Keď sa niekoľkokrát opakovaná lož stane pravdou, je to nebezpečné. Platí to aj v športe. Na rôzne zaužívané tvrdenia o pohybe a súvisiacom mentálnom aj telesnom zdraví detí sme sa opýtali odborníkov z oblasti športu, psychológie aj medicíny.
Od zdravého vývoja dieťaťa, športovej motivácie, ideálneho pomeru učenia a pohybu až po tréningové plány. Pravdivosť nám objasnili fyzioterapeut Denis Freudenfeld, psychologička Andrea Antalová, lekárka Kristína Ivanová a tréner Michal Tóth.
Vysvetľuje fyzioterapeut Mateja Tótha Denis Freudenfeld
Ak má dieťa ploché nohy, nemalo by sa venovať behu.
Myslím si, že je to mýtus. Plochá noha u detí potrebuje neustále stimulovať a formovať pohybom, no mal by to byť pohyb pod dohľadom odborníka dávkovaný postupne, lebo pravé a ľavé chodidlo nikdy nie sú rovnako ploché a ďalšie kĺby dolných končatín sú funkčne naviazané na postavenie chodidiel. Vhodne zvolená technika behu môže prispieť k vyformovaniu klenby.
Pre správny vývoj dieťaťa je veľmi dôležitý (najmä) prirodzený pohyb.
Začnem tým, čo by sme si mali pod prirodzeným pohybom predstaviť. Podľa mňa sú to pohybové aktivity, ktoré sa vykonávajú na čerstvom vzduchu a dennom svetle. Menia sa v závislosti od veku dieťaťa a idú ruka v ruke s vývojom rôznych mozgových funkcií a vývojom orgánov. Ak má z dieťaťa vyrásť zdravý jedinec, určite by malo mať prirodzený pohyb.
Vysvetľuje psychologička Andrea Antalová
Pohybové a športové aktivity sú pre deti prirodzené od útleho veku.
Pohybové aktivity sú pre deti prirodzené a spontánne. Deti majú prirodzenú potrebu hýbať sa už od útleho veku. Napríklad dojčatá spontánne reagujú pohybom na impulzy okolitého sveta. V minulosti bol pohyb prirodzenou súčasťou života detí, no doba to mení. Nie v každej rodine je pohyb súčasť denného harmonogramu.
Pri športových aktivitách si treba zadefinovať, čo je šport. Keďže ide o formu fyzickej aktivity alebo zručnosti, ktorá sa realizuje prostredníctvom pravidiel, k športu treba deti viesť. Ak vedieme deti k športu už od útleho veku, podporujeme v nich ich prirodzenú potrebu hýbať sa.
Pohyb u školákov by nemal byť na úkor vzdelávania.
Dá sa prepojiť pohyb, vzdelávanie a inkluzivita. No je potrebné myslieť na to, že každé dieťa je iné a odlišné sú aj ich spôsoby uvažovania, učenia, chápania súvislostí aj ich pohybové zdatnosti. Je dôležité prepájať to tak, aby sme zohľadnili potreby a záujmy každého jedného zúčastneného dieťaťa.
Dieťa netreba prechváliť, bude sa na tréningoch viac snažiť.
Pochvala by určite mala byť súčasťou života detí. Musíme si však dávať pozor, za čo dieťa pochválime a ako často. Prílišná chvála môže mať na dieťa opačný účinok. Môže pôsobiť demotivujúco a zároveň sa u dieťaťa nemusia dostatočne rozvinúť sociálne city, svedomie ani altruizmus. Nesprávna chvála a nesprávna odmena ničí aj sebamotiváciu dieťaťa.
Vysvetľuje lekárka z detského oddelenia Kristína Ivanová
Dieťa z obezity vyrastie.
Niekedy môžeme vidieť, že deťom s miernou nadváhou – teda „bacuľatejším“ deťom v útlom veku – sa hmotnosť počas puberty upraví. Neznamená to však, že dieťa z obezity vyrastie, na to sa v žiadnom prípade nemožno spoliehať. Ak nedôjde k zmene životosprávy, z obezity dieťa samo od seba nevyrastie.
Priveľa cukru u detí spôsobuje cukrovku.
Cukrovka, teda diabetes mellitus, má dve formy – diabetes I. typu a II. typu. V prípade cukrovky I. typu ide o autoimunitné ochorenie pankreasu, v ktorom je od začiatku nedostatočná tvorba hormónu inzulín – vlastný imunitný systém ničí bunky, ktoré ho produkujú. V detskom veku sa cukrovka I. typu vyskytuje častejšie.
Cukrovka II. typu sa častejšie vyskytuje u dospelých a je vo väčšine prípadov súčasťou tzv. metabolického syndrómu. Vzhľadom na zvyšujúci sa výskyt detskej obezity sa však čoraz častejšie stretávame s cukrovkou II. typu už aj u detí.
Práve cukrovka II. typu je spojená s nadmerným energetickým príjmom a príjmom nevyhovujúcich potravín, teda so zlou životosprávou, ktorá vedie k nadváhe a obezite.
Keď má dieťa dostatok pohybu a aktivít, nemôže byť obézne alebo mať nadváhu.
Zdravá a vyvážená strava je nevyhnutná pre správny rast a vývoj dieťaťa. Nie je správne dieťa kŕmiť fastfoodom a ospravedlniť to tým, že má veľa pohybu.
Za rozvojom obezity stojí viacero faktorov, no nemôžeme tvrdiť, že ak sa dieťa stravuje nezdravo, ale má veľa pohybu, tak nebude obézne – je to mýtus. Okrem toho dieťa s nevyhovujúcou stravou nemá z čoho čerpať energiu, aby malo dostatok pohybu.
Vysvetľuje tréner Michal Tóth
Deti by mali začať s profesionálnou športovou prípravou čo najskôr, ideálne v útlom veku (približne 3 roky aj menej).
Teória športu hovorí, že na dosiahnutie športového majstrovstva je potrebných 10 rokov výkonnostného tréningu. Športovci začínajú dosahovať svoje najlepšie výsledky po 20. roku života, výber talentovanej mládeže prebieha okolo 10. roku života.
Samozrejme, sú športy, ako gymnastika či krasokorčuľovanie, kde sa výkonnostný vrchol dosahuje podstatne skôr, preto je potrebné začať aj s výkonnostným tréningom v mladšom veku.
Organizovaná tréningová činnosť pre malé deti nie je nijako ohraničená spodnou vekovou hranicou, treba len rešpektovať vekové zákonitosti vývoja dieťaťa. Takýto tréningový proces prebieha hravou formou a okrem technickej zdatnosti v danom športe sa rozvíjajú aj základné lokomócie (chôdza, beh, hádzanie, chytanie, lezenie) a pohybové schopnosti. Túto formu pohybových aktivít ponúka aj O2 Športová akadémia Mateja Tótha.
Výkonnostný alebo profesionálny tréning od troch rokov je teda mýtus. Vhodnosť organizovanej športovej činnosti s deťmi od štyroch rokov je fakt.
Motiváciu dieťa získa vďaka častým pochvalám od rodiča.
Toto tvrdenie je aj mýtus, aj fakt, môžeme sa na to pozrieť z dvoch uhlov pohľadu.
Športovanie a športová výkonnosť majú mnoho faktorov, jedným z nich je aj rodina a zázemie – preto je záujem rodičov o tréningový proces dieťaťa dôležitý a často ovplyvní aj výkonnostný rast či športovanie dieťaťa v neskoršom veku.
Pochvala je teda určite motivujúca a je dobré, keď dieťa cíti podporu, no aj tu platí – všetko s mierou, resp. menej je niekedy viac. Správny športovec musí mať určité sebavedomie, ale aj pokoru, ktorá je v začiatkoch aktívnej športovej činnosti oveľa dôležitejšia.
Moje dieťa by sa malo venovať rovnakému športu ako ja rodič.
Rodičovská motivácia môže byť veľmi silná, najmä ak bol rodič v nejakom športe úspešný a chce, aby v jeho šľapajach pokračovalo aj dieťa. Toto však nemusí byť správny cieľ. Dôležité je pravidelné športovanie a pohyb dieťaťa. Záleží na tom, či sa dieťa na danom športovom krúžku cíti šťastné, spokojné a športovanie ho baví. Toto tvrdenie je mýtus.
Moje dieťa nechodí z tréningov nadšené. Musí to však len prekonať, tréningy sú náročné, ale neskôr to pochopí a bude sa cítiť lepšie.
Pokiaľ hovoríme o tréningových začiatkoch dieťaťa, metodika a obsah tréningov by mali v prvom rade zaujať a motivovať dieťa k športovaniu. Určite, môže sa stať, že sa dieťa zaradí do tréningovej skupiny neskôr a potrebuje nejaký čas na aklimatizáciu v kolektíve. Ale pokiaľ je dlhodobo nespokojné a na tréning nechodí rado, nemali by sme ho nútiť pokračovať, môže to mať úplne opačný efekt. Tvrdenie je mýtus.
Loading...
