Pretože nám záleží | O2 Pretože nám záleží | O2

Keramikár Andrej Frič: Robte veci s vášňou a bude to dobré

Vo svojej tvorbe spája poctivé remeslo a umenie. Jeho keramické objekty, grafiky aj nástenné maľby odhaľujú jedinečný svet, plný originálnych postavičiek.

Andrej Frič je všestranný umelec a otvorený človek, ktorý si vždy nájde čas pomôcť a poradiť. Veľa času trávi vo svojom útulnom ateliéri vo Viničnom, no venuje sa aj kurzom pre verejnosť a spoluorganizuje filmový festival. Prezradil nám, ako vznikajú jeho keramické sošky, ako ľudia reagujú na jeho tvorbu aj či sa dá umením a remeslom uživiť. 

Objavujte výnimočných Slovákov a ich originálne výrobky vďaka rýchlej 4G sieti od O2. Viac informácií

Andrej študoval pedagogiku výtvarného umenia. Hoci sa dnes venuje keramike vo veľkom, s hlinou sa prvý raz stretol až na vysokej škole. Keďže už mal za sebou civilnú službu aj pobyt v Írsku, bol starší ako jeho spolužiaci, no štúdium, hlavne umelecké kurzy, si podľa vlastných slov viac užíval.

„V rámci všeobecnej umeleckej prípravy sme mali viaceré predmety, okrem iných aj keramiku. Modelovali sme busty, lebky, neskôr voľné veci, ktoré sme aj glazovali a vypaľovali. Paralelne s tým som viac objavoval aj grafiku, hĺbkotlač, maľbu, dokonca textil. Vtedy som zistil, že najradšej mám, keď to môžem všetko striedať,“ spomína všestranný umelec na obdobie, ktoré dalo jeho životu ďalší smer.

Pri práci preferuje pomalšie tempo a rád experimentuje po svojom, preto si do svojho ateliéru zadovážil pec na vypaľovanie keramiky aj grafický lis. „Dalo mi to priestor skúšať a hľadať si svoju cestu. Moji profesori v škole boli skôr sochári, takže som pracoval štýlom pokus – omyl. Skúšal som rôzne materiály, hliny, glazúry,“ približuje.

Možnosť tvoriť slobodne považuje za veľkú devízu svojej práce. „Nikto mi nehovoril ako nie, takže som sa nebál experimentovať. Dalo by sa povedať, že aj preto mám svojský štýl. Považujem za naozaj dôležité neprestávať sa učiť a skúšať nové veci aj po škole. Zostať hladný. Je to klišé, ale pravdivé.“

Zabehnutý postup aj dávka alchýmie

Pri práci má Andrej už svoj zabehnutý postup. Diela si zvykne najprv naskicovať – na korkovej tabuli nad pracovným stolom má pripnuté inšpirácie. Nasleduje modelovanie z kameninovej hliny, pričom vzniknutý polotovar sa pred vypálením musí nechať dokonale vyschnúť na vzduchu.

Považujem za naozaj dôležité neprestávať učiť sa a skúšať nové veci aj po škole. Zostať hladný. Je to klišé, ale pravdivé.

Potom sa vloží do pece a vypáli pri teplote približne 900 °C. Na vypálenú hlinu, ktorá je drsná a pórovitá, sa nanesie glazúra. Tá po druhom vypálení vytvorí hladký lesklý farebný povrch.

Zaujímavosťou je, že veľa materiálov si Andrej mieša sám. „Je to úplná alchýmia, do ktorej stále prenikám. Snažím sa tie pekné komerčné glazúry vyvažovať vlastnými škaredými. Mám zopár glazúr s tajnou receptúrou, vyzerajú, akoby som ich vykopal zo zeme. Sú drsné, hrboľaté, s krátermi. Milujem ich. Perfektne dopĺňajú moje surreálne a bizarné diela,” prezrádza s úsmevom.

V rámci svojej tvorby často pracuje aj s tzv. engobami. Ide o zriedené hliny, ktoré sú obohatené o oxidy kovov. Nanášajú sa priamo na nevypálený polotovar a po vypálení zostávajú drsné. „Umožňujú mi maľovať podobným štýlom ako napríklad pri akvareli, môžem ich kombinovať s glazúrami, preškrabávať aj písať nimi,” vysvetľuje, prečo si ich obľúbil.

Keď je keramika „iná”, je to výhoda aj nevýhoda

Andrej tvorí v malom útulnom ateliéri vo Viničnom. Občas predáva na keramických trhoch po celom Slovensku aj v susednej Českej republike. Na trhoch ponúka už osvedčené vzory, o ktoré majú zákazníci záujem, no vyrába aj na zákazku.

„Na trhoch vidím reakcie ľudí a ich vnútorný boj, keď zbadajú niečo nečakané. Predávam aj úžitkové veci ako vázy, misy a kvetináče, ale mám aj pár sošiek alebo objektov pre tých odvážnejších. Neživí ma iba keramika, takže môžem zostať slobodný a nepodľahnúť tlaku trhu,” prezrádza, ako ľudia reagujú na jeho tvorbu.

„To, že tvorím trochu inú keramiku, je výhoda aj nevýhoda,” hovorí.

Inšpiráciu nachádza v mytológii aj v sci-fi

A kde čerpá keramikár inšpiráciu pre svoj fantazijný svet? „Odjakživa ma bavila mytológia a surrealizmus. Fascinuje ma hra symbolov, ktorá má však korene v realite. Je to niečo ako ľadovec, z ktorého trčí iba vrchol, a ten zvyšok, obrovský kus ľadu, je skrytý pod vodou,” objasňuje.

Mám zopár glazúr s tajnou receptúrou, vyzerajú, akoby som ich vykopal zo zeme. Sú drsné, hrboľaté, s krátermi. Milujem ich.

Andrejovu tvorbu ovplyvňujú aj iní umelci, veľkou inšpiráciou je preňho tvorba nedávno zosnulej výtvarníčky Márie Rudavskej. „Jej ochrancov a oltáre som si všimol už dávno. Dýcha na mňa z toho zvláštna mystika a tajomno. V rámci Slovenska a keramickej tvorby mi to prišlo ojedinelé. Bol to jeden z dôležitých impulzov, prečo som začal robiť keramiku,” približuje.

„Som veľký fanúšik sci-fi, hororu, fantasy aj anime. Medzi mojimi vzormi nájdete Brunovského a Poa, Banksyho a Burroughsa, Gigera a Lovecrafta, a zoznam by takto mohol pokračovať,” vymenúva.

Inšpiráciou sú pre Andreja aj majstri, s ktorými je združený v Cechu slovenských keramikárov, v rámci ktorého si s nimi vymieňa rady a skúsenosti. Cech združuje keramikárov s rôznymi štýlmi, od starých majstrov majolikárov až po novú mladú generáciu.

Umením a remeslom sa dá uživiť, no nie je to jednoduché

Andrej je naozaj všestranný umelec a okrem keramiky tvorí aj grafiky a nástenné maľby. Okrem iného spoluorganizuje Pezinský alternatívny filmový festival PAFF, niekoľko rokov učil na základnej umeleckej škole najmenšie deti a dodnes umelecky vzdeláva všetky vekové kategórie.

Ako to všetko stíha? „Je veľa vecí, ktoré by som chcel ešte vyskúšať. Je pre mňa výzvou, ako si zadeliť čas a stihnúť toho viac. Charles Bukowski raz povedal výrok, ktorý ma inšpiroval: ‚Nájdi to, čo miluješ, a nechaj, nech ťa to zabije!’ Sám sa tým riadil. Je to o vášni. Robte s vášňou a bude to dobré. Toho sa držím aj ja,” prezrádza.

Dá sa na Slovensku uživiť umením a remeslom? Andrej odpovedá pozitívne, hoci to podľa neho nie je práve jednoduchá cesta: „Určite mi pomáha moje zázemie, rodina a priatelia, ktorí ma podporujú, zákazníci, ktorí sa vracajú.”

Ak vás oslovila Andrejova tvorba a chceli by ste navštíviť jeho ateliér, rád vás privíta vo Viničnom. Môžete ho kontaktovať alebo za ním zájdite počas októbrového Dňa otvorených ateliérov, keď môžete nazrieť do dielní lokálnych výtvarníkov.

Andrej pre čitateľov Sódy vyrobil 3 originálne stojany na mobil. Zasúťažiť si o ne môžete na tomto mieste


Šikovných Slovákov naprieč celou krajinou sa oplatí objavovať a o zážitky sa podeliť. Vďaka rýchlej 4G sieti od O2, dostupnej pre viac ako 96 % obyvateľov Slovenska, to môžete spraviť rýchlo a prakticky kdekoľvek. Viac informácií nájdete na www.o2.sk/internet/4g.

Andrej Frič

Je keramikár, maliar, grafik a výtvarný pedagóg. Tvorí pod značkou Frikou a pôsobí v obci Viničné neďaleko Pezinka. Jeho tvorba má jedinečný rukopis, sú v nej prvky mytológie a symbolizmu. Viac informácií nájdete na www.andrejfric.com.

Páčil sa vám článok?
12345
Loading...

Páči sa vám, čo práve čítate?

Rôzne pohľady na celospoločenské otázky, vzťahy aj duševné zdravie a pohyb, popkultúru či technológie si môžete nájsť v mailovej schránke každý druhý týždeň.

Už 10 rokov prinášame rozhovory a témy, ktoré pomáhajú lepšie porozumieť svetu okolo nás

Pri tejto príležitosti nám ilustrátori a ilustrátorky nakreslili najdôležitejšie myšlienky, ktoré v magazíne odzneli.

Pamätáte si, akí ste boli alebo čo ste robili v roku 2016? My v sme vtedy v Sóde začínali – ako (a stále) jediný magazín od operátora na Slovensku. Pre O2 sú totiž hodnoty a témy férovosti, rovnosti, otvorenosti také dôležité, že sa rozhodli venovať im celú jednu platformu. Doteraz máme za sebou skoro 3 000 dobrých príbehov a robíme to aj vďaka vám, našim čitateľom.

Rozhovory, ktoré zanechali odkaz

Sóda je najmä o ľuďoch, o (ne)obyčajnom osobnom delení sa o myšlienky a inšpiratívnych pohľadoch na svet. Autentické ľudské príbehy sú hlavnou súčasťou magazínu. 

10 ilustrátorov a ilustrátoriek pre nás pri tejto príležitosti pripravilo špeciálne plagáty. Ilustrovali citáty, ktoré v Sóde odzneli. Pripomeňte si s nami si najdôležitejšie myšlienky z rozhovorov magazínu Sóda v kreslenej podobe.

Povedomie o duševnom zdraví
Marek Menke ilustruje slová Zuzany Smatanovej

Zuzana Smatanová sa nám zdôverila s tým, ako ju tlak na výkon doviedol k vyhoreniu a ako sa cez sebalásku a hranice vrátila späť k životu aj tvorbe.

Ilustroval Marek Menke

Odvaha byť zraniteľný
Dorota Brázdovičová ilustruje slová Igora Smitku

Igor Smitka nám priblížil, ako jeho tvorbu formovala aj „neistota“, a prezradil nám, ako zostať verný tomu, kto skutočne som.

Ilustrovala Dorota Brázdovičová

Odbúravanie predsudkov voči kvír komunite
Barbora Idesová ilustruje slová Romana Samotného

S Romanom Samotným sme sa rozprávali o tom, ako môže každý z nás prispieť k rešpektujúcej spoločnosti.   

Ilustrovala Barbora Idesová

Prečo sa z generačnej chudoby nedá dostať len vlastnou snahou
Daniel Rerko ilustruje slová Frederika Dunku

Frederik Dunka a Beáta Gáborová z Cesty von Frederik Dunka a Beáta Gáborová z Cesty von nám priblížili, ako deťom vyrastajúcim v náročných podmienkach dávajú bezpečný priestor a podporu v kluboch Zebra. Niekedy totiž aj obyčajná pochvala dokáže prebudiť veľa dobra.

Ilustroval Daniel Rerko

Ilustroval Daniel Rerko: „Pri interpretácii ilustrácie som zvolil ‚hrubší‘, neuhladený vizuálny prejav. Vo mne totiž citát vzbudil smutnú, pravdivú, holú a neromantizovanú pripomienku skutočnosti, ktorú vnímam v našej spoločnosti. Najviac mi záležalo na zobrazení kontextu a vyzdvihnutí autora citátu, pretože práve takýto ľudia, hlboko integrovaní, dávajú nádej na zmenu, nádej v možný krok zo začarovaného kruhu.“

Prijatie inakosti
Marta Matus a Marian Čuraj ilustrujú slová Sone Holúbkovej

Čo znamená žiť dôstojný život, keď nemáme rovnaké podmienky?  Soňa Holúbková z Nadácie Krajina harmónie priniesla v rozhovore veľmi ľudský pohľad na to, čo znamená dať každému šancu žiť vlastný život.

Ilustrovala to Marta Matus aj spolu s Marianom Čurajom. Marian je z Nadácie Krajina harmónie, pretože sme chceli Soninu myšlienku ešte viac prehĺbiť.

Marta Matus: „Rada používam v tvorbe humor. Ilustráciu som odľahčila tým, že som zobrazila ľudí pri športe. Vybrala som si horolezcov. Niekto je bosý a bez istenia, niekto si vychutnáva kávu uprostred cesty nahor, iný sa dostane do cieľa vrtuľníkom (samozrejme, bude prvý). 

Ilustrovali Marta Matus a Marian Čuraj 

Citát sa dal pochopiť aj ako metafora tvorivého procesu. Mám malé deti a podmienky na tvorbu momentálne nie sú ideálne, ale vždy sa snažím si proces tvorby čo najviac vychutnávať a užívať, bez ohľadu na stres z deadlinov (ako horolezkyňa s kávou v ruke).

Na začiatku som si nebola istá, či spolu rôzne štýly budú ladiť, ale myslím si, že Marianove kresby úžasne dotvorili celkovú ilustráciu. Keď som dostala jeho skice, hneď som vedela, že to bude dobré. Taký vrtuľník by sa mi určite nepodaril.“

Sloboda ako podmienka tvorby a života
Daniela Olejníková ilustruje slová Daniela Heviera

Daniel Hevier nám priblížil, prečo je sloboda nevyhnutná nielen pre tvorbu, ale aj pre samotnú existenciu.

Ako zvládnuť ťažké obdobia
Jozef Gľaba ilustruje slová Lenky Pavukovej Rušarovej

S psychologičkou Lenkou Pavukovou Rušarovou sme hľadali riešenia na zvládanie náročných životných zmien.

Ilustroval to Jozef Gľaba: „Na prvé prečítanie a bez kontextu možno citát znie ako polomotivačné klišé. V kontexte rozhovoru som však vyrozumel, že ide o zjednodušenie, a tak som sa sústredil na dôležitejšiu časť.

Snažil som sa vhodným spôsobom zachytiť podstatu témy: problém – prijatie – cesta – to, čo sa na ceste dozvieme – to, čo si z cesty odnesieme (z hľadiska skúsenosti, ktorá nás formuje alebo preformuje).

Opieram sa o to, že pri prekonávaní ťažkých životných situácií je dôležité problém prijať a začať veci riešiť. Je to cesta, ktorá u každého človeka vyzerá inak.

Ilustroval Jozef Gľaba

Ja som to v kresbe znázornil ako postupné zdvíhanie sa zo zeme. Môže to pôsobiť, že pri riešení problémov stačí málo na to, aby sme mohli byť šťastní, a je to len o našom pozitívnom nastavení. Nedá sa ráno zobudiť s tým, že budem pozitívny a je to vybavené. Tak som to nemyslel, ale je to cesta, je to proces a táto téma je hlbšia. Ja som sa to snažil zobraziť jemnejšie, opisnejšie a skratkovitejšie, aby vynikli proces a cesta, bolo to čitateľnejšie a sedelo to s citátom.

Myslím si, že by sa to dalo zobraziť aj bez osobnej skúsenosti, ale áno, nejaká tá osobná skúsenosť z minulosti tam je. Vyše roka som nedokázal kresliť, a predsa som musel pracovať a brať projekty, aby som prežil. Nemohol som si dovoliť oddych. Ale nejako postupne a vedome som sa z toho dostal a teraz sa už len snažím udržať balans a neprejsť za tú hranicu. Trvalo to však roky, kým ma znovu začalo tešiť kreslenie.“

Všímavosť k druhým ako prejav empatie
Sabína Svetlíková ilustruje slová Evy Peričkovej

To, čo väčšina z nás berie ako samozrejmosť, môže byť pre niekoho iného veľkým víťazstvom. Eva Petričková sa s nami podelila o svoje prežívanie a život s dcérou, ktorá má autizmus.

Ilustrovala to Sabína Svetlíková: „Táto myšlienka ma trochu rozľútostila. Je to niečo, čo treba povedať nahlas, no zároveň takéto správanie voči druhým nie je úplnou samozrejmosťou.

Ilustrovala Sabína Svetlíková

Pokúšala som sa zobraziť dvojakosť viditeľného a neviditeľného prežívania. Pomocou odrazu vo vode a farieb, ktoré druhá postavička odráža, som chcela naznačiť jej úsilie vidieť ďalej – snahu o pohľad na situáciu z uhla modrej postavičky, čo fialovej postavičke dáva väčšiu schopnosť efektívne pomôcť. To je však možné len pri úsilí z oboch strán. Ak by sa modrá postavička nepozerala do vody, nebola by schopná nikomu ukázať viac ako svoju povrchovú farbu.

Moje osobné skúsenosti sú v podstate to jediné, čo mám k dispozícii, keď niečo tvorím, takže som vychádzala z nich. Ako jeden človek som pomerne limitovaná entita a viem pracovať len s tými informáciami, ktoré som sa zatiaľ naučila.“

Prečo sú kamarátske vzťahy pre bytie také dôležité?
Han Donau ilustruje slová Simony Procháczkovej

Simona a Linda nám ukázali, že priateľstvo nevzniká samo od seba, ale cez trpezlivosť a rešpekt k hraniciam toho druhého.

Ilustrovala Han Donau

Ilustrovala to Han Donau: „Kohút a jeho hrebienok sú pre mňa silné symboly hrdosti a ega, keďže kohút na svojom dvore iného nestrpí. Preto tam je sám, aj keď by ani nemusel. Ak nám ego prekáža žiť zmysluplné vzťahy, je dobré ho zahodiť. Spolu nám bude lepšie – v priateľstvách aj v spoločnosti.“

Zmysel pre zodpovednosť
Daniela Vagašová ilustruje slová Ivana Milého

Ivanovia Milí z Herba Drug (ml. a st.) nám rozprávali o tom, ako môže byť spoločenská zodpovednosť a ľudský princíp prirodzenou súčasťou podnikania aj na Slovensku.

Ilustrovala to Daniela Vagašová: „Na prvé prečítanie vo mne citát vyvolal uvoľnenie a určitý druh pokoja. Vnímala som ho ako pripomenutie, že zodpovednosť nespočíva v dokonalosti alebo v absencii chýb, ale v schopnosti ich prijať a niesť ich dôsledky. Zároveň sa tam pre mňa objavila krehkosť, ktorú nevnímam ako slabosť, ale skôr ako prirodzenú súčasť bytia, s ktorou sa človek učí pracovať.

Ilustrovala Daniela Vagašová

Rozhodla som sa zachytiť napätie medzi krehkosťou a zodpovednosťou. Motív motýlieho krídla pre mňa reprezentuje krehkosť a zraniteľnosť, zatiaľ čo praskliny v jeho štruktúre symbolizujú chyby a ich následky. Dôležité pre mňa bolo, že krídlo nie je rozpadnuté, ale stále drží pokope. Podobne ako človek, ktorý robí chyby, no napriek tomu nesie ich dôsledky a pokračuje ďalej. Ruka pod krídlom predstavuje akt prijatia a nesenia ako vedomé držanie toho, čo je krehké a nedokonalé.

Zodpovednosť sa často spája s tlakom, aby sme boli bezchybní. Postupne som si však aj sama na sebe uvedomila, že je to skôr o schopnosti uniesť dôsledky vlastných rozhodnutí a nedať sa nimi paralyzovať.“


Páčil sa vám článok?
12345
(Zatiaľ žiadne hodnotenia)
Loading...

Páči sa vám, čo práve čítate?

Rôzne pohľady na celospoločenské otázky, vzťahy aj duševné zdravie a pohyb, popkultúru či technológie si môžete nájsť v mailovej schránke každý druhý týždeň.