Príbehy

Ako sa zbaliť tak, aby vám na cestách nič nechýbalo?

Zabudnite na množstvo nepodstatných vecí a zbaľte sa tak, aby ste mali pri sebe všetko to, čo naozaj potrebujete.

Autor Veronika Pilátová

Ilustrácie Jozef Arpa

Dátum15. 6. 2018

Stále viac a viac ľudí sa vydáva na cesty – niektorí sú skúsenejší, iní menej. Pre tých z vás, ktorí sa do spoznávania sveta práve púšťajú, sme pripravili ilustrovaný návod plný praktických tipov a rád, ako sa pobaliť čo najefektívnejšie.

Spolu so skúsenou cestovateľkou Jankou Schweighoferovotru z blogu Travelhacker vám poradíme, čo nechať doma a čo naopak určite vziať so sebou. Zdanlivá drobnosť totiž občas dokáže zachrániť celú dovolenku.

Začnite checklistom

Pred každým balením si pripravte tzv. checklist, teda zoznam toho, čo počas cesty naozaj potrebujete. Ten sa, samozrejme, zostavuje podľa toho, kam máte namierené. Inak sa predsa zbalíte na turistiku do hôr alebo týždeň pri mori, jeho účel sa však nemení. Vďaka poctivému zaškrtávaniu určite nič nezabudnete.

Zbaľte sa do ruksaku

Vedeli ste, že rozmery ruksakov na letisku kontrolujú menej ako pri kufroch? Výhodou ruksaku je, že ho máte stále na chrbte, takže sa vám nič nemotá popod nohy a tiež tu je menšia pravdepodobnosť, že ho zabudnete.

Vyrábajú sa aj šikovné ruksaky, ktoré možno rôzne otvoriť, takže máte vždy prehľad, čo je vo vnútri. Ideálne je, ak je ruksak nepremokavý alebo obsahuje aj obal proti dažďu. Dbajte na to, aby mal kvalitné popruhy a vystužený chrbát s odvetrávaním. Oceníte to najmä pri dlhších cestách s ruksakom na chrbte.

Čo rozhodne nechať doma

Aj vy máte tendenciu brať si so sebou množstvo vecí len tak pre istotu? Pri najbližšej ceste sa skúste zamyslieť nad množstvom oblečenia, ale aj liekov.

Zbytočne veľa oblečenia – Ak vám bude niečo naozaj chýbať, viete si to dokúpiť. Do teplej destinácie naozaj nepotrebujete štyri svetre, dve mikiny, rifle a ďalšie dlhé nohavice.

Veľa párov topánok – Stavte na menej párov kvalitných topánok, v ktorých sa vám bude pohodlne kráčať.

Spodné prádlo na každý deň pobytu – Ak chcete cestovať minimalisticky, naozaj si vystačíte s niekoľkými kusmi spodného prádla, ktoré si priebežne preperiete.

Veľké balenia tekutín pri ceste lietadlom – V prípade cestovania nízkonákladovou spoločnosťou len s príručnou batožinou poputujú akékoľvek tekutiny (sprchový gél, parfum či zubná pasta), ktoré presahujú objem 100 ml, do koša. Celkový objem všetkých tekutín pritom nesmie presiahnuť objem 1 l.

Zásoby jedla – Najesť sa dosýta môžete pred cestou doma, priamo na letisku alebo hneď po prílete a pri dlhších letoch dostanete jedlo aj na palube lietadla. Určite však oceníte malý snack v podobe energetickej tyčinky, orieškov či ovocia.

Knihy – Tri zväzky na dovolenke s najväčšou pravdepodobnosťou neprečítate. Ak áno, nahrajte si ich radšej do čítačky kníh. Ušetríte si miesto v batožine aj uľavíte aj svojej chrbtici.

Lieky na všetky typy chorôb – Lieky proti bolesti, nevoľnosti či po uštipnutí hmyzom môžu prísť vhod, celú lekárničku so sebou ale naozaj nepotrebujete. V každom meste sveta je k dispozícii lekáreň, kde si kúpite, čo potrebujete.

Fén a žehlička – Ak sú pre vás naozaj dôležité, nájdete ich na izbe v každom lepšom hoteli, pri cestovaní by vďaka nim vaša batožina len zbytočne nabrala na váhe.

Veci, ktoré sa ľahko krčia, drahé šperky a veci, na ktorých vám príliš záleží – Vyhnete sa tak nepríjemným pocitom aj možnej krádeži, ktorá by vás mohla naozaj dlho mrzieť.

Vychytávky z praxe alebo čo si vziať so sebou

Skúsení cestovatelia už vedia, ako na to, a aj v zdanlivo malom ruksaku dokážu nosiť celý svoj svet. Zozbierali sme zopár nápadov, ktoré vám pomôžu ušetriť miesto aj kilogramy. Na chrbte predsa tiež nemusíte nosiť zbytočné kilá navyše.

Zámok – Ľahko ním uzamknete ruksak a tým sa ochránite pred vreckármi.

Packing cubes alebo cestovné organizéry – Zbalíte sa do nich naozaj šikovne a vo svojich veciach budete mať stále prehľad.

Merino funkčné oblečenie – Ide o možno väčšiu vstupnú investíciu, ktorá sa vám ale niekoľkonásobne vráti nielen v podobne ušetreného miesta vo vašej batožine, ale aj vďaka funkčnosti. Tričko z merino vlny si totiž môžete obliecť niekoľkokrát po sebe bez toho, že by začalo zapáchať.

Nádobky na kozmetiku – Na dovolenku či krátky výlet naozaj nepotrebujete celé balenie šampónu ani päť druhov lakov na nechty. Zoberte si len to, čo naozaj potrebujete a kozmetické prípravky prelejte do menších nádobiek, ktoré môžete použiť opakovane.

Tuhé mydlo – Ide o všestranného pomocníka, ktorý šetrí miesto v batožine, ale aj váš čas. Môžete ho použiť na umytie tela, vlasov aj na vypratie oblečenia.

Hrebeň – Pri cestách vymeňte kefu na vlasy za hrebeň, ktorý zaberá oveľa menej miesta.

Tenký uterák z mikrovlákna – Pred objemným bavlneným uterákom uprednostnite ten z mikrovlákna. Je spratný a po použití rýchlo vyschne.

Vitamín C alebo hroznový cukor – Majte niektorý z nich stále so sebou, rýchlo vám dodá chýbajúcu energiu.

Melatonín – Prírodný hormón, ktorý pomáha najmä pri jet lagoch, ale aj ľuďom, ktorí majú problém so spaním v novom prostredí. Vyšle vášmu telu signál, že je čas ísť spať.

Pršiplášť – Majte ho pri cestách vždy so sebou. Je skladnejší ako dáždnik a určite oceníte aj to, keď budete mať aj za dažďa voľné ruky.

Maska na spanie a štuple do uší – Môžu prísť vhod, ak svetlo či hluk na ubytovaní nebudú práve ideálne.

Uzatvárateľné plastové vrecúška na viac použití – Môžete do nich umiestniť kozmetiku, mokré plavky, ale aj jedlo.

Bluetooth slúchadlá – Predídete vďaka nim zamotanie tradičných slúchadiel.

Rozdvojka na sluchadlá – Ak cestujete vo dvojici, tento šikovný pomocník zabezpečí, aby sa na jeden mobil, resp. MP3 prehrávač napojili dvaja ľudia naraz.

Powerbanka – Dobrá pomôcka na cestách najmä na miestach, kde je ťažší prístup k elektrine.

Všestranná šatka – V moslimských krajinách ju využijete ako prehoz cez ramená, pretože s odhalenými ramenami vás nepustia takmer nikde. Na pláži poslúži ako šaty alebo deka, prípadne si pomocou nej môžete vypnúť rozlietané vlasy. Ak je veľmi horúco, ochráni vás pred spálením, keď sa večer ochladí, zahreje vás.

Zrolovateľná fľaša – Zaberie menej miesta ako tá pevná. Vyhnete sa vďaka nej kúpe balenej vody vždy, keď zostanete smädný.

Ihla a niť alebo gaffa páska – Pomôžu vám vyriešiť viacero problémov – od roztrhaného oblečenia či ruksaku až po deravý stan.

Pohodlné topánky – Pohodlnosť je na cestách základ, oceníte ich pri mestskej turistike aj na horách.

USB svetielko a čelovka – Po zapojení do notebooku alebo do zásuvky si vytvoríte svoje vlastné svetlo a nebudete tak nikoho rušiť. Alternatívou môže byť čelovka, ktorú oceníte predovšetkým pri pobyte v prírode.

Plastový príbor a cestovný hrnček – Nikdy neviete, kedy môžu prísť vhod.

Vlhčené obrúsky – Na utretie nečistôt i rúk aj osvieženie počas sparného dňa určite prídu vhod.

Pre kávičkárov – S použitím filtra V60 alebo aeropressu si môžete pripraviť vlastnú kávu kdekoľvek, dokonca aj v lietadle. Stačí, ak poprosíte o horúcu vodu.

Viacero dokladov – Ak cestujete v rámci Európy a teda vám stačí len občiansky preukaz, vezmite si so sebou aj pas. Ak občiansky stratíte, s pasom sa bez problémov dostanete domov. Mimo Európy cestujte s dvoma pasmi.

Opasok s vreckom alebo popruh s tajným vrecúškom na doklady a peniaze – Vyhnete sa vďaka nemu nepríjemnostiam a vreckárom doslova prejdete cez rozum.

Viacero typov kariet – S platením kartou v cudzine môžu byť problémy, ideálna je pre kombinácia kariet VISA a Mastercard. Na požičanie auta napríklad potrebujete embosovanú kartu, ktorá nie je debetná.

Dobrá rada na záver alebo vrstvenie do lietadla

Ak chcete znížiť váhu svojej batožiny počas letiskovej kontroly, do lietadla vždy nastupujte v najťažších topánkach a s čo najviac vrstvami oblečenia. Znížite tak nielen váhu batožiny, ale zároveň vznikne priestor, aby ste si mohli zbaliť naozaj všetko, čo potrebujete. A možno aj niečo navyše pre radosť.

Tento článok je súčasťou víkendového vydania Sódy o cestovaní, ktoré vzniklo v spolupráci s O2 Cestovnou poistkou. Prvé inteligentné cestovné poistenie sa vám automaticky aktivuje vždy, keď prekročíte hranice. Viac informácií nájdete na www.o2.sk/sluzby-a-podpora/o2-cestovna-poistka.

Páčil sa vám článok?

Príbehy

Skaut a podnikateľ Martin Macharik: Sloboda je veľmi dôležitá vec. Nežná revolúcia bola najväčšia udalosť v mojom živote

Hodnotu slobody treba pripomínať aj dnes a učiť o nej aj mladšie generácie.

Autor Šimon Betina

Foto Magdaléna Tomalova

Dátum14. 11. 2025

Martin Macharik vyrastal v čase, keď bol skauting zakázaný a sloboda len vzdialeným snom. Po Nežnej revolúcii ju však naplno prijal – precestoval desiatky krajín, založil firmu, opravil desiatky domov a vdýchol nový život Banskej Štiavnici a jej kalvárii. Dnes hovorí o tom, prečo je sloboda záväzkom, nie samozrejmosťou a prečo má zmysel starať sa o svoje okolie a krajinu.

Narodili sa po novembri ’89, no jeho odkaz vnímajú a šíria. Spoznajte mladých ľudí, ktorí svojou slobodou posúvajú Slovensko vpred.

V rozhovore s Martinom Macharikom sa dočítate:

ako za komunizmu dokázal skauting fungovať v ilegalite,
aké zručnosti sa učia mladí skauti a skautky,
prečo je sloboda dôležitá, ale nemala by byť bezbrehá,
čo človeka naučí stopovanie a cestovanie po viac ako 60 krajinách,
ako sa oprava jedného domu dokáže zmeniť na dvadsaťročný projekt obnovy celého mesta
a prečo by sme nemali čakať, že problémy za nás vyrieši niekto iný.

Skautom ste sa stali už počas komunizmu, keď bol skauting oficiálne zakázaný. Ako je to možné?

Koncom sedemdesiatych rokov sa do Modry, odkiaľ pochádzam, prisťahoval bývalý politický väzeň Pavol Fandák. Venoval sa ochrane prírody a vytvoril aj krúžok ochrancov prírody.

V tom krúžku sme prakticky vykonávali skautskú činnosť – mali sme rovnošaty, družinový systém, letné tábory –, len to slovo sa nesmelo používať, aby z toho neboli problémy. Členom som sa stal, keď som mal osem rokov. Bola to pre mňa najkrajšia časť detstva.

Nebáli ste sa problémov?

To vykrýval náš vodca. Chodil na výsluchy, ale dokázal v tom plávať. Ja som to naplno začal vnímať až tesne pred revolúciou, keď som videl, ako sa starší chalani začali politicky angažovať a aké tlaky na nich boli vyvíjané.

Čo vás naučil skauting?

Toho je hrozne veľa. Keď som mal osem rokov, boli sme týždeň v Prahe v jarnom tábore. V našom oddiele sme sa museli vedieť postarať sami o seba. Predstavte si 8-ročné dieťa, ktoré je týždeň v Prahe a musí si samo nakúpiť, navariť, prezliecť sa. Bola to obrovská škola života. Od rodičov som dostal vreckové 200 korún a naspäť domov som doniesol dve koruny, kým väčšina detí bola už po pár dňoch „švorc“. Bol som na seba hrdý, že som takto zvládol hospodáriť.

Dnes ako manažér cítim, že kľúčovou skúsenosťou pre mňa bolo aj vedenie skautského oddielu. Mal som na starosti 20 detí, musel som im vymyslieť program, riešiť konflikty, motivovať ich… Keď toto robíte zopár rokov, získate zručnosti, aké vás nenaučí žiadna fakulta manažmentu.

Ľudia by mali cítiť zodpovednosť za svoje okolie. „Kto to má robiť, keď nie ty?“ hovorím deťom na skautingu.

Ako by ste opísali skauting niekomu, kto s ním nemá žiadnu skúsenosť?

Deti sa formálne vzdelávajú v škole, neformálne doma a potom je tu akýsi tretí priestor mimo školy a rodiny, kde trávia veľa času. Skauting má ambíciu ponúknuť na tento čas zmysluplný a štruktúrovaný program, ktorý deti niekam posunie.

Z mojej osobnej skúsenosti je hlavným cieľom skautingu pripraviť zodpovedných samostatných občanov. Zodpovedných voči životnému prostrediu, ľuďom v ich okolí, sebe samým alebo aj Bohu.

Druhým rozmerom skautingu je samostatnosť. Nemusí byť rovno vojna, stačí, keď sú napríklad záplavy a rodina musí stráviť tri dni v telocvični. Ľudia si nevedia uvariť jedlo z konzervy alebo sa vyspať v spacáku. Skauting sa snaží pripraviť deti aj na takéto situácie.

Akú rolu hrá v skautingu komunita?

Deti potrebujú kolektív rovesníkov, lebo v istom veku je najviac formujúce to, čo zažijeme v ňom. Buď sa tento kolektív spontánne vyskladá na ulici, so všetkými otáznikmi a nástrahami, alebo to môžu rodičia skúsiť cez skauting.

Skauting pomáha budovať aj sociálne zručnosti. Deti, ktoré nie sú v kolektíve, majú menej príležitostí učiť sa riešiť konflikty. A potom prídu do dospelosti, bývajú s partnerom a objavia sa situácie, na ktoré ich nik nepripravil. Má byť okno v obývačke otvorené alebo zatvorené? Má hrať hudba v pozadí alebo nie? Keď je človek naučený rozhodovať sa len podľa seba, narazí – a ak aj ten druhý vyrastal sám, vznikne konflikt.

Do konfliktu treba vstupovať s pochopením, nie s cieľom vyhrať ho. To je niečo, čo sa človek učí len v spoločnosti iných – keď je odkázaný dohodnúť sa, hľadať kompromisy, rešpektovať iné názory. V skautingu to deti zažívajú prirodzene. Dva týždne v tábore, v jednom stane – musia sa dohodnúť, spolupracovať, niekedy sa aj pohádať, ale potom to vyriešiť. To sú tie skutočné sociálne zručnosti.

Okrem praktických zručností ponúka skauting deťom aj hodnotové ukotvenie. Snaží sa ich viesť k tomu, aby boli aktívnymi členmi spoločnosti a duchovne bohatými či slobodnými ľuďmi. Čo znamená sloboda pre vás osobne?

Mám pocit, že môj zážitok so slobodou je generačne neprenosný, lebo som prakticky a emocionálne zažil, čo je to komunizmus. Našťastie som to vnímal len krátko, čiže tým nie som výrazne poznačený, ale totálne si to pamätám.

Keď prišla revolúcia, bola to najväčšia udalosť v mojom živote. Vplyv novembra ’89 u mňa ešte donedávna emocionálne prevyšoval všetky moje ďalšie úspechy a zážitky.

Sloboda je pre mňa strašne dôležitá vec, ani to neviem opísať, je to neoddeliteľná súčasť môjho života. Uvedomujem si, aký obrovský rozdiel je medzi tým, čo bolo predtým, a tým, čo máme teraz.

Obávam sa však, že tí, čo neslobodu nezažili, nie sú celkom schopní rozumieť hodnote slobody. Ak niekto nemá osobnú skúsenosť s absenciou slobody, úctu k nej dokáže získať len hlbokým vzdelávaním o histórii.

Môže mať človek priveľa slobody?

Áno, myslím si, že hej. Ľudia majú pocit, že sloboda znamená, že si môžu robiť, čo len chcú. Ale tak to proste nie je. Vaša sloboda sa končí tam, kde sa začína sloboda druhého človeka. Bezbrehá sloboda je ilúzia, ktorá ľuďom škodí.

Vy ste slobodu, ktorú ste získali po páde komunizmu, naplno využili na cestovanie. Navštívili ste už viac ako 60 krajín. Kde sa vo vás prebudila láska k cestovaniu?

Cestovanie ma už od detstva strašne vzrušovalo. Mama mala k nemu podobný vzťah, aj keď nemala veľa možností cestovať. Mali sme však strýka v Kalifornii, ktorý k nám každý rok chodil na prázdniny. Vždy to bolo, ako keby prišlo UFO – rozprával, kde všade bol, čo všetko zažil, a ja som ho napäto počúval.

V živote som ukradol len jednu vec, a to školský atlas. Mám ho dodnes. Strávil som nad ním stovky hodín a zakresľujem si tam všetky svoje cesty.

Akú krajinu ste navštívili naposledy?

Prednedávnom sme sa vrátili z južnej Afriky, navštívili sme Botswanu, Namíbiu, Zimbabwe. A začiatkom roka som bol so šestnásťročným synom v Azerbajdžane a Gruzínsku. Manželka nám dovolila ísť len pod podmienkou, že nepôjdeme do Náhorného Karabachu ani na demonštráciu do Tbilisi. No, nevyšlo to, boli sme tam aj tam. (smiech)

Chcel som, aby syn trošku videl svet. V Náhornom Karabachu videl, ako je všetko zbombardované, a na demonštrácii v Tbilisi pochopil, čo znamená bojovať za slobodu. Ľudia sú tam v bezvýchodiskovej situácii, človeka z toho až mrazí. Myslím si, že aj syn to cítil. To je to vzdelávanie o slobode.

Navštevovať najväčšie turistické atrakcie je často zbytočné. Vedľajšie uličky vám o celej krajine povedia viac.

Pomáha vám cestovanie rozširovať obzory a získavať nové pohľady? Mali by cestovať všetci?

Určite. Cestovanie pomáha pochopiť, ako svet funguje. Aj deťom som hovoril, nech cestujú, čo to dá. Ale nemal by to byť len taký hedonizmus, „selfíčka“ na pláži a all-inclusive hotely. Kľúčové je snažiť sa pochopiť, ako funguje daná krajina a jej spoločnosť. Zažiť, čo oni riešia a ako žijú. Navštevovať najväčšie turistické atrakcie je často zbytočné. Vedľajšie uličky vám o celej krajine povedia viac.

Veľa som stopoval a bola to tá najlepšia škola geopolitiky. No treba sa o to zaujímať. Zažil som kopu stopárov, ktorí precestovali viac ako ja, ale podľa mňa sa nič nenaučili. Mali zoznam, kde všade boli, čo všetko videli, ale nič sa nenaučili od ľudí, ktorých stretli. Ja som bol rád, keď som si stopol jehovistu alebo poslanca, zaujímalo ma, ako žijú, rozprávali sme sa donekonečna. Zvedavosť je podľa mňa najdôležitejšia vlastnosť.

Okrem krajín ste „precestovali“ aj kariérami – boli ste vo vedení slovenského skautingu, zabŕdli ste do politiky, máte stavebnú firmu aj penzión. Často to boli veľké životné zmeny. Čo vám pomáha robiť správne rozhodnutia?

Nemyslím si, že mám na to recept. Celú strednú školu som si myslel, že budem študovať kartografiu, a nakoniec som išiel na geológiu. A teraz sa venujem stavebníctvu, pamiatkam a manažmentu, čo je tiež niečo úplne iné.

Dôležitá je flexibilita a pripravenosť na zmenu. Treba s ňou počítať. Ako sa hovorí v skautingu, treba byť pripravený. Možno tú zručnosť nikdy nevyužiješ, možno nikdy nebudeš potrebovať zakladať oheň z vlhkého dreva, ale je lepšie byť pripravený na všetko. Vždy keď prišla nejaká nová pracovná ponuka a videl som, že mám zručnosti, ktoré by sa na ňu hodili, povedal som si, že to vyskúšam.

Jedna z vecí, ktoré ste si pomerne úspešne vyskúšali, je obnova Banskej Štiavnice, ktorej sa venujete už 20 rokov. Ako sa to celé začalo?

Miestny skautský zbor za korunu kúpil budovu, kde je dnes Skautský dom. Podmienkou bolo, že musia do jej rekonštrukcie investovať v prepočte asi 2 milióny eur. V Banskej Štiavnici sa vtedy dali takto lacno kupovať nehnuteľnosti, lebo tu bolo veľa zničených a rozpadnutých domov.

Pustili sa do rekonštrukcie, ale v istom bode začali dochádzať financie. Tú budovu by sme museli vrátiť, čo by bolo veľmi nepríjemné, keďže sme už boli v polovici projektu. Často som to sem chodil riešiť a nakoniec som sa sem presťahoval aj s rodinou s tým, že tento problém skúsim vyriešiť osobne na mieste.

Našťastie sa to podarilo relatívne rýchlo a nám sa tu zapáčilo, tak sme tu ostali. Pôvodne sme mysleli, že maximálne na 5 rokov. A sme tu už 20 rokov.

Ako sa mohlo stať, že v takom bohatom banskom meste bolo tak veľa zničených domov?

Úpadok Banskej Štiavnice sa začal už pred viac ako 150 rokmi krízou baníctva v regióne. Bane boli vyťažené, vo svete sa našli lepšie ložiská a profitabilita klesala.

A to najhoršie prišlo po druhej svetovej vojne. Komunisti nevedeli hospodáriť a toto mesto bolo svojimi podmienkami naozaj náročné. Boli tu veľké domy, v ktorých kedysi žili bohatí mešťania, a nasťahovali sa do nich bežní ľudia, ktorí nemali peniaze na ich údržbu. A keď niečo neopravujete 40 rokov, aj to tak bude vyzerať.

Ak niekto nemá osobnú skúsenosť s absenciou slobody, úctu k slobode získa len hlbokým vzdelávaním o histórii.

Ako ste sa od rekonštrukcie Skautského domu dostali k rekonštrukciám ďalších domov v Banskej Štiavnici a nakoniec aj k samotnej kalvárii?

Ja som dovtedy veľa o stavebníctve nevedel, ale práce na Skautskom dome ma mnohému naučili. Potom prišla možnosť lacno kúpiť ďalšiu zrúcaninu a mne to pripadalo ako dobrý nápad. (smiech) Dnes je z nej pekný penzión.

To bolo obdobie, keď tu nehnuteľnosti boli ešte lacné. Keďže som veľa cestoval, videl som, ako mestá vyzerajú vonku, aké pekné dokážu byť a že to môže byť aj biznis. Začali sme nakupovať nehnuteľnosti na úvery, opravovať ich a potom predávať. Takto sme už opravili asi 30 domov. A kalvária prišla popri tom.

Jej opravu ste iniciovali vy?

Keď som sem prišiel pred 20 rokmi a videl som, v akom je katastrofálnom stave, nechápal som prečo. Veď všade inde by to bola atrakcia ako Eiffelovka. Všetci mi hovorili, že je to komplikované a drahé a že to už skúšali aj väčší ako ja a nedali to.

Vždy keď počujem, že sa niečo nedá, trochu ma to provokuje. Zobral som si to teda na starosti s požehnaním pána farára. Podľa mňa ani neveril, že to pôjde, ale išlo to. A nebol som na to sám, stretol som architektku Katku Voškovú, ktorá téme rozumela z odbornej stránky a dodnes spolupracujeme.

Rekonštrukcia kalvárie je náročný projekt. Čo vám dávalo nádej, že to zvládnete?

Ja som celoživotný optimista. V mladosti som zažil, že sa veci dokážu zlepšiť, tak mi to ostalo. Pri kalvárii sme sa do toho pustili s tým, že všetko sa dá spraviť, keď sa chce. A keď sa to podarí, bude to super; keď sa to nepodarí, tak sa to nepodarí.

Plánovať si život veľmi dopredu, robiť si veľké plány a upínať sa na konkrétne výsledky je nebezpečné pre vlastné psychické zdravie. Treba byť pripravený na to, že niečo môže nevyjsť. Príliš sa nefixovať. Ako som hovoril, treba byť pripravený a otvorený zmenám.

Ako vnímate, že ste museli prísť až vy, aby sa to vyriešilo? Čo hovoríte na to, že občianska spoločnosť musí do istej miery suplovať inštitúcie?

Myslím si, že historicky na našom území verejná správa a štát nikdy veľmi nefungovali. Ak ľudia chceli mať viac, ako dokázal ponúknuť štát, museli sa o to pričiniť sami.

Nečakať, že to niekto urobí za mňa. Ako keby sme tú krajinu ani nevlastnili. Ale občiansky princíp západnej liberálnej demokracie hovorí, že je to naša krajina, naše veci, a teda aj naša robota a naša zodpovednosť.

Aj príbeh kalvárie je dlhý. Viem, prečo dopadol tak, ako dopadol, ale to už nezmením. Môžem to však opraviť. „Kto to má robiť, keď nie ty?“ hovorím deťom na skautingu. Ľudia by mali cítiť zodpovednosť za svoje okolie.

Martin Macharik

Narodil sa v Modre, no viac ako dve desaťročia žije s rodinou v Banskej Štiavnici. Vyštudoval geológiu na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Od detstva je aktívnym skautom, pôsobil ako riaditeľ Ústredia slovenského skautingu a dnes zastáva pozíciu hospodára organizácie. Popritom podniká v oblasti stavebníctva, turizmu a pamiatkovej obnovy. V Banskej Štiavnici sa zaslúžil o záchranu kalvárie a obnovu približne 30 historických domov. Je ženatý a má dvoch synov a dcéru.

Páčil sa vám článok?

(Zatiaľ žiadne hodnotenia)

Začnite checklistom

Zbaľte sa do ruksaku

Čo rozhodne nechať doma

Vychytávky z praxe alebo čo si vziať so sebou

Dobrá rada na záver alebo vrstvenie do lietadla

Mohlo by vás zaujímať

Šport vás naučí nevzdávať sa a stále bojovať, hovorí fyzioterapeut Dávid Líška. Napriek tomu treba vedieť, kedy poľaviť, aby sme sa vyhli zraneniam

Psychológ Michal Božík: Keď sme unavení, nehľadáme oddych, ale únik. Telefón sa vtedy zdá ako najlepší spôsob na vypnutie

Niekedy stačí aj lavička, aby si boli ľudia bližší. Odborníčky na verejné priestory Barbara Zavarská a Illah van Oijen vysvetľujú, ako takéto „tretie miesta“ rozhodujú o kvalite nášho života

Martin Macharik

Mohlo by vás zaujímať

Niekedy stačí aj lavička, aby si boli ľudia bližší. Odborníčky na verejné priestory Barbara Zavarská a Illah van Oijen vysvetľujú, ako takéto „tretie miesta“ rozhodujú o kvalite nášho života

Z košického sídliska Ťahanovce až na olympijské pódium. Richard Tury ukazuje, že skejtbording nie je len o víťazstvách, ale hlavne o vytrvalosti, komunite a radosti

Aj cesty do úplného neznáma nás môžu priviesť späť k sebe. Komunikačná expertka Dominika Šugareková nechala dobrú prácu a odišla na ostrov Lombok učiť deti ako dobrovoľníčka