodič môže s dieťaťom aj skúšať rôzne športy a popritom navnímať, ktorý z nich by mohol byť ten ideálny, alebo sa môže s dieťaťom o športoch rozprávať a sledovať jeho reakcie, alebo jednoducho rôznym napodobňovaním skúšať športy v domácich podmienkach. Všetky tieto možnosti slúžia rodičovi ako doplnok pri výbere.

Pri hľadaní vhodného športu je dôležité zdôrazniť, že rodič by nemal mať príliš vysoké očakávania a veľmi dôležitá je trpezlivosť a pochopenie, pretože sa môže stať, že dieťa nebude inklinovať k jednému konkrétnemu športu alebo ho šport, ktorý si vyberie, po čase prestane baviť. 

Rozhodne by sme deti nemali tlačiť do skúšania niečoho, na čo reagujú negatívne. Každý šport by im mal prinášať radosť či zábavu. Taktiež musíme prihliadať na vekové osobitosti, mali by sme sa orientovať v tom, čo detský organizmus zvládne, čo mu prospieva a čo mu škodí. Musíme vedieť, aké zručnosti má dieťa v určitom veku, a do úvahy treba brať aj individualitu dieťaťa. 

Prečítajte si aj: Domáce práce vedú deti k samostatnosti, spolupatričnosti a zodpovednosti, vedia si vďaka nim lepšie zorganizovať aj čas

Od druhu športu závisí, v akom veku s ním začať – keď sa dieťa dostane do tohto veku, veľakrát už má nejakú predstavu o tom, čo by ho bavilo a čo by rado skúsilo. V prípade, že to tak nie je, môžete navštevovať spomínané športové inštitúcie, ktoré umožňujú praktizovanie viacerých športov pod jednou strechou.“

Prípadne môžete vyskúšať všeobecnú športovú prípravu, vďaka ktorej dieťa získa základy pre široké spektrum športov.

Športové nadanie verzus talent

„Nadaním rozumieme mimoriadne vyvinuté vlohy či súbor vlôh, ktoré sú našimi predispozíciami na určitú činnosť. Ak vlohy aktívne rozvíjame, stávajú sa z nich schopnosti. Ak ich rozvinieme na mimoriadnu úroveň, môžeme hovoriť o talente.

Sú deti, na ktorých už od útleho detstva vidieť, že v porovnaní s rovesníkmi zvládajú (či už z hľadiska techniky, alebo kondície) náročnejšie cvičenia, napríklad vydržia dlhšie behať alebo vedia behať rýchlejšie. No nikdy nevieme povedať na 100 %, či má dieťa nadanie na určitý šport.

Môžeme využiť rôzne typy vyšetrení, ktoré zisťujú napríklad rýchlosť či vytrvalosť dieťaťa. Na názor sa môžeme opýtať aj učiteľa telesnej výchovy alebo trénera. Treba však myslieť na to, že aj deti, ktoré sú spočiatku málo pohybovo zdatné, môžu časom dosahovať výborné výsledky. Dispozície a nadanie sú síce dôležité, no v športe neprekonajú snahu a tvrdú drinu, ktorej sa dokáže podrobiť len málokto. Tí, ktorí na to majú a podrobia sa, to sú tí majstri sveta. Genetické danosti totiž ovplyvňujú výkon iba na 20 %.“

Aký je rozdiel medzi športovým talentom a nadaním?
Radí tréner Michal Tóth

Keď hovoríme o genetickej danosti, rozoznávame tri pojmy: vlohy, nadanie talent.

Vlohy sú vrodené dispozície (nemusia sa týkať len športových predpokladov), ktoré sa nemusia nikdy prejaviť, resp. pokiaľ nie je dieťa v správny čas na správnom mieste, nerozvíjame ich. 

Nadanie je vrodená dispozícia, ktorá sa už prejavila, napríklad nadanie na rýchlosť. Ale stále je to len nejaká všeobecná predispozícia na danú športovú disciplínu. 

talent je potom priaznivá zhoda viacerých vlôh, ktoré sú limitujúce pre konkrétny šport. Napríklad futbalista sa rýchlo a ľahko zdokonaľuje v technike, vníma a rozumie pohybu na ihrisku, má taktické myslenie. Z tohto je zrejmé, že talent ako celok nevieme úplne rozpoznať pri prvých tréningoch malých detí. Organizmus sa vyvíja a niektoré danosti sa prejavia neskôr.

Predpoklady nestačia, šport musí dieťaťu robiť radosť

„Niekedy dieťa už pri hre ukazuje špecifické pohybové zručnosti, ktoré môžu byť vhodnou predispozíciou na konkrétny šport. Napríklad keď má dieťa na svoj vek nadpriemernú výšku, rado vysoko skáče a pri hrách si všímame dobrú kondičku a koordináciu pohybov, môžeme predpokladať, že preň bude vhodný basketbal.

Stále to však nemusí znamenať, že toto dieťa bude mať basketbal rado. Rodič by ani v takomto prípade nemal mať vysoké očakávania a mal by dbať na preferenciu dieťaťa. Samotné predpoklady totiž na úspech nestačia, dieťa musí byť motivované a robiť šport s radosťou.“

Kolektívny alebo individuálny šport

„Pri kolektívnych športoch učíme deti spolupráci, vzájomnej disciplíne, začleneniu do kolektívu a budovaniu schopnosti uniesť prehru, tešiť sa z výhry. Je tu však častá súťaživosť a agresivita, ktorú neprijme každé dieťa. Vo veku 6 až 7 rokov sa môžu prejaviť aj problémy týkajúce sa začlenenia do kolektívu. Práve v tomto období začína dieťa vnímať spoluprácu v hrách, ale aj zdravé súperenie.

Niektoré deti preferujú menej sociálnej interakcie alebo sú menej priebojné a iné môžu pociťovať veľký tlak, keď vedia, že ich výkon ovplyvňuje výsledok ostatných členov tímu. Rady ‚hrajú‘ radšej samy za seba, striktne riadené tréningy ich môžu aj demotivovať. 

Pri rozhodovaní medzi kolektívnym a individuálnym športom zohráva úlohu osobnosť. Introverti sa veľakrát cítia lepšie práve v individuálnych športoch, extroverti v tých kolektívnych. Existuje však veľké množstvo dôvodov, pre ktoré je dobré zvoliť práve jeden či druhý typ. Najdôležitejšie je poznať svoje dieťa, hovoriť s ním a vnímať jeho reakcie.“

Keď šport nerobí radosť

„Ak si všímame, že dieťa prichádza z tréningu smutnejšie, je bez energie, môžu byť za tým rôzne dôvody, nemusí sa to teda týkať len nespokojnosti s druhom športu. Môže sa stať, že dieťaťu nevyhovuje kolektív či úroveň, na ktorej trénuje, a daný šport pritom môže milovať. 

S dieťaťom je preto nesmierne dôležité hovoriť. Môžeme tak odhaliť vážnejšie aj menej vážne problémy – čím skôr tak urobíme, tým skôr môžeme konať a dieťaťu pomôcť. Hovoriť by sme s ním však mali aj v prípade, že sme nezaznamenali negatívne reakcie. Takto môžeme zachytiť možné problémy ešte v ich začiatkoch. Dieťa zároveň svojím záujmom podporíme a mnohokrát pozitívne motivujeme.“

O2 Športová akadémia Mateja Tótha

Podporte školu v projekte O2 Športová akadémia Mateja Tótha

Prečítaním tohto článku
ste získali bonusový hlas.
Využite ho a podporte svoju školu.

Využiť bonusový hlas

Andrea Antálová

Vyštudovala jednoodborovú psychológiu a v súčasnosti sa venuje najmä športovej psychológii (mentálnemu tréningu a psychologickej príprave športovcov) a školskej psychológii. Organizuje rôzne školenia a prednášky tak pre odborníkov, ako aj pre laickú verejnosť – deti aj dospelých. Voľný čas rada trávi v kruhu svojich najbližších. Rada oddychuje aktívne pri športe alebo s dobrou knihou na kolenách.

Páčil sa vám článok?
Slabé
12345
Loading...
Super

Fyzioterapeut Mateja Tótha radí rodičom: Všímajte si, ako vaše dieťa sedí, aj ako sa hrá

„Ak sa dieťa venuje rôznym pohybovým aktivitám, v centrálnej nervovej sústave si vytvára programy, z ktorých neskôr môže ťažiť práve v špecializovanej príprave,“ hovorí Denis Freudenfeld.

Denis Freudenfeld pôsobil ako dvorný fyzioterapeut biatlonistky Naste Kuzminovej a dlhodobo spolupracuje s atlétom Matejom Tóthom, ktorého sprevádzal na nejednej olympiáde. Porozprávali sme sa s ním o dôležitosti pohybu pre dnešné deti aj o zdravotných problémoch, ktoré ich trápia.

V rozhovore sa ďalej dozviete:

  • ako pandémia ovplyvnila pohyb detí,
  • na ktoré signály tela by rodičia mali u detí dávať pozor,
  • kedy treba vyhľadať fyzioterapeuta,
  • prečo treba venovať pozornosť správnemu dýchaniu.

Ako rozhýbať deti doma? Zacvičte si spolu s nimi podľa videí O2 Športovej akadémie Mateja Tótha

Ste fyzioterapeutom najúspešnejších slovenských športovcov. V čom presne spočíva vaša práca?

Pracujem vo Vojenskom športovom centre DUKLA v Banskej Bystrici ako fyzioterapeut, ktorý sa stará o talentovaných športovcov. V centre zabezpečujeme prípravu štátnej športovej reprezentácie Slovenska na rôznych súťažiach a olympiádach.

Mojou úlohou ako fyzioterapeuta je diagnostika, liečba a prevencia rôznych pohybových problémov. To znamená, že občas pomasírujem alebo ponaprávam a ak za mnou príde športovec s nejakým problémom, diagnostikou sa snažím zistiť, z ktorej časti tela pochádza. Často sa totiž stáva, že problém je prenesený. To znamená, že niekoho bolí koleno, no v skutočnosti bolesť spočíva v zlom postavení chodidla, v posunutej panve alebo jej príčinou môžu byť aj kríže.

Niekedy je to taká detektívka, pri ktorej vyšetrujem konkrétneho športovca, a po následnej diagnostike sa cvičeniami snažíme uvoľniť alebo posilniť určité svalové partie na tele, ktoré jeho problém vyvolávajú.

Vychádzate pri svojej práci z konkrétnej metodiky?

Pracujem najmä s dynamickou neuromuskulárnou stabilizáciou. Je to metodika založená na dýchacích cvičeniach, pri ktorých sa svaly uvoľňujú. Dokonca aj bez toho, aby ich bolo nutné stláčať či klasicky masírovať. Pri práci so športovcami sa venujeme riadeniu ich pohybu. To znamená, že sa učíme novému pohybu alebo ho naprávame a dávame mu iný rozsah.

S Matejom spolu cvičíme, a keď treba, poskytujem mu regeneračné procedúry. Často pozeráme jeho videá z tréningu a na základe nich sa snažíme zdokonaliť jeho techniku, aby bol jeho pohyb ekonomickejší a rýchlejší a aby svoje telo čo najmenej preťažoval.

Mnohým rodičom by som odporučil, aby po skončení pandémie so svojimi deťmi navštívili pediatra. Dieťa sa nemusí sťažovať na bolesť, ale je možné, že diagnostikou sa odhalí, že niečo naozaj nie je v poriadku.

Fyzioterapia upozorňuje na dôležitosť správneho pohybu. Ako veľmi je dôležitý pohyb pre deti a ako ho ovplyvnila pandémia?

Každé dieťa sa potrebuje hýbať – pohyb je pre jeho vývoj nesmierne dôležitý. Keď sú deti v škole, hýbu sa často. Po skončení hodiny vstanú, vyjdú na chodbu, naháňajú sa, majú hodinu telesnej výchovy, jednoducho stále niečo robia.

Je dôležité uvedomiť si, že kostra dieťaťa potrebuje pre svoj zdravý vývoj určité antigravitačné zaťaženie – nielen chrbtice, ale aj končatín. Tak ako sa vyvíja kostra, menia sa aj uhly v kĺboch. Bedrové i ramenné kĺby sa u malých detí vždy prispôsobujú záťaži, u väčších detí kosti zosilňujú.

Keď dieťa stojí alebo sa pohybuje, má zaťažené dolné končatiny i kardiovaskulárny aparát. Pri dištančnej výučbe sa to nedeje, pretože deti presedia celé hodiny doma pri počítači a mobile a nemajú zabezpečený dostatočný pohyb. Ten veľmi ovplyvňuje aj psychika, ktorá sa premieta do tela a pohybového aparátu detí.

Dôležitá je aj socializácia detí a správna dávka súťaživosti. Svoje tu zohráva už len to, že človek rozpráva a gestikuluje, používa reč tela. Zdravý vývoj dieťaťa značne ovplyvňuje aj obezita, ktorá neraz obmedzuje jeho pohyb, pričom dôsledky sa prejavia až o rok alebo o dva.

Čo by si mali všímať rodičia na svojich deťoch? 

Najdôležitejšie je všímať si guľatý chrbátik, kolienka a chodidlá. V prvom rade by mali sledovať, ako ich dieťa sedí. Či má guľatý, alebo vystretý chrbát, či nemá predsunutú hlavu, alebo či jeho krčná chrbtica nie je veľmi zaklonená.

Keď sa dieťa hrá a čupne si, je dôležité všímať si, či mu idú kolienka k sebe, alebo či nemá vytočené chodidlá do strany.

Kedy je čas vyhľadať fyzioterapeuta?

Ak napríklad rodič upozorní dieťa na zlé držanie tela a aj napriek tomu ho nedokáže korigovať, je to jasný signál, že niečo nie je v poriadku. Ak mu odstávajú rebrá, má preliačený hrudník alebo sa mu prepadáva klenba chodidiel, prípadne má nohy do X (kolená vbočené dovnútra k sebe), je čas vyhľadať odborníka.

Mnohým rodičom by som odporučil, aby po skončení pandémie so svojimi deťmi navštívili pediatra. Dieťa sa nemusí sťažovať na bolesť, ale je možné, že diagnostikou sa odhalí, že niečo naozaj nie je v poriadku. Vtedy mu dokáže pomôcť práve fyzioterapeut, ktorý mu nastaví potrebné cvičenia.

Dieťaťu nestačí kúpiť kolobežku a povedať si, že to stačí. Potrebuje aj hrať sa s loptou, šplhať po strome, bicyklovať sa a robiť rôzne iné aktivity. Pohyb by mal preň byť predovšetkým zábavou.

Veľa hovoríte aj o správnom dýchaní a potrebe bránicového dýchania, ku ktorému vediete aj športovcov. V čom je takéto dýchanie prínosné?

Rodič si niekedy môže myslieť, ako veľmi je jeho dieťa ohybné a flexibilné a ako dobre trénuje, pričom nevidí, že jeden pohyb nahrádza druhým alebo k nemu pridružuje ďalšie pohyby. Dýchanie u detí sa dnes mení, preto je nesmierne dôležité venovať mu pozornosť.

U nás pracujeme s vývojovou kineziológiou, ktorú cvičíme aj spolu s Matejom. Ide o jednoduché cviky, pri ktorých sa napodobňujú vývojové fázy dieťaťa a ktorých základom má byť bránicové dýchanie, treba teda správne dýchať do brucha. Bránica totiž nemá len dychovú, ale aj stabilizačnú posturálnu funkciu. Stabilizuje telo, čím pomáha, aby bol pohyb človeka jednoduchší a efektívnejší.

Dýchanie do brucha zabezpečuje pevnosť celej pohybovej sústavy. Pohyb je tak oveľa menej závislý od svalov a energeticky menej náročný.

Koľko času by mali deti tráviť pohybom?

Je to veľmi individuálne a závisí to od mnohých faktorov. Určite by však športové aktivity nemali rodičia deťom nanucovať. Treba brať do úvahy, či ide o malé dieťa, alebo tínedžera. Malé deti by mali mať zabezpečenú rôznorodosť pohybu, nemali by sme ich však dlhodobo zaťažovať. Staršie deti potrebujú viac trénovať.

Dôležitú úlohu v tom zohráva aj psychika, ktorú treba rešpektovať. Najlepšia je zlatá stredná cesta, ktorá sa u detí prejavuje príjemnou únavou, keď už nemajú chuť vymýšľať nič iné.

Čítajte aj: Príklad rodičov je pre deti dôležitý nielen v čase pandémie, hovorí detský tréner

Dieťa by malo robiť to, čo ho baví, rodič by sa preto nemal sústrediť iba na konkrétny šport. Potrebuje prirodzený pohyb. Nestačí mu kúpiť kolobežku a povedať si, že to stačí. Dieťa potrebuje aj hrať sa s loptou, šplhať po strome, bicyklovať sa a robiť rôzne iné aktivity. Pohyb by mal preň byť predovšetkým zábavou.

Ak dieťa robí nejaký šport v mladom veku, malo by ho robiť pre radosť, určite neodporúčam ťažké tréningy. Dieťa by si v prvom rade malo šport užívať. Nemalo by preň byť povinnosťou tvrdo sa orientovať na výkon.

Veľkou témou je špecializácia detí na konkrétny šport, s ktorou sa často začína veľmi skoro. Kedy by s ňou dieťa malo začať?

Závisí od druhu športu, ktorému sa dieťa venuje. Odporúčam s ním však začať až na druhom stupni základnej školy. Ak dieťa robí nejaký šport v mladom veku, malo by ho robiť pre radosť, určite neodporúčam ťažké tréningy. Dieťa by si v prvom rade malo šport užívať. Nemalo by preň byť povinnosťou tvrdo sa orientovať na výkon.

Ak je dieťa malé, je dobré, aby malo zabezpečenú rôznorodosť pohybu. Môže sa naučiť niečo z gymnastiky a z koordinačných cvičení pri rôznych druhoch športu, môže si precvičovať vytrvalosť i rýchlosť.

Dieťa je ako špongia − od útleho veku nasáva informácie. Ak sa venuje rôznym pohybovým aktivitám, v centrálnej nervovej sústave si vytvára programy, z ktorých neskôr môže ťažiť práve v špecializovanej príprave.

Deti sa veľa učia pozorovaním alebo napodobňovaním, keď im niekto niečo vysvetľuje. Počúvajú, vidia, vnímajú, premietajú si to do tela a daný pohyb napodobňujú a kreujú. Voláme to motorické učenie, ktoré pomáha aj pri rozvoji koordinácie a iných pohybových kvalít. Čím viac sa teda dieťa učí, tým viac to zužitkuje v budúcnosti.

Na pohyb detí je zameraná aj O2 Športová akadémia Mateja Tótha, ktorá v čase zatvorených škôl a prerušených krúžkov začala zverejňovať videá na cvičenie doma. V čom vidíte ich hlavný prínos?

Akadémia je zameraná predovšetkým na deti na prvom stupni základných škôl, kde sa venujeme všeobecnému pohybovému rozvoju dieťaťa. Deti prostredníctvom hravých online videí Telesnej na doma môžu získať správny športový základ, ale aj pozitívny vzťah k pohybu.

Je to skvelá pomôcka pre rodičov i pre deti, ktoré počas pandémie nemohli chodiť do školy, a tak boli odrezané od pohybových aktivít, na ktoré boli zvyknuté. Cvičiť tak môžu v domácom prostredí. Tu je dôležité podotknúť, že nestačí iba cvičiť, treba aj vedieť, ako správne cvičiť, ako pri cvičení funguje telo, a to všetko Akadémia deti učí.

O2 Športová akadémia Mateja Tótha

Podporte školu v projekte O2 Športová akadémia Mateja Tótha

Prečítaním tohto článku
ste získali bonusový hlas.
Využite ho a podporte svoju školu.

Využiť bonusový hlas

Denis Freudenfeld

Je jedným z najuznávanejších slovenských fyzioterapeutov. Fyzioterapii sa venuje od roku 2000, od roku 2005 pôsobí vo Vojenskom športovom centre DUKLA v Banskej Bystrici. Na konte má veľa úspechov so špičkovými slovenskými športovcami. Pri svojej práci kladie dôraz na dynamickú neuromuskulárnu stabilizáciu, ktorej priekopníkom bol český fyzioterapeut Pavel Kolář. Pochádza zo Žiliny, momentálne žije v Banskej Bystrici, má dve deti.


Ako si vytvoriť produktívne pracovisko doma? Tieto vychytávky vám pomôžu so sústredením

Čítaj viac

Kto si ešte ani raz neurobil zlú selfie, nech hodí kameňom. Vyskúšajte týchto 11 tipov a stane sa z vás selfie špecialista

Čítaj viac

Ako platiť menej za internet? Spojte si služby na jednu faktúru a získajte zľavu až 100 %

Čítaj viac