Predmety s príbehmi Česko-Slovenska

História nie je len v učebniciach, ale skrýva sa aj v rodinných pokladoch či v každodenných predmetoch. Ich príbehy sú súčasťou rozsiahlej Česko-slovenskej/Slovensko-českej výstavy.

Slovenské národné múzeum a Národní muzeum si storočnicu od vzniku Československej republiky pripomínajú veľkou spoločnou výstavou, ktorú môžete na Bratislavskom hrade vidieť od 27. apríla do 9. septembra. Výstava mapuje dejiny spoločného štátu a života jeho obyvateľov vrátane osudových okamihov spoločných dejín.

Jej súčasťou sú aj príbehy spojené s rôznymi dobovými predmetmi, ktoré múzeá zozbierali od ľudí prostredníctvom verejnej výzvy. Ako sa veľké dejiny odrážali v predmetoch každodenného života, ukazujú aj nasledujúce tri autentické príbehy ilustrujúce rôzne spôsoby komunikácie a šírenia informácií v minulosti.

Michaela Homolová: Okupácia na vlnách tranzistora

„Tranzistorové rádio som dostala v roku 1965 od rodičov za výborný prospech a viaže sa k nemu príbeh z čias okupácie našej krajiny. Dvadsiateho prvého augusta 1968 som s rodičmi cestovala do Bratislavy. Spoločníkom na ceste bolo aj moje – vtedy nové – tranzistorové rádio značky Doris. Urobili sme od domu len zopár krokov, keď sme z rádia započuli oznam, že našu krajinu okupujú vojská Varšavskej zmluvy, hlásateľ vyzýval ľudí zachovať pokoj, bolo odporúčané nevzďaľovať sa podľa možnosti z miesta pobytu.

Okrem množstva tankov a okupačných vojakov sa na námestí zišli obyvatelia mesta, aby protestovali proti ich prítomnosti. Ľudia sa začali zásobovať potravinami, snažili sa cez médiá získať čo najviac informácií o tom, čo sa deje. Proti okupantom sa usilovali bojovať najrôznejšími spôsobmi – strhávaním názvov ulíc, smerovacích tabúľ, šírili sa rôzne letáky.“

Adriána Račková: Susedský telefón

„V 80. rokoch 20. storočia nemali všetci ľudia doma telefón. Ak chcel niekto niekomu zatelefonovať, použil telefón známych alebo išiel na poštu, kde spojovateľka prepojila hovor, ktorý bol spoplatnený. Veľmi často ľudia využívali telefóny v zamestnaní, ak k nim mali prístup. V našom paneláku sme dve rodiny mali telefón a zvyšných 14 rodín ho používalo. Niekedy do pokladničky dali 1 korunu alebo volali grátis. Čo neurobíte pre dobrého suseda?“

Juraj Zajonc: Malý zápisník veľkých dejín

„Po strýkovi môjho otca sa zachovali zápisník, fotografi e a pohľadnice z plavby z Vladivostoku, kam sa dostal ako legionár. Po prvej svetovej vojne, ale až v roku 1920, bol odtiaľ evakuovaný. Zápisky robil pri plavbe do Terstu od 23. 8. do 14. 10. 1920. Na fotkách sú asi momenty z jeho legionárskeho pobytu vo Vladivostoku. Pohľadnice sú z Hongkongu a z iných miest, kde loď počas plavby kotvila.

Zápisník som doma objavil ako žiak základnej školy, no nerozumel som, o čom hovorí. Iba od otca sme s bratom vedeli, že jeho strýko (nar. 1888) bol legionár. V škole nám ich význam v prvej svetovej vojne aj pri vzniku ČSR vysvetľovali negatívne. Zápisky sú síce krátke, no ide o konkrétne postrehy človeka z veľkých dejín týkajúcich sa aj Čechov a Slovákov. Ukázali mi, že veľké udalosti tvoria konkrétni ľudia, cez ktorých osudy možno najlepšie pochopiť dejiny vlastnej krajiny.“

Viac predmetov s príbehmi môžete spoznať na Česko-slovenskej/Slovensko-českej výstave alebo na www.cesko–slovensko.eu.

Páčil sa vám článok?
Slabé
12345 (No Ratings Yet)
Loading...
Super

Špeciál o slobode tlače: Sloboda nie je samozrejmosť

Denne sme zaplavení množstvom informácií. Slobodný prístup k nim a kvalitnú žurnalistiku preto môžeme považovať za samozrejmú súčasť nášho života.

Skutočnosť, že to však úplne samozrejmé nie je, ukazuje nielen história, ale aj aktuálne domáce a zahraničné udalosti. Aj preto si 3. mája pripomíname Svetový deň slobody tlače a pri tejto príležitosti vám ponúkame špeciálne vydanie magazínu Sóda.

Nájdete v ňom nielen príbehy, ktoré opisujú slobodu médií v minulosti, ale aj tie, ktoré približujú jej súčasný stav aj budúcnosť. Veríme, že aj vďaka nim budeme ako spoločnosť lepšie rozumieť významu slobodných médií a kvalitnej žurnalistiky v každej demokratickej a spravodlivej krajine.

Na tvorbe tohto vydania sme už nejaký čas pracovali, keď Slovensko zasiahla vražda investigatívneho novinára Jána Kuciaka a jeho partnerky Martiny Kušnírovej. V momente, keď ho dokončujeme, je zatiaľ jasné len to, že tento zločin vyústil do masových protestov a do aktivizácie novinárov aj občianskej spoločnosti.

Túto iniciatívu vnímame ako znak, že sme sa poučili zo svojej minulosti. Vážime si dnešnú slobodu médií, transparentnosť a spravodlivosť. Veríme, že aj nasledujúcimi textami tieto postoje posilníme.

Ktoré udalosti formovali žurnalistiku v našej krajine? Pozrite si časovú os, ktorá zobrazuje tie najdôležitejšie momenty za posledných 70 rokov.  

S riaditeľom Slovenského národného múzea – Historického múzea Petrom Bartom sme sa porozprávali o cenzúre, jej príčinách a spôsoboch, akým sa šírili informácie, ktoré režim nepovoľoval. SNM sa stalo garantom celého tohto vydania

Výbuch Černobyľu, havária na Zlatých Pieskoch či filmy, ku ktorým ste sa za komunizmu jednoducho nedostali. Vybrali sme pre vás ukážky toho, ako vyzerala cenzúra v komunistickom Československu.

V socialistickom Československu bolo zakázaných nielen množstvo filmov, ale aj literatúry. Pripravili sme pre vás výber kníh, ktoré vtedajší režim nepovoľoval. Nájdete medzi nimi Tatarku, Mňačku či Orwella. Ak by ste chceli niektorou z týchto knižiek rozšíriť svoju domácu knižnicu, zapojte sa do našej súťaže.

V rozhovore s dcérou vydavateľa a spisovateľa Olega Pastiera, ktorý vydával aj samizdatovú literatúru, Luciou Pastierovou Čarnou sme sa spýtali nielen na to, ako otcove aktivity ovplyvnili jej život, ale aj akú váhu majú knihy v ľudskom živote.

Na obdobie samizdatov, ktorých šírenie podliehalo prísnym trestom, si pre Sódu zaspomínala aj jedna z osobností novembra ʼ89 František Mikloško.

Ako vyzerá sloboda tlače dnes a ako novinárčinu u nás menia udalosti posledných mesiacov? Svoj pohľad nám sprostredkoval novinár Adam Valček, ktorý v mienkotvornom denníku SME vedie investigatívne projekty.

Akým smerom sa bude uberať žurnalistika? Zmení sa jej podstata a ako na ňu vplýva technologický pokrok? Opýtali sme sa ľudí, ktorí sa novinárčine venujú profesionálne.

V kontexte slobody tlače sa spoločnosť O2 Slovakia spolu s ďalšími podobne zmýšľajúcimi slovenskými firmami rozhodla podporiť aj Fond pre investigatívnu žurnalistiku na Slovensku, ktorého vznik oznámili 3. mája na Novinárskych cenách. Tento spoločný fond bude v správe Nadácie otvorenej spoločnosti a jeho cieľom je nielen oceňovať výnimočnú prácu investigatívnych novinárov, ale jednotliví novinári sa tu budú môcť uchádzať aj o podporu pre svoje konkrétne investigatívne projekty.

Garantom tohto vydania je Slovenské národné múzeum – Historické múzem, ktoré s českým Národním muzeom pripravilo veľkú spoločnú výstavu k storočnici od vzniku Československej republiky.


Špeciálna ponuka 96 hodín s Huawei je tu: Získajte vybrané modely s veľkou zľavou

Čítaj viac

Lifetech: Čo je nové