6 tipov, ako začať žiť ekologickejšie

Spolu s environmentálnou konzultantkou Petrou Csefalvayovou zo slovenského Inštitútu cirkulárnej ekonomiky sme pripravili tipy, kde začať, ak chcete niečo urobiť pre životné prostredie.

Myslíte si, že žiť ekologickejšie je náročné? Na začiatku stačí, ak na seba nebudeme príliš nároční. Začnime drobnými zmenami, ktoré sú pre nás jednoduché.

Ak urobí drobnú zmenu milión ľudí, bude to mať pre našu krajinu väčší efekt, ako keď sa tisícka ľudí vyberie cestou radikálneho odriekania. Ak sa nás zapojí dosť veľa, postupne zmeníme postoj celej spoločnosti k našej prírode.

Inšpirujte sa radami a zamysleniami Petry Csefalvayovej z Inštitútu cirkulárnej ekonomiky.

Buďme skromní

Dôležitým heslom v prípade recyklovania a ekologickejšieho spôsobu života je tzv. dobrovoľná skromnosť. Uvedomiť si, čo potrebujeme a čo nie, je prvým krokom k predchádzaniu vzniku odpadov. Na to, aby sme mali lepší život, nepotrebujeme mať viac.

Nakupujme s rozumom

Správať sa zodpovedne k prírode neznamená, že si nemôžeme nič kúpiť. Pri nakupovaní však nebuďme slepí k životnému prostrediu a vyberajme lokálne, udržateľne vyrobené veci. Doprajme si hodnotu, aj keď je drahšia.

Preberme zodpovednosť

My sami sme zodpovední za našu krajinu. Na skládkach je náš odpad. Kroky každého z nás sa sčítavajú a spolu tvoria dnešný stav. Platí to pre veľké spoločnosti rovnako ako pre jednotlivcov.

Rozmýšľajme v súvislostiach

Na Slovensku stále máme mnoho záujmových skupín, ktoré hľadia viac na svoj zisk ako na prínos pre životné prostredie. Preto si pozorne vyberajme zdroje informácií. Odmietajme neoverené informácie, myslime kriticky a v súvislostiach.

Buďme aktívni

Ak sme sa už dokázali posunúť v osobnom živote, skúsme začať robiť drobné zmeny v našich komunitách. Dajme podporu organizáciám, ktoré robia dobrú prácu a majú celospoločenský dopad.

Spravme z nášho prístupu marketingovú výhodu

Naši blízki aj klienti ocenia snahu urobiť niečo pre našu prírodu. Urobme v našich firmách z prístupu k životnému prostrediu marketingovú výhodu. Stačí začať jednoducho, napríklad obmedziť balenú vodu, ak máme prístup ku kvalitnej vode z kohútika.

Čítajte aj:

Aj O2 myslí ekologicky

V prípade ekologickejšieho spôsobu života sa odporúča začať malými krokmi, ktoré však vo výsledku môžu priniesť veľký efekt. Preto sa spoločnosť O2 rozhodla nahradiť balenú vodu na všetkých svojich pracoviskách, ktorá bola určená pre zamestnancov, zákazníkov aj pre hostí, karafami s vodou. Týmto krokom sa predchádza tvorbe množstva odpadu a naplno sa využíva pitná voda z vodovodu.

Z O2 Predajní si kúpené produkty odnesiete v papierových taškách z recyklovaného papiera, pretože O2 sa úplne vzdalo používania tých plastových. Zároveň upúšťa od tlače na klasický papier a mení ho za recyklovaný, resp. FSC papier vyrobený z dreva stromov určených na ťažbu. Na takýto papier tlačí O2 svoje letáky, plagáty aj obaly na SIM karty. Na recyklovaný papier tlačia aj zamestnanci vo svojich kanceláriách.

Páčil sa vám článok?
Slabé
12345
Loading...
Super

V recyklovaní sme na tom horšie ako všetci naši susedia, hovorí odborníčka

Slovensko patrí medzi krajiny s najnižšou mierou recyklácie a zhodnotenia odpadu v Európe. Petra Csefalvayová z Inštitútu cirkulárnej ekonomiky hovorí o tom, ako tento stav zvrátiť.

S environmentálnou konzultantkou Petrou Csefalvayovou z Inštitútu cirkulárnej ekonomiky sme sa stretli v Búdke 22, modelovom dome, ktorý je zrekonštruovaný v duchu ekologickej udržateľnosti. Počas rozhovoru spala za Petriným chrbtom jej fenka Tofu a napriek zložitej téme vládla príjemná atmosféra.

Rozprávali sme sa o tom, kam putuje náš odpad, a o malých krokoch, ktoré môže urobiť každý z nás, aby pomohol našej krajine.

Ako sme na tom na Slovensku s postojom k ekológii? Aj v porovnaní s inými krajinami?

Je dobré vedieť, kde je naša štartovacia čiara. Najbežnejším metrom, ktorým meriame našu úspešnosť, je miera triedenia a recyklácie odpadu. Odpad sa týka každého z nás a veľa napovie o našom prístupe k ekológii.

Slovensko patrí medzi krajiny s najnižšou mierou recyklácie a zhodnotenia odpadu v Európe. Sme v bode, keď to už nižšie nejde. Musíme ísť vpred, máme pred sebou veľmi dlhú cestu.

Z našich analýz odpadu, ktoré robíme po celom Slovensku, vyplynulo, že 90 % odpadu je vhodných na vytriedenie. My však posielame až tri štvrtiny nášho odpadu na skládky a do spaľovní. Všetky susedné krajiny recyklujú viac ako my. Z recyklovaného odpadu pritom dokážeme získať náhradu primárnych surovín. Primárny kov musíme vyťažiť z rudy a na jeho získanie potrebujeme silné kyseliny alebo rozpúšťadlá.

To má veľký vplyv na životné prostredie. No ak už raz kov máme, dokážeme ho recyklovať donekonečna. Papier dokážeme zrecyklovať až sedemkrát a nemusíme rúbať stromy, bežné plasty zrecyklujeme dva až tri razy a nahradíme tak ropu.

Čo môžeme ako jednotlivci urobiť pre to, aby sme v tomto smere pomohli našej krajine?

Mali by sme začať v bode, keď si vyberáme v obchode výrobok alebo objednávame službu. Vyberme si materiály, ktoré sú ekologické a dajú sa recyklovať v našej blízkosti. Odmietnime všetko, čo nie je pre nás nutné, a obmedzme sa na to, čo skutočne potrebujeme. Sami sme súčasťou ponuky a dopytu a túto našu zodpovednosť by sme mali prijať.

Stačí začať malými krokmi. Nemusíme sa premáhať a stanoviť si extrémne ciele. Nemôžeme očakávať, že sa z nás hneď stanú majstri. Bude skvelé, keď bude na Slovensku tisíc ľudí, ktorí nevyprodukujú žiaden odpad, ale ešte lepšie bude, keď budeme mať milióny ľudí, ktorí spravia aspoň malý krôčik.

Nie sme v časoch, keď by sme si nemohli dovoliť veci kúpiť. Sme v časoch,  keď si nemôžeme dovoliť veci vyhodiť. Naše životné prostredie už volá o pomoc a každá vec v globálnom pohľade zaváži.

Prečítajte si: 6 tipov, ako začať žiť ekologickejšie

Veľkým problémom sú najmä plasty. Ak už potrebujeme kúpiť veci v plastových obaloch, ako ich vyberať a následne triediť?

V jednoduchosti je krása a platí to aj o plastoch. Zvoľme si obaly, ktoré majú čo najmenší objem. Ideálne je, ak sú iba z jedného druhu plastu. Najlepšie sa dajú recyklovať polyetylén (značka PET) a polypropylén (PP). S ostatnými plastami je to zložitejšie a záleží na tom, aký je po nich práve dopyt.

„Slovensko patrí medzi krajiny s najnižšou mierou recyklácie a zhodnotenia odpadu v Európe. Sme v bode, keď to už nižšie nejde.“

Vyhýbajme sa obalom z kompozitov, ktoré sú zložené z viacerých materiálov, a teda nevhodné na recykláciu. Je náročné oddeliť ich, a tak sú pre spracovateľov menej zaujímavé. Napríklad obaly od zemiakových lupienkov sú zložené z plastovej fólie potiahnutej hliníkovou fóliou. Tieto dva materiály sa od seba nedajú oddeliť, a preto sú nerecyklovateľné.

Ak čokoľvek vyhadzujeme do triedeného zberu, snažme sa to stlačiť a zmenšiť objem. Inak vyhadzujeme vzduch. Keby to robili všetci, mali by sme v kontajneroch o polovicu viac miesta, smetiarske auto by nemuselo spáliť toľko benzínu a nemuseli by sme toľko platiť za odvoz.

V každej obci sú pravidlá triedenia odpadu trochu iné a je dobré naštudovať si ich. Všade však platí, že nemáme vyhadzovať nádoby s nespotrebovaným obsahom napríklad farieb a tekutých potravín, čo robíme veľmi často. Ak sa obsah vyleje do zbernej nádoby, znečistí jej celý obsah, resp. ak obsah začne plesnivieť, rovnako môže znehodnotiť celý obsah

Kontajner so spórami plesní sa nedá vytriediť. Takýto obsah potom musia smetiari naložiť do auta so zmesovým odpadom a putuje na skládku. Plastové nádobky stačí vyprázdniť. Nemusíme ich vymývať, pretože recyklačné linky majú v sebe práčku.

V našich smetných košoch končí veľa odpadu, ktorý sa dá kompostovať. Ako na to, ak žijeme v paneláku?

V smetných košoch končí takmer 50 % odpadu, ktorý môžeme kompostovať. Obyvatelia bytových domov napríklad v Bratislave môžu požiadať o zriadenie komunitného kompostoviska. Hlavné mesto ich má v súčasnosti vybudovaných viac ako dvadsať. Kompostovanie je najekologickejší spôsob nakladania s biologicky rozložiteľným odpadom. Na sídliskách v Bratislave časť bioodpadu končí ako palivo v spaľovni.

Najhoršie pre prírodu je, ak bioodpad skončí na skládke. Je tam stlačený bez prístupu vzduchu. V takýchto podmienkach z neho pri rozklade uniká metán, ktorý prispieva ku klimatickým zmenám.

Približne 70 % komunálneho odpadu u nás končí práve na skládkach. Táto téma sa v súčasnosti rozoberá z rôznych strán. Čo môžeme robiť pre to, aby sa táto situácia zlepšila?

Na Slovensku sme na tom v tomto smere biedne. Máme okolo 120 skládok na komunálny odpad, no len dve spaľovne v Bratislave a v Košiciach. Všade inde putuje zmesový komunálny odpad, teda odpad, ktorý nevytriedime alebo obsahuje aj zložku, ktorá sa vytriediť nedá, priamo na skládku.

Veľmi zjednodušene sa dá povedať, že po 25 rokoch navážania odpadu sa na skládku navezie ornica a nechá sa zazelenať. Pod zeleným kopcom však materiál stále pracuje.

Vyrábame trvácne materiály, ktoré sa nerozložia počas niekoľkých generácií. Na Slovensku je poplatok za skládkovanie odpadu veľmi nízky. Ide o lacnejšie riešenie než spaľovanie alebo recyklovanie, ale má obrovský vplyv na naše životné prostredie. Preto by bola namieste aj zmena v systéme. Najlepšou cestou však je produkovať menej odpadu, viac ho spracúvať.

„Nie sme v časoch, keď by sme si nemohli dovoliť veci kúpiť. Sme v dobe, keď si nemôžeme dovoliť veci vyhodiť.“

Ak budeme naďalej tvoriť odpad v rovnakých množstvách, niekam ho musíme dať. Na skládkach sa ukladá to, čo tvoríme my sami.

 S obmedzovaním množstva odpadu súvisí aj hnutie zero waste, ktoré na Slovensku veľmi rezonuje. Ako ho vnímate?

Musím povedať, že keď ten ošiaľ prepukol, ako inžinierka a technologička som bola veľmi skeptická. Dúfala som, že budeme môcť riešiť systémové zmeny a nastavovanie procesov a nie iba koncovku v podobe odpadu.

Časom som však pochopila, že pre Slovákov to bola veľmi dobrá cesta, aby pochopili ekologické súvislosti a začali si spájať súvislosti. Táto téma u nás priťahuje pozornosť ľudí. A keď ju máme, dokážeme na to nadviazať a vzdelávať ich.

Téma zero waste sa pre mnohých stala koníčkom. Tak ako sa niekto venuje atletike, iný žije týmto hnutím. Mnohí ľudia z komunity zero waste nechcú zostať len pri zmenách v osobnom živote, ale pretavujú svoje nadšenie aj do pracovného života, napríklad nastavujú výrobné procesy vo firmách k lepšiemu. Toto vnímam veľmi pozitívne.

Ak mám firmu a chcela by som byť zodpovednejšia voči životnému prostrediu, ako začať?

Neexistuje jednotný manuál, pretože každý systém je iný. Takisto neexistuje jeden človek, ktorý by nám to urobil na kľúč. Dôležitá je spolupráca interných ľudí s odborníkmi, ktorí vstupujú do firemných procesov, a s environmentálnymi konzultantmi.

Na Slovensku je v prvom rade podstatné budovať dôveru medzi štátnymi inštitúciami, neziskovou sférou a podnikateľským sektorom. Postupne sa tak dostaneme k tomu, aby sme odkryli dáta. Na tomto základe potom môžeme spolupracovať na efektívnom nastavení procesov. Dôležité je aj neustále vzdelávanie.

„Skládkovanie odpadu je lacnejšie než spaľovanie alebo recyklovanie, ale má obrovský vplyv na naše životné prostredie.“

Rozprávali sme sa o minimalizovaní a zhodnotení odpadu. Ako do toho všetkého zapadá cirkulárna ekonomika?

Súčasný ekonomický systém funguje na princípe vyrobím – vyhodím. Vyrábame množstvo odpadu, s ktorým si nevieme rady. Tento systém je neudržateľný. Ak chceme prežiť, musíme ho zmeniť.

V ideálnom prípade nevznikne odpad, ale surovina, resp. materiál, ktorý využije niekto iný. Odpad je niečo, čoho sa zbavujem, čo nepotrebujem. V prírode slovo nepotrebné nemá miesto. Odpad vznikol až s príchodom civilizácie. Preto je dôležité produkovať kvalitné výrobky, ktoré sú dlhoveké, recyklovateľné a dajú sa opraviť.

Jednorazové výrobky tvoria rýchly odpad, ktorý vznikne po použití produktu aj za pár sekúnd, resp. minút, pričom v mnohých prípadoch nie sú recyklovateľné. V cirkulárnej ekonomike takéto produkty nemajú miesto.

Vo svete aj na Slovensku sú už príklady veľkých spoločností, ktoré vytvárajú zisk, sú ekonomicky sebestačné a zároveň sú ich produkty a služby sú šetrnejšie k životnému prostrediu. My ako spotrebitelia môžeme podporiť cirkulárnu ekonomiku, ak budeme kupovať trvácne, kvalitné, recyklovateľné, lokálne materiály.

Zasúťažte si: Napíšte nám, ako pomáhate planéte, a skvelé ceny môžu byť vaše

Aj O2 myslí ekologicky

V prípade ekologickejšieho spôsobu života sa odporúča začať malými krokmi, ktoré však vo výsledku môžu priniesť veľký efekt. Preto sa spoločnosť O2 rozhodla nahradiť balenú vodu na všetkých svojich pracoviskách, ktorá bola určená pre zamestnancov, zákazníkov aj pre hostí, karafami s vodou. Týmto krokom sa predchádza tvorbe množstva odpadu a naplno sa využíva pitná voda z vodovodu.

Z O2 Predajní si kúpené produkty odnesiete v papierových taškách z recyklovaného papiera, pretože O2 sa úplne vzdalo používania tých plastových. Zároveň upúšťa od tlače na klasický papier a mení ho za recyklovaný, resp. FSC papier vyrobený z dreva stromov určených na ťažbu. Na takýto papier tlačí O2 svoje letáky, plagáty aj obaly na SIM karty. Na recyklovaný papier tlačia aj zamestnanci vo svojich kanceláriách.

Petra Csefalvayová

Spoluzakladateľka slovenského Inštitútu cirkulárnej ekonomiky pomáha súkromným spoločnostiam efektívne využívať prírodné zdroje a znižovať množstvo odpadu. Špecializuje sa na ekodizajn, materiály a na technológie. Často na ňu môžete naraziť na dlhých prechádzkach v bratislavskom Horskom parku.


Matej „Sajfa“ Cifra: Viem, že telefón za volantom nie je správna vec

Ako sa na používanie smartfónu za volantom pozerá známy moderátor, influencer a milovník šoférovania? Prečítajte si náš rozhovor.

Obľúbený moderátor a youtuber Matej „Sajfa“ Cifra sa stal hlavnou tvárou kampane v rámci platformy Dátuj zodpovedne, ktorej cieľom je poukázať na nebezpečenstvo používania smartfónu za volantom.

Porozprávali sme sa s ním, aký má vzťah k šoférovaniu, ako sa zmenil jeho prístup k používaniu mobilu po tom, čo sa zapojil do kampane, aj o vlogovaní a ďalších plánoch.

Kedy si naposledy použil telefón za volantom a aké myšlienky ti vtedy bežali hlavou? Uvedomoval si si, že nemáš auto úplne pod kontrolou a môže sa niečo stať tebe alebo niekomu inému?

Jasné, že si to človek uvedomuje. Do tohto projektu som išiel aj preto, lebo sám seba čoraz častejšie pristihnem pri uvažovaní nad touto témou. Telefonovanie s handsfree je jedna vec, ale iné je, keď telefón reálne ovládaš a scroluješ si Instagram alebo si niečo natáčaš. Moja žena ma za to často „pucuje“ a sám viem, že s tým musím prestať. Občas si poviem: „Čo ak by sa práve teraz mojou vinou niekomu niečo stalo?“

Bol si už niekedy účastníkom nehody, za ktorú bol zodpovedný telefón?

Také niečo sa mi ešte nestalo, ale raz dávno sme sa v jednej zápche posúvali na jednotke a dvojke a akurát som z obalu vyberal cédečko. Mal som ho v lone, rozhodol som sa pre Hip-Hop Výber 5 a bum. Nedobrzdil som. Jemná nepozornosť a bol tam oškretý plech. Nič vážne sa nestalo, ale ak by po priechode išla napríklad žena s kočíkom, bola by to už úplne iný príbeh.  

Je to pre teba šoférovanie nutnosť alebo pri tom dokážeš relaxovať?

Milujem šoférovanie. Je to vec, ktorá ma neskutočne baví. Zbožňujem dlhé cesty, a keď viem, že niekam pôjdeme minimálne dve hodiny, úplne sa na to teším. Veľmi rád šoférujem aj sám. Vtedy relaxujem, počúvam hudbu alebo podcasty, veľa premýšľam. Aj keď cestujem so svojou ženou, často sa stane, že sme počas jazdy ticho.

Aké bolo tvoje prvé auto?

Dlho som nemal peniaze na to, aby som mal auto. Aj keď som v rádiu robil už niekoľko rokov, cestoval som autobusom alebo taxíkom. Spomínam si, že keď som si už nakoniec chcel vziať auto na lízing, bavil som sa o tom s naším vtedajším generálnym riaditeľom. On mi povedal, nech pár mesiacov počkám, lebo v Ženeve vraj predstavia novú Hondu Civic. Bolo to okolo roku 2005 a vtedy vyzerala dosť futuristicky. A bol som nakoniec veľmi hrdý, pretože som bol prvý človek na Slovensku, ktorý ju mal.

Prečo si sa rozhodol stať tvárou projektu, ktorého cieľom je poukázať na nebezpečenstvo používania smartfónu za volantom? Prečo by sa o tom malo hovoriť?

Ako som už spomínal na začiatku, čoraz častejšie som si v aute uvedomoval, že nerobím správnu vec, a keď ma z O2 oslovili, povedal som áno, pretože sa mi páči práve ten preventívny prístup a som s touto témou stotožnený. Ak by ma oslovil niekto s kampaňou na ochranu kaktusov, povedal by som, že síce s nimi súhlasím, ale nemám doma žiaden kaktus a veľmi to necítim.

„Telefonovanie s handsfree je jedna vec, ale iné je, keď telefón reálne ovládaš a scroluješ si Instagram alebo si niečo natáčaš.“

Toto je však vec, ktorú vnímam veľmi intenzívne, lebo vždy, keď ten telefón chytím za volantom do ruky, hovorím si: „Maťo, keď sa teraz niečo stane, už to nijako nezahovoríš.”  

Dnes sa dá veľmi ľahko dokázať, že si ten telefón držal v ruke práve vtedy. Aj na Slovensku teraz máme niekoľko káuz s esemeskami a fotkami a z toho človek už jednoducho nijako nevycúva. Išiel som do toho práve preto, že táto téma sa ma bytostne týka.

Pri príprave tohto projektu si sa dozvedel o štatistikách, ktoré hovoria, ako veľmi dokáže používanie mobilu ubrať z pozornosti vodiča. Zmenil sa tvoj postoj k jeho používaniu okamžite, alebo si si to uvedomoval trošku dlhšie?

Ešte si na to musím zvykať. Ale keďže teraz je táto kampaň všade a ľudia ju vnímajú, tak by som chcel ísť príkladom. Sám pred sebou by som sa cítil veľmi čudne, ak by som ten telefón používal rovnako aj naďalej. Určite si na to už dávam pozor.

Čoskoro budeš otcom. Prispel aj tento projekt k tomu, že v úlohe rodiča sa budeš snažiť byť zodpovednejší?

Áno, začal som rozmýšľať trošku inak. Máme pred sebou ešte zopár mesiacov, ale v istých oblastiach cítim zmenu svojho pohľadu na niektoré veci. Viac si uvedomujem, čo je a čo nie je dôležité. Takže si určite budem v budúcnosti dávať väčší pozor nielen na telefón za volantom.

Videl si niekedy pri šoférovaní na cestách vec, pri ktorej si ľutoval, že si ju nestíhaš natočiť a zdieľať?

No jasné, miliardu ráz. Minule som videl, ako si človek fotí mláku. Ale nie telefónom. Stál tam s foťákom a fotil si mláku. Stál som na semafore na Tomášikovej, naskočila zelená a ľutoval som, že som to nestihol. Bol to fascinujúci pohľad.

Hoci vloguješ len pomerne krátko, stal sa z teba mimoriadne úspešný youtuber. Rozmýšľal si už niekedy nad novým formátom alebo nad tým, že by si svoj kanál posunul niekam inam?

Premýšľam nad tým čoraz viac. Vždy je to o tom, že človek by sa mal nejakým spôsobom znovuobjaviť, nájsť niečo, čo ho zase na pár rokov nakopne. Nehovorím, že tie vlogy upadajú, stále ma to baví, stále si to robím sám a stále ma teší, keď si v počítači otvorím nový projekt a idem strihať.

Teším sa, keď mám príležitosť stretnúť sa a porozprávať sa so zaujímavými ľuďmi a môcť si to natočiť. Ale viem, že teraz by som chcel nájsť niečo ďalšie, čo by pre mňa bolo nosným projektom a vlogy by len podporovali to, čomu sa venujem. Aj preto rád šoférujem, lebo vtedy uvažujem nad podobnými vecami.

Ako vnímaš vplyv influencerov na ľudí? Cítiš nejakú zodpovednosť za obsah, ktorý publikuješ, alebo sa spoliehaš na to, že ľudia majú vlastný rozum a názor?

Je to tak 50/50. Nechcem nikomu zasahovať do života a hovoriť mu, čo má robiť a čo nie, pretože to podľa mňa nie je úplne správne. Ale sú isté témy, ktoré podľa mňa treba medzi ľudí „tlačiť“ viac a ukázať im, že napríklad nezávidieť a dopriať iným je nesmierne dôležitá vlastnosť. Alebo slušnosť v komunikácii s kýmkoľvek. Či si to ty, moji kolegovia, alebo hocikto na ulici.

„Nechcem nikomu zasahovať do života a hovoriť mu, čo má robiť a čo nie, pretože to podľa mňa nie je úplne správne. Ale sú isté témy, ktoré podľa mňa treba medzi ľudí ‚tlačiťviac.“

Taktiež kritické myslenie sa v súčasnosti tiež dosť podceňuje. Ja by som v základných a stredných školách určite zaviedol predmet kritické myslenie. Žiak by dostal súbor údajov a faktov a mal by sa v nich učiť orientovať – čo je relevantné a čo nie, čo je už prekrútené a ako je to naozaj.

Toto sú veci, pri ktorých človek môjho vplyvu nemôže len mávnuť rukou a povedať, že si idem svoje a „mám na saláme“, čo si ľudia myslia. Samozrejme, chcem robiť, čo ma baví a čo bude baviť aj ľudí, ale v istých momentoch cítim aj nejakú zodpovednosť.

Máš nejaký vysnívaný televízny alebo rádiový formát alebo námet, ktorý nosíš v hlave a ešte sa ti ho nepodarilo zrealizovať?

Kiežby som bol takýto človek. Možno sa teraz podceňujem, ale myslím si, že vedome takto nepremýšľam a nesnažím sa cielene generovať nápady. Ja som taký typ skôr zo dňa na deň a z týždňa na týždeň.

Veľa vecí v mojom živote jednoducho prirodzene prišlo mojím smerom. Keď som však chcel začať točiť vlogy, nosil som ten nápad v hlave trištvrte roka, kým som natočil prvý. Ale nemám námet na rozhlasovú či televíznu šou ani na nejaký nový internetový alebo youtubový projekt.

Kam povedie tvoja najbližšia cesta autom?

Keďže sme momentálne v rádiu, tak moja najbližšia cesta bude domov. Hoci bývam dosť blízko, chodím autom, no čoraz častejšie si hovorím, že by som mal viac chodiť na bicykli. A aj pešo by sa dalo.

A čo nejaká dlhšia cesta?

Nemám naplánovanú žiadnu dlhšiu cestu, ale v posledných dňoch som sa nacestoval celkom veľa. Pred pár dňami som bol v Prahe. Nakoniec som namiesto vlaku išiel autom a tá cesta naspäť bola veľmi jednoduchá a pohodová, ani neviem ako a už som bol doma.

Viac informácií o platforme Dátuj zodpovedne nájdete na www.datujzodpovedne.o2.sk.

Matej „Sajfa“ Cifra

Tento rok oslávi 40 rokov. Vyštudoval učiteľstvo v kombinácii slovenčina-angličtina a v súčasnosti je hlavne rozhlasovým a televíznym moderátorom. Okrem toho točí vlogy na YouTube, kde má takmer 170 000 odberateľov. V programe Level Lama hráva počítačové hry so známymi osobnosťami a občas sa venuje aj stand-up comedy. Je ženatý s moderátorkou Veronikou Cifrovou Ostrihoňovou, s ktorou čakajú prvé dieťa.


Huawei 1+1: získajte k smartfónu Huawei aj druhý telefón alebo hodinky

Čítaj viac

Lifetech: Čo je nové