10 slovenských múzeí, ktoré sa oplatí preskúmať

Zvažujete menší výlet, no neviete, kam sa vybrať? Navštívte niektoré z pekných slovenských múzeí.

Keď sa vonku ochladí, neznamená to, že musíte zostať sedieť pred televízorom. Skúste dať šancu slovenským múzeám. Mnohé z nich ponúkajú zaujímavé spôsoby, ako stráviť s rodinou príjemné chvíle. Vybrali sme pre vás desiatku múzeí, ktoré určite stoja za návštevu.

Podeľte sa o svoje zážitky z návštev slovenských múzeí vďaka rýchlej 4G sieti od O2. Viac informácií

Múzeum Slovenského národného povstania v Banskej Bystrici

Múzeum Slovenského národného povstania sa nachádza v Banskej Bystrici – v meste, kde 29. augusta 1944 vypuklo druhé najväčšie protifašistické povstanie v Európe. Monumentálna budova, v ktorej sídli, je v strede symbolicky predelená a predstavuje tragický zlom v dejinách – 2. svetovú vojnu. Súčasťou múzea je aj skanzen ťažkej bojovej techniky, ktorý sa nachádza v areáli pamätníka.

Múzeum dopravy v Bratislave

Bratislavské Múzeum dopravy sleduje historický vývoj áut a ich predchodcov. V zbierke nájdete zopár skutočne pozoruhodných starých kúskov – prvé motorové vozidlá, ktoré sa ponášajú skôr na koče, krásne veterány, staré autobusy aj pretekárske tátoše. Ak vás fascinuje technika a história, toto múzeum by ste určite mali navštíviť.

Mincovňa v Kremnici

Kremnická mincovňa je jedným z najstarších nepretržite fungujúcich podnikov na svete. Mincové produkty vyrába už od roku 1328, teda takmer sedem storočí. Jej súčasťou je expozícia historických raziacich strojov, ktoré razili mince pre desiatky štátov z celého sveta.

Múzeum bábkarských kultúr a hračiek na hrade Modrý Kameň

Na hrade Modrý Kameň sa nachádza skutočne originálne múzeum, ktoré sa zameriava na históriu bábkového divadla a hračiek. Ak toto malebné miesto navštívite, môžete si prezrieť napríklad najstaršiu hračku nájdenú na území Slovenska z roku 1500 pred naším letopočtom, krásne tradičné marionety slovenských kočovných bábkarov, ale aj viaceré televízne hviezdy – Drobčeka z Matelka či Kuka z relácie Od Kuka do Kuka. Zaslúžené prázdniny si tu v skvelej spoločnosti užívajú aj obľúbené O2 maňušky.

Východoslovenské múzeum v Košiciach

Východoslovenské múzeum v Košiciach je jedno z najstarších a najvýznamnejších múzeí na Slovensku. V súčasnosti ponúka viacero pútavých expozícií ako Košický zlatý poklad v historickej budove múzea alebo výstavy Miklušovská väznica a Katov byt, Dom remesiel či Kazematy. Súčasťou múzea je aj Pamätný dom Františka II. Rákocziho – Rodošto, ktorý nájdete v areáli Katovej bašty.

Užitočný tip: Naplánujte si návštevu múzea na prvú nedeľu v mesiaci. Práve vtedy má totiž väčšina múzeí voľný vstup.

Prírodovedné múzeum v Bratislave

Prírodovedné múzeum sa nachádza na nábreží Dunaja v sídelnej budove Slovenského národného múzea. Disponuje zbierkou približne 2,5 milióna predmetov, čo ho zaraďuje medzi významné európske prírodovedné múzeá. Pútavé exponáty ako model dinosaura z Vysokých Tatier či šesťmetrová dunajská ryba vyza a množstvo ďalších určite zaujmú deti aj dospelých.

Banské múzeum v prírode v Banskej Štiavnici

Banské múzeum v prírode sa nachádza na okraji Banskej Štiavnice pod tajchom Klinger. Ako najstaršia a najrozsiahlejšia banícka expozícia na Slovensku ukazuje vývoj baníctva od stredoveku až po súčasnosť. Najzaujímavejšou časťou je unikátna podzemná prehliadka štôlne Bartolomej, ktorú návštevníci absolvujú vystrojení prilbou, plášťom a lampou.

Múzeum na zámku v Bojniciach

Bojnický zámok je jedna z najromantickejších a najnavštevovanejších kultúrnych pamiatok v strednej Európe. V súlade so želaním jej posledného majiteľa grófa Pálffyho dnes zámok slúži ako múzeum, ktoré určite stojí za návštevu. Okrem nádherne zdobeného interiéru je zaujímavou súčasťou prehliadky aj návšteva travertínovej jaskyne v hradnom podzemí.

Slovenské múzeum ochrany prírody a jaskyniarstva v Liptovskom Mikuláši

Celoslovenské špecializované múzeum tvoria dve základné expozície. Prvá sa venuje slovenskej prírode so zameraním na chránené druhy, druhá zase jaskyniam a jaskyniarstvu. Samostatná časť je vyhradená aktivitám človeka v prírode, či už hospodárskym alebo voľnočasovým. Súčasťou prehliadky je aj možnosť vystúpiť na rozhľadňu, odkiaľ sa ponúka malebný výhľad na dominanty Liptovského Mikuláša a na okolité hory.

Múzeum TANAP-u v Tatranskej Lomnici

Už takmer 50 rokov víta návštevníkov Múzeum Tatranského národného parku (skrátene TANAP) v budove, ktorá má svojím trojuholníkovým tvarom pripomínať štíty Tatier. Jednotlivé expozície predstavujú návštevníkom tatranskú prírodu, dejiny osídľovania Tatier, ako aj hmotnú a duchovnú kultúru ľudu z podtatranských a tatranských obcí.

Podeľte sa o svoje zážitky zo spoznávania slovenských múzeí vďaka rýchlemu a spoľahlivému mobilnému internetu od O2, ktorý je vďaka 4G sieti dostupný už pre 97 % obyvateľov Slovenska. Viac informácií nájdete na www.o2.sk/4g.

Páčil sa vám článok?
Slabé
12345
Loading...
Super

Fyzioterapeut Mateja Tótha radí rodičom: Všímajte si, ako vaše dieťa sedí, aj ako sa hrá

„Ak sa dieťa venuje rôznym pohybovým aktivitám, v centrálnej nervovej sústave si vytvára programy, z ktorých neskôr môže ťažiť práve v špecializovanej príprave,“ hovorí Denis Freudenfeld.

Denis Freudenfeld pôsobil ako dvorný fyzioterapeut biatlonistky Naste Kuzminovej a dlhodobo spolupracuje s atlétom Matejom Tóthom, ktorého sprevádzal na nejednej olympiáde. Porozprávali sme sa s ním o dôležitosti pohybu pre dnešné deti aj o zdravotných problémoch, ktoré ich trápia.

V rozhovore sa ďalej dozviete:

  • ako pandémia ovplyvnila pohyb detí,
  • na ktoré signály tela by rodičia mali u detí dávať pozor,
  • kedy treba vyhľadať fyzioterapeuta,
  • prečo treba venovať pozornosť správnemu dýchaniu.

Ako rozhýbať deti doma? Zacvičte si spolu s nimi podľa videí O2 Športovej akadémie Mateja Tótha

Ste fyzioterapeutom najúspešnejších slovenských športovcov. V čom presne spočíva vaša práca?

Pracujem vo Vojenskom športovom centre DUKLA v Banskej Bystrici ako fyzioterapeut, ktorý sa stará o talentovaných športovcov. V centre zabezpečujeme prípravu štátnej športovej reprezentácie Slovenska na rôznych súťažiach a olympiádach.

Mojou úlohou ako fyzioterapeuta je diagnostika, liečba a prevencia rôznych pohybových problémov. To znamená, že občas pomasírujem alebo ponaprávam a ak za mnou príde športovec s nejakým problémom, diagnostikou sa snažím zistiť, z ktorej časti tela pochádza. Často sa totiž stáva, že problém je prenesený. To znamená, že niekoho bolí koleno, no v skutočnosti bolesť spočíva v zlom postavení chodidla, v posunutej panve alebo jej príčinou môžu byť aj kríže.

Niekedy je to taká detektívka, pri ktorej vyšetrujem konkrétneho športovca, a po následnej diagnostike sa cvičeniami snažíme uvoľniť alebo posilniť určité svalové partie na tele, ktoré jeho problém vyvolávajú.

Vychádzate pri svojej práci z konkrétnej metodiky?

Pracujem najmä s dynamickou neuromuskulárnou stabilizáciou. Je to metodika založená na dýchacích cvičeniach, pri ktorých sa svaly uvoľňujú. Dokonca aj bez toho, aby ich bolo nutné stláčať či klasicky masírovať. Pri práci so športovcami sa venujeme riadeniu ich pohybu. To znamená, že sa učíme novému pohybu alebo ho naprávame a dávame mu iný rozsah.

S Matejom spolu cvičíme, a keď treba, poskytujem mu regeneračné procedúry. Často pozeráme jeho videá z tréningu a na základe nich sa snažíme zdokonaliť jeho techniku, aby bol jeho pohyb ekonomickejší a rýchlejší a aby svoje telo čo najmenej preťažoval.

Mnohým rodičom by som odporučil, aby po skončení pandémie so svojimi deťmi navštívili pediatra. Dieťa sa nemusí sťažovať na bolesť, ale je možné, že diagnostikou sa odhalí, že niečo naozaj nie je v poriadku.

Fyzioterapia upozorňuje na dôležitosť správneho pohybu. Ako veľmi je dôležitý pohyb pre deti a ako ho ovplyvnila pandémia?

Každé dieťa sa potrebuje hýbať – pohyb je pre jeho vývoj nesmierne dôležitý. Keď sú deti v škole, hýbu sa často. Po skončení hodiny vstanú, vyjdú na chodbu, naháňajú sa, majú hodinu telesnej výchovy, jednoducho stále niečo robia.

Je dôležité uvedomiť si, že kostra dieťaťa potrebuje pre svoj zdravý vývoj určité antigravitačné zaťaženie – nielen chrbtice, ale aj končatín. Tak ako sa vyvíja kostra, menia sa aj uhly v kĺboch. Bedrové i ramenné kĺby sa u malých detí vždy prispôsobujú záťaži, u väčších detí kosti zosilňujú.

Keď dieťa stojí alebo sa pohybuje, má zaťažené dolné končatiny i kardiovaskulárny aparát. Pri dištančnej výučbe sa to nedeje, pretože deti presedia celé hodiny doma pri počítači a mobile a nemajú zabezpečený dostatočný pohyb. Ten veľmi ovplyvňuje aj psychika, ktorá sa premieta do tela a pohybového aparátu detí.

Dôležitá je aj socializácia detí a správna dávka súťaživosti. Svoje tu zohráva už len to, že človek rozpráva a gestikuluje, používa reč tela. Zdravý vývoj dieťaťa značne ovplyvňuje aj obezita, ktorá neraz obmedzuje jeho pohyb, pričom dôsledky sa prejavia až o rok alebo o dva.

Čo by si mali všímať rodičia na svojich deťoch? 

Najdôležitejšie je všímať si guľatý chrbátik, kolienka a chodidlá. V prvom rade by mali sledovať, ako ich dieťa sedí. Či má guľatý, alebo vystretý chrbát, či nemá predsunutú hlavu, alebo či jeho krčná chrbtica nie je veľmi zaklonená.

Keď sa dieťa hrá a čupne si, je dôležité všímať si, či mu idú kolienka k sebe, alebo či nemá vytočené chodidlá do strany.

Kedy je čas vyhľadať fyzioterapeuta?

Ak napríklad rodič upozorní dieťa na zlé držanie tela a aj napriek tomu ho nedokáže korigovať, je to jasný signál, že niečo nie je v poriadku. Ak mu odstávajú rebrá, má preliačený hrudník alebo sa mu prepadáva klenba chodidiel, prípadne má nohy do X (kolená vbočené dovnútra k sebe), je čas vyhľadať odborníka.

Mnohým rodičom by som odporučil, aby po skončení pandémie so svojimi deťmi navštívili pediatra. Dieťa sa nemusí sťažovať na bolesť, ale je možné, že diagnostikou sa odhalí, že niečo naozaj nie je v poriadku. Vtedy mu dokáže pomôcť práve fyzioterapeut, ktorý mu nastaví potrebné cvičenia.

Dieťaťu nestačí kúpiť kolobežku a povedať si, že to stačí. Potrebuje aj hrať sa s loptou, šplhať po strome, bicyklovať sa a robiť rôzne iné aktivity. Pohyb by mal preň byť predovšetkým zábavou.

Veľa hovoríte aj o správnom dýchaní a potrebe bránicového dýchania, ku ktorému vediete aj športovcov. V čom je takéto dýchanie prínosné?

Rodič si niekedy môže myslieť, ako veľmi je jeho dieťa ohybné a flexibilné a ako dobre trénuje, pričom nevidí, že jeden pohyb nahrádza druhým alebo k nemu pridružuje ďalšie pohyby. Dýchanie u detí sa dnes mení, preto je nesmierne dôležité venovať mu pozornosť.

U nás pracujeme s vývojovou kineziológiou, ktorú cvičíme aj spolu s Matejom. Ide o jednoduché cviky, pri ktorých sa napodobňujú vývojové fázy dieťaťa a ktorých základom má byť bránicové dýchanie, treba teda správne dýchať do brucha. Bránica totiž nemá len dychovú, ale aj stabilizačnú posturálnu funkciu. Stabilizuje telo, čím pomáha, aby bol pohyb človeka jednoduchší a efektívnejší.

Dýchanie do brucha zabezpečuje pevnosť celej pohybovej sústavy. Pohyb je tak oveľa menej závislý od svalov a energeticky menej náročný.

Koľko času by mali deti tráviť pohybom?

Je to veľmi individuálne a závisí to od mnohých faktorov. Určite by však športové aktivity nemali rodičia deťom nanucovať. Treba brať do úvahy, či ide o malé dieťa, alebo tínedžera. Malé deti by mali mať zabezpečenú rôznorodosť pohybu, nemali by sme ich však dlhodobo zaťažovať. Staršie deti potrebujú viac trénovať.

Dôležitú úlohu v tom zohráva aj psychika, ktorú treba rešpektovať. Najlepšia je zlatá stredná cesta, ktorá sa u detí prejavuje príjemnou únavou, keď už nemajú chuť vymýšľať nič iné.

Čítajte aj: Príklad rodičov je pre deti dôležitý nielen v čase pandémie, hovorí detský tréner

Dieťa by malo robiť to, čo ho baví, rodič by sa preto nemal sústrediť iba na konkrétny šport. Potrebuje prirodzený pohyb. Nestačí mu kúpiť kolobežku a povedať si, že to stačí. Dieťa potrebuje aj hrať sa s loptou, šplhať po strome, bicyklovať sa a robiť rôzne iné aktivity. Pohyb by mal preň byť predovšetkým zábavou.

Ak dieťa robí nejaký šport v mladom veku, malo by ho robiť pre radosť, určite neodporúčam ťažké tréningy. Dieťa by si v prvom rade malo šport užívať. Nemalo by preň byť povinnosťou tvrdo sa orientovať na výkon.

Veľkou témou je špecializácia detí na konkrétny šport, s ktorou sa často začína veľmi skoro. Kedy by s ňou dieťa malo začať?

Závisí od druhu športu, ktorému sa dieťa venuje. Odporúčam s ním však začať až na druhom stupni základnej školy. Ak dieťa robí nejaký šport v mladom veku, malo by ho robiť pre radosť, určite neodporúčam ťažké tréningy. Dieťa by si v prvom rade malo šport užívať. Nemalo by preň byť povinnosťou tvrdo sa orientovať na výkon.

Ak je dieťa malé, je dobré, aby malo zabezpečenú rôznorodosť pohybu. Môže sa naučiť niečo z gymnastiky a z koordinačných cvičení pri rôznych druhoch športu, môže si precvičovať vytrvalosť i rýchlosť.

Dieťa je ako špongia − od útleho veku nasáva informácie. Ak sa venuje rôznym pohybovým aktivitám, v centrálnej nervovej sústave si vytvára programy, z ktorých neskôr môže ťažiť práve v špecializovanej príprave.

Deti sa veľa učia pozorovaním alebo napodobňovaním, keď im niekto niečo vysvetľuje. Počúvajú, vidia, vnímajú, premietajú si to do tela a daný pohyb napodobňujú a kreujú. Voláme to motorické učenie, ktoré pomáha aj pri rozvoji koordinácie a iných pohybových kvalít. Čím viac sa teda dieťa učí, tým viac to zužitkuje v budúcnosti.

Na pohyb detí je zameraná aj O2 Športová akadémia Mateja Tótha, ktorá v čase zatvorených škôl a prerušených krúžkov začala zverejňovať videá na cvičenie doma. V čom vidíte ich hlavný prínos?

Akadémia je zameraná predovšetkým na deti na prvom stupni základných škôl, kde sa venujeme všeobecnému pohybovému rozvoju dieťaťa. Deti prostredníctvom hravých online videí Telesnej na doma môžu získať správny športový základ, ale aj pozitívny vzťah k pohybu.

Je to skvelá pomôcka pre rodičov i pre deti, ktoré počas pandémie nemohli chodiť do školy, a tak boli odrezané od pohybových aktivít, na ktoré boli zvyknuté. Cvičiť tak môžu v domácom prostredí. Tu je dôležité podotknúť, že nestačí iba cvičiť, treba aj vedieť, ako správne cvičiť, ako pri cvičení funguje telo, a to všetko Akadémia deti učí.

Denis Freudenfeld

Je jedným z najuznávanejších slovenských fyzioterapeutov. Fyzioterapii sa venuje od roku 2000, od roku 2005 pôsobí vo Vojenskom športovom centre DUKLA v Banskej Bystrici. Na konte má veľa úspechov so špičkovými slovenskými športovcami. Pri svojej práci kladie dôraz na dynamickú neuromuskulárnu stabilizáciu, ktorej priekopníkom bol český fyzioterapeut Pavel Kolář. Pochádza zo Žiliny, momentálne žije v Banskej Bystrici, má dve deti.


Nezaťažia ani rozpočet, ani vaše ruky. Vybrali sme 4 ľahučké smartfóny, ktoré prekvapujú dizajnom aj vybavením

Čítaj viac

Čo všetko bolo v našej komunikačnej výbave vďaka technológiám a internetu? Pripravili sme nostalgickú jazykovú exkurziu

Čítaj viac

Zlepšite sa v cudzom jazyku cestou do práce. Vybrali sme 8 aplikácií, ktoré vás rozhovoria aj posilnia slovnú zásobu

Čítaj viac