Predmety s príbehmi Česko-Slovenska

História nie je len v učebniciach, ale skrýva sa aj v rodinných pokladoch či v každodenných predmetoch. Ich príbehy sú súčasťou rozsiahlej Česko-slovenskej/Slovensko-českej výstavy.

Slovenské národné múzeum a Národní muzeum si storočnicu od vzniku Československej republiky pripomínajú veľkou spoločnou výstavou, ktorú môžete na Bratislavskom hrade vidieť od 27. apríla do 9. septembra. Výstava mapuje dejiny spoločného štátu a života jeho obyvateľov vrátane osudových okamihov spoločných dejín.

Jej súčasťou sú aj príbehy spojené s rôznymi dobovými predmetmi, ktoré múzeá zozbierali od ľudí prostredníctvom verejnej výzvy. Ako sa veľké dejiny odrážali v predmetoch každodenného života, ukazujú aj nasledujúce tri autentické príbehy ilustrujúce rôzne spôsoby komunikácie a šírenia informácií v minulosti.

Michaela Homolová: Okupácia na vlnách tranzistora

„Tranzistorové rádio som dostala v roku 1965 od rodičov za výborný prospech a viaže sa k nemu príbeh z čias okupácie našej krajiny. Dvadsiateho prvého augusta 1968 som s rodičmi cestovala do Bratislavy. Spoločníkom na ceste bolo aj moje – vtedy nové – tranzistorové rádio značky Doris. Urobili sme od domu len zopár krokov, keď sme z rádia započuli oznam, že našu krajinu okupujú vojská Varšavskej zmluvy, hlásateľ vyzýval ľudí zachovať pokoj, bolo odporúčané nevzďaľovať sa podľa možnosti z miesta pobytu.

Okrem množstva tankov a okupačných vojakov sa na námestí zišli obyvatelia mesta, aby protestovali proti ich prítomnosti. Ľudia sa začali zásobovať potravinami, snažili sa cez médiá získať čo najviac informácií o tom, čo sa deje. Proti okupantom sa usilovali bojovať najrôznejšími spôsobmi – strhávaním názvov ulíc, smerovacích tabúľ, šírili sa rôzne letáky.“

Adriána Račková: Susedský telefón

„V 80. rokoch 20. storočia nemali všetci ľudia doma telefón. Ak chcel niekto niekomu zatelefonovať, použil telefón známych alebo išiel na poštu, kde spojovateľka prepojila hovor, ktorý bol spoplatnený. Veľmi často ľudia využívali telefóny v zamestnaní, ak k nim mali prístup. V našom paneláku sme dve rodiny mali telefón a zvyšných 14 rodín ho používalo. Niekedy do pokladničky dali 1 korunu alebo volali grátis. Čo neurobíte pre dobrého suseda?“

Juraj Zajonc: Malý zápisník veľkých dejín

„Po strýkovi môjho otca sa zachovali zápisník, fotografi e a pohľadnice z plavby z Vladivostoku, kam sa dostal ako legionár. Po prvej svetovej vojne, ale až v roku 1920, bol odtiaľ evakuovaný. Zápisky robil pri plavbe do Terstu od 23. 8. do 14. 10. 1920. Na fotkách sú asi momenty z jeho legionárskeho pobytu vo Vladivostoku. Pohľadnice sú z Hongkongu a z iných miest, kde loď počas plavby kotvila.

Zápisník som doma objavil ako žiak základnej školy, no nerozumel som, o čom hovorí. Iba od otca sme s bratom vedeli, že jeho strýko (nar. 1888) bol legionár. V škole nám ich význam v prvej svetovej vojne aj pri vzniku ČSR vysvetľovali negatívne. Zápisky sú síce krátke, no ide o konkrétne postrehy človeka z veľkých dejín týkajúcich sa aj Čechov a Slovákov. Ukázali mi, že veľké udalosti tvoria konkrétni ľudia, cez ktorých osudy možno najlepšie pochopiť dejiny vlastnej krajiny.“

Viac predmetov s príbehmi môžete spoznať na Česko-slovenskej/Slovensko-českej výstave alebo na www.cesko–slovensko.eu.

Páčil sa vám článok?
Slabé
12345
Loading...
Super

Špeciál o slobode tlače: Sloboda nie je samozrejmosť

Denne sme zaplavení množstvom informácií. Slobodný prístup k nim a kvalitnú žurnalistiku preto môžeme považovať za samozrejmú súčasť nášho života.

Skutočnosť, že to však úplne samozrejmé nie je, ukazuje nielen história, ale aj aktuálne domáce a zahraničné udalosti. Aj preto si 3. mája pripomíname Svetový deň slobody tlače a pri tejto príležitosti vám ponúkame špeciálne vydanie magazínu Sóda.

Nájdete v ňom nielen príbehy, ktoré opisujú slobodu médií v minulosti, ale aj tie, ktoré približujú jej súčasný stav aj budúcnosť. Veríme, že aj vďaka nim budeme ako spoločnosť lepšie rozumieť významu slobodných médií a kvalitnej žurnalistiky v každej demokratickej a spravodlivej krajine.

Na tvorbe tohto vydania sme už nejaký čas pracovali, keď Slovensko zasiahla vražda investigatívneho novinára Jána Kuciaka a jeho partnerky Martiny Kušnírovej. V momente, keď ho dokončujeme, je zatiaľ jasné len to, že tento zločin vyústil do masových protestov a do aktivizácie novinárov aj občianskej spoločnosti.

Túto iniciatívu vnímame ako znak, že sme sa poučili zo svojej minulosti. Vážime si dnešnú slobodu médií, transparentnosť a spravodlivosť. Veríme, že aj nasledujúcimi textami tieto postoje posilníme.

Ktoré udalosti formovali žurnalistiku v našej krajine? Pozrite si časovú os, ktorá zobrazuje tie najdôležitejšie momenty za posledných 70 rokov.  

S riaditeľom Slovenského národného múzea – Historického múzea Petrom Bartom sme sa porozprávali o cenzúre, jej príčinách a spôsoboch, akým sa šírili informácie, ktoré režim nepovoľoval. SNM sa stalo garantom celého tohto vydania

Výbuch Černobyľu, havária na Zlatých Pieskoch či filmy, ku ktorým ste sa za komunizmu jednoducho nedostali. Vybrali sme pre vás ukážky toho, ako vyzerala cenzúra v komunistickom Československu.

V socialistickom Československu bolo zakázaných nielen množstvo filmov, ale aj literatúry. Pripravili sme pre vás výber kníh, ktoré vtedajší režim nepovoľoval. Nájdete medzi nimi Tatarku, Mňačku či Orwella. Ak by ste chceli niektorou z týchto knižiek rozšíriť svoju domácu knižnicu, zapojte sa do našej súťaže.

V rozhovore s dcérou vydavateľa a spisovateľa Olega Pastiera, ktorý vydával aj samizdatovú literatúru, Luciou Pastierovou Čarnou sme sa spýtali nielen na to, ako otcove aktivity ovplyvnili jej život, ale aj akú váhu majú knihy v ľudskom živote.

Na obdobie samizdatov, ktorých šírenie podliehalo prísnym trestom, si pre Sódu zaspomínala aj jedna z osobností novembra ʼ89 František Mikloško.

Ako vyzerá sloboda tlače dnes a ako novinárčinu u nás menia udalosti posledných mesiacov? Svoj pohľad nám sprostredkoval novinár Adam Valček, ktorý v mienkotvornom denníku SME vedie investigatívne projekty.

Akým smerom sa bude uberať žurnalistika? Zmení sa jej podstata a ako na ňu vplýva technologický pokrok? Opýtali sme sa ľudí, ktorí sa novinárčine venujú profesionálne.

V kontexte slobody tlače sa spoločnosť O2 Slovakia spolu s ďalšími podobne zmýšľajúcimi slovenskými firmami rozhodla podporiť aj Fond pre investigatívnu žurnalistiku na Slovensku, ktorého vznik oznámili 3. mája na Novinárskych cenách. Tento spoločný fond bude v správe Nadácie otvorenej spoločnosti a jeho cieľom je nielen oceňovať výnimočnú prácu investigatívnych novinárov, ale jednotliví novinári sa tu budú môcť uchádzať aj o podporu pre svoje konkrétne investigatívne projekty.

Garantom tohto vydania je Slovenské národné múzeum – Historické múzem, ktoré s českým Národním muzeom pripravilo veľkú spoločnú výstavu k storočnici od vzniku Československej republiky.


Férová Nadácia O2 prerozdelí na projekty k 30. výročiu Nežnej revolúcie 30 000 €

Férová Nadácia O2 spúšťa nový grantový program. V rámci tohto ročníka, ktorý nesie názov Sloboda nie je samozrejmosť, podporí projekty, ktoré mladým približujú demokraciu a slobodu.

O2 pravidelne, už niekoľko rokov, pripomína udalosti 17. novembra 1989 a hodnoty s ním spojené. Tento rok k svojim aktivitám pridá aj grantovú výzvu Férovej nadácie O2. K 30. výročiu Nežnej revolúcie prerozdelí sumu 30 000 €.

Nadácia podporí projekty, ktoré mladým priblížia hodnoty slobody a demokracie

Tento ročník grantového programu Férovej nadácie O2 pod názvom Sloboda nie je samozrejmosť sa bude niesť v duchu 30. výročia Nežnej revolúcie. Férová nadácia podporí projekty, ktoré mladým ľuďom pripomenú a priblížia hodnoty slobody a demokracie sumou spolu až 30 000 €.

„O2 sa pripomínaniu hodnôt slobody a demokracie venuje systematicky už niekoľko rokov. Považujeme preto za prirodzené ísť tento rok ešte ďalej a pri príležitosti 30. výročia Novembra 89 chceme prostredníctvom Férovej nadácie O2 pomôcť takým verejnoprospešným a neziskovým projektom, ktoré sa snažia mladým ľuďom ukázať a vysvetliť význam týchto udalostí a hodnôt,“ hovorí Peter Gažík, generálny riaditeľ O2 Slovakia a predseda správnej rady Férovej nadácie O2.

„Nie sú totiž len historickým momentom, ale aj niečím, čo veľmi silno vplýva na našu prítomnosť a na to, že žijeme v slobodnej demokratickej krajine, kde sa nemusíme báť vyjadriť svoj názor, či už ide o jednotlivcov, alebo o značky,“ dopĺňa.

Podmienkou prihlásenia projektov je ich verejnoprospešný účel a zameranie na širokú cieľovú skupinu. Prihlásiť sa môžu inovatívne a kreatívne projekty, ktoré zaujímavým a invenčným spôsobom mladej generácii vysvetľujú udalosti Nežnej revolúcie a hodnoty, ktoré nám priniesla.

„Každoročne stojíme pred výzvou, ako upútať pozornosť generácie, ktorá novembrové udalosti nezažila a rovnako nemá skúsenosti ani s režimom pred rokom 1989, aby sme zdôraznili dôležitosť hodnôt, ktoré Nežná revolúcia priniesla. Rozhodli sme sa preto podporiť také projekty, ktoré budú schopné toto posolstvo prerozprávať mladým formou, ktorá im je najbližšia,“ približuje Tereza Molnár, šéfka komunikácie O2 Slovakia zodpovedná za Férovú nadáciu O2.

O grant sa môžu zapojiť projekty zamerané na vzdelávanie aj umenie

Projekty pritom môžu byť zamerané na rôzne oblasti, či už na inovatívne vzdelávanie, ktorému sa Férová nadácia O2 venuje už dlhodobo, ale aj na literatúru, na umenie, na hudbu či na technológie. „Fantázii sa medze nekladú a my vo Férovej nadácii O2 budeme veľmi radi, ak budeme môcť byť súčasťou mnohých skvelých projektov, ktoré vynikajú unikátnosťou či kreativitou,“ dodáva.

Aj tento rok bude projekty posudzovať Správna rada Férovej nadácie O2 v zložení Peter Gažík, Michal Meško a Juraj Vaculík.

„November 89 bol pre mňa jednou z rozhodujúcich životných etáp. Nie tým, že som sa stal jedným zo študentských lídrov, spoznal som fantastických ľudí, ktorí napriek strachu, obavám a s vedomím, že riskujeme úplne všetko si povedali, že už dosť a odmietli ďalej žiť v klamstve, neslobode a beznádeji,“ hovorí Juraj Vaculík, jeden zo študentských lídrov Nežnej revolúcie, v súčasnsoti úspešný podnikateľ, spoluzakladateľ AeroMobilu aj reklamnej agentúry Made by Vaculik a zároveň člen správnej rady Férovej nadácie O2.

„Tým, že sme neboli ticho a v priebehu pár dní sa k nám pripojili mnohé výrazné osobnosti a hlavne masy, umožnili, že posledných 30 rokov žijeme v omnoho lepších časoch, aj keď sme oprávnene nie vždy spokojní. A to je dobre, pretože sloboda nie je zadarmo, treba ju chrániť a kultivovať každodennými činmi, morálkou a správaním,“ hovorí o dôležitosti slobody v našich životoch.

Ako sa prihlásiť

Stojíte za zaujímavým projektom, ktorý mladým ľuďom pripomína a priblížuje hodnoty slobody a demokracie? Prihlášku do grantového programu môžete odovzdať prostredníctvom online formulára na www.o2.sk/sloboda do polnoci 30. júna 2019.

Pred podaním prihlášky odporúčame preštudovať si štatút grantového programu Sloboda nie je samozrejmosť na stránke Férovej Nadácie O2.


Vybrali sme 11 najlepších smartfónov z júnovej ponuky

Čítaj viac

Huawei 1+1: získajte k smartfónu Huawei aj druhý telefón alebo hodinky

Čítaj viac

Férová Nadácia O2 prerozdelí na projekty k 30. výročiu Nežnej revolúcie 30 000 €

Čítaj viac