Pretože nám záleží | O2 Pretože nám záleží | O2

Ako sa zbaliť tak, aby vám na cestách nič nechýbalo?

Zabudnite na množstvo nepodstatných vecí a zbaľte sa tak, aby ste mali pri sebe všetko to, čo naozaj potrebujete.

Stále viac a viac ľudí sa vydáva na cesty – niektorí sú skúsenejší, iní menej. Pre tých z vás, ktorí sa do spoznávania sveta práve púšťajú, sme pripravili ilustrovaný návod plný praktických tipov a rád, ako sa pobaliť čo najefektívnejšie.

Spolu so skúsenou cestovateľkou Jankou Schweighoferovotru z blogu Travelhacker vám poradíme, čo nechať doma a čo naopak určite vziať so sebou. Zdanlivá drobnosť totiž občas dokáže zachrániť celú dovolenku.

Začnite checklistom

Pred každým balením si pripravte tzv. checklist, teda zoznam toho, čo počas cesty naozaj potrebujete. Ten sa, samozrejme, zostavuje podľa toho, kam máte namierené. Inak sa predsa zbalíte na turistiku do hôr alebo týždeň pri mori, jeho účel sa však nemení. Vďaka poctivému zaškrtávaniu určite nič nezabudnete.

Zbaľte sa do ruksaku

Vedeli ste, že rozmery ruksakov na letisku kontrolujú menej ako pri kufroch? Výhodou ruksaku je, že ho máte stále na chrbte, takže sa vám nič nemotá popod nohy a tiež tu je menšia pravdepodobnosť, že ho zabudnete.

Vyrábajú sa aj šikovné ruksaky, ktoré možno rôzne otvoriť, takže máte vždy prehľad, čo je vo vnútri. Ideálne je, ak je ruksak nepremokavý alebo obsahuje aj obal proti dažďu. Dbajte na to, aby mal kvalitné popruhy a vystužený chrbát s odvetrávaním. Oceníte to najmä pri dlhších cestách s ruksakom na chrbte.

Čo rozhodne nechať doma

Aj vy máte tendenciu brať si so sebou množstvo vecí len tak pre istotu? Pri najbližšej ceste sa skúste zamyslieť nad množstvom oblečenia, ale aj liekov.

Zbytočne veľa oblečenia – Ak vám bude niečo naozaj chýbať, viete si to dokúpiť. Do teplej destinácie naozaj nepotrebujete štyri svetre, dve mikiny, rifle a ďalšie dlhé nohavice.

Veľa párov topánok – Stavte na menej párov kvalitných topánok, v ktorých sa vám bude pohodlne kráčať.

Spodné prádlo na každý deň pobytu – Ak chcete cestovať minimalisticky, naozaj si vystačíte s niekoľkými kusmi spodného prádla, ktoré si priebežne preperiete.

Veľké balenia tekutín pri ceste lietadlom – V prípade cestovania nízkonákladovou spoločnosťou len s príručnou batožinou poputujú akékoľvek tekutiny (sprchový gél, parfum či zubná pasta), ktoré presahujú objem 100 ml, do koša. Celkový objem všetkých tekutín pritom nesmie presiahnuť objem 1 l.

Zásoby jedla – Najesť sa dosýta môžete pred cestou doma, priamo na letisku alebo hneď po prílete a pri dlhších letoch dostanete jedlo aj na palube lietadla. Určite však oceníte malý snack v podobe energetickej tyčinky, orieškov či ovocia.

Knihy – Tri zväzky na dovolenke s najväčšou pravdepodobnosťou neprečítate. Ak áno, nahrajte si ich radšej do čítačky kníh. Ušetríte si miesto v batožine aj uľavíte aj svojej chrbtici.

Lieky na všetky typy chorôb – Lieky proti bolesti, nevoľnosti či po uštipnutí hmyzom môžu prísť vhod, celú lekárničku so sebou ale naozaj nepotrebujete. V každom meste sveta je k dispozícii lekáreň, kde si kúpite, čo potrebujete.

Fén a žehlička – Ak sú pre vás naozaj dôležité, nájdete ich na izbe v každom lepšom hoteli, pri cestovaní by vďaka nim vaša batožina len zbytočne nabrala na váhe.

Veci, ktoré sa ľahko krčia, drahé šperky a veci, na ktorých vám príliš záleží – Vyhnete sa tak nepríjemným pocitom aj možnej krádeži, ktorá by vás mohla naozaj dlho mrzieť.

Vychytávky z praxe alebo čo si vziať so sebou

Skúsení cestovatelia už vedia, ako na to, a aj v zdanlivo malom ruksaku dokážu nosiť celý svoj svet. Zozbierali sme zopár nápadov, ktoré vám pomôžu ušetriť miesto aj kilogramy. Na chrbte predsa tiež nemusíte nosiť zbytočné kilá navyše.

Zámok – Ľahko ním uzamknete ruksak a tým sa ochránite pred vreckármi.

Packing cubes alebo cestovné organizéry – Zbalíte sa do nich naozaj šikovne a vo svojich veciach budete mať stále prehľad.

Merino funkčné oblečenie – Ide o možno väčšiu vstupnú investíciu, ktorá sa vám ale niekoľkonásobne vráti nielen v podobne ušetreného miesta vo vašej batožine, ale aj vďaka funkčnosti. Tričko z merino vlny si totiž môžete obliecť niekoľkokrát po sebe bez toho, že by začalo zapáchať.

Nádobky na kozmetiku – Na dovolenku či krátky výlet naozaj nepotrebujete celé balenie šampónu ani päť druhov lakov na nechty. Zoberte si len to, čo naozaj potrebujete a kozmetické prípravky prelejte do menších nádobiek, ktoré môžete použiť opakovane.

Tuhé mydlo – Ide o všestranného pomocníka, ktorý šetrí miesto v batožine, ale aj váš čas. Môžete ho použiť na umytie tela, vlasov aj na vypratie oblečenia.

Hrebeň – Pri cestách vymeňte kefu na vlasy za hrebeň, ktorý zaberá oveľa menej miesta.

Tenký uterák z mikrovlákna – Pred objemným bavlneným uterákom uprednostnite ten z mikrovlákna. Je spratný a po použití rýchlo vyschne.

Vitamín C alebo hroznový cukor – Majte niektorý z nich stále so sebou, rýchlo vám dodá chýbajúcu energiu.

Melatonín – Prírodný hormón, ktorý pomáha najmä pri jet lagoch, ale aj ľuďom, ktorí majú problém so spaním v novom prostredí. Vyšle vášmu telu signál, že je čas ísť spať.

Pršiplášť – Majte ho pri cestách vždy so sebou. Je skladnejší ako dáždnik a určite oceníte aj to, keď budete mať aj za dažďa voľné ruky.

Maska na spanie a štuple do uší – Môžu prísť vhod, ak svetlo či hluk na ubytovaní nebudú práve ideálne.

Uzatvárateľné plastové vrecúška na viac použití – Môžete do nich umiestniť kozmetiku, mokré plavky, ale aj jedlo.

Bluetooth slúchadlá – Predídete vďaka nim zamotanie tradičných slúchadiel.

Rozdvojka na sluchadlá – Ak cestujete vo dvojici, tento šikovný pomocník zabezpečí, aby sa na jeden mobil, resp. MP3 prehrávač napojili dvaja ľudia naraz.

Powerbanka – Dobrá pomôcka na cestách najmä na miestach, kde je ťažší prístup k elektrine.

Všestranná šatka – V moslimských krajinách ju využijete ako prehoz cez ramená, pretože s odhalenými ramenami vás nepustia takmer nikde. Na pláži poslúži ako šaty alebo deka, prípadne si pomocou nej môžete vypnúť rozlietané vlasy. Ak je veľmi horúco, ochráni vás pred spálením, keď sa večer ochladí, zahreje vás.

Zrolovateľná fľaša – Zaberie menej miesta ako tá pevná. Vyhnete sa vďaka nej kúpe balenej vody vždy, keď zostanete smädný.

Ihla a niť alebo gaffa páska – Pomôžu vám vyriešiť viacero problémov – od roztrhaného oblečenia či ruksaku až po deravý stan.

Pohodlné topánky – Pohodlnosť je na cestách základ, oceníte ich pri mestskej turistike aj na horách.

USB svetielko a čelovka – Po zapojení do notebooku alebo do zásuvky si vytvoríte svoje vlastné svetlo a nebudete tak nikoho rušiť. Alternatívou môže byť čelovka, ktorú oceníte predovšetkým pri pobyte v prírode.

Plastový príbor a cestovný hrnček – Nikdy neviete, kedy môžu prísť vhod.

Vlhčené obrúsky – Na utretie nečistôt i rúk aj osvieženie počas sparného dňa určite prídu vhod.

Pre kávičkárov – S použitím filtra V60 alebo aeropressu si môžete pripraviť vlastnú kávu kdekoľvek, dokonca aj v lietadle. Stačí, ak poprosíte o horúcu vodu.

Viacero dokladov – Ak cestujete v rámci Európy a teda vám stačí len občiansky preukaz, vezmite si so sebou aj pas. Ak občiansky stratíte, s pasom sa bez problémov dostanete domov. Mimo Európy cestujte s dvoma pasmi.

Opasok s vreckom alebo popruh s tajným vrecúškom na doklady a peniaze – Vyhnete sa vďaka nemu nepríjemnostiam a vreckárom doslova prejdete cez rozum.

Viacero typov kariet – S platením kartou v cudzine môžu byť problémy, ideálna je pre kombinácia kariet VISA a Mastercard. Na požičanie auta napríklad potrebujete embosovanú kartu, ktorá nie je debetná.

Dobrá rada na záver alebo vrstvenie do lietadla

Ak chcete znížiť váhu svojej batožiny počas letiskovej kontroly, do lietadla vždy nastupujte v najťažších topánkach a s čo najviac vrstvami oblečenia. Znížite tak nielen váhu batožiny, ale zároveň vznikne priestor, aby ste si mohli zbaliť naozaj všetko, čo potrebujete. A možno aj niečo navyše pre radosť.

Tento článok je súčasťou víkendového vydania Sódy o cestovaní, ktoré vzniklo v spolupráci s O2 Cestovnou poistkou. Prvé inteligentné cestovné poistenie sa vám automaticky aktivuje vždy, keď prekročíte hranice. Viac informácií nájdete na www.o2.sk/sluzby-a-podpora/o2-cestovna-poistka.

Páčil sa vám článok?
12345
Loading...

Páči sa vám, čo práve čítate?

Rôzne pohľady na celospoločenské otázky, vzťahy aj duševné zdravie a pohyb, popkultúru či technológie si môžete nájsť v mailovej schránke každý druhý týždeň.

Aj dobré zmeny nás stoja viac energie, než čakáme. Psychologička vysvetľuje, čo sa deje v našom tele, mozgu a prežívaní, keď meníme prácu, vzťah alebo len denný režim

Vieme, že zmena nám prospeje, no aj tak prichádzajú pochybnosti, vyčerpanie a otázky.

Zmeny sú nevyhnutnou súčasťou života, no napriek tomu nás dokážu rozhodiť, vyčerpať alebo aj paralyzovať. V kultúre, ktorá túži po rýchlych riešeniach a neustálom šťastí, často zabúdame na to, že nie všetko sa dá zjednodušiť. Psychologička Lenka Pavuková Rušarová nám vysvetlila, čo sa v nás deje, keď prechádzame zmenou, prečo aj pozitívne zmeny vyvolávajú stres a neistotu a čo nám môže pomôcť zvládnuť náročné obdobia o niečo vedomejšie a láskavejšie.

Najväčšiu odvahu niekedy potrebujeme na to, aby sme si dovolili veci cítiť inak ako ostatní. Prečítajte si, ako sa Dominika rozhodla odísť na ostrov Lombok učiť angličtinu

V rozhovore so psychologičkou Lenkou Pavukovou Rušarovou sa dočítate aj o tom:

  • prečo nás zmena vyčerpáva, aj keď je malá,
  • ako je možné, že aj dobré zmeny nás dokážu rozhodiť, 
  • prečo niekedy uviazneme medzi rozhodnutiami,
  • ako reaguje na zmenu náš mozog – aj keď sme sa už rozhodli,
  • čo nám pomáha cítiť sa bezpečnejšie v období zmeny,
  • a aj o tom, ako zvládnuť aj zmenu, ktorú sme si nevybrali.

Rozprávala sa s ňou Zuzana Šifra Matuščáková, s ktorou tvoria podcast Prítomie. Spoločne v ňom otvárajú príbehy od poslucháčov a poslucháčok a hľadajú riešenia. V podcaste Prítomie nájdete aj ďalšie tipy, ako zvládať náročné životné fázy.


Keď sa povie zmena, predstavíme si často veľké zvraty – presťahovanie sa do inej krajiny, rozvod, výpoveď… No občas aj na prvý pohľad malé úpravy v živote môžu byť prekvapivo náročné a spustiť silnú vnútornú reakciu. Prečo je zmena taká silná téma?

Pretože podstata zmeny je stále rovnaká, bez ohľadu na to, či ide o veľkú životnú udalosť alebo zdanlivo malý posun. 

Zmena vždy predstavuje zvýšený nárok na našu psychiku aj organizmus. Narúša totiž naše zabehnuté istoty – to, čo poznáme, čo je predvídateľné, takže aj bezpečné. V takom prostredí sa nám funguje najľahšie, pretože ušetríme energiu.

Keď prichádza niečo nové a nevieme, čo presne očakávať, mozog sa okamžite snaží vyhodnotiť všetky možné scenáre. Ako dlho to potrvá? Čo to bude stáť? Ako sa k tomu dopracujem? Čo ak to nezvládnem? 

Tento proces je veľmi náročný, pretože mozog sa dostáva do stavu zvýšenej ostražitosti – predvída, kalkuluje, analyzuje.

Ak ide o zmenu, pri ktorej nevieme, čo očakávať, je to ešte náročnejšie. Nejde len o to, čo sa deje, ale aj o to, že nevieme, ako sa s tým vyrovnáme.

Uvedomujeme si zvýšené nároky, ktoré zmena kladie na náš organizmus?

Väčšinou nie, pretože tieto neurobiologické procesy, ktoré sa v nás pri zmene spúšťajú, si neuvedomujeme. Cítime len ich dôsledky – napätie, podráždenosť, úzkosť, stres, vnútorné rozkolísanie… Ale čo presne sa v nás deje a prečo, to si často nevieme pomenovať.

V našej kultúre vo všeobecnosti očakávame, že veci pôjdu hladko a bez prekážok. Radi by sme všetko „vyriešili“ rýchlo – „hackli“ si život, boli šťastní, motivovaní, neustále rástli. No pritom často obchádzame úplne základnú realitu nášho tela a nervového systému. Tá je taká, že každá zmena je určitá záťaž. Každá nová situácia vzbudzuje napätie či obavy, ktoré si jednoducho musíme odžiť.

Tá náročnosť sa týka aj pozitívnych zmien, ktoré si prajeme a na ktoré sa tešíme?

Určite. Aj pri dobrých zmenách sa spúšťa istá forma neistoty. Svadba, narodenie dieťaťa, povýšenie v práci… Všetko to síce vnímame ako pozitívne, no zároveň to nesie množstvo otáznikov: Čo ak to nezvládnem? Čo ak sa nám to nepodarí? Čo ak budem zlá mama? Čo ak dieťa nebude zdravé? 

Teda aj v pozitívnych zmenách existuje potenciál, že sa niečo pokazí.

Môže byť aj toto dôvod, prečo niekedy zotrvávame v nevyhovujúcich situáciách, hoci zmena by mohla byť objektívne lepšia?

Áno, určite. Toto je veľká téma – ten moment, keď už viem, čo by som „mala“ spraviť, ale ešte k tomu kroku nepristupujem. Ocitám sa v takom „šedom pásme“, keď uvažujem o zmene, zvažujem, analyzujem, ale ešte nekonám. 

A v tejto fáze zohráva rolu množstvo faktorov: emocionálne, racionálne aj praktické.

Niektoré výzvy sa jednoducho nedajú obísť, a tak je jedinou cestou odžiť si ich.

Existuje taká fráza „better the devil you know“ – teda, že aj keď je to, v čom sa nachádzam, ťažké alebo nevyhovujúce, aspoň je to známe. A to je pre nás veľká psychologická kotva, lebo máme aspoň nejaký pocit kontroly nad tým, čo poznáme. Vieme, čo sa stane, keď sa budeme správať určitým spôsobom, vieme, čo môžeme čakať – aj keď to nie je ideálne.

Keď sa rozhodujeme pre veľkú zmenu, napríklad rozvod, môžu nás paralyzovať desiatky možných scenárov: Čo ak ostaneme bez peňazí? Čo ak sa nebudem vedieť postarať o deti? Čo ak ich stratím? Tie obavy tam sú, aj keď ich pravdepodobnosť je otázna. Ale náš mozog ich berie vážne, pretože jeho primárna úloha je chrániť nás.

Fáza rozhodovania je veľmi individuálna. Niekto sa v nej zdrží krátko, niekto dlhé mesiace či roky. Každý z nás dozrieva na zmenu svojím tempom a potrebuje iné množstvo podpory, kým sa na ňu odhodlá.

Zmena má teda určité fázy, nejde o jednorazové rozhodnutie.

Presne tak, zmena je proces. Najprv sa objavia len jemné náznaky, ktoré si začíname všímať. 

Potom nad tým začneme uvažovať – zvažujeme možnosti –, prechádzame rozhodovaním… A do toho prirodzene vstupuje aj ambivalencia – vnútorný rozpor, keď si nie sme istí, či sme sa rozhodli správne.

Čo ak sa výsledky nedostavia hneď? Často môžeme zažiť pokles spokojnosti a motivácie predtým, než nastane určitá „stabilizácia“. Viem si predstaviť, že niektorí ľudia si to môžu v tej chvíli vyhodnotiť ako zlyhanie: Nevyšlo mi to alebo Necítim sa tak, ako som dúfal.

Áno, to sa stáva veľmi často. A je to prirodzené, pretože náš mozog neustále zvažuje alternatívy, je to taký predikčný stroj. Aby dokázal správne predvídať budúcnosť, musí najprv spracovať minulosť.

Aj keď už máme za sebou nejaké rozhodnutie, napríklad prechod z trvalého pracovného pomeru na živnosť, mozog to ešte dlho spracúva. Neprepíname sa automaticky do režimu Dobre, je to za mnou, poďme ďalej. Ešte stále si kladieme otázky: Nebol predchádzajúci režim predsa len lepší? Urobila by som to dnes inak? Mám to ľutovať?

Je to úplne prirodzený proces, je súčasťou adaptácie. Mozog totiž potrebuje pochopiť, čo sa stalo, a vyhodnotiť, ako na to reagovať ďalej.

A ten vnútorný proces je veľmi ovplyvnený našou povahou. Ak je niekto úzkostnejší alebo má tendenciu k negatívnej sebareflexii, veľmi ľahko sa v ňom aktivujú staré presvedčenia: Ja vždy všetko pokazím. Mne nič nevyjde. Toto určite nezvládnem.

Tieto myšlienky prirodzene ovplyvňujú aj to, ako prežívame zmenu a ako sa nám darí adaptovať sa.

Môže to byť aj dôvod, prečo niektorí ľudia zmenu aktívne vyhľadávajú, zatiaľ čo iní sa jej obávajú? Často totiž počujeme poznámky ako: „Veď aj ja som odišiel z práce a začal od nuly. Prečo to tak prežívaš?“

Áno, porovnávanie je vždy veľmi zradné. Sme komplexné bytosti, ktoré žijú v jedinečných zložitých životných situáciách. Len málokedy sa dvaja ľudia nachádzajú v natoľko podobných okolnostiach, aby sa ich rozhodnutie či prežívanie dalo naozaj porovnať.

Často navyše dochádza k tomu, že človek, ktorý povie niečo ako Aj ja som odišiel z práce, to hovorí s časovým odstupom. Už mal čas spracovať tú svoju zmenu, zhodnotiť ju, adaptovať sa, možno si dokonca v novom živote našiel niečo, čo mu robí radosť. Ale toto je neprenosný zážitok.

Ten, kto práve prechádza zmenou, je ešte len vo fáze pochybovania, učenia sa, hľadania istoty. A v takej fáze sa ľudia často cítia osamelo alebo majú pocit, že ich druhí nechápu.

Čo pomáha v takejto fáze pochybovania, učenia sa, hľadania istoty?

Nie sú na to univerzálne ani jednoduché rady, ale niektoré veci dokážu byť veľmi nápomocné. Zmena je prirodzene náročná, vyžaduje veľa psychickej aj fyzickej energie. A práve v takom období veľmi pomáhajú drobné odmeny, uznania, pochvaly.

Keď o sebe a o tom, čo robím, zmýšľam pozitívne, v mozgu sa vyplavuje dopamín a ďalšie neurochemické látky, ktoré podporujú motiváciu a dodávajú energiu. Takýto „vnútorný doping“ nám pomáha zvládať ďalšie kroky adaptácie.

Keď si v období zmeny nastavíme rutinu, vytvárame si oporný bod.

Napríklad človek prejde na živnosť a zrazu zistí, aké to je náročné – byrokracia, administratíva, neistota v príjmoch. V takej chvíli je úplne normálne, že prichádza pochybovanie: Zvládnem to? Mám na to? A práve vtedy veľmi pomôže, keď si buď sám sebe, alebo mu niekto z okolia pripomenie: Pozri, v tomto sa ti darí. Pozri, koľko si toho už zvládla/Zvládol. Máš viac času na šport, máš väčšiu slobodu…

Tieto drobné momenty uznania a pozornosti sú dôležité. Pomáhajú nám budovať dôveru v samých seba a dávajú silu pokračovať ďalej.

Prichádza pri každej zmene aj obdobie dočasnej nespokojnosti?

Nemyslím si, že to platí vždy a univerzálne. Niekedy môže byť zmena okamžite odmeňujúca. Napríklad, rozídete sa s partnerkou/partnerom, a hoci je to nepríjemné a bolestivé, možno už prežívate city k niekomu inému a začína sa nový vzťah. Ten nával dopamínu a nové zážitky môžu prekryť smútok či únavu zo zmeny.

Alebo si človek povie, že začne behať, a zistí, že mu to ide, baví ho to, cíti sa dobre. V takom prípade je zmena viac odmenou než námahou.

Takže aj keď prechádzame nepríjemnou zmenou, môžeme si nájsť nejaký „hack“, ktorý to prebije? (Smiech.)

Nie. Ako sme si povedali, niektoré zmeny jednoducho treba vydržať. Sú situácie, v ktorých sa nedá preskočiť bolesť ani obísť náročnosť. Potrebujeme sa zmieriť s tým, že nás budú niečo stáť – či už energiu, čas, alebo emócie. Nie všetko sa dá „oklamať“ alebo spracovať rýchlo.

Pri určitom type zmien vraj pomáha aj negatívna vizualizácia, teda postaviť sa svojim obavám a pomenovať si strachy. Platí to?

Závisí to od okolností. Ak má niekto tendenciu ku katastrofizovaniu, zvyčajne nepotrebuje, aby sme mu ešte pridávali ďalšie negatívne scenáre. Taký človek skôr potrebuje doplniť aj tie pozitívnejšie možnosti, aby si vedel predstaviť, že veci sa môžu skončiť aj dobre.

Na druhej strane, ak je niekto skôr v stave, že je zo zmeny vyplašený, ale ešte ju nemá poriadne premyslenú, vtedy mu môže pomôcť dotiahnuť to premýšľanie do konca – aj za cenu, že sa pozrie na menej príjemné scenáre.

Ale žiadna univerzálna rada na to nie je. Zmeny môžu byť malé aj veľké, osobné, pracovné, vzťahové či zdravotné. Nedá sa povedať, že by existoval jeden návod, ktorý funguje pre každého.

Prečo sa niektorých vecí bojíme viac než iných? Ako pracovať so strachom a s neistotou, sme sa rozprávali so psychológom Martinom Milerom

Akú úlohu pri zmene zohráva naša vlastná motivácia a schopnosť nájsť si v nej niečo zmysluplné, najmä ak ide o zmenu, ktorú sme si sami nevybrali?

Ak je zmena nanútená zvonka, teda nemáme nad ňou kontrolu a necítime, že sme si ju sami zvolili, prijíma sa podstatne ťažšie. 

No v momente, keď si dokážem na tej zmene nájsť niečo užitočné, niečo, čo môžem získať a čo sa mi hodí, otváram si tým cestu, aby som ju zvládala/zvládal lepšie. Tomu sa hovorí sebamotivácia.

Niekde som raz videla peknú metaforu o jazdcovi na slonovi, ktorý sa prediera džungľou. Je to veľmi výstižný obraz toho, ako prechádzame zmenou. Ide totiž o niečo pomalé, ťažkopádne, nie vždy ideálne koordinované, ale dá sa tým prejsť, keď si uvedomíme, že s tým môžeme aktívne pracovať.

džungľa predstavuje všetky prekážky a okolnosti života – veci, ktoré nám bránia, sťažujú cestu alebo nás spomaľujú. A my si môžeme tú cestu aspoň trochu vyčistiť, spraviť ju priechodnejšou. Ak napríklad prežívam rozchod, môžem si z bytu odstrániť veci, ktoré mi partnera pripomínajú, dohodnúť si stretnutia s kamarátmi, keď tam trebárs nebude on. Alebo ak sa chcem začať hýbať a chodiť do fitka, tak si vyberiem také, ktoré mám blízko domu, kúpim si oblečenie, v ktorom sa cítim dobre, aby mi nič zbytočne nezavadzalo a neodrádzalo ma. To je to čistenie si cestičky v tej vlastnej džungli.

Potom je tu jazdec – to je naša racionálna časť, náš vnútorný „navigátor“, ktorý vie, kam chce ísť. S jazdcom môžeme pracovať cez víziu a smerovanie: kam sa pozerám, aký zmysel dávam tejto zmene, aký príbeh si o sebe v tej situácii rozprávam. Pomáha, keď si pripomíname, čo sme zvládli v minulosti, aké prekážky sme už prekonali. To je tá sila pozitívnej psychológie.

A potom je tu slon – naša telesná a emočná časť. Slon je silný, ale ide len tam, kde chce. Je to naša motivácia, naše prežívanie, energia. A otázka znie: Prečo by mal ísť tým smerom, kam ho vedie jazdec? Čo tam môže nájsť? Čo mu to prinesie? Ak vieme osloviť aj túto emocionálnu časť seba, zvýšime šancu, že tou cestou naozaj prejdeme.

Je ešte niečo, čo nám pomáha zvládať zmeny?

Áno, existuje viacero podporných faktorov. Vo všeobecnosti platí, že veľmi dôležitú rolu zohrávajú iní ľudia. Stres, bolesť či smútok znášame oveľa lepšie, keď sa o ne s niekým podelíme, nielen psychicky, ale aj fyzicky. Už len blízkosť, objatie alebo obyčajný dotyk od niekoho, komu dôverujeme, nám môže pomôcť cítiť sa bezpečnejšie.

Ak prechádzame náročným obdobím, je dobré prijať podporu, ak máme niekoho, kto nám ju vie ponúknuť. Samozrejme, nie za každú cenu, sú situácie, keď človek potrebuje byť chvíľu sám. Ale často pomáha deliť sa o svoje prežívanie s niekým, kto zažíva niečo podobné. Vedomie, že v tom nie sme sami, že sa môžeme o niekoho oprieť, je veľkým zdrojom sily.

Pokiaľ ide o osobnostné vlastnosti, tam je to o niečo zložitejšie. Napríklad ľudia s vyššou mierou otvorenosti voči novým zážitkom prirodzene vyhľadávajú zmeny. Keď sa dostanú do novej situácie, vnímajú ju ako výzvu alebo príležitosť, nie ako ohrozenie. Ale to je niečo, čo sa nedá len tak naučiť, je to súčasť nášho temperamentu.

Naopak, ak má niekto úzkostnejšiu povahu, jeho prvou, veľmi silnou reakciou na zmenu môže byť strach, obava, nervozita. To si nevieme vybrať, ale môžeme o sebe vedieť, že to tak máme. A práve toto vedomie nám dáva šancu byť k sebe láskavejší. Povedať si: „Áno, ja to mám takto. Mne chvíľu trvá, kým si zvyknem. Potrebujem nejakú situáciu zažiť desaťkrát, kým sa v nej začnem cítiť bezpečne.“

Aj to je súčasť zvládania zmien – dovoliť si ísť vlastným tempom.

Čo pomáha v procese zmeny?

Zmena je prirodzene náročná. Neexistuje jeden návod, ktorý by platil pre všetkých a na všetky situácie. Napriek tomu existuje niekoľko oporných bodov, ktoré nám môžu pomôcť prejsť týmto obdobím o niečo vedomejšie.

1. Zreálnenie očakávaní

Pomáha, keď si pripomenieme, že zmena si vyžaduje čas, energiu a psychickú prácu. Je normálne sa počas nej cítiť neisto, vyčerpane alebo smutne. Nie je to chyba, ale prirodzená reakcia organizmu na nové podmienky. Ak k sebe pristúpime s väčším súcitom, pomôžeme si tým viac, než keď sa budeme tlačiť do výkonnosti.

2. Hľadanie vnútornej motivácie

Ak si zmenu nevyberieme sami, môže byť ťažké ju prijať. No aj v nanútenej situácii si vieme položiť otázku: Čo v tom môžem nájsť pre seba? Čo mi táto zmena, akokoľvek nechcená, môže priniesť? Hľadať vnútorný zmysel nie je vždy jednoduché, ale keď ho nájdeme, máme väčšiu šancu, že zmenu zvládneme.

3. Získanie novej perspektívy

Môže pomôcť, ak sa skúsime na situáciu pozrieť očami svojho budúceho ja, napríklad o tri roky. Aký by na to mal pohľad ten človek, ktorým sa ešte len stanem? Tento jednoduchý mentálny posun nám môže dať trochu nadhľadu a možno aj nádej, že to, čo je dnes ťažké, raz bude mať zmysel.

5. Prijímanie podpory

Ak máme okolo seba ľudí, ktorí chcú byť pri nás, skúsme si dovoliť ich blízkosť prijať. Niekedy stačí len to, že pri nás niekto je. Nemusíme všetko zvládnuť sami, aj keď to tak občas chceme alebo si myslíme, že by sme mali.

6. Všímanie si malých úspechov

Počas zmeny často nevidíme „veľké výsledky“ hneď. O to dôležitejšie je všimnúť si aj malé kroky. Čo sa mi dnes podarilo? Čo som zvládla, hoci len o milimeter viac ako včera? Takéto momenty uznania – od seba aj od druhých – nám dávajú energiu pokračovať.

A čo rutiny? Ako nám pomáhajú pri zmene?

Rutiny sú ako vyšliapané cestičky v džungli. Pomáhajú nám zorientovať sa v novom, ešte neznámom prostredí. Keď si z niečoho vytvoríme rutinu, ušetríme energiu a zbavíme sa zbytočného rozhodovania, ktoré môže byť v čase zmeny veľmi vyčerpávajúce.

Ak sa napríklad rozhodnem začať cvičiť a mám to už pevne nastavené – viem, že chodím každé ráno o ôsmej, mám to zaplatené, prispôsobené svojmu dňu, mám pripravené oblečenie, ktoré mi sedí –, potom je oveľa jednoduchšie túto zmenu udržať. Znižujem počet prekážok, ktoré by ma mohli odradiť.

To isté platí aj pri zmenách, ktoré sa netýkajú len nás. Napríklad, keď dieťa prestúpi na inú školu, je to veľká zmena pre celú rodinu. Vtedy pomáha, keď si doma nastavíme nejakú spoločnú rutinu, napríklad spoločné raňajky, rannú jazdu na bicykli do školy alebo niečo úplne drobné a láskavé, napríklad lístoček so srdiečkom v desiatovom boxe. Niečo, čo sa opakuje, čo je príjemné a známe, vytvára pocit istoty a stability aj v čase, keď je všetko ostatné nové.

Práve tá predvídateľnosť a opakovanie sú počas zmeny veľmi ukotvujúce. Keď nič iné nie je isté, aspoň viem, že ma na obed čaká čokoládka od mamy alebo otca. Takto fungujú aj zvyky. Keď si niečo zautomatizujem, odpadá mi rozhodovanie, a tým si celkovo uľahčujem adaptáciu na zmenu.

Čím to je, že niektoré ťažké zmeny a situácie nás napokon posilnia?

Zmena mení nielen naše okolnosti, ale aj nás samých. Nevyhnutne sa prispôsobujeme tomu, čo sa deje navonok, a popritom sa niečo mení aj v našom vnútri. Každá skúsenosť nás formuje, posúva, premieňa.

Keď sme však práve uprostred nejakej zmeny, často ešte netušíme, kam nás dovedie. Vieme len to, že je to náročné. Napríklad, keď odchádzam od partnera zo vzťahu, ktorý už nefungoval, neviem, akým človekom sa po tejto zmene stanem. Ale viem, že sa nejako zmením.

Viem sa spoľahnúť na to, že ako ľudia máme obrovskú schopnosť prispôsobiť sa. Naša myseľ je silná a dokáže si časom vytvoriť príbeh, ktorý nám dá zmysel. Lenže v tom danom momente to ešte nevidíme. Nevidíme ten výhľad, ktorý bude o rok. Žijeme len to, čo práve teraz bolí. Možno sa za tým rohom niečo dobré skrýva, ale ešte nevieme, čo to je.

Aj preto sa ťažko radí niekomu, kto je práve vo víre zmeny.

Áno. Vety ako: Neboj sa, to ťa posilní alebo Nájdeš si lepšieho partnera sú často myslené v dobrom, ale v tej chvíli nemusia vôbec pomôcť. Človek, ktorý to prežíva, ešte nedokáže vnímať z odstupu. 

V takejto chvíli si môžeme skúsiť pripomenúť, povedať si: „Teraz to bolí, ale o tri roky budem niekto iný, kto sa na to pozrie inak.“ Môže nám to priniesť aspoň krátky nádych úľavy v náročnom období.

Lenka Pavuková Rušarová

Certifikovaná klinická psychologička, psychoterapeutka a párová terapeutka. Je spoluzakladateľkou projektu Prítomie a tvorí rovnomenný podcast, v ktorom môžete počúvať skutočné príbehy aj zdanlivo neriešiteľné ľudské dilemy, nazrieť tak do zákulisia terapeutickej práce. Má viac ako 20-ročnú prax v oblasti psychoterapie a individuálneho rozvoja. Je členkou Komory psychológov a je registrovaná v zozname psychoterapeutov SR. Učí na Univerzite Komenského budúcich psychológov a preložila viacero odborných publikácií.

Páčil sa vám článok?
12345
Loading...

Páči sa vám, čo práve čítate?

Rôzne pohľady na celospoločenské otázky, vzťahy aj duševné zdravie a pohyb, popkultúru či technológie si môžete nájsť v mailovej schránke každý druhý týždeň.