14 slovenských unikátov, ktoré presahujú hranice

Tieto pamiatky patria k tomu najlepšiemu, čo doma máme. Majú prvenstvá v Európe a niektoré aj vo svete.

Na Sóde pravidelne pripravujeme články o krásach a zaujímavostiach našej krajiny. Písali sme už napríklad o prírodnýchtechnických skvostoch, jaskyniach či záhadných lokalitách. Tentokrát sme sa rozhodli zostaviť zoznam pamiatok, ktoré si držia určité prvenstvo nielen u nás, ale aj v zahraničí.

Tieto rekordné unikáty patria k tomu najlepšiemu, čo doma máme.

Najstaršia mincovňa na svete

[lnk url="https://upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/d/d4/Kremnica_-_Mincov%C5%88a_%281%29.jpg"]Zdroj: Wikimedia Commons, Autor: Ladislav Luppa[/lnk]

Kremnická mincovňa je jedným z najstarších nepretržite fungujúcich podnikov na svete. Mincové produkty vyrába už od roku 1328, teda takmer sedem storočí. Vyrábali sa tu aj slávne zlaté dukáty, ktoré boli považované za najtvrdšiu menu v stredovekej Európe a neskôr strieborné toliare.

Kremnická mincovňa bola jedným z najdôležitejších centier mincovníctva v habsburskej monarchii. Za panovania cisárovnej Márie Terézie sa v Kremnici razilo väčšie množstvo mincí, než vo všetkých mincovniach monarchie dovedna.

Dnes sa tu razia slovenské euromince a mince ďalších krajín, ktoré nájdete po celom svete.

Najvyšší drevený gotický oltár na svete

Neskorogotické dielo rezbára Majstra Pavla z Levoče sa nachádza v levočskom Chráme svätého Jakuba. Meria 18,6 metra a jeho šírka dosahuje 6,27 metra.

Jeden z najväčších sintrových útvarov na svete

Nazýva sa Kvapeľ rožňavských jaskyniarov a nájdete ho v Krásnohorskej jaskyni. Je jedným z najväčších kvapľov na svete a donedávna bol zapísaný v Guinessovej knihe rekordov ako najväčší. Má úctyhodných 34 metrov a váží 2000 ton.

Najväčšie a najstaršie opálové bane na svete

Medzi obcami Zlatá baňa a Červenica, asi tridsať kilometrov od Prešova, sa nachádza výnimočný unikát aj na celosvetové pomery. Opálové bane takéhoto rozsahu a s takou dlhou históriou ťažby sa nenachádzajú nikde na svete. Z týchto baní pochádza aj Harlekýn – najväčší nájdený kus drahého opálu na svete.

V 16. storočí boli známe po celom svete, no je možné, že opál sa tu ťažil už od rímskych čias. Unikátny drahý opál z Dubníku mali v obľube aj členovia rodiny cisára Napoleona. Do 19. storočia bol Dubník jedinou lokalitou na svete, kde prebiehala ťažba. V roku 1922 bola z ekonomických dôvodov ťažba ukončená.

Prvá rezervácia ľudovej architektúry na svete

Čičmany boli v roku 1977 vyhlásené za pamiatkovú rezerváciu ľudovej architektúry ako prvé na svete.

Prvá zmienka o dedine siaha až do roku 1272. Čarovná geometrická ornamentálna ozdoba na čičmianských dreveniciach, ktorá dedinku tak preslávila, sa však začala používať “iba” približne pred dvesto rokmi.

Ornamenty, aké sú na domoch dnes sa definitívne objavili až po roku 1921, kedy zachvátil dedinu ničivý požiar. Obyvatelia vyzdobili svoje drevenice podľa vzorov, ktoré sú vyšité na miestnych krojoch.

Najstarší európsky a tretí najstarší svetový maratón

Medzinárodný maratón mieru v Košiciach sa prvykrát bežal už v roku 1924. Po Bostonskom a Yonkerskom maratóne je tak tretí najstarší na svete.

Najstarší verejný park v Európe

Sad Janka Kráľa v bratislavskej Petržalke, medzi Starým a Novým mostom, je najstarší verejný park v strednej Európe a jeden z najstarších stredoeurópskych parkov vôbec.

Bol založený v roku 1774 a pôvodne niesol názov Sternalle (Hviezdicová aleja), kvôli usporiadaniu chodníkov do osemramennej hviezdice. Park bol postupne upravovaný a jeho dnešná podoba je až z roku 1839.

Najväčší riečny ostrov Európy

S rozlohou 132 612 hektárov je ním Žitný ostrov. Zároveň je najväčšou zásobárňou pitnej vody v strednej Európe.

Jeden zo 7 najväčších živých organizmov v Európe

[lnk url="http://www.komjatice.sk/infocentrum/fotogaleria/2013/galeria-platan-osetrenie-2013/"]Zdroj: Obec Komjatice[/lnk]

Viac ako 140 rokov starý platan je najväčším stromom na Slovensku. Nachádza sa v historickom parku v obci Komjatice pri Nitre, kde ho svojho času nechal vysadiť barón Móric Wodianer. Má obvod kmeňa 930 centimetrov a výšku 28 metrov.

Za zmienku určite stojí aj dub v obci Dubinné, ktorý je zase najstarším stromom u nás. Má 850 rokov a za svoj život prežil založenie obce, vpád Tatarov, bratrícke vojny, úder blesku aj to, že bol v prvej svetovej vojne zameriavacím bodom pre delostrelcov.

Najdlhší most s celodrevenou konštrukciou v Európe

Most cez Malý Dunaj, ktorý sa nachádza v Kolárove, je špecifický tým, že nemá žiadne betónové piliere, prípadne iné prefabrikované istenie. Je dlhý 86 metrov a široký 2,25 m.

Najväčší drevený kostol v strednej Európe

[lnk url="https://upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/c/c1/Sv%C3%A4t%C3%BD_Kr%C3%AD%C5%BE%2C_artikul%C3%A1rny_kostol_%282%29.JPG"]Zdroj: Wikimedia Commons, Autor: palickap[/lnk]

Kostol vo Svätom Kríži bol na toto miesto prenesený v rokoch 1974 až 1982 z Paludze. Pochádza z roku 1774 a je dodnes funkčný. Pôdorys má tvar kríža a dĺžku 43 metrov, do jeho vnútra vojde takmer šesťtisíc návštevníkov.

Väčšie drevené protestantské kostoly sú už iba v severských krajinách, kde bola tradícia týchto stavieb rozšírenejšia.

Jeden z dvoch studených gejzírov na európskej pevnine

Herliansky gejzír bol do roku 1903 a v rokoch 1957-2006 jediným studeným gejzírom v Európe. Bol aktivovaný umelo vrtom hlbokým 404,5 metra. Momentálne je na kontinente aktívny ešte jeden podobný v nemeckom Ardenachu a ďalšie sú až na Islande.

Najstaršia vysoká škola technického charakteru na svete

Prvou baníckou školou na svete bola Banská Akadémia v Banskej Štiavnici, založená v roku 1762 Máriou Teréziou. Vo svojej dobe bola Štiavnica centrom rozvoja banskej vedy a techniky a akadémia samotná kolískou vedy a nositeľkou pokroku v oblasti baníctva, hutníctva, ale aj chémie.

Jediná zachovaná a dodnes funkčná úvraťová úzkokoľajná lesná železnica v Európe

[lnk url="https://upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/c/c1/Vychylovka_station.JPG"]Zdroj: Wikimedia Commons, Autor: Nils Öberg[/lnk]

Technická pamiatka, akú by ste široko-ďaleko ťažko hľadali a jedna z hlavných atrakcií Kysúc. To sú hlavné prívlastky historickej úzkorozchodnej železnice, ktorú nájdete v Novej Bystrici – Vychylovke ako súčasť Múzea kysuckej dediny.

Jedinečná je najmä časť úvraťového systému, ktorá umožňuje prekonať strmé stúpanie na krátkom úseku. Na svete sú v prevádzke len dve takéto úvraťové železnice. Tá druhá sa nachádza v Peru.

Poznáte viac podobných skvostov na Slovensku, ktorým patrí nejaké prvenstvo aj mimo našich hraníc? Podeľte sa o ne v komentároch na facebookovej stránke Sódy.

Páčil sa vám článok?
Slabé
12345
Loading...
Super

Raz týždenne posielame výber toho najlepšieho zo Sódy.


Mám sen. Povedal svojej dcére a šiel bežať

Beh je dnes populárne hobby. Dokážeme sa posúvať, zlepšovať a zároveň uvoľniť stres. Málokto sa však dokáže behom nadchnúť až tak, že sa rozhodne zabehnúť z Brezovej pod Bradlom do Bratislavy. Presne 144 kilometrov.

Martin Seker nie je profesionálny športovec, ale obyčajný bežec, ktorý mal sen skúsiť, kam až siahajú jeho hranice. Pretože 144 kilometrov znie ako príliš veľké sústo pre bežného smrteľníka. Lyricky vám rozpovie príbeh, ktorý začal minulý rok malou ochutnávkou a pokračoval tento rok osobnou skúsenosťou.

Rok 2015: Ako som sa na Kamzíku “nakazil”

Minulý rok sa ma kamarát Bresťo pýta: “Čím chceš byť?” Odpovedám: “Udavač”. A tak sa stávam počas behu STEFANIK TRAIL 140 jeho udavačom (v modernej bežeckej terminológii pacer, teda človek, ktorý udáva tempo pretekárovi). Splnil sa mi veľký sen, vykonávam, čo som vždy chcel.

Preteky mali čarovnú, nákazlivú atmosféru. Stretnúť usmiatych jedincov po odbehnutí 107km na Kamzíku bol veľký zážitok. Dali si niečo malé do úst, dúšok vody a fičali ďalej v ústrety dalších 37km, ktoré čakali aj mňa.

Od tohto okamihu ma Štefánik prenasledoval na každom kroku.

Rok 2016: Pol roka príprav so Štefánikom v pätách

Videl som ho aj na prebale knihy v antikvariáte, tak som si ju vzal so sebou. Knižku som doma prelúskal. Neskutočný život: „Žil som krásny život, prežíval som večnosť v sekundách“… Ten toho veru za 39 rokov stihol veľa.

Už som pochopil, prečo je tá socha na nábreží taká veľká. “Prenasledovanie” Štefánikom ukončujem registráciou na ultratrail nazvaný po ňom. Platím poplatok, cesty späť nieto. Propozície hovoria jasnou rečou. Čaká ma 144 kilometrov s prevýšením 5330 metrov – treba sa začať pripravovať.

Je to pre mňa veľká výzva, veľký sen. Z tých čísiel a profilov v propozíciách sála dobrodružstvo, a tie milujem, vtedy vo mne ožíva malé chlapčisko.

Do práce, z práce, do práce, z práce. Z činností, ktoré robíme, treba mať radosť, nesmie nám na tom veľmi záležať, musí nás to baviť, ako keby sme sa hrali, potom to pôjde samo. A tak sa hrám.

Príprava bola dokonalá, dostal som sa na štart. Stojím na Bradle pod mohylou Milana Rastislava Štefánika. Pohľad na západ a predo mnou všetky kopce Malých Karpát.

Spomínam na kamarátku Vandu z Banskej Bystrice: „Malé Karpaty? Kopce? Však tam nie je o čo oko oprieť.“ Vedľa mňa stojí, kto iný, Bresťo. Dlhé nohy, tajomný úsmev na tvári, vie, čo ja ešte len nejasne tuším.

Je to kamarát, akého človek len tak idúc po ulici nestretne. Takýto kamarát sa jednoducho vyskytne. Spomínam na to, ako sme sa kedysi dávno stretli:

Rok 1997: Koniec novembra, Žilina

Stojíme na stanovišti autobusu smer Štefanová, ideme na zimný prechod hrebeňa Malej Fatry. Spacáky, stan, jedlo na dva dni, čaká nás dobrodružstvo. Sme len dvaja, ostatní odriekli účasť na akcii kvôli nepriaznivej predpovedi.

Zlé počasie a zlé podmienky neexistujú, to isté si myslí aj Bresťo čakajúci na svoj autobus do tej istej dovolenkovej destinácie. To je moje prvé stretnutie s borcom, s ktorým som sa odvtedy veľakrát delil o radosť, o chladivé orosené, o myšlienky, o kúsok miesta na spanie, o lano, riedky vzduch, o hviezdy a búrky….

Naspäť v roku 2016: Štefánik trail na vlastné nohy

Po tých rokoch sa už ani rozprávať nemusíme, stačí gesto, posunok. Takto bok po boku bežíme prvých 35 km, tešíme sa z krásneho lesa, nízke slnko, blatko. Neskôr obloha plná hviezd a nádherné skalné pasáže “najvyššieho v Malých”.

Bresťo stratený na lúke zbiera vlčie maky. Vraj – nemusíš sa báť, pozri sa na seba ako vyzeráš, to nie je pre teba. Pre dievky. Pri kŕmidle.

Na Bukovej občerstvenie, nové sily. Je po polnoci a pravidlo znie: „Síl máš na jeden deň, po polnoci sa ti dolejú nové, takže ideš ako srnka ďalej“. Hoci má STEFANIK TRAIL až 144 kilometrov, je to len súčet krátkych behov. Niečo ako štafeta, ktorú bežíš sám so sebou.

Nasleduje najkrajšia časť Malých Karpát – Klokoč, Roštún. V Sološnici oživujúce rizoto s pivom. Opäť sú z nás noví ľudia s radosťou preberajúci štafetu na ďalšiu krásnu pasáž – Taricové skaly, Vysoká. Brieždenie a spev vtáčkov nebeských nám spôsobuje neskutočnú radosť z behania. Na raňajky sme na Pezinskej Babe. To už sme ako doma.

Na Babe sa stretávam s vysokou profesionalitou dobrovoľníka Martina, spolužiaka zo základnej školy.

Martin: Doplním ti vodou aj camelback?

Ja: Ďakujem, len trošku.

Martin: Daj sem.

Ja: Stačí, stačí, však už som skoro doma.

Martin: Ja viem kedy stačí!

Voda do kvapky vydržala celú ďalšiu etapu, Martin vedel, čo robí.

Pred Kamzíkom konečne oživenie, poriadny výšľap popod lanovku, také sa mi páči. Nastáva neuveriteľný reštart psychických aj fyzických síl. Kúsok bokom stojí kamarát Braník. Dnes bude udavačom on.

Autor: Vivafoto#https://www.facebook.com/723635814392071/photos/a.1021248031297513.1073741916.723635814392071/1021530427935940/?type=3&theater

Opäť postavička zo zbierky „vyskytli sa“. Stretol som ho v roku 1997 na Sliezskom dome, po Memoriála Jozefa Psotku. Vonku bola tma, vnútri večierok. Otvorili sa dvere, priestor sa zaplnil vzduchom voňajúcim chladnou tatranskou nocou a v tesnom závese vošla postavička smutného rytiera, vlasy pod zadok, melancholický pohľad, iskra v oku a výzva na perách – vraj, kto so mnou ide na Východnú Vysokú? Išiel som.

Teraz, počas utratrailu sa vďaka Braníkovým vtipom a úsmevným príhodám z mladosti „rýchlo“ presúvame mestom a ani neviem ako a pod nohami leží Devín. Krajina môjho detstva.

Nôžky sa začínajú trápiť, ozýva sa narazený členok. Hrám hru, ktorú bežci poznajú, volá sa “po najbližší”. Strom, krík, plot, most

Úspech spočíva v tom, že urobíš krok. A ešte jeden krok. A stále znova začínaš ten istý krok. Celý život. Nábrežie, nevkusný River park, ešte nevkusnejšie podhradie, most SNP, starý Nový most. Som úplne mimo, hlava nechce, aby to skončilo, telo sa bráni akejkoľvek činnosti.

Autor: Vivafoto#https://www.facebook.com/723635814392071/photos/a.1021248031297513.1073741916.723635814392071/1021530427935940/?type=3&theater

V cieli ma už čaká najúžasnejšie ženské publikum v celom intergalaktickom priestore, Zuzka a Dianka. Tie, ktoré tu už nemôžu byť, dostávajú cez Milana Rastislava vrúcne pozdravy. Ďakujem za všetko. Všetkým.

Rok 2016: Deň pred štartom

Tri hodiny pred štartom rozhovor „prečo – lebo“ s trojročnou dcérou.

Autor: Vivafoto#https://www.facebook.com/723635814392071/photos/a.1021248031297513.1073741916.723635814392071/1021530427935940/?type=3&theater

Zuzka: Teraz pekne spi, tatík ide bežkať a zajtra ho pôjdeme pozrieť na Kamzík.

Dianka: Chudáčik tatík, ideš bežkať? Prečo?

Ja: Lebo tak dlho a tak ďaleko som ešte nebežal, zaujíma ma, aké to bude.

Dianka: A prečo?

Ja: Idem zistiť, či existujú hranice, ak áno, tak kde sú.

Dianka: A prečo?

Ja: Lebo mám sen a chcem ho zhmotniť, je to dôležité, lebo skutočnosť je vždy iná ako snívanie, môže byť dokonca ešte krajšia.

O behu:

Štefánik Trail sú 144 kilometrov dlhé bežecké preteky. Trasa kopíruje prevažne červenú turistickú značku pozdĺž Štefánikovej magistrály, ktorého príbeh je inšpiráciou pre názov celej akcie.

Raz týždenne posielame výber toho najlepšieho zo Sódy.


Športová akadémia Mateja Tótha podporená O2 funguje už na prvých 24 školách

Čítaj viac

Lifetech: Čo je nové