Spolu s environmentálnou konzultantkou Petrou Csefalvayovou zo slovenského Inštitútu cirkulárnej ekonomiky sme pripravili tipy, kde začať, ak chcete niečo urobiť pre životné prostredie.
Myslíte si, že žiť ekologickejšie je náročné? Na začiatku stačí, ak na seba nebudeme príliš nároční. Začnime drobnými zmenami, ktoré sú pre nás jednoduché.
Ak urobí drobnú zmenu milión ľudí, bude to mať pre našu krajinu väčší efekt, ako keď sa tisícka ľudí vyberie cestou radikálneho odriekania. Ak sa nás zapojí dosť veľa, postupne zmeníme postoj celej spoločnosti k našej prírode.
Dôležitým heslom v prípade recyklovania a ekologickejšieho spôsobu života je tzv. dobrovoľná skromnosť. Uvedomiť si, čo potrebujeme a čo nie, je prvým krokom k predchádzaniu vzniku odpadov. Na to, aby sme mali lepší život, nepotrebujeme mať viac.
Nakupujme s rozumom
Správať sa zodpovedne k prírode neznamená, že si nemôžeme nič kúpiť. Pri nakupovaní však nebuďme slepí k životnému prostrediu a vyberajme lokálne, udržateľne vyrobené veci. Doprajme si hodnotu, aj keď je drahšia.
Preberme zodpovednosť
My sami sme zodpovední za našu krajinu. Na skládkach je náš odpad. Kroky každého z nás sa sčítavajú a spolu tvoria dnešný stav. Platí to pre veľké spoločnosti rovnako ako pre jednotlivcov.
Rozmýšľajme v súvislostiach
Na Slovensku stále máme mnoho záujmových skupín, ktoré hľadia viac na svoj zisk ako na prínos pre životné prostredie. Preto si pozorne vyberajme zdroje informácií. Odmietajme neoverené informácie, myslime kriticky a v súvislostiach.
Buďme aktívni
Ak sme sa už dokázali posunúť v osobnom živote, skúsme začať robiť drobné zmeny v našich komunitách. Dajme podporu organizáciám, ktoré robia dobrú prácu a majú celospoločenský dopad.
Spravme z nášho prístupu marketingovú výhodu
Naši blízki aj klienti ocenia snahu urobiť niečo pre našu prírodu. Urobme v našich firmách z prístupu k životnému prostrediu marketingovú výhodu. Stačí začať jednoducho, napríklad obmedziť balenú vodu, ak máme prístup ku kvalitnej vode z kohútika.
V prípade ekologickejšieho spôsobu života sa odporúča začať malými krokmi, ktoré však vo výsledku môžu priniesť veľký efekt. Preto sa spoločnosť O2 rozhodla nahradiť balenú vodu na všetkých svojich pracoviskách, ktorá bola určená pre zamestnancov, zákazníkov aj pre hostí, karafami s vodou. Týmto krokom sa predchádza tvorbe množstva odpadu a naplno sa využíva pitná voda z vodovodu.
Z O2 Predajní si kúpené produkty odnesiete v papierových taškách z recyklovaného papiera, pretože O2 sa úplne vzdalo používania tých plastových. Zároveň upúšťa od tlače na klasický papier a mení ho za recyklovaný, resp. FSC papier vyrobený z dreva stromov určených na ťažbu. Na takýto papier tlačí O2 svoje letáky, plagáty aj obaly na SIM karty. Na recyklovaný papier tlačia aj zamestnanci vo svojich kanceláriách.
Páčil sa vám článok?
Slabé
Loading...
Super
Páči sa vám, čo práve čítate?
Rôzne pohľady na celospoločenské otázky, vzťahy aj duševné zdravie a pohyb, popkultúru či technológie si môžete nájsť v mailovej schránke každý druhý týždeň.
Ďakujeme za prihlásenie na odber nášho newslettera. Už to skoro je, len ešte jedna drobnosť. Potrebujeme ešte potvrdiť Vašu e-mailovú adresu. Stačí, aby ste klikli na odkaz, ktorý sme vám práve zaslali na váš e-mail.
V recyklovaní sme na tom horšie ako všetci naši susedia, hovorí odborníčka
Slovensko patrí medzi krajiny s najnižšou mierou recyklácie a zhodnotenia odpadu v Európe. Petra Csefalvayová z Inštitútu cirkulárnej ekonomiky hovorí o tom, ako tento stav zvrátiť.
S environmentálnou konzultantkou Petrou Csefalvayovou z Inštitútu cirkulárnej ekonomiky sme sa stretli v Búdke 22, modelovom dome, ktorý je zrekonštruovaný v duchu ekologickej udržateľnosti. Počas rozhovoru spala za Petriným chrbtom jej fenka Tofu a napriek zložitej téme vládla príjemná atmosféra.
Rozprávali sme sa o tom, kam putuje náš odpad, a o malých krokoch, ktoré môže urobiť každý z nás, aby pomohol našej krajine.
Ako sme na tom na Slovensku s postojom k ekológii? Aj v porovnaní s inými krajinami?
Je dobré vedieť, kde je naša štartovacia čiara. Najbežnejším metrom, ktorým meriame našu úspešnosť, je miera triedenia a recyklácie odpadu. Odpad sa týka každého z nás a veľa napovie o našom prístupe k ekológii.
Slovensko patrí medzi krajiny s najnižšou mierou recyklácie a zhodnotenia odpadu v Európe. Sme v bode, keď to už nižšie nejde. Musíme ísť vpred, máme pred sebou veľmi dlhú cestu.
Z našich analýz odpadu, ktoré robíme po celom Slovensku, vyplynulo, že 90 % odpadu je vhodných na vytriedenie. My však posielame až tri štvrtiny nášho odpadu na skládky a do spaľovní. Všetky susedné krajiny recyklujú viac ako my. Z recyklovaného odpadu pritom dokážeme získať náhradu primárnych surovín. Primárny kov musíme vyťažiť z rudy a na jeho získanie potrebujeme silné kyseliny alebo rozpúšťadlá.
To má veľký vplyv na životné prostredie. No ak už raz kov máme, dokážeme ho recyklovať donekonečna. Papier dokážeme zrecyklovať až sedemkrát a nemusíme rúbať stromy, bežné plasty zrecyklujeme dva až tri razy a nahradíme tak ropu.
Čo môžeme ako jednotlivci urobiť pre to, aby sme v tomto smere pomohli našej krajine?
Mali by sme začať v bode, keď si vyberáme v obchode výrobok alebo objednávame službu. Vyberme si materiály, ktoré sú ekologické a dajú sa recyklovať v našej blízkosti. Odmietnime všetko, čo nie je pre nás nutné, a obmedzme sa na to, čo skutočne potrebujeme. Sami sme súčasťou ponuky a dopytu a túto našu zodpovednosť by sme mali prijať.
Stačí začať malými krokmi. Nemusíme sa premáhať a stanoviť si extrémne ciele. Nemôžeme očakávať, že sa z nás hneď stanú majstri. Bude skvelé, keď bude na Slovensku tisíc ľudí, ktorí nevyprodukujú žiaden odpad, ale ešte lepšie bude, keď budeme mať milióny ľudí, ktorí spravia aspoň malý krôčik.
Nie sme v časoch, keď by sme si nemohli dovoliť veci kúpiť. Sme v časoch, keď si nemôžeme dovoliť veci vyhodiť. Naše životné prostredie už volá o pomoc a každá vec v globálnom pohľade zaváži.
Veľkým problémom sú najmä plasty. Ak už potrebujeme kúpiť veci v plastových obaloch, ako ich vyberať a následne triediť?
V jednoduchosti je krása a platí to aj o plastoch. Zvoľme si obaly, ktoré majú čo najmenší objem. Ideálne je, ak sú iba z jedného druhu plastu. Najlepšie sa dajú recyklovať polyetylén (značka PET) a polypropylén (PP). S ostatnými plastami je to zložitejšie a záleží na tom, aký je po nich práve dopyt.
Slovensko patrí medzi krajiny s najnižšou mierou recyklácie a zhodnotenia odpadu v Európe. Sme v bode, keď to už nižšie nejde.
Vyhýbajme sa obalom z kompozitov, ktoré sú zložené z viacerých materiálov, a teda nevhodné na recykláciu. Je náročné oddeliť ich, a tak sú pre spracovateľov menej zaujímavé. Napríklad obaly od zemiakových lupienkov sú zložené z plastovej fólie potiahnutej hliníkovou fóliou. Tieto dva materiály sa od seba nedajú oddeliť, a preto sú nerecyklovateľné.
Ak čokoľvek vyhadzujeme do triedeného zberu, snažme sa to stlačiť a zmenšiť objem. Inak vyhadzujeme vzduch. Keby to robili všetci, mali by sme v kontajneroch o polovicu viac miesta, smetiarske auto by nemuselo spáliť toľko benzínu a nemuseli by sme toľko platiť za odvoz.
V každej obci sú pravidlá triedenia odpadu trochu iné a je dobré naštudovať si ich. Všade však platí, že nemáme vyhadzovať nádoby s nespotrebovaným obsahom napríklad farieb a tekutých potravín, čo robíme veľmi často. Ak sa obsah vyleje do zbernej nádoby, znečistí jej celý obsah, resp. ak obsah začne plesnivieť, rovnako môže znehodnotiť celý obsah.
Kontajner so spórami plesní sa nedá vytriediť. Takýto obsah potom musia smetiari naložiť do auta so zmesovým odpadom a putuje na skládku. Plastové nádobky stačí vyprázdniť. Nemusíme ich vymývať, pretože recyklačné linky majú v sebe práčku.
V našich smetných košoch končí veľa odpadu, ktorý sa dá kompostovať. Ako na to, ak žijeme v paneláku?
V smetných košoch končí takmer 50 % odpadu, ktorý môžeme kompostovať. Obyvatelia bytových domov napríklad v Bratislave môžu požiadať o zriadenie komunitného kompostoviska. Hlavné mesto ich má v súčasnosti vybudovaných viac ako dvadsať. Kompostovanie je najekologickejší spôsob nakladania s biologicky rozložiteľným odpadom. Na sídliskách v Bratislave časť bioodpadu končí ako palivo v spaľovni.
Najhoršie pre prírodu je, ak bioodpad skončí na skládke. Je tam stlačený bez prístupu vzduchu. V takýchto podmienkach z neho pri rozklade uniká metán, ktorý prispieva ku klimatickým zmenám.
Približne 70 % komunálneho odpadu u nás končí práve na skládkach. Táto téma sa v súčasnosti rozoberá z rôznych strán. Čo môžeme robiť pre to, aby sa táto situácia zlepšila?
Na Slovensku sme na tom v tomto smere biedne. Máme okolo 120 skládok na komunálny odpad, no len dve spaľovne v Bratislave a v Košiciach. Všade inde putuje zmesový komunálny odpad, teda odpad, ktorý nevytriedime alebo obsahuje aj zložku, ktorá sa vytriediť nedá, priamo na skládku.
Veľmi zjednodušene sa dá povedať, že po 25 rokoch navážania odpadu sa na skládku navezie ornica a nechá sa zazelenať. Pod zeleným kopcom však materiál stále pracuje.
Vyrábame trvácne materiály, ktoré sa nerozložia počas niekoľkých generácií. Na Slovensku je poplatok za skládkovanie odpadu veľmi nízky. Ide o lacnejšie riešenie než spaľovanie alebo recyklovanie, ale má obrovský vplyv na naše životné prostredie. Preto by bola namieste aj zmena v systéme. Najlepšou cestou však je produkovať menej odpadu, viac ho spracúvať.
Nie sme v časoch, keď by sme si nemohli dovoliť veci kúpiť. Sme v dobe, keď si nemôžeme dovoliť veci vyhodiť.
Ak budeme naďalej tvoriť odpad v rovnakých množstvách, niekam ho musíme dať. Na skládkach sa ukladá to, čo tvoríme my sami.
S obmedzovaním množstva odpadu súvisí aj hnutie zero waste, ktoré na Slovensku veľmi rezonuje. Ako ho vnímate?
Musím povedať, že keď ten ošiaľ prepukol, ako inžinierka a technologička som bola veľmi skeptická. Dúfala som, že budeme môcť riešiť systémové zmeny a nastavovanie procesov a nie iba koncovku v podobe odpadu.
Časom som však pochopila, že pre Slovákov to bola veľmi dobrá cesta, aby pochopili ekologické súvislosti a začali si spájať súvislosti. Táto téma u nás priťahuje pozornosť ľudí. A keď ju máme, dokážeme na to nadviazať a vzdelávať ich.
Téma zero waste sa pre mnohých stala koníčkom. Tak ako sa niekto venuje atletike, iný žije týmto hnutím. Mnohí ľudia z komunity zero waste nechcú zostať len pri zmenách v osobnom živote, ale pretavujú svoje nadšenie aj do pracovného života, napríklad nastavujú výrobné procesy vo firmách k lepšiemu. Toto vnímam veľmi pozitívne.
Ak mám firmu a chcela by som byť zodpovednejšia voči životnému prostrediu, ako začať?
Neexistuje jednotný manuál, pretože každý systém je iný. Takisto neexistuje jeden človek, ktorý by nám to urobil na kľúč. Dôležitá je spolupráca interných ľudí s odborníkmi, ktorí vstupujú do firemných procesov, a s environmentálnymi konzultantmi.
Na Slovensku je v prvom rade podstatné budovať dôveru medzi štátnymi inštitúciami, neziskovou sférou a podnikateľským sektorom. Postupne sa tak dostaneme k tomu, aby sme odkryli dáta. Na tomto základe potom môžeme spolupracovať na efektívnom nastavení procesov. Dôležité je aj neustále vzdelávanie.
Skládkovanie odpadu je lacnejšie než spaľovanie alebo recyklovanie, ale má obrovský vplyv na naše životné prostredie.
Rozprávali sme sa o minimalizovaní a zhodnotení odpadu. Ako do toho všetkého zapadá cirkulárna ekonomika?
Súčasný ekonomický systém funguje na princípe vyrobím – vyhodím. Vyrábame množstvo odpadu, s ktorým si nevieme rady. Tento systém je neudržateľný. Ak chceme prežiť, musíme ho zmeniť.
V ideálnom prípade nevznikne odpad, ale surovina, resp. materiál, ktorý využije niekto iný. Odpad je niečo, čoho sa zbavujem, čo nepotrebujem. V prírode slovo nepotrebné nemá miesto. Odpad vznikol až s príchodom civilizácie. Preto je dôležité produkovať kvalitné výrobky, ktoré sú dlhoveké, recyklovateľné a dajú sa opraviť.
Jednorazové výrobky tvoria rýchly odpad, ktorý vznikne po použití produktu aj za pár sekúnd, resp. minút, pričom v mnohých prípadoch nie sú recyklovateľné. V cirkulárnej ekonomike takéto produkty nemajú miesto.
Vo svete aj na Slovensku sú už príklady veľkých spoločností, ktoré vytvárajú zisk, sú ekonomicky sebestačné a zároveň sú ich produkty a služby sú šetrnejšie k životnému prostrediu. My ako spotrebitelia môžeme podporiť cirkulárnu ekonomiku, ak budeme kupovať trvácne, kvalitné, recyklovateľné, lokálne materiály.
Aj O2 myslí ekologicky
V prípade ekologickejšieho spôsobu života sa odporúča začať malými krokmi, ktoré však vo výsledku môžu priniesť veľký efekt. Preto sa spoločnosť O2 rozhodla nahradiť balenú vodu na všetkých svojich pracoviskách, ktorá bola určená pre zamestnancov, zákazníkov aj pre hostí, karafami s vodou. Týmto krokom sa predchádza tvorbe množstva odpadu a naplno sa využíva pitná voda z vodovodu.
Z O2 Predajní si kúpené produkty odnesiete v papierových taškách z recyklovaného papiera, pretože O2 sa úplne vzdalo používania tých plastových. Zároveň upúšťa od tlače na klasický papier a mení ho za recyklovaný, resp. FSC papier vyrobený z dreva stromov určených na ťažbu. Na takýto papier tlačí O2 svoje letáky, plagáty aj obaly na SIM karty. Na recyklovaný papier tlačia aj zamestnanci vo svojich kanceláriách.
Petra Csefalvayová
Spoluzakladateľka slovenského Inštitútu cirkulárnej ekonomiky pomáha súkromným spoločnostiam efektívne využívať prírodné zdroje a znižovať množstvo odpadu. Špecializuje sa na ekodizajn, materiály a na technológie. Často na ňu môžete naraziť na dlhých prechádzkach v bratislavskom Horskom parku.
Páčil sa vám článok?
Slabé
Loading...
Super
Páči sa vám, čo práve čítate?
Rôzne pohľady na celospoločenské otázky, vzťahy aj duševné zdravie a pohyb, popkultúru či technológie si môžete nájsť v mailovej schránke každý druhý týždeň.
Ďakujeme za prihlásenie na odber nášho newslettera. Už to skoro je, len ešte jedna drobnosť. Potrebujeme ešte potvrdiť Vašu e-mailovú adresu. Stačí, aby ste klikli na odkaz, ktorý sme vám práve zaslali na váš e-mail.
Inšpiratívne články o duševnom zdraví, pohybe, spoločenských témach, popkultúre či technológiách posielame každú druhú nedeľu.
Ďakujeme za prihlásenie na odber nášho newslettera. Už to skoro je, len ešte jedna drobnosť. Potrebujeme ešte potvrdiť Vašu e-mailovú adresu. Stačí, aby ste klikli na odkaz, ktorý sme vám práve zaslali na váš e-mail.
Loading...
