Pretože nám záleží | O2 Pretože nám záleží | O2

Ako sa zbaliť tak, aby vám na cestách nič nechýbalo?

Zabudnite na množstvo nepodstatných vecí a zbaľte sa tak, aby ste mali pri sebe všetko to, čo naozaj potrebujete.

Stále viac a viac ľudí sa vydáva na cesty – niektorí sú skúsenejší, iní menej. Pre tých z vás, ktorí sa do spoznávania sveta práve púšťajú, sme pripravili ilustrovaný návod plný praktických tipov a rád, ako sa pobaliť čo najefektívnejšie.

Spolu so skúsenou cestovateľkou Jankou Schweighoferovotru z blogu Travelhacker vám poradíme, čo nechať doma a čo naopak určite vziať so sebou. Zdanlivá drobnosť totiž občas dokáže zachrániť celú dovolenku.

Začnite checklistom

Pred každým balením si pripravte tzv. checklist, teda zoznam toho, čo počas cesty naozaj potrebujete. Ten sa, samozrejme, zostavuje podľa toho, kam máte namierené. Inak sa predsa zbalíte na turistiku do hôr alebo týždeň pri mori, jeho účel sa však nemení. Vďaka poctivému zaškrtávaniu určite nič nezabudnete.

Zbaľte sa do ruksaku

Vedeli ste, že rozmery ruksakov na letisku kontrolujú menej ako pri kufroch? Výhodou ruksaku je, že ho máte stále na chrbte, takže sa vám nič nemotá popod nohy a tiež tu je menšia pravdepodobnosť, že ho zabudnete.

Vyrábajú sa aj šikovné ruksaky, ktoré možno rôzne otvoriť, takže máte vždy prehľad, čo je vo vnútri. Ideálne je, ak je ruksak nepremokavý alebo obsahuje aj obal proti dažďu. Dbajte na to, aby mal kvalitné popruhy a vystužený chrbát s odvetrávaním. Oceníte to najmä pri dlhších cestách s ruksakom na chrbte.

Čo rozhodne nechať doma

Aj vy máte tendenciu brať si so sebou množstvo vecí len tak pre istotu? Pri najbližšej ceste sa skúste zamyslieť nad množstvom oblečenia, ale aj liekov.

Zbytočne veľa oblečenia – Ak vám bude niečo naozaj chýbať, viete si to dokúpiť. Do teplej destinácie naozaj nepotrebujete štyri svetre, dve mikiny, rifle a ďalšie dlhé nohavice.

Veľa párov topánok – Stavte na menej párov kvalitných topánok, v ktorých sa vám bude pohodlne kráčať.

Spodné prádlo na každý deň pobytu – Ak chcete cestovať minimalisticky, naozaj si vystačíte s niekoľkými kusmi spodného prádla, ktoré si priebežne preperiete.

Veľké balenia tekutín pri ceste lietadlom – V prípade cestovania nízkonákladovou spoločnosťou len s príručnou batožinou poputujú akékoľvek tekutiny (sprchový gél, parfum či zubná pasta), ktoré presahujú objem 100 ml, do koša. Celkový objem všetkých tekutín pritom nesmie presiahnuť objem 1 l.

Zásoby jedla – Najesť sa dosýta môžete pred cestou doma, priamo na letisku alebo hneď po prílete a pri dlhších letoch dostanete jedlo aj na palube lietadla. Určite však oceníte malý snack v podobe energetickej tyčinky, orieškov či ovocia.

Knihy – Tri zväzky na dovolenke s najväčšou pravdepodobnosťou neprečítate. Ak áno, nahrajte si ich radšej do čítačky kníh. Ušetríte si miesto v batožine aj uľavíte aj svojej chrbtici.

Lieky na všetky typy chorôb – Lieky proti bolesti, nevoľnosti či po uštipnutí hmyzom môžu prísť vhod, celú lekárničku so sebou ale naozaj nepotrebujete. V každom meste sveta je k dispozícii lekáreň, kde si kúpite, čo potrebujete.

Fén a žehlička – Ak sú pre vás naozaj dôležité, nájdete ich na izbe v každom lepšom hoteli, pri cestovaní by vďaka nim vaša batožina len zbytočne nabrala na váhe.

Veci, ktoré sa ľahko krčia, drahé šperky a veci, na ktorých vám príliš záleží – Vyhnete sa tak nepríjemným pocitom aj možnej krádeži, ktorá by vás mohla naozaj dlho mrzieť.

Vychytávky z praxe alebo čo si vziať so sebou

Skúsení cestovatelia už vedia, ako na to, a aj v zdanlivo malom ruksaku dokážu nosiť celý svoj svet. Zozbierali sme zopár nápadov, ktoré vám pomôžu ušetriť miesto aj kilogramy. Na chrbte predsa tiež nemusíte nosiť zbytočné kilá navyše.

Zámok – Ľahko ním uzamknete ruksak a tým sa ochránite pred vreckármi.

Packing cubes alebo cestovné organizéry – Zbalíte sa do nich naozaj šikovne a vo svojich veciach budete mať stále prehľad.

Merino funkčné oblečenie – Ide o možno väčšiu vstupnú investíciu, ktorá sa vám ale niekoľkonásobne vráti nielen v podobne ušetreného miesta vo vašej batožine, ale aj vďaka funkčnosti. Tričko z merino vlny si totiž môžete obliecť niekoľkokrát po sebe bez toho, že by začalo zapáchať.

Nádobky na kozmetiku – Na dovolenku či krátky výlet naozaj nepotrebujete celé balenie šampónu ani päť druhov lakov na nechty. Zoberte si len to, čo naozaj potrebujete a kozmetické prípravky prelejte do menších nádobiek, ktoré môžete použiť opakovane.

Tuhé mydlo – Ide o všestranného pomocníka, ktorý šetrí miesto v batožine, ale aj váš čas. Môžete ho použiť na umytie tela, vlasov aj na vypratie oblečenia.

Hrebeň – Pri cestách vymeňte kefu na vlasy za hrebeň, ktorý zaberá oveľa menej miesta.

Tenký uterák z mikrovlákna – Pred objemným bavlneným uterákom uprednostnite ten z mikrovlákna. Je spratný a po použití rýchlo vyschne.

Vitamín C alebo hroznový cukor – Majte niektorý z nich stále so sebou, rýchlo vám dodá chýbajúcu energiu.

Melatonín – Prírodný hormón, ktorý pomáha najmä pri jet lagoch, ale aj ľuďom, ktorí majú problém so spaním v novom prostredí. Vyšle vášmu telu signál, že je čas ísť spať.

Pršiplášť – Majte ho pri cestách vždy so sebou. Je skladnejší ako dáždnik a určite oceníte aj to, keď budete mať aj za dažďa voľné ruky.

Maska na spanie a štuple do uší – Môžu prísť vhod, ak svetlo či hluk na ubytovaní nebudú práve ideálne.

Uzatvárateľné plastové vrecúška na viac použití – Môžete do nich umiestniť kozmetiku, mokré plavky, ale aj jedlo.

Bluetooth slúchadlá – Predídete vďaka nim zamotanie tradičných slúchadiel.

Rozdvojka na sluchadlá – Ak cestujete vo dvojici, tento šikovný pomocník zabezpečí, aby sa na jeden mobil, resp. MP3 prehrávač napojili dvaja ľudia naraz.

Powerbanka – Dobrá pomôcka na cestách najmä na miestach, kde je ťažší prístup k elektrine.

Všestranná šatka – V moslimských krajinách ju využijete ako prehoz cez ramená, pretože s odhalenými ramenami vás nepustia takmer nikde. Na pláži poslúži ako šaty alebo deka, prípadne si pomocou nej môžete vypnúť rozlietané vlasy. Ak je veľmi horúco, ochráni vás pred spálením, keď sa večer ochladí, zahreje vás.

Zrolovateľná fľaša – Zaberie menej miesta ako tá pevná. Vyhnete sa vďaka nej kúpe balenej vody vždy, keď zostanete smädný.

Ihla a niť alebo gaffa páska – Pomôžu vám vyriešiť viacero problémov – od roztrhaného oblečenia či ruksaku až po deravý stan.

Pohodlné topánky – Pohodlnosť je na cestách základ, oceníte ich pri mestskej turistike aj na horách.

USB svetielko a čelovka – Po zapojení do notebooku alebo do zásuvky si vytvoríte svoje vlastné svetlo a nebudete tak nikoho rušiť. Alternatívou môže byť čelovka, ktorú oceníte predovšetkým pri pobyte v prírode.

Plastový príbor a cestovný hrnček – Nikdy neviete, kedy môžu prísť vhod.

Vlhčené obrúsky – Na utretie nečistôt i rúk aj osvieženie počas sparného dňa určite prídu vhod.

Pre kávičkárov – S použitím filtra V60 alebo aeropressu si môžete pripraviť vlastnú kávu kdekoľvek, dokonca aj v lietadle. Stačí, ak poprosíte o horúcu vodu.

Viacero dokladov – Ak cestujete v rámci Európy a teda vám stačí len občiansky preukaz, vezmite si so sebou aj pas. Ak občiansky stratíte, s pasom sa bez problémov dostanete domov. Mimo Európy cestujte s dvoma pasmi.

Opasok s vreckom alebo popruh s tajným vrecúškom na doklady a peniaze – Vyhnete sa vďaka nemu nepríjemnostiam a vreckárom doslova prejdete cez rozum.

Viacero typov kariet – S platením kartou v cudzine môžu byť problémy, ideálna je pre kombinácia kariet VISA a Mastercard. Na požičanie auta napríklad potrebujete embosovanú kartu, ktorá nie je debetná.

Dobrá rada na záver alebo vrstvenie do lietadla

Ak chcete znížiť váhu svojej batožiny počas letiskovej kontroly, do lietadla vždy nastupujte v najťažších topánkach a s čo najviac vrstvami oblečenia. Znížite tak nielen váhu batožiny, ale zároveň vznikne priestor, aby ste si mohli zbaliť naozaj všetko, čo potrebujete. A možno aj niečo navyše pre radosť.

Tento článok je súčasťou víkendového vydania Sódy o cestovaní, ktoré vzniklo v spolupráci s O2 Cestovnou poistkou. Prvé inteligentné cestovné poistenie sa vám automaticky aktivuje vždy, keď prekročíte hranice. Viac informácií nájdete na www.o2.sk/sluzby-a-podpora/o2-cestovna-poistka.

Páčil sa vám článok?
12345
Loading...

Páči sa vám, čo práve čítate?

Rôzne pohľady na celospoločenské otázky, vzťahy aj duševné zdravie a pohyb, popkultúru či technológie si môžete nájsť v mailovej schránke každý druhý týždeň.

Daniel Hevier: „Nečakajte, kým budete mať istotu. Odvaha pre mňa vždy znamenala zostať verný sám sebe, aj keď podmienky neboli ideálne.“

Ani umenie nie je len o inšpirácii, ale aj o tom, že si človek sadne za stôl a pracuje, aj keď sa mu nechce.

Daniel Hevier patril už pred revolúciou k autorom na voľnej nohe. Táto neistá pozícia ho prinútila budovať disciplínu a schopnosť neustále sa prispôsobovať meniacim podmienkam. Dnes dokonca točí videá na TikTok a vytvára obsah, ktorým môže osloviť ľudí naprieč generáciami. Prekážky preňho nikdy neboli dôvodom zastaviť sa, ale výzvou hľadať nový spôsob, ako tvoriť, zostať slobodný a najmä nezradiť sám seba.

Niekedy pomôže aj priznať si, že niečo jednoducho nevieme a potrebujeme pomôcť. Aj Igor Smitka, ktorý točí reklamy pre svetové značky, zažil posun, keď si vypýtal pomoc.

V rozhovore so spisovateľom a textárom Danielom Hevierom sa dozviete:

  • ako sa vyrovnával s ideologickým tlakom už od detstva,
  • aké bolo „freelancovanie“ pred revolúciou a ako sa naučil prežiť aj bez istôt,
  • prečo je kreativita viac o disciplíne než o inšpirácii,
  • prečo dnes experimentuje s novými formátmi od rapu až po videá na TikTok,
  • a aj to, ako v sebe budovať odvahu, aj keď to nie je jednoduché.

Pamätáte si moment, keď ste si prvýkrát uvedomili konflikt medzi tým, čo ste považovali za správne, a tým, čo sa od vás očakávalo?

Veľmi silným vplyvom bol v tomto osud môjho otca. Hoci mal titul PhDr., po roku 1968 skončil ako pomocný robotník v kanáloch. Nebol vyslovene aktívny odbojár, no svoje postoje neskrýval – chodil do kostola, prednášal v ňom o kultúrnych osobnostiach a okupáciu odmietol nazývať „bratskou pomocou“. Za to prišiel trest. 

Aj ja som ideologické tlaky zažíval už od detstva, napríklad vtedy, keď som chodil do kostola, pred ktorým špicľovali donášači. Keď mi na gymnáziu vyšla prvá kniha, susedia mojej mame neprajne hovorili, že sa na vysokú školu aj tak nedostanem, nech by som mal aj tisíc knižiek. 

Režim sledoval každého, kto vyčnieval. Neskôr som v zistil, že v našom vchode, kde bolo deväť bytov, žili až traja spolupracovníci Štátnej bezpečnosti.

Ako ste to prežívali?

Vládla v nás paranoja, všade sa hovorilo: „Toto nehovor nikomu, s týmto sa nepriznávaj.“ Alebo: „Keď sa ťa budú pýtať, či chodíš do kostola, tak povedz nie.“ 

Otec neustále počúval Slobodnú Európu a stanice zo západu, takže sme toho mali plné uši. A konflikty vznikali aj doma. Mama bola učiteľka a z obavy, že ma nezoberú na strednú školu, mi zakazovala chodiť do kostola. Potom u nás prebiehali komické dialógy, keď sa ma pýtala: „Kde si bol v nedeľu večer?“ Hovorím: „Na pive.“ A ona na to: „Klameš. Ty si bol v kostole!“ Spolužiaci to mali presne opačne. Tvrdili, že boli v kostole, a mamy im nadávali, že klamú a v skutočnosti boli na pive (smiech).

Dá sa v takomto prostredí zachovať slobodná myseľ?

Existuje sloboda vonkajšia, ktorú vám môžu vziať, a sloboda vnútorná, o ktorú môžete prísť iba vlastným rozhodnutím. Tú druhú som si v sebe vždy strážil. Bola to pre mňa otázka samotnej existencie.

Keď sa môj otec po roku 1969 rozhodol prijať prácu pomocného robotníka, bol som práve vo veku, keď som sa hlásil na strednú školu. Chcel som mu vyjadriť solidaritu a navrhol som, že nepôjdem na gymnázium, ale nastúpim do práce spolu s ním. On mi však povedal: „Danko, najlepšiu solidaritu mi vyjadríš tak, že z teba vyrastie slušný a vzdelaný človek. Urob si školu a ži poctivý život.“ 

Na vysokú školu ma však pre otca neprijali. Dostal som sa tam až na odvolanie, keď som im poslal desaťcentimetrový štós svojej tvorby vrátane prvej knižky, ktorá mi vyšla ako maturantovi.

Existuje sloboda vonkajšia, ktorú vám môžu vziať, a sloboda vnútorná, o ktorú môžete prísť iba vlastným rozhodnutím.

Stanovili ste si hranice, ktoré ste nechceli prekročiť?

Dal som si červené čiary: žiadna strana, žiadny vstup do strany, žiadne oslavné texty na stranu, nič proti imperializmu a žiadne angažované básne. 

Písal som tak, aby som sa mohol ráno pozrieť do zrkadla. Keď som napríklad dostal dobovú objednávku napísať báseň o robotníkoch, poňal som to po svojom – písal som o mojom otcovi v kanáloch. Bola to pocta jemu a jeho ťažkej práci, nie režimu. Tak sme si v tej dobe zachovávali tvár.

Aby som však tieto hranice dokázal udržať dlhodobo, urobiť som jednu chytrácku vec. Po vysokej škole a vojenčine som sa rozhodol nenastúpiť do žiadneho riadneho zamestnania a ostal som na voľnej nohe. Bol na „home office“ takmer celý svoj pracovný život. Dávno predtým, než to bolo bežné.

Malo to pre mňa kľúčovú výhodu: režim ma nemal ako priamo ovládať. Nemohli ma prinútiť chodiť na VUML (Večerná univerzita marxizmu-leninizmu) ani ma nútiť do politickej aktivity na pracovisku, pretože som nemal žiadneho šéfa. 

Bol som solitér a tento status „slobodného povolania“ bol mojím najlepším obranným štítom pred ideológiou.

V literatúre sme takto boli na celom Slovensku možno traja. Oficiálne sa to volalo „slobodné povolanie“ a museli sme mať v občianskom preukaze pečiatku od národného výboru, inak by nás mohli kedykoľvek zavrieť za príživníctvo.

Čo vás táto neustála neistota a nutnosť postarať sa sám o seba naučili?

Predovšetkým disciplínu. Keď po roku 1989 začali mnohí podnikať a krachovať, ja som už mal vybudované know-how, ako prežiť. 

Pochopil som, že mojím jediným skutočným sponzorom je čitateľ, divák alebo poslucháč. Musel som byť adaptabilný: keď nešli pesničky, robil som preklady, keď nešli knihy, predával som obrazy.

Vyskúšal som aj copywriting a neskôr som založil vlastné vydavateľstvo, lebo mi nestačilo len odovzdať rukopis a čakať. Začal som si sám robiť propagáciu, budovať značku a udržiavať priamy kontakt s publikom. 

Toto však búra romantickú predstavu, že kreatívny človek čaká v ateliéri, kým ho konečne kopne múza.

To som sa musel tiež postupne naučiť. Uvedomil som si, že tvorba je tiež fabrika, v tom najlepšom zmysle slova. Je to proces, ktorý má svoje termíny a záväzky voči ostatným profesiám. Keby som mal čakať na múzu, šičky v divadle by nemali čo šiť, herci by nemali čo hrať, speváci čo spievať.

Pavol Habera mi to raz vedel vysvetliť veľmi priateľsky, no úprimne: „Danko, kašlem ti na tvoju múzu. Potrebujem texty a potrebujem vydať album, lebo kamióny s technikou sú už objednané a pripravené na turné.“ Toto je realita profesionálneho umelca. 

Život ma naučil usilovnosti a disciplíne aj v obdobiach, keď sa mi nedarilo alebo som bol vo finančných problémoch. Umenie nie je len o inšpirácii, ale predovšetkým o tom, že si človek sadne za stôl a pracuje, aj keď sa mu nechce. 

Je to sebazáchovná vec – neustále si klásť prekážky, prekonávať ich a znova sa dvíhať z prachu. Bez tejto odolnosti by som na voľnej nohe neprežil ani rok, nieto celé desaťročia.

Keď hovoríte, že tvorca sa musí vedieť uživiť, propagovať a zostať v kontakte s publikom, sociálne siete vlastne nie sú až taký odklon od vašej doterajšej cesty. Ako ste sa k nim dostali?

Prišlo to postupne. Začínal som na Facebooku pred mnohými rokmi, kde som sa učil, že k textom musím pridávať aj pútavý vizuálny obsah. Neskôr ma zaujal Instagram a nakoniec ma moji priatelia presvedčili, aby som vyskúšal TikTok. 

Zlomovým momentom bolo stretnutie s ľuďmi z prostredia digitálneho marketingu, konkrétne s Peťom Šebom, ktorý ma pozval do podcastu Digitálni rodičia. Vtedy som si uvedomil, že by bola škoda s takýmito šikovnými a nadšenými ľuďmi nespolupracovať, tak som ich sám vyhľadal a spojili sme sily. 

Práve Peťo mi povedal, aby som išiel na TikTok, a ja som ho poslúchol. Teraz budujem obsah na LinkedIne a ešte chcem rozbehnúť YouTube, podcasty alebo newsletter.

Vnímam to ako súčasť svojej snahy neustále hľadať nové médiá a žánre, ktoré ma môžu uživiť. Keďže som na voľnej nohe a nemám nad sebou šéfa, musím sa o seba a o publicitu svojich výtvorov starať sám. 

Sociálne siete mi v tom nesmierne pomáhajú, pretože majú obrovský dosah. Napríklad na Facebooku môžem osloviť desiatky tisíc ľudí, čo je oveľa viac než bežný náklad knihy.

V tom je naozaj obdivuhodná prispôsobivosť novým podmienkam, nie každý to v sebe má. Čím si vysvetľujete, že vy to v sebe máte?

Možno je to v génoch, výchovou alebo prostredím, v ktorom som musel odmalička kľučkovať. Prežil som exekúcie aj obrovské dlžoby, vždy som sa z toho vyhrabal. Pravda je, že ja krízy a chaos milujem. Beriem to ako skúšku prežitia a vždy sa spolieham na to, že príde niečo lepšie. S neistotou viem pracovať a možno je v tom aj istá dávka odvahy.

Kde sa podľa vás berie v človeku odvaha?

Je to celoživotná prax vystupovania z komfortnej zóny. Je to schopnosť nezutekať pred prekážkami, ale vracať sa, začínať stále znova a dokázať sa zdvihnúť aj z prachu. 

Súčasťou odvahy je aj budovanie vnútornej odolnosti – fyzickej, mentálnej aj psychickej –, aby nás hneď niečo nepoložilo, pretože môže prísť ťažká doba. Odvaha sa však prejavuje aj v adaptabilite a v ochote skúšať úplne nové veci, ktoré človek nepozná. 

Myslím si, že veľkú odvahu nám ľuďom dodáva aj to, ak niekto stojí po našom boku.

Odvaha je celoživotná prax vystupovania z komfortnej zóny. Je to schopnosť nezutekať pred prekážkami, ale vracať sa. Ale aj mať po svojom boku niekoho, kto nám ju dodáva, niekoho, kto nás podporuje.

Kto to bol u vás?

Už od detstva som cítil obrovskú podporu rodiny. Keď som chcel byť boxer, otec mi vyrobil vrece z deky, a keď som túžil hrať na bicie, zapísal ma do pionierskeho domu, kde skúšala nejaká kapela. Podporovali ma aj učitelia na gymnáziu. 

Keďže som už vtedy publikoval a moje pesničky hrali v rozhlase, triedna ma uvoľňovala zo školy do Bratislavy. Kaviarne vtedy fungovali ako taký „živý internet“ – boli to sociálne siete, kde ste si našli prácu aj kontakty. Mojím dôležitým mentorom bol Ľubomír Feldek, ako „decku“ mi dával rady, komu mám čo poslať, a ja som bol veľmi usilovný; denne som niečo písal a odovzdával. Svoj prvý časopis som si vydal už ako 12-ročný a zo žartu som tam mal aj stranu na reklamu, už vtedy som cítil, že veci treba propagovať.

Pamätám si, ako mi Dušan Dušek písal list na vojenčinu, aby som sa nebál ísť po návrate do civilu na voľnú nohu, že ma kamaráti v tom nenechajú.

No a dnes v tomto online prostredí je pre mňa kľúčová spolupráca so Soničkou, tvorkyňou obsahu na sociálnych sieťach, ktorá mi s videami pomáha.

Pre umelca môže byť aj citlivé pustiť si k sebe niekoho, kto aj spoluurčuje, ako tvorba vyzerá. Ako ste si so Soničkou vybudovali takúto dôveru?

Priznám sa, že hoci sa občas natočím sám na mobil, postprodukciu a tú technickú „mravčiu“ prácu vôbec neovládam. Bez nej by som to absolútne nedokázal. 

Naša spolupráca funguje tak, že sa stretneme napríklad raz týždenne na dve-tri hodinky a podľa toho, v akej som forme, nasekáme aj päť či desať videí naraz. Ja si sadnem, v hlave mám témy alebo niečo prinesie ona, a potom už je to v jej rukách.

Sonička mi vlastne organizuje celý digitálny život. Vďaka nej už prišli aj prvé veľké spolupráce a reklamy. Je to pre mňa obrovská pomoc, pretože sa môžem sústrediť na to, čo ma baví – na samotný obsah a kreativitu –, zatiaľ čo ona sa stará o to, aby to malo profesionálnu formu.

Čo máte v pláne najbližšie?

Chcem ešte veľa vecí zosumarizovať a dokončiť. Už 10 rokov píšem knihu Tvorivé písanie, chcem napísať aspoň jeden veľký román a nahrať CD svojich pesničiek, ktorých je asi 200. Robím na muzikáli a plánujem otvoriť galériu svojich obrazov, práve chodím obzerať priestory. Plánov mám stále celkom dosť (úsmev).


Ako nám priblížil Daniel Hevier, odvaha nie je len gesto, ale vedomé rozhodnutie, ktoré musí urobiť každý sám za seba. Ale keď pri nás niekto stojí a podporuje nás, ide to oveľa jednoduchšie. O2 si to uvedomuje a ako operátor bude vaším parťákom v technológiách vždy, keď to budete potrebovať.

Páčil sa vám článok?
12345
Loading...

Páči sa vám, čo práve čítate?

Rôzne pohľady na celospoločenské otázky, vzťahy aj duševné zdravie a pohyb, popkultúru či technológie si môžete nájsť v mailovej schránke každý druhý týždeň.