Príbehy

Ako sa zbaliť tak, aby vám na cestách nič nechýbalo?

Zabudnite na množstvo nepodstatných vecí a zbaľte sa tak, aby ste mali pri sebe všetko to, čo naozaj potrebujete.

Autor Veronika Pilátová

Ilustrácie Jozef Arpa

Dátum15. 6. 2018

Stále viac a viac ľudí sa vydáva na cesty – niektorí sú skúsenejší, iní menej. Pre tých z vás, ktorí sa do spoznávania sveta práve púšťajú, sme pripravili ilustrovaný návod plný praktických tipov a rád, ako sa pobaliť čo najefektívnejšie.

Spolu so skúsenou cestovateľkou Jankou Schweighoferovotru z blogu Travelhacker vám poradíme, čo nechať doma a čo naopak určite vziať so sebou. Zdanlivá drobnosť totiž občas dokáže zachrániť celú dovolenku.

Začnite checklistom

Pred každým balením si pripravte tzv. checklist, teda zoznam toho, čo počas cesty naozaj potrebujete. Ten sa, samozrejme, zostavuje podľa toho, kam máte namierené. Inak sa predsa zbalíte na turistiku do hôr alebo týždeň pri mori, jeho účel sa však nemení. Vďaka poctivému zaškrtávaniu určite nič nezabudnete.

Zbaľte sa do ruksaku

Vedeli ste, že rozmery ruksakov na letisku kontrolujú menej ako pri kufroch? Výhodou ruksaku je, že ho máte stále na chrbte, takže sa vám nič nemotá popod nohy a tiež tu je menšia pravdepodobnosť, že ho zabudnete.

Vyrábajú sa aj šikovné ruksaky, ktoré možno rôzne otvoriť, takže máte vždy prehľad, čo je vo vnútri. Ideálne je, ak je ruksak nepremokavý alebo obsahuje aj obal proti dažďu. Dbajte na to, aby mal kvalitné popruhy a vystužený chrbát s odvetrávaním. Oceníte to najmä pri dlhších cestách s ruksakom na chrbte.

Čo rozhodne nechať doma

Aj vy máte tendenciu brať si so sebou množstvo vecí len tak pre istotu? Pri najbližšej ceste sa skúste zamyslieť nad množstvom oblečenia, ale aj liekov.

Zbytočne veľa oblečenia – Ak vám bude niečo naozaj chýbať, viete si to dokúpiť. Do teplej destinácie naozaj nepotrebujete štyri svetre, dve mikiny, rifle a ďalšie dlhé nohavice.

Veľa párov topánok – Stavte na menej párov kvalitných topánok, v ktorých sa vám bude pohodlne kráčať.

Spodné prádlo na každý deň pobytu – Ak chcete cestovať minimalisticky, naozaj si vystačíte s niekoľkými kusmi spodného prádla, ktoré si priebežne preperiete.

Veľké balenia tekutín pri ceste lietadlom – V prípade cestovania nízkonákladovou spoločnosťou len s príručnou batožinou poputujú akékoľvek tekutiny (sprchový gél, parfum či zubná pasta), ktoré presahujú objem 100 ml, do koša. Celkový objem všetkých tekutín pritom nesmie presiahnuť objem 1 l.

Zásoby jedla – Najesť sa dosýta môžete pred cestou doma, priamo na letisku alebo hneď po prílete a pri dlhších letoch dostanete jedlo aj na palube lietadla. Určite však oceníte malý snack v podobe energetickej tyčinky, orieškov či ovocia.

Knihy – Tri zväzky na dovolenke s najväčšou pravdepodobnosťou neprečítate. Ak áno, nahrajte si ich radšej do čítačky kníh. Ušetríte si miesto v batožine aj uľavíte aj svojej chrbtici.

Lieky na všetky typy chorôb – Lieky proti bolesti, nevoľnosti či po uštipnutí hmyzom môžu prísť vhod, celú lekárničku so sebou ale naozaj nepotrebujete. V každom meste sveta je k dispozícii lekáreň, kde si kúpite, čo potrebujete.

Fén a žehlička – Ak sú pre vás naozaj dôležité, nájdete ich na izbe v každom lepšom hoteli, pri cestovaní by vďaka nim vaša batožina len zbytočne nabrala na váhe.

Veci, ktoré sa ľahko krčia, drahé šperky a veci, na ktorých vám príliš záleží – Vyhnete sa tak nepríjemným pocitom aj možnej krádeži, ktorá by vás mohla naozaj dlho mrzieť.

Vychytávky z praxe alebo čo si vziať so sebou

Skúsení cestovatelia už vedia, ako na to, a aj v zdanlivo malom ruksaku dokážu nosiť celý svoj svet. Zozbierali sme zopár nápadov, ktoré vám pomôžu ušetriť miesto aj kilogramy. Na chrbte predsa tiež nemusíte nosiť zbytočné kilá navyše.

Zámok – Ľahko ním uzamknete ruksak a tým sa ochránite pred vreckármi.

Packing cubes alebo cestovné organizéry – Zbalíte sa do nich naozaj šikovne a vo svojich veciach budete mať stále prehľad.

Merino funkčné oblečenie – Ide o možno väčšiu vstupnú investíciu, ktorá sa vám ale niekoľkonásobne vráti nielen v podobne ušetreného miesta vo vašej batožine, ale aj vďaka funkčnosti. Tričko z merino vlny si totiž môžete obliecť niekoľkokrát po sebe bez toho, že by začalo zapáchať.

Nádobky na kozmetiku – Na dovolenku či krátky výlet naozaj nepotrebujete celé balenie šampónu ani päť druhov lakov na nechty. Zoberte si len to, čo naozaj potrebujete a kozmetické prípravky prelejte do menších nádobiek, ktoré môžete použiť opakovane.

Tuhé mydlo – Ide o všestranného pomocníka, ktorý šetrí miesto v batožine, ale aj váš čas. Môžete ho použiť na umytie tela, vlasov aj na vypratie oblečenia.

Hrebeň – Pri cestách vymeňte kefu na vlasy za hrebeň, ktorý zaberá oveľa menej miesta.

Tenký uterák z mikrovlákna – Pred objemným bavlneným uterákom uprednostnite ten z mikrovlákna. Je spratný a po použití rýchlo vyschne.

Vitamín C alebo hroznový cukor – Majte niektorý z nich stále so sebou, rýchlo vám dodá chýbajúcu energiu.

Melatonín – Prírodný hormón, ktorý pomáha najmä pri jet lagoch, ale aj ľuďom, ktorí majú problém so spaním v novom prostredí. Vyšle vášmu telu signál, že je čas ísť spať.

Pršiplášť – Majte ho pri cestách vždy so sebou. Je skladnejší ako dáždnik a určite oceníte aj to, keď budete mať aj za dažďa voľné ruky.

Maska na spanie a štuple do uší – Môžu prísť vhod, ak svetlo či hluk na ubytovaní nebudú práve ideálne.

Uzatvárateľné plastové vrecúška na viac použití – Môžete do nich umiestniť kozmetiku, mokré plavky, ale aj jedlo.

Bluetooth slúchadlá – Predídete vďaka nim zamotanie tradičných slúchadiel.

Rozdvojka na sluchadlá – Ak cestujete vo dvojici, tento šikovný pomocník zabezpečí, aby sa na jeden mobil, resp. MP3 prehrávač napojili dvaja ľudia naraz.

Powerbanka – Dobrá pomôcka na cestách najmä na miestach, kde je ťažší prístup k elektrine.

Všestranná šatka – V moslimských krajinách ju využijete ako prehoz cez ramená, pretože s odhalenými ramenami vás nepustia takmer nikde. Na pláži poslúži ako šaty alebo deka, prípadne si pomocou nej môžete vypnúť rozlietané vlasy. Ak je veľmi horúco, ochráni vás pred spálením, keď sa večer ochladí, zahreje vás.

Zrolovateľná fľaša – Zaberie menej miesta ako tá pevná. Vyhnete sa vďaka nej kúpe balenej vody vždy, keď zostanete smädný.

Ihla a niť alebo gaffa páska – Pomôžu vám vyriešiť viacero problémov – od roztrhaného oblečenia či ruksaku až po deravý stan.

Pohodlné topánky – Pohodlnosť je na cestách základ, oceníte ich pri mestskej turistike aj na horách.

USB svetielko a čelovka – Po zapojení do notebooku alebo do zásuvky si vytvoríte svoje vlastné svetlo a nebudete tak nikoho rušiť. Alternatívou môže byť čelovka, ktorú oceníte predovšetkým pri pobyte v prírode.

Plastový príbor a cestovný hrnček – Nikdy neviete, kedy môžu prísť vhod.

Vlhčené obrúsky – Na utretie nečistôt i rúk aj osvieženie počas sparného dňa určite prídu vhod.

Pre kávičkárov – S použitím filtra V60 alebo aeropressu si môžete pripraviť vlastnú kávu kdekoľvek, dokonca aj v lietadle. Stačí, ak poprosíte o horúcu vodu.

Viacero dokladov – Ak cestujete v rámci Európy a teda vám stačí len občiansky preukaz, vezmite si so sebou aj pas. Ak občiansky stratíte, s pasom sa bez problémov dostanete domov. Mimo Európy cestujte s dvoma pasmi.

Opasok s vreckom alebo popruh s tajným vrecúškom na doklady a peniaze – Vyhnete sa vďaka nemu nepríjemnostiam a vreckárom doslova prejdete cez rozum.

Viacero typov kariet – S platením kartou v cudzine môžu byť problémy, ideálna je pre kombinácia kariet VISA a Mastercard. Na požičanie auta napríklad potrebujete embosovanú kartu, ktorá nie je debetná.

Dobrá rada na záver alebo vrstvenie do lietadla

Ak chcete znížiť váhu svojej batožiny počas letiskovej kontroly, do lietadla vždy nastupujte v najťažších topánkach a s čo najviac vrstvami oblečenia. Znížite tak nielen váhu batožiny, ale zároveň vznikne priestor, aby ste si mohli zbaliť naozaj všetko, čo potrebujete. A možno aj niečo navyše pre radosť.

Tento článok je súčasťou víkendového vydania Sódy o cestovaní, ktoré vzniklo v spolupráci s O2 Cestovnou poistkou. Prvé inteligentné cestovné poistenie sa vám automaticky aktivuje vždy, keď prekročíte hranice. Viac informácií nájdete na www.o2.sk/sluzby-a-podpora/o2-cestovna-poistka.

Páčil sa vám článok?

Príbehy

Ako zachrániť život bez paralyzujúceho strachu? S inštruktorkou prvej pomoci Andreou Stískalovou vás to naučíme

Stačí si pravidelne opakovať pár základných krokov a poznať jednoduchý trik, ktorý pomôže zvládnuť stres.

Autor Kubo Stank

Foto Magdaléna Tomalová

Dátum28. 9. 2026

V kútiku duše dúfate, že prvú pomoc nebudete musieť nikdy poskytovať? Kým väčšina z nás si pod ňou predstavuje najmä resuscitáciu, prvou pomocou je aj ošetrenie popáleniny či správna reakcia pri úpale. Výskumy však ukazujú, že vedomosti o prvej pomoci si v hlave udržíme približne len 6 mesiacov. S inštruktorkou prvej pomoci Andreou Stískalovou si ich zopakujeme a naučíme sa aj pracovať so strachom aj stresom, ktorý pri poskytovaní prvej pomoci môžeme zažívať.

Aj taká „banalita“ ako schopnosť zaviazať si šnúrku súvisí s neskorším rozvojom čitateľských a jazykových zručností. Všetko je totiž v mozgu prepojené, hovorí autorka Vizuálnej techniky učenia.

V rozhovore s inštruktorkou prvej pomoci Andreou Stískalovou sa dočítate:

ako funguje pravidlo 3N – nádych, nadhľad, nasmerovanie –, ktoré vás vytiahne z prvotného šoku pri prvej pomoci,
aký je rozdiel medzi linkami 112 a 155,
čo robiť v prípade, ak máte podozrenie, že niekto v okolí má infarkt alebo mŕtvicu,
prečo nezakláňať hlavu pri krvácaní z nosa a nevyťahovať jazyk,
kde mať v aute lekárničku, aby bola naozaj užitočná.

Ako definujeme prvú pomoc?

Na školeniach sa vždy pýtam: „Poskytovali ste niekedy prvú pomoc?“ Až 85 % ľudí pokrúti hlavou, že nikdy. Majú zafixované, že prvá pomoc sa rovná resuscitácia.

Myslia si, že keď nepotrebovali niekoho oživovať, prvú pomoc vlastne neposkytovali.

Snažím sa im ukázať jej druhú tvár. Prvá pomoc je presne to, čo urobíte doma, keď si dieťa udrie hlavu, keď sa popálite, porežete alebo keď je kolegyni odrazu nevoľno a vy jej pomôžete ľahnúť si na zem a zdvihnete jej nohy.

Sú to jednoduché kroky, ktoré človeku prinesú úľavu. To je skutočná prvá pomoc.

Ak je prvá pomoc predovšetkým snaha pomôcť človeku, ktorému nie je dobre, čo sú úplne prvé kroky, keď niekoho vidíme ležať na zemi?

Začali sme nesprávne. (Úsmev.) Často si myslíme, že musíme pomáhať len ľuďom, ktorí bezvládne ležia pri lavičke. Pomoc však potrebuje aj človek, ktorý je pri vedomí, no jeho vedomie sa mení.

Môže to byť starý rodič, ktorý bol dlho na slnku a má úpal – je dezorientovaný, malátny a bolí ho hlava. S takýmto stavom sa v každodennom živote stretávame častejšie, než si možno uvedomujeme, či už doma, v práci, alebo napríklad na festivale.

Pri akomkoľvek kolapse je kľúčové ovládať dve veci – skontrolovať vedomie a skontrolovať dýchanie. Práve pri tom robia ľudia najväčšie chyby.

Keďže operátor na tiesňovej linke situáciu nevidí, potrebuje od vás presné informácie. Všetky podstatné kroky sa odvíjajú práve od kontroly vedomia a dýchania.

Pri akomkoľvek kolapse je kľúčové ovládať dve veci – skontrolovať vedomie a skontrolovať dýchanie.

Ako skontrolovať vedomie a dýchanie?

Ak zranený rozpráva, kričí alebo plače, máme čas, pretože dýcha a bije mu srdce. Ticho je moment, keď musíme konať okamžite.

Najskôr sa uistite, že je bezpečné k človeku pristúpiť. Nahlas ho oslovte, napríklad: „Počujete ma? Ste v poriadku?“ a jemne sa dotknite jeho ramien. Ak reaguje, je pri vedomí, no ďalej sledujte jeho stav. Ak nereaguje, okamžite volajte 155, zapnite hlasitý odposluch a postupujte podľa pokynov operátora.

Dýchanie kontrolujte najviac desať sekúnd. Jemne zakloňte hlavu, nadvihnite bradu a priložte ucho k ústam človeka.

Sledujte, či sa mu dvíha hrudník, počúvajte dych a vnímajte prúd vzduchu, napríklad naklonením ucha k ústam. Lapanie po dychu, nepravidelné chrčanie ani občasné nádychy sa nepovažujú za normálne dýchanie. Ak človek nedýcha normálne, začnite s resuscitáciou. Ak dýcha normálne, ale stále nereaguje, kontrolujte ho až do príchodu záchranárov a riaďte sa pokynmi operátora.

S prvou pomocou súvisí silný psychologický blok – strach, že zranenému človeku ublížime. Ako so strachom pracovať?

Strach je úplne prirodzený. Bojíme sa vtedy, keď nemáme vedomosti.

Stres je však v kritickej situácii dobrý pomocník, pretože naštartuje telo adrenalínom. Musíme sa ho len naučiť usmerniť, lebo bez správnej techniky mozog zamrzne a človek si v panike nespomenie ani na núdzové číslo.

Aj so mnou to v kritickom momente zatrasie, ale viem, že mne pomáha čupnúť si alebo si sadnúť, vtedy môj mozog prepne do režimu záchrany. Inému pomôže päť hlbokých nádychov. Musíme myslieť na to, že prvá pomoc nemá byť len rýchla, ale aj správna.

Svojich klientov učím jednoduchú metódu 3N, ktorá pomáha pracovať s paralyzujúcim strachom:

Nádych: Na päť sekúnd sa zhlboka nadýchnite, aby sa mozog okysličil a upokojil.
Nadhľad: Riešte len to, čo reálne vidíte. Nevymýšľajte diagnózy. Ak má niekto bolesť medzi lopatkami, neriešte, o aký typ infarktu ide, ale fakt, že mu je zle.
Nasmerovanie: Dajte sebe aj okoliu konkrétny príkaz: „Monika, dones lekárničku! Laco, volaj 155!“ Rozprávajte nahlas, pomáha to plynulo dýchať.

Je z hľadiska prvej pomoci nejaký rozdiel medzi dospelým človekom a dieťaťom?

Postup je v zásade rovnaký pri bábätkách, väčších deťoch aj dospelých, ale pri malých bábätkách musí byť záklon hlavy pri spriechodňovaní dýchacích ciest iba veľmi mierny, pretože majú kratší krk.

Prílišný záklon by im dýchacie cesty neotvoril správne. Pri starších deťoch a dospelých je záklon výraznejší, čo dýchacie cesty bezpečne otvorí.

Ak ste v strese a neviete, čo robiť, vezmite telefón, zavolajte 112, dajte hlasitý odposluch a rozprávajte sa s operátorom.

Ako sa táto prvotná reakcia trénuje? Je predsa iné zažívať bežný stres a iné vidieť, ako sa dieťa po páde nehýbe a tečie z neho krv.

Stres síce poznáme, no nepoznáme sami seba. Na školeniach hovorím klientom, nech si predstavia tú úplne najhoršiu situáciu a povedia mi, čo vtedy robí ich telo. Často sa hanbia alebo si to na prvú nevedia vybaviť.

Keď im poviem, že mne sa trasú ruky, začnem sa potiť a rozbúši sa mi srdce, zdôveria sa a spomenú, že podobné pocity poznajú.

Často si neuvedomujeme, že skôr, než reálne začneme pomáhať a zachraňovať, musíme potlačiť šok a znovu zapnúť racio. V opačnom prípade je výsledkom panika alebo paralýza.

Platí, že v kritickej situácii je lepšie urobiť nedokonale aspoň niečo ako neurobiť nič?

Vždy je lepšie urobiť aspoň niečo. Prvá pomoc v strese nebude nikdy dokonalá. Dokonalí nie sú ani profesionálni záchranári. Podstatné je zvládnuť prvotnú emóciu a spraviť prvý krok, napríklad nahlas zavolať o pomoc.

Na záchranu by ste nemali byť sami. Ak sú okolo ľudia, preberte iniciatívu a adresne niekoho oslovte: „Vy, v tom čiernom tričku, poďte mi pomôcť.“

Keď ľudia vidia človeka, ktorý sa ujme iniciatívy, radi sa pridajú. Ak ste úplne sami, vezmite telefón a päťkrát stlačte bočné tlačidlo. Na väčšine telefónov tým vytočíte núdzovú linku 112 (skontrolujte si svoje nastavenia v mobile a riaďte sa podľa inštrukcií, aby vám to fungovalo). Zapnite hlasitý odposluch a rozprávajte sa s operátorom.

V tej chvíli je vaším partnerom na mieste on alebo ona a ťarcha celej situácie už nebude len na vašich pleciach.

Na firemných školeniach prvej pomoci je krásne vidieť, ako toto vzdelávanie stmeľuje kolektív. Ľudia sa v modelových situáciách učia spoznávať samých seba, kto sa chopí iniciatívy, komu sa zatočí hlava, kto radšej volá záchranku a kto vie, kde je na pracovisku lekárnička.

Desatoro prvej pomoci:

Najskôr skontrolujte, či je bezpečné k zranenému pristúpiť.
Na svoj stres použite pravidlo 3N: nádych, nadhľad (riešim len to, čo vidím) a nasmerovanie (Monika, dones lekárničku!)
Zraneného nahlas oslovte, dotknite sa jeho ramien a skontrolujte dýchanie počas desiatich sekúnd.
Ak nereaguje, volajte 155, zapnite hlasitý odposluch a riaďte sa pokynmi operátora.
Operátorovi povedzte, komu pomáhate, kde sa nachádzate a čo ste už urobili.
Lapanie po dychu, chrčanie ani občasné nádychy nie sú normálne dýchanie.
Pri resuscitácii stláčajte stred hrudníka do hĺbky 5 až 6 centimetrov – približne do výšky krabičky od Tic Tacu.
Striedajte 30 stlačení s 2 vdychmi. Ak vdychy neviete podať, hrudník nepretržite stláčajte.
Masívne krvácanie zastavte ako prvé. Turniket na stiahnutie krvácania patrí iba na končatinu, približne päť centimetrov nad ranu, nikdy nie na kĺb.
Nezakláňajte hlavu pri krvácaní z nosa, nevyťahujte jazyk a človeka v bezvedomí nefackajte ani nestavajte na nohy.

Mnoho ľudí váha, či volať 155 alebo 112. Ktorá linka je správna?

Obe čísla sú správne a na oboch vám pomôžu. Rozdiel je v tom, že na čísle 112 vám hovor nezdvihne priamo zdravotný operátor, takže vás musia prepojiť. V strese každá sekunda navyše zvyšuje paniku. Preto ľudí vždy učím – pri akomkoľvek zdravotnom probléme volajte priamo 155.

Môžete použiť jednoduchú pomôcku – máte 1 hlavu, 5 prstov na jednej ruke a 5 prstov na druhej – 155.

Máme teda na linke operátora. Čo potrebujeme povedať ako prvé?

V prvom rade sa vás operátor/-ka bude snažiť upokojiť. Zodpovedajte jej tri základné otázky. Nemusíte si ich pamätať, na núdzovej linke sú profesionáli, ktorí vedia, ako postupovať:

Koho máte pred sebou – napríklad muž, asi 30 rokov, pri vedomí, ale zmätený.
Kde presne sa nachádzate – presná adresa alebo orientačné body – rieka, park, križovatka.
Akú pomoc ste už poskytli.

Potom vás už operátor/-ka naviguje ďalej. Platí aj to, že hovor nikdy neukončujte ako prví, položiť musí operátor/ka.

Okolo prvej pomoci koluje aj množstvo mýtov či „zaručených právd“, ktoré sa v kolektívnom vedomí stále objavujú. Ktoré sú najnebezpečnejšie?

Moje „obľúbené“ je zakláňanie hlavy pri krvácaní z nosa alebo prikladanie studeného uteráka na krk. Sú to prežitky, ktoré nefungujú. Pri záklone krv zateká do žalúdka a človek môže začať vracať.

Ďalším mýtom je vyťahovanie jazyka či strkanie prstov do úst pri dusení a epileptickom záchvate. Stratíte tým čas a riskujete zranenie.

A nakoniec – človeka v bezvedomí alebo pri nevoľnosti nikdy nefackajte, neudierajte ani nestavajte na nohy; môžete mu skutočne ublížiť. K zraneným musíme pristupovať s empatiou, nie s agresivitou z akčných filmov.

Predstavme si teda konkrétnu situáciu – cyklista po páde chrčí, zrejme je pri vedomí, no dýcha nepravidelne. Ako postupovať?

V tomto prípade zrejme ide o vyrazený dych. Človek je pri vedomí, teda komunikuje rukami alebo vás odháňa. Ak však po páde nereaguje, postupujte takto:

Nemanipulujte s ním: Pri páde z bicykla hrozí poranenie chrbtice.
Oslovte ho a skontrolujte vedomie: Kľaknite si k nemu a zakričte: „Si v poriadku?“ Ak nereaguje, použite bolestivý podnet – silno stlačte trapézový sval nad ramenom alebo miesto pod uchom za čeľusťou.
Privolajte pomoc: Ak nereaguje, okamžite volajte 155, zapnite hlasitý odposluch a až potom kontrolujte dýchanie.
Skontrolujte dýchanie: Jemne mu zakloňte hlavu, čím uvoľníte dýchacie cesty. Priložte svoje ucho k jeho ústam a počas celých 10 sekúnd počúvajte dych, vnímajte vzduch na líci a sledujte hrudník.
Vyhodnoťte stav: Ak dýcha pravidelne, nepohybujte ním a kontrolujte ho do príchodu záchranárov. Ak nedýcha pravidelne alebo len lapá po dychu, musíte začať s resuscitáciou.

Práve resuscitácia je pre mnohých strašiakom. Ako ju zvládnuť?

Hrot dlane silnejšej ruky položte na stred hrudnej kosti – do stredu hrudníka, medzi prsnými bradavkami. Stláčajte do hĺbky päť až šesť centimetrov – približne do výšky krabičky od Tic Tacu. Ľudí často prekvapí, ako hlboko to je.

V tej chvíli sa stávate srdcom dotyčného človeka a pumpujete kyslík do mozgu, kde bunky bez neho odumierajú už po štyroch minútach.

Štandardný postup je 30 stlačení a 2 vdychy do úst.

Ak však neviete, ako správne vdýchnuť, alebo ide o cudzieho človeka, iba nepretržite stláčajte hrudník. Aj samotné stláčanie bez dýchania z úst do úst môže zachrániť život.

V odborných kruhoch sa opäť hovorí o turniketoch, teda škrtidlách, na zastavenie masívneho krvácania. Aký je váš pohľad?

Podľa najnovších odporúčaní Európskej resuscitačnej rady sa certifikovaný turniket oficiálne vrátil do prvej pomoci. Ak máte masívne krvácanie na končatine a máte turniket, použite ho.

Masívne krvácanie musíte zastaviť ako prvé – inak by ste z človeka pri resuscitácii krv len vypumpovali.

Turniket patrí výhradne na končatiny, približne päť centimetrov nad ranu, nikdy nie na kĺb.

Utiahnutie neskutočne bolí, no zachraňuje život pred vykrvácaním.

Často sa hovorí o mozgových príhodách a infarktoch, no len veľmi všeobecne. Aké sú prvotné príznaky u starších ľudí, ktoré si všímať, aby sme rozpoznali, že ide o kritický problém, nielen napríklad o dehydratáciu v horúčave?

Pri zlyhávaní srdca môžu príznaky prichádzať postupne, pokojne aj dni či týždne pred samotným zlyhaním. Človek hovorí, že ho páli záha, bolí ho ruka alebo cíti tlak medzi lopatkami. Pri záťaži alebo v horúčave potom príde dýchavičnosť, potenie, malátnosť a zmätenosť. Pri podozrení okamžite volajte 155.

Pri cievnej mozgovej príhode (tzv. mŕtvici) si všimnite najmä tvár a ruky.

Tvár: Klesne jeden ústny kútik. Keď človeka požiadate, aby sa usmial, úsmev je krivý.
Ruky: Požiadajte ho, aby predpažil obe ruky. Človek s mozgovou príhodou jednu ruku neudrží alebo ňou nedokáže pohnúť.

Ak sa človek dostane do nemocnice včas, lekári dokážu následky mozgovej príhody výrazne zredukovať. Netreba čakať, kým to prejde.

Máte na záver praktický tip, ako vybaviť domácu lekárničku alebo autolekárničku?

Doma fungujem s priehľadnými zipsovacími vreckami v košíku, ktoré sú jasne popísané – krvácanie, horúčka, trávenie. Vďaka tomu ich v strese ľahko nájde každý člen rodiny.

V aute mám lekárničku pri sedadle spolujazdca, nielen v kufri. Ak do vás niekto narazí zozadu, do kufra sa nemusíte dostať. Zbalila som si do nej zásobu ochranných rukavíc, nožnice a rezadlo na bezpečnostné pásy. Bez rukavíc sa zraneného nedotýkam – moja bezpečnosť je vždy na prvom mieste.

Prvá pomoc nemá byť splašená, ale bezpečná a správna.

Andrea Stískalová

Andrea Stískalová je inštruktorka prvej pomoci, zakladateľka ABClife a strategická partnerka firiem v oblasti bezpečnosti a krízovej pripravenosti zamestnancov. Vychádza z viac než 20-ročnej praxe v oblasti zdravotníctva. Firmám pomáha budovať tímy, ktoré v kritickej situácii konajú s istotou a správne, a to prostredníctvom dlhodobých programov pripravenosti. Zároveň sa venuje vzdelávaniu verejnosti a osvete na sociálnych sieťach. ABClife je držiteľom akreditácie MZ SR pre kurzy prvej pomoci a kurzy neodkladnej podpory životných funkcií.