7 menej známych miest v okolí Zvolena, ktoré sa oplatí vidieť

Nenapádne atrakcie hodné povšimnutia, o ktorých vedia väčšinou iba rodáci.

V okolí Zvolena je čo pozerať. Priamo nad mestom sa čnie Pustý hrad, jeden z najväčších stredovekých hradov v Európe alebo “novší” Zvolenský zámok, postavený Ľudovítom I. podľa vzoru talianských mestkých hradov.

Pár kilometrov od mesta milovníkom prírody učaruje  Badínsky prales. Priaznovcom kultúry, histórie a pamiatok zase učaruje Vígľašský zámok (na titulke), či pamiatky zapísané na zozname UNESCO – drevený artikulárny kostol v Hronseku (jediný svojho druhu na Horehroní) alebo romantická Banská Štiavnica.

No ak máte chuť zísť z najfrekventovanejších turistických trás a pozrieť si atrakcie, ktoré poznajú väčšinou len rodáci, máme pre vás niekoľko odporúčaní na nenápadné miesta hodné povšimnutia:

Panónsky háj Gavurky

Pod pojmom pasienok si dnes väčšina ľudí predstaví šíru trávnatú lúku bez stromov a krov. V dávnych dobách však existovali i pasienky, ktoré mali formu riedkych, najmä dubových hájov. Na Slovensku sa z týchto pasienkových (tzv. panónskych) hájov zachovalo len veľmi, veľmi málo. Najväčší z nich sa rozkladá medzi obcami Dobrá Niva a Sása v okres Zvolen. Jeho meno je Gavurky.

Toto čarovné miesto, plné prastarých 200 až 400-ročných košatých dubov, je ideálnou výletnou destináciou pre všetkých, ktorí milujú pokoj a lesné ticho narúšané iba vtáčím štebotom. Majestátne koruny stromov stáročiami sformované do najrôznejších tvarov podnecujú predstavivosť a nabádajú k zvečneniu početných pôsobivých scenérií.

Háj Gavurky je domovom mnohých vzácnych druhov vtáctva, hmyzu a iných živočíchov, vďaka čomu ho navštevujú nielen turisti, ale aj domáci a zahraniční prírodovedci. Lokalita je zapísaná v zozname chránených území európskeho významu.

Mäsiarsky bok

Medzi Krupinou a obcou Babiná sa na ploche viac ako 120 hektárov rozkladá národná prírodná rezervácia Mäsiarsky bok. Rezervácia predstavuje prekrásne spojenie starého a takmer nedotknutého lesa so zaujímavými skalnými bralami, rozsiahlymi kamennými moriami (tzv. sypané bralá) a zurčiacou bystrinou Krupinica. Lokalita je prístupná po značkovanom turistickom chodníku z mesta Krupina alebo zo železničnej stanice Babiná.

Turovský vodopád

Krásny, 15 metrov vysoký vodopád vytvorený na bezmennom prítoku potoka Turová, sa zvykne nazývať rôznymi menami. Možno ho nájsť pod označením Turovský vodopád, Skalný vodopád alebo, ako vravia miestni, vodopád Padalo. Táto prírodná pamiatka je vo všeobecnosti veľmi málo známa, nenachádza sa ani na niektorých turistických mapách. Jej návšteva však rozhodne stojí za to. Vodopád sa ukrýva v pôsobivej kaňonovitej doline a vedú k nemu dva turistické chodníky z obce Turová.

Čertova skala

Nevšedný a v strednej Európe celkom ojedinelý prírodný útvar zvaný Čertova skala sa nachádza v prírodnej rezervácii Boky, v katastri obce Budča. Ide o sploštenú sopečnú bombu zasadenú na okraj strmého skalného brala. Balvan s objemom asi 5 metrov kubických je s podkladom spojený len veľmi malou plochou, vďaka čomu pôsobí vratko, toto spojenie je však pevné a podľa geológov v najbližších stáročiach nehrozí, že by sa narušilo.

K balvanu sa viaže povesť, ktorá vraví, že ho chcel kedysi čert zhodiť na obyvateľov obce Budča, ale zastihol ho denný svit a kameň mu vypadol z pazúrov a pristál na neďalekom kopci.

K Čertovej skale vedie náučný chodník začínajúci pri obci Budča v smere na Žiar nad Hronom. V okolí skaly sa nachádzajú i ďalšie pozoruhodné skalné útvary, napríklad skalné hríby v počiatočných štádiách vzniku. Zaujme i hojný výskyt prastarých 200-ročných dubov cerových, pre ktoré je toto územie severnou hranicou ich rozšírenia.

Stredoveký kostolík v Zolnej

Na okraji kedysi samostatnej obce, dnes zvolenskej mestskej časti Zolná, sa na svahu skvie prekrásny ranogotický kostolík z 13. storočia. Je to určite jedna z najstarších a najromantickejších stavieb celého regiónu.

Spoločne s kostolíkom v Čeríne, Hornej Mičinej či Ponikách, patrí tento svätostánok do špecifickej, nesmierne hodnotnej skupiny malých stredovekých vidieckych kostolíkov Zvolenskej kotliny. Stavba, sa okrem pôsobivého zovňajšku, hrdí i nádherným interiérom so vzácnymi stredovekými freskami vytvorenými talianskymi majstrami. Kostolík sv. Matúša v Zolnej, ako významnú kultúrno-historickú pamiatku Slovenska, navštívil v roku 2000 aj britský princ Charles.

Krupinské bralce (Štangarígeľ)

Jedným z najzaujímavejších turistických cieľov v okolí mesta Krupina je unikátny prírodný výtvor zvaný Krupinské bralce alebo Štangarígeľ. Tento výtvor pozostáva z pravidelných päťbokých andezitových pilierov, pričom niektoré dosahujú výšku až 6 metrov.

Na jednom z kamenných stĺpov sa nachádzajú zvyšky pradávnych znakov, ktoré spomína i známy slovenský polyhistor Andrej Kmeť. Znaky sú pripisované rôznym kultúram – tu Keltom, tu zase Slovanom – dosiaľ však nebolo dôveryhodne objasnené kto za ich vznikom skutočne stojí.

Ku Krupinským bralcom sa možno dostať po značkovanom turistickom i cykloturistickom chodníku (pre horské bicykle) z obce Žibritov.

Vodopád Bystré

Vodopád Bystrého potoka (alebo Vodopád Bystré) je chráneným prírodným výtvorom nachádzajúcim sa v oblasti Podpoľania, v katastri mesta Hriňová. Vodopád je vysoký viac ako 20 metrov, vďaka čomu sa radí k najväčším na Slovensku. Najjednoduchší prístup k nemu je z Hriňovej či od chaty Poľana.

Ak máte ďalšie nápady alebo fotografie z krásnych miest v okolí Zvolena, budeme radi, ak nám ich pošlete do komentárov na našej facebookovej stránke Sóda.

Článok vznikol v spolupráci s portálom vypadni.sk.

vypadni.sk vám poskytne viac ako 2700 objektov s tisíckami fotografií  z celého Slovenska. Objavíte krásnu prírodu, jedinečnú architektúru a bohatú históriu našej krajiny.

Páčil sa vám článok?
Slabé
12345
Loading...
Super

Raz týždenne posielame výber toho najlepšieho zo Sódy.


Tri roky bicykluje okolo sveta: Príprava na cestu

Karol Voltemár píše o tom, prečo sa rozhodol vydať na trojročnú cestu okolo sveta na bicykli a čo sa počas nej naučil.

Karol Voltemár patrí medzi dobrodruhov, ktorí sa rozhodli spoznávať nové krajiny ako cyklisti, na dvoch kolesách a vlastný pohon. Niekto sa na takúto cestu vyberie na pár dní, niekto na pár mesiacov. Karol na svoj bicykel nasadol pred tromi rokmi a dodnes sa nezastavil.

Karol pre Sódu píše o tom, prečo sa rozhodol na cestu okolo sveta na bicykli vydať a ako sa na túto veľkú výzvu pripravoval.

Bicykel je najlepší spôsob, ako spoznať ľudí a krajinu

S cykloturistikou vo väčšom štýle som začal v roku 2004. Šli sme s kamarátmi na niekoľko týždňov bicyklovať na Balkán. Trasa mala vyše 2000 km – k Čiernemu moru, cez hory a naspäť.

Domov som došiel zničený a schudnutý. Hlavne preto, že to bolo prvýkrát, a ku všetkému je potrebné mať nejaké skúsenosti. Zistil som však jednu podstatnú vec, že ma to strašne baví. Všetky tie dobrodružné momenty a nečakané situácie, čo človek zažije. Vtedy som ešte netušil, že o 9 rokov neskôr vyrazím na cestu okolo sveta.

Po nehode na lyžiach v 2009 som pol roka nemohol chodiť bez pomoci barlí a venoval som sa hlavne rekonvalescencii a rehabilitácii. Lekár mi hovoril, že na šport môžem zabudnúť. Nič iné v tom momente nebolo podstatné, iba túžba vrátiť sa naspäť do normálneho života. Mal som pocit, že sa môj život neuberá, tak ako by som chcel.

Rozhodol som sa niečo s tým urobiť.

Cesta okolo sveta bola pre mňa výzvou a šancou zmeniť svoj život. Žiť život na cestách pár rokov a popri tom poznávať, ako to vo svete naozaj funguje. Zvoliť si cestu mimo stereotyp, pri ktorej každý deň prichádzajú nové podnety a formujú ma.

Príprava mi trvala skoro rovnako dlho ako samotná cesta

Kúpil som si cestný bicykel a intenzívne som trénoval na cestách. Od roku 2010 do roku 2015 som najazdil na bicykli vyše 100 000 kilometrov, strávil veľa času na plavárni a v posilňovni. V zime ma v kondičke udržoval hlavne beh, aj s pretekmi a časovkami.

K tejto príprave som pridal štúdium rôznych blogov skúsenejších cestovateľov. Snažil som sa poučiť na chybách iných a podľa odporúčaní si dobre pripraviť svoju cestu, aj keď nie na všetko sa je možné dopredu pripraviť. Kľúčová je schopnosť omrpovizovať a prispôsobiť sa situácii. Dôležité bolo naplánovať trasu cesty v súlade s obdobiami v jednotlivých krajinách (teda v teplejšom počasí) a s možnosťami víz. To sa mi podarilo a reálnu zimu som nezažil. Aj keď zažil som počas kempovania v stane aj mínusové teploty a sneh na horských sedlách.

Víza si treba vybaviť ešte pred cestou

V mojom prípade to nebolo úplne možné, lebo väčšina krajín v mojom zozname nevydávala víza na viac ako 3 až 6 mesiacov dopredu. Víza som preto riešil “za jazdy”, a to bol napríklad v Ázii dosť problém. Okrem Európy je najjednoduchšie cestovať po Amerike, kde človek jednoducho príde na hranicu, zaplatí poplatok a dostane pečiatku.

Víza sú nákladnou položkou, lebo okrem samotného poplatku za ne sa treba k ambasáde nejako dopraviť, niekedy sa čaká na víza aj 10 dní a následne treba pripraviť všetky potrebné dokumenty, fotky, vyplnené formuláre alebo kópie pasu. Každá krajina má iné podmienky a niektoré z nich vyžadujú predložené aj víza nasledujúcej krajiny, do ktorej sa pokračuje.

Rozpočet, financovanie a sponzoring

Snažil som sa odložiť si dostatok peňazí. Priebežne som šetril a rozumne investoval do projektov, ktoré mi vedia vygenerovať pasívny príjem alebo zlepšiť moje podnikanie.Postupne som sa snažil oslobodiť od práce a prejsť na podnikanie, aby som si zvykol na iný systém fungovania, s väčšou mierou slobody, ale aj rizika.

Po prvom roku cesty som mal rozpočet na jedlo a ubytovanie do 9 eur na deň. Neskôr, v drahších krajinách, sa vyšplhal vyššie. V Austrálii som len za fľašu vody občas zaplatil aj deväť dolárov. Samozrejme, to bolo v opustených a vyprahnutých častiach, kde je voda veľmi cenná.

Sponzoring na Slovensku by som pre takéto expedície príliš neodporúčal. Firmy podobným projektom buď neveria, alebo aj keď niečím prispejú, chcú za to priliš veľa na oplátku. Možno sa to časom zmení, no zatiaľ odporúčam zabezpečiť si pasívny príjem a zarobiť si vlastné peniaze pred cestou.

Vyskúšajte si digitálne nomádstvo

Ľudia pôsobiaci v IT alebo online majú možnosť pracovať aj počas cesty. Moderne sa tento model práce nazýva digitálne nomádstvo. Osobne však zastávam spôsob “zarobiť doma a cestovať potom”. Doma mám lepšie vybavenie, možnosť tímovej práce a som efektívnejší. To pre mňa znamená viac peňazí v kratšom čase, ktoré môžem potom míňať.

A predsa je lepšie minimalizovať čas na cestách strávený prácou. Napríklad ja som v pohybe nielen na bicykli v priemere 8 až 13 hodín denne, a ak 6 – 8 hodín spím, ostáva veľmi malý časový priestor na čokoľvek iné.

Možnosť pracovať počas cesty ale môže byť dobrým spôsobom na pokrytie neočakávaných nákladov. U mňa to bol pokazený fotoaparát, mimoriadne vysoké bankové poplatky, s ktorými som nerátal (vyše 3 000 eur) či predraženie leteniek (keď som letel do Austrálie musel som zaplatiť navyše 650 eur). Tých neplánovaných drobností sa môže na dlhšej ceste vyskytnúť viac.

Kľúčovými prvkami mojej cesty je bicykel a jeho vybavenie

Moju základnú výbavu tvorí bicykel Bianchi, oblečenie Sportful, outdoor vybavenie Husky (stan, spacák a iné) a nepremokavé tašky Ortlieb. Veľmi dôležité je mať teplé oblečenie na noc alebo do zimy, navigáciu, čelovú lampu, multifunkčné náradie (ja používam Leatherman), ktoré mi párkrát doslova zachránilo život.

Súčasťou menej podstatného vybavenia je kamera, fotoaparát, notebook, disk na zálohy fotiek, či nabíjačka zariadení.

Myslím, že je fajn vedieť, koľko som za deň prešiel, stúpal do kopca, aká bola najvyššia alebo najnižšia teplota, kde som spal, koho som stretol. Odporúčam preto viesť si denník alebo zbierať štatistiky počas cesty.

Vlastná webstránka a konto na sociálnej sieti

Je dobré, aby na človeka svet nezabudol a o jeho životnom dobrodružstve vedel. Poteší sa aj rodina, ktorá si tak prečíta pravidelné správy z cesty.

Jedným z cieľov môjho projektu je inšpirovať a šíriť to, čo sám prežívam. Mám preto vlastný profil na Facebooku, kam nahrávam fotky a krátke správy. Sú tam albumy zo všetkých krajín, čo som prešiel. Ďalej napĺňam aj informačný web na medzinárodnejslovenskej doméne.

Pri cestovaní na bicykli nie je dôležitý cieľ, ale cesta.

Tá nemusí viesť iba cez obľúbené a známe turistické miesta, ale ukáže vám aj bežný život ľudí, ktorí niekedy ani netušia, čo slovo turista znamená. Robím to aj pre pocit z jazdy, pre prekonávanie svojich limitov. Na ceste mám čas. Zažívam pocit slobody v pohybe. Kedykoľvek sa dá zastať, porozprávať s ľuďmi.

Karol Voltemár je cestovateľ a podnikateľ na ceste okolo sveta. Absolvuje ju na bicykli a bude na ceste viac ako tri roky. Cieľom cesty je spoznať svet a inšpirovať ľudí k originálnym nápadom a ich realizácii. Podniká v oblasti online marketingu a ecommerce. Rád fotí, cestuje, bicykluje, pracuje a užíva si život.

Raz týždenne posielame výber toho najlepšieho zo Sódy.


Lifetech: Čo je nové