Vypočujte si desiatku notoricky známych piesní, ktoré si nás získali.
Zdieľať
4. 3. 2019;Autor: Tomáš Paulík, Foto: Shutterstock
Na Slovensku si máme, čo sa hudobnej ponuky týka, naozaj z čoho vyberať. Už od 30. rokov minulého storočia sa u nás začala rozvíjať populárna hudba a o spevákov, speváčky a kapely nikdy nebola núdza. Niektoré piesne sa stáli notoricky známe a sú známe dodnes.
A práve z nich sme pre vás pripravili 10 mimoriadne populárnych pesničiek, ktoré sú obľúbené naprieč všetkými generáciami.
František Krištof Veselý – Len bez ženy
Karol Duchoň – V dolinách
Elán – Kráľovná bielych tenisiek
Lojzo – Anča, si drahá ako Volvo
Team – Reklama na ticho
Metalinda – Slnko nevychádzaj
Richard Müller – Po schodoch
No Name – Žily
Jaro Filip – Cez okno
Robo Grigorov – Ona je madona
Páči sa vám melódia pesničky Ona je madona? Teraz sa jej len tak rýchlo nezbavíte. Aj vďaka novej reklame od O2, v ktorej Dano Heriban so svojou kapelou spieva o benefitoch O2 Internetu na doma.
Aby vám doma bolo stále do spevu ako zvieratkám v novej reklame od O2, stavte na spoľahlivý neobmedzený O2 Internet na doma. Môže byť váš už za 10 € mesačne a bez ďalších poplatkov. Dostupnosť internetu na svojej adrese si môžete overiť na tomto mieste.
Rôzne pohľady na celospoločenské otázky, vzťahy aj duševné zdravie a pohyb, popkultúru či technológie si môžete nájsť v mailovej schránke každý druhý týždeň.
Ďakujeme za prihlásenie na odber nášho newslettera. Už to skoro je, len ešte jedna drobnosť. Potrebujeme ešte potvrdiť Vašu e-mailovú adresu. Stačí, aby ste klikli na odkaz, ktorý sme vám práve zaslali na váš e-mail.
Od tanga cez Bratislavskú lýru až k hip-hopu. Takto sa vyvíjala hudobná scéna na Slovensku
Zdieľať
4. 3. 2019;Autor: Juraj Čurný, Foto: Archív Juraja Čurného, YouTube
Odborník na hudbu Juraj Čurný vybral najdôležitejšie momenty vývoja slovenskej hudobnej scény.
Tento článok je súčasťou špeciálu Sódy o slovenskej hudbe. Jeho vznik inšpiroval záznam koncertu Korben Dallas, ktorý sa nakrúcal len smartfónmi. Pozrite si ho na tomto mieste.
Môj obľúbený bonmot hovorí, že futbal a populárna hudba na Slovensku majú tri spoločné znaky:
1. Každý tomu rozumie.
2. Slovenský futbal a slovenská populárna hudba sú (úplne) zlé, kým v zahraničí je to naopak.
3. Ľudia v oboch oblastiach zarábajú nezaslúžene veľké peniaze.
Je to vlastne pochopiteľné, pretože obe oblasti zasahujú takmer celú populáciu a v prípade populárnej hudby na každodennej úrovni. Napriek negatívnemu podtónu bonmotu si myslím, že ľudia majú slovenskú populárnu hudbu radi.
Rovnako ako vo futbale (obľúbený vs. neobľúbený klub, resp. hráč) aj v populárnej hudbe boli, sú aj budú nekonečné debaty ohľadne obľúbeného vs. neobľúbeného interpreta, resp. žáneru.
Slovenská populárna hudba má za sebou ani nie storočnú históriu a v súčasnosti už dospela do štádia, keď je „konkurencieschopná“ so scénami štátov s porovnateľnou demografickou a ekonomickou silou.
Skúsme si urobiť skrátenú hodinu dejepisu venovanému slovenskej populárnej hudbe.
Slovenské tango a zlaté časy operety
Zrod slovenskej populárnej hudby sa priamo viaže k temperamentnému latinsko-americkému tancu tango. V tých časoch vládol práve tento tanec tanečným podnikom a skladatelia do jeho podoby komponovali pesničky, ktoré mali potenciál stať sa z dnešného pohľadu hitmi.
Za úplne prvé nahrávky slovenskej populárnej hudby sa považujú skladby Dita a Nepovedz dievčatko nikomu, ktoré v roku 1934 naspieval operný spevák Štefan Hoza a ktoré vyšli spolu aj na singli.
Čoskoro nastúpila éra pôvodných operiet, ktoré nadväzovali na tradíciu viedenskej či budapeštianskej scény. Zrodili sa prvé dve nespochybniteľné hviezdy slovenskej populárnej hudby – skladateľ Gejza Dusík a predovšetkým spevák František Krištof Veselý, ktorého nám začiatkom tretieho tisícročia nádherným spôsobom pripomenul Milan Lasica s orchestrom Bratislava Hot Serenaders.
Dôležité mená:
Skladatelia: Gejza Dusík
Textári: Pavol Braxatoris, Otto Kaušitz
Interpreti: František Krištof Veselý, Janko Blaho
Socialistický realizmus a tanečné orchestre
Nastolenie totalitného komunistického režimu sa muselo odraziť aj v populárnej hudbe. Dobová cenzúra z predchádzajúceho obdobia bola nahradená tvrdo vynucovaným systémom kultúry socialistického realizmu, ktorá v zmysle vtedajšej ideológie tvrdo potláčala hudobné vplyvy „z nepriateľského Západu“ a autorom nanucovala hudobné vzory zo Sovietskeho zväzu.
Ako „buržoázny prežitok“ bola navyše oficiálne odmietnutá aj dovtedajšia produkcia (nielen) v oblasti populárnej hudby. Slovo džez sa dostalo na index a „kapitalistickú“ populárnu hudbu mala nahradiť „socialistická“ estrádna hudba zložená z častušiek a budovateľských piesní.
S postupným a veľmi pozvoľným uvoľňovaním ideologických obmedzení začala slovenská scéna dobiehať svetový vývoj a v prvom rade vývoj na českej hudobnej scéne. Dominantnou formou sa stal model sólového speváka a tanečného orchestra, ktorý vznikol pod hlavičkou bratislavského rozhlasu a neskôr aj novovytvorenej stálej scény Tatra kabaretu, neskôr Tatra revue (dnešné Štúdio L+S).
Dôležité mená:
Dirigenti: Pavel Polanský, Vieroslav Matušík
Skladatelia: Ján Siváček, Pavol Zelenay, Karol Elbert
Interpreti: Jozef Kuchár, Melánia Olláryová
Bratislavská lýra a vznik vydavateľstva Opus
Napriek trvalej snahe najskôr rozhlasu a neskôr aj televízie v oblasti populárnej hudby malo pre slovenskú scénu obrovský až skokový význam, že od roku 1966 sa každoročne konal festival populárnej piesne Bratislavská lýra.
Počas troch dní sa Bratislava stala ozajstným hlavným mestom československej hudobnej scény. Navyše to bola jedna z mála možností, keď mali (česko)slovenskí fanúšikovia možnosť vidieť vystúpenia zahraničných umelcov zo Západu.
Práve konfrontácia s českou hudobnou scénou aj s nedosiahnuteľným zahraničím prirodzene posúvali slovenskú populárnu hudbu vpred. S nástupom rockovej vlny, reprezentovanej na slovenskej scéne trojicou zakladateľov Hammel, Varga, Ursiny, sa postupne veľké tanečné orchestre dostávali do úzadia a interpreti tradičného popu si vytvorili vlastné sprievodné skupiny, ktoré mali pop-rockové obsadenie.
Za definitívny zlom prechodu od tanečných orchestrov k pop-rockovým skupinám sa považuje víťazstvo skupiny Modus na Bratislavskej lýre 1977 s pesničkou Úsmev. Nová generácia navyše viac-menej striktne odmietala poslovenčené domáce verzie zahraničných hitov a dôsledne pracovala s vlastným autorským materiálom.
Nemenej dôležitý význam mal aj vznik vydavateľstva Opus začiatkom 70. rokov, pretože vznikla nielen kultúrna, ale aj obchodná platforma na vznik a šírenie slovenskej produkcie, nezávislej od „blahosklonnosti“ pražskej centrály vydavateľstva Supraphon.
Dôležité mená:
Skladatelia: Pavol Hanzely, Ali Brezovský, Braňo Hronec, Ján Lehotský
Textári: Kamil Peteraj, Boris Filan, Ján Štrasser, Ľuboš Zeman, Milan Lasica
Interpreti: Dežo Ursiny, Pavol Hammel, Collegium Musicum, Fermáta, Karol Duchoň, Jana Kocianová, Eva Kostolányiová, Marcela Laiferová, Modus
Zlatá éra slovenskej populárnej hudby
Definitívny nástup novej generácie interpretov prišiel začiatkom 80. rokov. Jej symbolom sa stala skupina Elán, ktorá na najbližšie desaťročie ovládla domácu scénu a to vo federálnom česko-slovenskom rozmere, a svoje výnimočné postavenie dokazuje dodnes.
Z liahne Modusu sa osamostatnili Marika Gombitová a Miro Žbirka, nastúpila nová generačná hviezda Peter Nagy a čoskoro po ňom Robo Grigorov, Banket, Tublatanka a v závere dekády aj Team.
Slovenská televízia vytvorila viaceré platformy na vznik videoklipov (so všetkými dobovými finančnými aj ideologickými obmedzeniami) prostredníctvom hitparád Triangel alebo 5xP. Aj prostredníctvom nich sa slovenská hudobná scéna v 80. rokoch vyrovnala českej a v mnohých smeroch (predovšetkým v kategórii moderne znejúcej pop-rockovej pesničky) ju aj predbehla.
Odrazilo sa to na státisícových predajoch najúspešnejších albumov, ako aj na čoraz významnejších zastúpeniach slovenskej scény v ankete popularity Zlatý slávik.
Dôležité mená:
Skladatelia: Vašo Patejdl, Július Kinček
Textári: Daniel Mikletič, Martin Sarvaš
Interpreti: Marika Gombitová, Miroslav Žbirka, Elán, Peter Nagy, Banket, Robo Grigorov, Tublatanka, Team, Vidiek, Lojzo
Nové pomery, fenomény eurodance a Repete, nové hviezdy pop-rocku
S politicko-ekonomickou zmenou sa nanovo definovali pomery a možnosti slovenskej populárnej hudby. Po rozpade spoločného česko-slovenského štátu sa stratilo federálne mediálne prostredie, čo spôsobilo, že bolo oveľa ťažšie presadiť sa v „druhom“ teritóriu.
Vydavateľstvo Opus stratilo na význame a jeho úlohu prevzali prioritne slovenské pobočky najväčších svetových vydavateľstiev, resp. ich pražských zastúpení. K hviezdam 80. rokov pribudli zástupcovia novej generácie, ktorá už profesijne nezažila socialistické obmedzenia a vo svojej tvorbe prirodzene nadviazala na svojich generačných predchodcov.
Slovensko v 90. rokoch zaznamenalo aj dve mohutné módne vlny. Kým tá eurodanceová, reprezentovaná predovšetkým menami ako Maduar, MC Erik & Barbara či Lobby, nakrátko ovládla domácu scénu, ale pomerne rýchlo „odplynula“, retronostalgický formát Repete Ivana Krajíčka vo forme televíznej „hitparády pre starších a pokročilých“ vrátil na takmer celú dekádu do hry generáciu 70. a 80. rokov a vytvoril aj nové (Robo Kazík, Jadranka).
Dôležité mená:
Skladatelia: Jaro Filip
Textári: Peter Uličný, Daniel Hevier, Vlado Krausz, Jozef Urban
Interpreti: Pavol Habera, Richard Müller, Hex, Gladiator, Made II Mate, IMT Smile, No Name, Jana Kirschner, Polemic, Iné kafe, Slobodná Európa
Talentové súťaže, nové technológie, nástup hip-hopu
Nové technológie, internet (predovšetkým YouTube) a iPod, zmenili systém šírenia populárnej hudby. Úloha vydavateľstiev sa z aktívnej edičnej činnosti postupne premenila na servisno-distribučnú, rádiá a (hudobné) televízie nahradil internet.
Súčasne začalo vznikať viacero nezávislých značiek, ktoré podľa vzoru svojich britských predchodcov z 80. a 90. rokov začali okolo seba združovať interpretov mimo prevládajúceho pop-rockového modelu. Najvýraznejšie sa v tomto smere vyprofilovalo vydavateľstvo Slnko Records.
Spolu s týmito zmenami sa popri kontinuálne rozvíjajúcej pop-rockovej podobe slovenskej populárnej hudby začal masívne presadzovať aj hip-hop. Žáner, ktorý vedome odmietol „promo sprostredkovateľskú“ úlohu rádia a televízie a vďaka necenzurovanému slovníku sa preorientoval výlučne na internet a živé vystúpenia.
Postupne sa hip-hop začína čoraz viac včleňovať aj do hlavného pesničkového prúdu definovaného „nenávideným“ termínom mainstream. S príchodom televíznych talentových súťaží (predovšetkým Superstar) prišla aj nová generácia interpretov, pre ktorých bolo účinkovanie v nich odrazovým mostíkom k vlastnej kariére.
Dôležité mená:
Skladatelia/producenti: Creative Music House (Kachút, Graus, Zubák), Peter Pann, Tomi Popovič
Interpreti: Horkýže slíže, Desmod, Misha, Zuzana Smatanová, Tina, Dara Rolins, Korben Dallas, Lavagance, Para, Kontrafakt, Rytmus, Majk Spirit, Kali, Separ, Kristína, Mária Čírová, Peter Cmorik, Celeste Buckingham, Emma Drobná, Adam Ďurica
A na záver jedno poznanie. Základom populárnej hudby (a nielen tej slovenskej) bola, je aj bude pesnička, ktorú si dokážu spievať aj generácie, ktoré v čase jej vzniku neboli na svete.
Od mladosti je ako hudobný redaktor, moderátor a producent spájaný s hudbou. Pôsobil vo viacerých hudobných vydavateľstvách, slovenských rádiách aj ako hovorca Slovenského futbalového zväzu či PR manažér Art Film Festu. Sú mu blízke rebríčky rôzneho druhu, v súčasnosti ich zostavuje aj pre hudobnú reláciu Chart Show.
Páčil sa vám článok?
Slabé
Loading...
Super
Páči sa vám, čo práve čítate?
Rôzne pohľady na celospoločenské otázky, vzťahy aj duševné zdravie a pohyb, popkultúru či technológie si môžete nájsť v mailovej schránke každý druhý týždeň.
Ďakujeme za prihlásenie na odber nášho newslettera. Už to skoro je, len ešte jedna drobnosť. Potrebujeme ešte potvrdiť Vašu e-mailovú adresu. Stačí, aby ste klikli na odkaz, ktorý sme vám práve zaslali na váš e-mail.
Fyzioterapeut Mateja Tótha radí rodičom: Všímajte si, ako vaše dieťa sedí, aj ako sa hrá
„Ak sa dieťa venuje rôznym pohybovým aktivitám, v centrálnej nervovej sústave si vytvára programy, z ktorých neskôr môže ťažiť práve v špecializovanej príprave,“ hovorí Denis Freudenfeld.
Zdieľať
30. 4. 2021;Autorka: Petra Nagyová, Foto: Katarína Baranyai
Denis Freudenfeld pôsobil ako dvorný fyzioterapeut biatlonistky Naste Kuzminovej a dlhodobo spolupracuje s atlétom Matejom Tóthom, ktorého sprevádzal na nejednej olympiáde. Porozprávali sme sa s ním o dôležitosti pohybu pre dnešné deti aj o zdravotných problémoch, ktoré ich trápia.
V rozhovore sa ďalej dozviete:
ako pandémia ovplyvnila pohyb detí,
na ktoré signály tela by rodičia mali u detí dávať pozor,
Ste fyzioterapeutom najúspešnejších slovenských športovcov. V čom presne spočíva vaša práca?
Pracujem vo Vojenskom športovom centre DUKLA v Banskej Bystrici ako fyzioterapeut, ktorý sa stará o talentovaných športovcov. V centre zabezpečujeme prípravu štátnej športovej reprezentácie Slovenska na rôznych súťažiach a olympiádach.
Mojou úlohou ako fyzioterapeuta je diagnostika, liečba a prevencia rôznych pohybových problémov. To znamená, že občas pomasírujem alebo ponaprávam a ak za mnou príde športovec s nejakým problémom, diagnostikou sa snažím zistiť, z ktorej časti tela pochádza. Často sa totiž stáva, že problém je prenesený. To znamená, že niekoho bolí koleno, no v skutočnosti bolesť spočíva v zlom postavení chodidla, v posunutej panve alebo jej príčinou môžu byť aj kríže.
Niekedy je to taká detektívka, pri ktorej vyšetrujem konkrétneho športovca, a po následnej diagnostike sa cvičeniami snažíme uvoľniť alebo posilniť určité svalové partie na tele, ktoré jeho problém vyvolávajú.
Vychádzate pri svojej práci z konkrétnej metodiky?
Pracujem najmä s dynamickou neuromuskulárnou stabilizáciou. Je to metodika založená na dýchacích cvičeniach, pri ktorých sa svaly uvoľňujú. Dokonca aj bez toho, aby ich bolo nutné stláčať či klasicky masírovať. Pri práci so športovcami sa venujeme riadeniu ich pohybu. To znamená, že sa učíme novému pohybu alebo ho naprávame a dávame mu iný rozsah.
S Matejom spolu cvičíme, a keď treba, poskytujem mu regeneračné procedúry. Často pozeráme jeho videá z tréningu a na základe nich sa snažíme zdokonaliť jeho techniku, aby bol jeho pohyb ekonomickejší a rýchlejší a aby svoje telo čo najmenej preťažoval.
Mnohým rodičom by som odporučil, aby po skončení pandémie so svojimi deťmi navštívili pediatra. Dieťa sa nemusí sťažovať na bolesť, ale je možné, že diagnostikou sa odhalí, že niečo naozaj nie je v poriadku.
Fyzioterapia upozorňuje na dôležitosť správneho pohybu. Ako veľmi je dôležitý pohyb pre deti a ako ho ovplyvnila pandémia?
Každé dieťa sa potrebuje hýbať – pohyb je pre jeho vývoj nesmierne dôležitý. Keď sú deti v škole, hýbu sa často. Po skončení hodiny vstanú, vyjdú na chodbu, naháňajú sa, majú hodinu telesnej výchovy, jednoducho stále niečo robia.
Je dôležité uvedomiť si, že kostra dieťaťa potrebuje pre svoj zdravý vývoj určité antigravitačné zaťaženie – nielen chrbtice, ale aj končatín. Tak ako sa vyvíja kostra, menia sa aj uhly v kĺboch. Bedrové i ramenné kĺby sa u malých detí vždy prispôsobujú záťaži, u väčších detí kosti zosilňujú.
Keď dieťa stojí alebo sa pohybuje, má zaťažené dolné končatiny i kardiovaskulárny aparát. Pri dištančnej výučbe sa to nedeje, pretože deti presedia celé hodiny doma pri počítači a mobile a nemajú zabezpečený dostatočný pohyb. Ten veľmi ovplyvňuje aj psychika, ktorá sa premieta do tela a pohybového aparátu detí.
Dôležitá je aj socializácia detí a správna dávka súťaživosti. Svoje tu zohráva už len to, že človek rozpráva a gestikuluje, používa reč tela. Zdravý vývoj dieťaťa značne ovplyvňuje aj obezita, ktorá neraz obmedzuje jeho pohyb, pričom dôsledky sa prejavia až o rok alebo o dva.
Čo by si mali všímať rodičia na svojich deťoch?
Najdôležitejšie je všímať si guľatý chrbátik, kolienka a chodidlá. V prvom rade by mali sledovať, ako ich dieťa sedí. Či má guľatý, alebo vystretý chrbát, či nemá predsunutú hlavu, alebo či jeho krčná chrbtica nie je veľmi zaklonená.
Keď sa dieťa hrá a čupne si, je dôležité všímať si, či mu idú kolienka k sebe, alebo či nemá vytočené chodidlá do strany.
Kedy je čas vyhľadať fyzioterapeuta?
Ak napríklad rodič upozorní dieťa na zlé držanie tela a aj napriek tomu ho nedokáže korigovať, je to jasný signál, že niečo nie je v poriadku. Ak mu odstávajú rebrá, má preliačený hrudník alebo sa mu prepadáva klenba chodidiel, prípadne má nohy do X (kolená vbočené dovnútra k sebe), je čas vyhľadať odborníka.
Mnohým rodičom by som odporučil, aby po skončení pandémie so svojimi deťmi navštívili pediatra. Dieťa sa nemusí sťažovať na bolesť, ale je možné, že diagnostikou sa odhalí, že niečo naozaj nie je v poriadku. Vtedy mu dokáže pomôcť práve fyzioterapeut, ktorý mu nastaví potrebné cvičenia.
Dieťaťu nestačí kúpiť kolobežku a povedať si, že to stačí. Potrebuje aj hrať sa s loptou, šplhať po strome, bicyklovať sa a robiť rôzne iné aktivity. Pohyb by mal preň byť predovšetkým zábavou.
Veľa hovoríte aj o správnom dýchaní a potrebe bránicového dýchania, ku ktorému vediete aj športovcov. V čom je takéto dýchanie prínosné?
Rodič si niekedy môže myslieť, ako veľmi je jeho dieťa ohybné a flexibilné a ako dobre trénuje, pričom nevidí, že jeden pohyb nahrádza druhým alebo k nemu pridružuje ďalšie pohyby. Dýchanie u detí sa dnes mení, preto je nesmierne dôležité venovať mu pozornosť.
U nás pracujeme s vývojovou kineziológiou, ktorú cvičíme aj spolu s Matejom. Ide o jednoduché cviky, pri ktorých sa napodobňujú vývojové fázy dieťaťa a ktorých základom má byť bránicové dýchanie, treba teda správne dýchať do brucha. Bránica totiž nemá len dychovú, ale aj stabilizačnú posturálnu funkciu. Stabilizuje telo, čím pomáha, aby bol pohyb človeka jednoduchší a efektívnejší.
Dýchanie do brucha zabezpečuje pevnosť celej pohybovej sústavy. Pohyb je tak oveľa menej závislý od svalov a energeticky menej náročný.
Koľko času by mali deti tráviť pohybom?
Je to veľmi individuálne a závisí to od mnohých faktorov. Určite by však športové aktivity nemali rodičia deťom nanucovať. Treba brať do úvahy, či ide o malé dieťa, alebo tínedžera. Malé deti by mali mať zabezpečenú rôznorodosť pohybu, nemali by sme ich však dlhodobo zaťažovať. Staršie deti potrebujú viac trénovať.
Dôležitú úlohu v tom zohráva aj psychika, ktorú treba rešpektovať. Najlepšia je zlatá stredná cesta, ktorá sa u detí prejavuje príjemnou únavou, keď už nemajú chuť vymýšľať nič iné.
Dieťa by malo robiť to, čo ho baví, rodič by sa preto nemal sústrediť iba na konkrétny šport. Potrebuje prirodzený pohyb. Nestačí mu kúpiť kolobežku a povedať si, že to stačí. Dieťa potrebuje aj hrať sa s loptou, šplhať po strome, bicyklovať sa a robiť rôzne iné aktivity. Pohyb by mal preň byť predovšetkým zábavou.
Ak dieťa robí nejaký šport v mladom veku, malo by ho robiť pre radosť, určite neodporúčam ťažké tréningy. Dieťa by si v prvom rade malo šport užívať. Nemalo by preň byť povinnosťou tvrdo sa orientovať na výkon.
Veľkou témou je špecializácia detí na konkrétny šport, s ktorou sa často začína veľmi skoro. Kedy by s ňou dieťa malo začať?
Závisí od druhu športu, ktorému sa dieťa venuje. Odporúčam s ním však začať až na druhom stupni základnej školy. Ak dieťa robí nejaký šport v mladom veku, malo by ho robiť pre radosť, určite neodporúčam ťažké tréningy. Dieťa by si v prvom rade malo šport užívať. Nemalo by preň byť povinnosťou tvrdo sa orientovať na výkon.
Ak je dieťa malé, je dobré, aby malo zabezpečenú rôznorodosť pohybu. Môže sa naučiť niečo z gymnastiky a z koordinačných cvičení pri rôznych druhoch športu, môže si precvičovať vytrvalosť i rýchlosť.
Dieťa je ako špongia − od útleho veku nasáva informácie. Ak sa venuje rôznym pohybovým aktivitám, v centrálnej nervovej sústave si vytvára programy, z ktorých neskôr môže ťažiť práve v špecializovanej príprave.
Deti sa veľa učia pozorovaním alebo napodobňovaním, keď im niekto niečo vysvetľuje. Počúvajú, vidia, vnímajú, premietajú si to do tela a daný pohyb napodobňujú a kreujú. Voláme to motorické učenie, ktoré pomáha aj pri rozvoji koordinácie a iných pohybových kvalít. Čím viac sa teda dieťa učí, tým viac to zužitkuje v budúcnosti.
Na pohyb detí je zameraná aj O2 Športová akadémia Mateja Tótha, ktorá v čase zatvorených škôl a prerušených krúžkov začala zverejňovať videá na cvičenie doma. V čom vidíte ich hlavný prínos?
Akadémia je zameraná predovšetkým na deti na prvom stupni základných škôl, kde sa venujeme všeobecnému pohybovému rozvoju dieťaťa. Deti prostredníctvom hravých online videí Telesnej na doma môžu získať správny športový základ, ale aj pozitívny vzťah k pohybu.
Je to skvelá pomôcka pre rodičov i pre deti, ktoré počas pandémie nemohli chodiť do školy, a tak boli odrezané od pohybových aktivít, na ktoré boli zvyknuté. Cvičiť tak môžu v domácom prostredí. Tu je dôležité podotknúť, že nestačí iba cvičiť, treba aj vedieť, ako správne cvičiť, ako pri cvičení funguje telo, a to všetko Akadémia deti učí.
Denis Freudenfeld
Je jedným z najuznávanejších slovenských fyzioterapeutov. Fyzioterapii sa venuje od roku 2000, od roku 2005 pôsobí vo Vojenskom športovom centre DUKLA v Banskej Bystrici. Na konte má veľa úspechov so špičkovými slovenskými športovcami. Pri svojej práci kladie dôraz na dynamickú neuromuskulárnu stabilizáciu, ktorej priekopníkom bol český fyzioterapeut Pavel Kolář. Pochádza zo Žiliny, momentálne žije v Banskej Bystrici, má dve deti.
Páči sa vám, čo práve čítate?
Rôzne pohľady na celospoločenské otázky, vzťahy aj duševné zdravie a pohyb, popkultúru či technológie si môžete nájsť v mailovej schránke každý druhý týždeň.
Ďakujeme za prihlásenie na odber nášho newslettera. Už to skoro je, len ešte jedna drobnosť. Potrebujeme ešte potvrdiť Vašu e-mailovú adresu. Stačí, aby ste klikli na odkaz, ktorý sme vám práve zaslali na váš e-mail.
Inšpiratívne články o duševnom zdraví, pohybe, spoločenských témach, popkultúre či technológiách posielame každú druhú nedeľu.
Ďakujeme za prihlásenie na odber nášho newslettera. Už to skoro je, len ešte jedna drobnosť. Potrebujeme ešte potvrdiť Vašu e-mailovú adresu. Stačí, aby ste klikli na odkaz, ktorý sme vám práve zaslali na váš e-mail.
Loading...
