Viete, čo robí vaše dieťa so smartfónom?

Ukážeme si niekoľko aplikácií od overených vývojárov, ktoré vám poskytnú kontrolu nad tým, čo si dieťa na internete vyhľadáva.

Už druhýkrát v priebehu pár mesiacov prišla moja rodina s tým, že so smartfónom ich ratolesti niečo je. Prišiel čas na zamyslenie. Pôvodom problému sú rôzne užívateľom inštalované aplikácie a škodlivý softvér z internetových stránok, spravidla inštalovaný nevedomky. Užívateľom je 10 ročná slečna.

Naposledy to vyzeralo tak, že po resuscitácii smartfónu postačuje 20 minútová inštruktáž, ako so zariadením narábať a na čo si dávať pozor. Určite by stačila vám, ale 10 ročnému dievčaťu s veľmi dobrodružným pohľadom na technológie očividne nie.

Keď som preberal možnosti, povedal som si, že sa o ne rovno podelím. Aké teda sú?

Rodičovské aplikácie

Ukážeme si v skratke niekoľko aplikácií od overených vývojárov pre najrozšírenejšiu platformu u nás – OS Android. Všetky sú v dostupné v slovenskom jazyku a poskytnú kontrolu nad tým, čo si dieťa na internete vyhľadáva. Prípadne aj zabránia inštalovaniu a používaniu neželaných aplikácií.

Rodičovských aplikácii, tzv. Parental control apps, sú dnes stovky. Odporúčam aplikácie hlavne od overených firiem, ktoré už nejakú tu dobu pôsobia na trhu.

Z jednoduchého dôvodu: aby tento druh aplikácie bol funkčný, vyžaduje takmer úplnú kontrolu nad tým, čo sa v smartfóne deje. Neseriózny vývojár aplikácie by sa tak jednoducho mohol dostať k citlivým údajom, či formou škodlivého softvéru spôsobiť škodu na peňaženke, alebo zariadení.

ESET Parental Control – kvalita, za ktorú sa platí

Aplikácia je jednoduchá a prehľadná, aj tí menej technicky zdatní ju dokážu nastaviť. Pri testovaní na živom subjekte sa vyskytlo minimum chýb. Po 30 dňovej skúšobnej dobe je k dispozícii za 19,99 EUR ročne. V prepočte približne 1,67 EUR mesačne. Cena teda nie je vysoká a platba je veľmi jednoduchá. Kvalita, za ktorú sa platí.

Aplikácia ponúka funkciu Webový ochranca

V praxi sa jedná o blokovanie nežiadúceho obsahu na internete. K dispozícii sú rôzne kategórie stránok, ktoré môžeme potomkovi povoliť, alebo zakázať.

Keď sa dieťa pokúsi navštíviť stránku zaradenú do zakázanej kategórie, aplikácia ho ďalej nepustí. Môže si ale od vás vyžiadať povolenie. Všetky pokusy o návštevu stránok aplikácia zaznamená a poskytne v prehľadných štatistikách. Aplikácia zvládne aj Inkognito režim.

Inkognito režim ponúka väčšina prehliadačov. Tento režim znamená, že navštívené stránky sa nezaregistrujú v histórii prehliadania. Veľmi užitočná vec, ak surfujete na požičanom zariadení. Ak je ale vaše dieťa dosť šikovné, tak vďaka tomuto režimu bežnou kontrolou nezistíte, či nenavštevuje nevhodné stránky.

Nefunguje ale s každým dostupným prehliadačom. Preto ako prvý krok odporúčam znemožniť inštaláciu každej blbosti, ehm, aplikácie,  ktorú dieťa považuje za potrebnú.

[the_ad_placement id=“injektaz-datahit“]

Aplikačný ochranca zakáže konkrétne aplikácie

Umožňuje zakázať konkrétne aplikácie v telefóne, čiže napríklad Facebook. Ako prvý krok odporúčam zakázať práve Obchod play. Inštalácia aplikácií bude možná už len s vašim povolením a iný prehliadač si dieťa nenainštaluje. Netvrdím, že to nie je možné obísť. Ale ak sa to vášmu dieťaťu podarí, skôr je na mieste ho pochváliť a zapísať na IT krúžok.

Táto funkcia tiež umožňuje určiť, ktorá aplikácia je hra a tiež nastaviť limit na tieto hry. Limit je nastaviteľný v celkovom čase – napríklad maximálne 2 hodiny denne, ako aj v ktorých konkrétnych hodinách je možné hry spustiť. Celkom logicky sú prednastavené ako zakázané nočné hodiny.

Výsledné hodnotenie:

+ aplikácia poskytuje veľa možností
– aplikácia nemá úplne bezplatnú verziu
+ funkcie sú prehľadné a intuitívne
+ poskytuje aj prehľad a kontrolu nad časom stráveným hrami

Norton Family parental control – nízke, aj vysoké nároky zároveň

Norton Family parental control prichádza aj s možnosťou bezplatného využívania aplikácie. Je dosť oklieštená a ponúka len kontrolu prehliadania a blokovanie obsahu cez prehliadač. V bezplatnej verzii archivuje výsledky prehliadania spätne za 7 dní. Rovnako nepodporuje všetky prehliadače, ale aspoň upozorní na inštaláciu takejto aplikácie cez e-mail.

Tiež upozorní na pokus o navštívenie zakázanej stránky. Upozornenie zašle aj pri deaktivácii aplikácie Norton Family, čo poteší pri technicky zdatných potomkoch. Táto aplikácia si žiaľ neporadí s režimom inkognito v prehliadači.

Čo dostanete, keď si predplatíte prémiovú verziu

Viac funkcií prinesie až v prémiovej verzii za 39,99 EUR za rok. Dostali sme sa teda na 3,33 EUR za mesiac. Táto verzia vám už prinesie možnosť blokovania aplikácii podobne ako aplikácia od ESET-u, prehľad o aktivite na sociálnych sietiach, či informácie o prezretých videách.

Celkovo žiaľ aplikácia pôsobí rozporuplne. Ako keby sa nevedela rozhodnúť, či chce byť na webe, alebo v telefóne a tak núti behať z prehliadača do aplikácie a späť.

Ale ak vám stačí zbežný prehľad o tom, čo si dieťa prezerá v prehliadači a blokovanie očividne nevhodných stránok, aplikácia plne postačuje v bezplatnej verzii, a v tej prémiovej ponúka asi najväčší rozsah možností. Musíte ale počítať s tým, že sa im budete musieť povenovať, aby to stálo za to.

Výsledné hodnotenie:

+ bezplatná verzia
– v bezplatnej verzii veľmi oklieštené
+ okamžité upozornenia pri pokuse o návštevu zakázaných stránok
– rozporuplné a trochu zmätočné užívateľské prostredie
+ upozorní na deaktiváciu aplikácie
– neporadí si s inkognito režimom

McAfee Family Protection – v jednoduchosti je krása?

Táto aplikácia je minimalistická. Nevyžaduje až tak veľký zásah, pokiaľ ide o jej oprávnenia. Neponúka veľa funkcií. Je ale veľmi jednoduchá, pripravená je v priebehu pár minút a v nastaveniach sa tak ľahko nestratíte. Poskytuje len základnú ochranu pri prehliadaní, čiže blokovanie nežiadúceho obsahu.

Poradí si s režimom Inkognito a veľmi elegantne aj s nepodporovanými prehliadačmi. Jednoducho zakáže ich používanie. Iné aplikácie ale zostávajú mimo jeho dosah a to aj v platenej verzii s cenou na úrovni 19,99 $ ročne. Čiže sa nedozviete, či vaše dieťa používa napríklad aplikáciu Facebook a čo tam robí.

Ak nechcete zmariť celú snahu, prosím, nenapárujte svoj vlastný e-mail v telefóne, ktorý používa vaše dieťa. Prakticky všetky aplikácie používajú pre obnovu hesla, a tým aj nad aplikáciou, práve e-mail. Deti sú šikovné a netrvalo by dlho, kým by prebrali nad aplikáciou kontrolu.

Ak ale chcete dopriať väčšiu voľnosť svojmu potomkovi a stačí vám blokovanie vyslovene nevhodných stránok, táto aplikácia vám bude vyhovovať dokonale.

Výsledné hodnotenie:

+ jednoduché a efektívne
– minimum funkcií
+ minimálny zásah do fungovania zariadenia
– nemá úplne bezplatnú verziu

Zaujímame sa, s kým sa naše dieťa stretáva a ako sa mu darí v škole. Rovnako by sme sa mali zaujímať aj o to, čo robí vo virtuálnom svete.

Sme špecialisti v oblasti mobilných technológií. Naši O2 Guru ochotne všetkým – našim zákazníkom aj zákazníkom iných operátorov – bezplatne poradia v O2 Predajniach, na Zákazníckej linke 949 alebo cez online chat.

Páčil sa vám článok?
Slabé
12345
Loading...
Super

Koordinátorka Novinárskej ceny: Poctivý autor sa pod článok vždy podpíše, konšpirátor nie

Novinári budú vždy obľúbeným cieľom konšpirácií, hovorí Miroslava Širotníková, ktorá pracovala aj pre New York Times.

Na Slovensku rastie vplyv konšpiračných médií a viac ako polovica ľudí si myslí, že novinárov riadi niekto v pozadí. Ako lepšie pochopiť prácu novinárov a začať im veriť? Porozprávali sme sa s Miroslavou Širotníkovou, ktorá ako novinárka na voľnej nohe pracovala pre svetové médiá a dnes koordinuje aktivity Novinárskej cenyFondu na podporu investigatívnej žurnalistiky, ktorý dlhodobo podporuje aj spoločnosť O2.

V rozhovore sa ďalej dočítate:

  • s akými predsudkami sa novinári stretávajú najčastejšie,
  • ako prácu novinárov u nás ovplyvnila vražda Jána Kuciaka,
  • prečo je mediálna výchova dôležitá,
  • aké trendy možno vnímať v súčasnej žurnalistike.

Čítajte aj: Korupčné kauzy pomáhajú odhaliť všetci, ktorí si predplácajú médiá, hovorí publicista a aktivista Goda

Stretávaš sa s predsudkami, keď ľuďom povieš, že si novinárka?

Väčšinou si vypočujem, že si nevedia predstaviť, ako moja práca vyzerá. Často si myslia, že novinári a novinárky pracujú doma z Bratislavy, od počítača a nevedia nič o vonkajšom svete.

Stretávam sa aj s množstvom reakcií, ktoré poznáme zo sociálnych sietí, podľa ktorých sú novinári platení „tajnými silami“, že sú zahraničnými agentmi, že im niekto diktuje, čo majú písať, že sa do ničoho nerozumejú a zverejnia čokoľvek, čo im niekto pošle.

Práca novinárov je neustále na očiach. Prečo im však veľká časť verejnosti nedôveruje? 

Myslím si, že najmä preto, lebo píšu o veciach, ktoré sa nie všetkým páčia. Pozerajú sa mocným na prsty, odhaľujú prepojenia biznisu a politiky, a tým niekomu môžu ohroziť živobytie. Nie každému vyhovuje, čo číta, a mnohí potom útočia na novinársku prácu bez toho, aby dôverovali tomu, čo čítajú.

Novinári a novinárky sú okrem toho obľúbeným cieľom konšpirácií. Treba si však uvedomiť, že robia svoju prácu nezávisle od toho, kto si čo myslí. Opierajú sa o fakty a vedu a hľadajú pravdu, nech je kdekoľvek, nedajú sa zahnať do kúta ani sa zastrašiť.

Pracovala si ako novinárka na voľnej nohe, ako vznikali tvoje články? 

Keďže som ako freelancer nemala zázemie stálej redakcie, pracovala som z domu, podobne ako teraz veľa ľudí počas pandémie. Za každou témou som však vždy vycestovala „do terénu“ a za odborníkmi, ktorí k nej mali čo povedať, či už som písala o extrémizme, alebo o ekonomike.

Novinári sa pozerajú mocným na prsty, odhaľujú prepojenia biznisu a politiky, a tým niekomu môžu ohroziť živobytie. Nie každému vyhovuje, čo číta, a mnohí potom útočia na novinársku prácu bez toho, aby dôverovali tomu, čo čítajú.

Keď som pripravovala článok o segregácii rómskych detí v školách, išla som sa pozrieť do škôl v rómskych osadách na východe Slovenska, keď som písala o krajnej pravici, vyhľadala som si ich predvolebný míting a vycestovala za nimi, prípadne išla hľadať ich podporovateľov v obciach, kde majú tradične najväčšiu podporu.

Niektoré dni som strávila rešeršom štúdií a materiálov pri počítači, iné pri rozhovoroch s expertmi z univerzít, potom som zas 3-4 dni cestovala za príbehom do regiónov a rozprávala sa s bežnými ľuďmi na ulici, s miestnymi politikmi či s aktivistami.

Mix tohto všetkého potom skončil v konečnom článku. A či už som reportáž pripravovala sama, alebo s kolegom z amerických, britských alebo holandských novín, vždy sme na nej pracovali priamo na mieste, nie na diaľku.

Spomínaš si na nejaký článok, ktorým si ovplyvnila veľa ľudí?

Mala som asi len jeden, ktorý sa skutočne dostal do politického diskurzu, hoci úplnou náhodou. Pred rokmi sme s kolegom Rickom Lymanom pripravovali článok pre New York Times o Spišskom Hrhove. Páčil sa mi príbeh obce, ktorej sa úspešne podarilo integrovať rómsku komunitu, a chcela som ho dostať do sveta, aby bol inšpiráciou.

Tento text vyšiel aj na titulnej strane novín. Niekedy v tom čase mal bývalý prezident Andrej Kiska počas zasadania OSN v New York stretnutie s finančníkom Georgeom Sorosom. O návšteve písal Kiska na Facebooku a spomenul, že na titulke New York Times vyšiel článok o Slovensku a že sa o tom so Sorosom rozprávali, pretože ho zaujímajú vylúčené komunity.

O niekoľko mesiacov na Slovensku prebehli protesty Za slušné Slovensko a v jednej z prvých reakcií predseda vtedy najsilnejšej politickej strany spomenul stretnutie v New Yorku a postavil na tom konšpiráciu, že zhromaždenia sú riadené zo zahraničia. Vtedy som sa veľmi smiala, že som to so svojím textom dotiahla ďaleko.

Samozrejme, na celej konšpirácii nebolo nič pravdivé, náš článok opisoval príbeh, ktorý bol už vtedy na Slovensku známy, takže nešlo o nič prevratné, a ocitol sa v tom náhodou. Prezidenta ani protesty, samozrejme, nikto zo zahraničia neriadil.

Po smrti Jána a Martiny sa práca novinárov ešte viac dostala do verejnej debaty. Zmenilo sa vnímanie verejnosti?

Bezprostredne po vražde asi áno a veľká časť spoločnosti pochopila, ako naša práca vyzerá a že novinári a novinárky môžu byť pre svoju prácu aj vo fyzickom ohrození.

Podpora verejnosti mne a kolegom dodávala energiu v časoch, keď sme sa možno aj báli alebo sme boli demotivovaní. Postupne sa však vraciame k pôvodnému stavu a nedôvere, ktorú cítiť najviac na sociálnych sieťach.

Ak v nás niečo vzbudzuje pochybnosť či postranný úmysel, pozrime sa na vlastníkov. Z mojich skúseností sa každá redakcia snaží minimalizovať ich vplyv. Horšie je, keď sú vlastníci utajení.

Novinári a novinárky sú prenasledovaní v mnohých krajinách. Tým, že pôsobíš medzinárodne, poznáš niekoho, kto sa ocitol pre svoju prácu v ohrození života?

Nedávno som sa dozvedela, že kolegyňa Emilie van Outeren z holandských novín NRC písala o protestoch proti bieloruskej vláde a po zásahu projektilom skončila v nemocnici. Bola na operácii a dlho sa zotavovala. Nedala sa však zastrašiť a už znova pracuje.

Zrejme si uvedomila, do akých nebezpečných situácií sa dostávajú bežní ľudia, keď sa niečo také vážne stalo jej, a je dôležité zastať sa ich.

Z New York Times som zase poznala viacerých vojnových reportérov, ktorí boli v Iraku a v Afganistane a priniesli si odtiaľ hrozné skúsenosti. Tu na Slovensku je najhorší prípad Jána Kuciaka, svoje si zažili aj viacerí novinári a novinárky v 90. rokoch.

V súčasnosti sa obávame, ako na novinárov budú reagovať fanúšikovia extrémnej pravice, ktorých nenávistné výroky čítame na sociálnych sieťach. Dúfam však, že už žiadne násilie nezažijeme.

Ako tvoji kolegovia v zahraničí reagovali na správu o smrti slovenského novinára? 

V ten deň sa mi ozývali kolegovia zo všetkých novín, z agentúr a televízií, s ktorými som kedy spolupracovala. Hneď ráno som písala editorom New York Times a vysvetlila im, čo sa stalo. Najprv nikto z nás nechcel veriť, že by smrť mohla súvisieť s jeho prácou.

Aj ja som si hovorila, že sme na Slovensku, v Európskej únii a hádam sa nikto nepokúsil o úkladnú vraždu. Ešte v ten deň však na udalosť reagoval policajný prezident, ktorý ju spojil s novinárčinou a odvtedy sme mali všetci jasno. Na prvé zhromaždenie Za slušné Slovensko prišiel aj môj kolega z Varšavy a snažil sa chodiť na všetky protesty so mnou. Bola to veľká vec aj vo svetovom meradle, žiaľ.

Na Slovensku v posledných rokoch rastie vplyv konšpiračných médií. Ako si to vysvetľuješ? 

Vplyv konšpiračných médií súvisí s vysokou mierou nedôvery v inštitúcie. Ľudia potom neveria pravde ani faktom, a to u nich podporuje pocit, že sa nedá veriť nikomu. Na tom stavajú dezinformačné kampane. Hovoria, že svet ovládajú tajné skupiny, že nikto nejde protestovať z vlastnej vôle, že médiá niekto ovláda z pozadia.

Slovensko má v regióne výnimočné postavenie, v nedávnom prieskume organizácie Globsec sa ukázalo, že až takmer 60 % spoločnosti sa prikláňa ku konšpiráciám. Myslím si, že ich rozšíreniu výrazne pomohlo nastavenie sociálnych sietí, u nás hlavne Facebook.

Prečítajte si: Ako rozpoznať hoax? Základom je overiť si, či už o tom nepísali inde

Ako sa v tom dá zorientovať? Ako odlíšiť kvalitné médiá a poctivých novinárov od konšpirátorov?

V prvom rade treba hľadať zdroj informácií a zamyslieť sa, kto mi čo hovorí a prečo. Ak sa napríklad hovorí o koronavíruse, pozrime sa, či sa vyjadruje virológ, ktorý má za sebou odbornú skúsenosť, stavbár či zubár. Hoci je aj zubár lekár, neznamená to, že je odborník na vírusy.

Pri štandardných médiách si tiež vieme ľahko zistiť, kto v nich pracuje. Čím má médium známejšie meno, tým je väčšia istota, že ponúka overené informácie a dá sa na ne spoľahnúť.

Skúste si o novinách nájsť základné údaje, pozrieť si, kto ich vedie, kto ich sponzoruje, ako sú financované.

Používa médium priveľa anonymných zdrojov? Novinári nemajú problém podpísať sa pod svoje články, dezinformačná scéna však robí opak. Aj keď tradičné noviny nezverejnia meno zdroja, aspoň uvedú, že ho poznajú. Tradičné médiá sa skrátka snažia čo najmenej skrývať.

Veľa sa hovorí o financovaní médií. Mala si niekedy pochybnosť o článku kvôli vlastníkom novín, v ktorých vyšiel?

Keď som niekedy mala pochybnosti, stalo sa mi to pri médiách preukázateľne vlastnených finančnými skupinami. Na Slovensku je to veľký problém, ktorý ovplyvňuje kvalitu a slobodu médií. Na druhej strane, aspoň o vlastníkoch vieme, a môžeme si pri každom článku spraviť názor.

Ak v nás niečo vzbudzuje pochybnosť či postranný úmysel, pozrime sa na vlastníkov. Z mojich skúseností sa každá redakcia snaží minimalizovať ich vplyv. Horšie je, keď sú vlastníci utajení.

Oddelili sme tradičné médiá od konšpiračných. Kam zaradiť bulvár, ktorý tiež často pracuje s neoverenými informáciami? 

Bulvár vnímam ako samostatnú kategóriu, ktorá slúži skôr na pobavenie než na získanie serióznych informácií. Snaží sa šokovať, píše o celebritách a medzitým prináša aj správy o politike. Ak však chcete čítať o spoločnosti alebo o zahraničnej politike, odporúčam kvalitnejšie zdroje. Na druhej strane bulvár je stále o niečo lepší zdroj informácií než konšpiračné médiá.

Pochopeniu novinárov a kritickému mysleniu by na Slovensku určite pomohlo zavedenie mediálnej výchovy, a to na všetkých úrovniach škôl.

Zastrešuješ aktivity Fondu na podporu investigatívnej žurnalistiky. Prečo takýto fond u nás potrebujeme?

Fond vznikol v roku 2018 ako reakcia na vraždu Jána a Martiny s cieľom poskytnúť novinárom a novinárkam podporu. Hoci má každá redakcia vlastný biznis model, nie vždy dokáže zaplatiť dlhodobejšiu investigatívnu prácu.

Pochopeniu novinárov a kritickému mysleniu by na Slovensku určite pomohlo zavedenie mediálnej výchovy, a to na všetkých úrovniach škôl.

Ak chcú novinári robiť na zložitejších témach, ktoré si vyžadujú viac času, často si musia znížiť úväzok, prípadne to robia na úkor voľného času a nemajú prostriedky napríklad na cestovanie, hlbšie analýzy. Redakcie v tomto smere nie sú bohaté a v týchto situáciách môžu pomôcť naše granty.

Fond je zároveň podprogramom Novinárskej ceny, ktorou chceme vyslať signál, že u nás vzniká veľa kvalitnej žurnalistiky a že novinárom a novinárkam sa dá veriť.

Aktuálne prebieha hodnotenie súťažných príspevkov v rámci Novinárskej ceny, kde si tento rok aj v porote. Dajú sa z nich vyčítať nejaké trendy v súčasnej žurnalistike? 

V Novinárskej cene síce pôsobím prvý rok, ale nejaké trendy som si všimla. Napríklad, že kvalitná žurnalistika nevymrela a na Slovensku je veľa dobrého, čo čítať, čo vidieť, čo počúvať.

Novinári a novinárky tiež využívajú nové prostriedky, ako informácie podať, rozvíjajú dátovú žurnalistiku, k článkom prikladajú videá, podcasty, zvukové stopy, mapy či grafy. V redakciách sa presadzujú čoraz mladší autori, rastie nám silná nová generácia. Ukazuje sa, že podcastová scéna je u nás veľmi bohatá, že ideme s dobou a inšpirujeme sa vo svete.


Tento článok vznikol pri príležitosti Svetového dňa slobody tlače, ktorý si pripomíname 3. mája. Spoločnosti O2 záleží na slobode slova, preto prostredníctvom Férovej Nadácie O2 dlhodobo podporuje aktivity Fondu investigatívnej žurnalistiky a jeho prínos pri otváraní dôležitých tém. 

Miroslava Širotníková

Je novinárka a koordinátorka Novinárskej ceny a jej podprogramu Fondu na podporu investigatívnej žurnalistiky, ktoré patria k aktivitám Nadácie otvorenej spoločnosti. Pochádza z Trebišova, študovala žurnalistiku na Univerzite Komenského v Bratislave. Približne 10 rokov pôsobila na voľnej nohe a o Slovensku písala pre svetové médiá, ako sú New York Times, Balkan Insight, Channel 4 či Financial Times, spolupracovala aj so slovenskou tlačovou agentúrou SITA. 


Nezaťažia ani rozpočet, ani vaše ruky. Vybrali sme 4 ľahučké smartfóny, ktoré prekvapujú dizajnom aj vybavením

Čítaj viac

Čo všetko bolo v našej komunikačnej výbave vďaka technológiám a internetu? Pripravili sme nostalgickú jazykovú exkurziu

Čítaj viac

Zlepšite sa v cudzom jazyku cestou do práce. Vybrali sme 8 aplikácií, ktoré vás rozhovoria aj posilnia slovnú zásobu

Čítaj viac