9 menej navštevovaných slovenských hradov a zámkov, ktoré sa oplatí spoznať

Opomínané pamiatky, ktoré oplývajú pútavou históriou, premyslenou dobovou architektúrou a čarom minulosti, ktoré stojí za preskúmanie.

Aj keď sa na Slovensku nachádza vyše 250 hradov, len málo z nich je v zachovalom stave. Po mnohých však zostali len ruiny, kusy stien, oblúkov, či len pár kameňov a nájdete ich len ak viete, kde presne hľadať.

Tie, ktoré sú zrenovované a ktoré sa dajú navštevovať, predstavujú v kontexte celku skôr raritu. Oplývajú pútavou históriou, premyslenou dobovou architektúrou a čarom minulosti, ktoré stojí za preskúmanie.

Starý zámok v Banskej Štiavnici

Dnešný mestský hrad, postupne vybudovaný v banskom meste, bol pôvodne farským kostolom, okolo ktorého sa časom rozrástla hradná štruktúra podľa potrieb a trendov doby. Väčšinu svojej existencie slúžil na uchovávanie ziskov z miestneho prosperujúceho banského priemyslu.

Z najstaršieho obdobia pochádza okrem samotného farského kostola aj románska kaplnka sv. Michala, v ktorej sa zachovali stredoveké maľby. Riziko tureckých vpádov si vynútilo zosilnenie objektu a jeho premenu na pevnosť, dôsledkom čoho zmizol hradný kostol.

Neskôr chrám obohnali palácovými hradbami a vzniklo tak dodnes viditeľné nádvorie. Pod poslednou módnou úpravou sa podpísalo baroko. Dnes zámok pozostáva z hradieb a impozantnej modro-bielej veže Himmelreich. V jeho priestoroch sa nachádza banské múzeum.

Považský hrad

Zdroj: Wikipedia, Autor: Reed072

Patrí medzi tie hrady, z ktorých dnes ostali len ruiny. Týči sa nad Považským Podhradím a pochádza z 13. storočia, keď ho vybudovali na ochranu považskej cesty.

Patril do súkromných rúk, z ktorých neskôr putoval cez kráľa Mateja Korvína k Podmanickovcom, ktorí hrad opravili a rozšírili. Neskôr oň však kvôli lúpežníctvu prišli a hrad sa opäť vrátil ku korune. Jeho ďalší majitelia, Balašovci, hrad opravili a rozšírili, no neskôr sa presťahovali do zámku v podhradí. Po stavovskom povstaní, ktoré podporovali aj majitelia hradu, ho dal cisár v roku 1698 zrútiť.

Dnes v ruinách vidno otvory po oknách so zvyškami renesančných ríms a klenieb. Areál hradu je prístupný len na vlastné riziko.

Šarišský hrad

Aj keď dnešné pozostatky tohto stredovekého hradu pôsobia nenápadným dojmom, kedysi to bol – a dodnes je – jeden z našich najväčších hradov. Rozprestieral sa na ploche vyše 2,5 hektára. Postavili ho v 13. storočí na veľmi strategickom mieste: na vyvýšenej plošine Šarišškého (sopečného) vrchu, neďaleko miestnej rieky Torysa, ktorej obchodnú cestu mal aj chrániť.

Majetok kvôli politickým potýčkam pendloval medzi korunou, miestnou župou a šľachtickými rodmi, až nakoniec pod vlastníctvom Perényiovcov po bitke pri Moháči podľahol cisárskemu vojsku a skončil vo vlastníctve Habsburgovcov, ktorí ho premenili na vojenskú pevnosť.

Neskôr, v rukách jeho posledných vlastníkov, Rákociovcov, na hrade v roku 1660 vybuchol sklad pušného prachu a celkom ho zničil. Odvtedy už zrenovovaný nebol. Dnes je v areáli renesančná brána, hranolová veža, z ktorej je pekný výhľad na okolie, a relatívne zachovalá valcová veža.

Pezinský zámok

Zdroj: Wikipedia, Autor: Horakvlado

Historická pamiatka na dobu minulú neďaleko Bratislavy je momentálne známejšia ako zámok, aj keď pôvodne – v 13. storočí – to bol jednoznačne vodný hrad miestnych grófov zo Svätého Jura a Pezinka. V roku 1609 bola dokončená jeho rekonštrukcia zo stredovekého na renesančné sídlo a vykonali sa aj určité rozšírenia.

V modernej podobne ho poznáme vďaka Pálfiovcom, ktorí ho využívali ako sídlo svojho panstva a podrobili ho rozsiahlej premene. Tá sa niesla vo forme klasicizmu a okrem samotnej budovy vylepšili aj jej okolie novým anglickým parkom. Tento bod podľa viacerých historikov značí prerod hradu na zámok.

Doteraz sa zachovali aj jeho renesančné, stredoveké, romantické a neorenesančné prvky. V hrade sú zachovalé sály zdobené dobovým umením. Okrem nich je v hradných priestoroch aj reprezentačná vináreň a reštaurácia, keďže objekt od prvej polovice minulého storočia patrí malokarpatskému vinárenskému podniku.

Krásna hôrka

Tento známy objekt sa v roku 2012 zapísal do povedomia rozsiahlym požiarom, ktorý spôsobil škody za osem miliónov eur. Spálil 10 percent exponátov, a mnohé časti hradu ostali buď zničené alebo zadymené. Vzhľadom na vtedajší zachovalý stav exteriéru aj interiéru hradu to bola obrovská škoda pre slovenské historické dedičstvo.

Nebol to však jeho prvý požiar, už v roku 1817 po údere blesku vyhorel. Jeho najdlhší majitelia, Andrášiovci, ho však následne opravili tak precízne, že sa zachoval až dodnes. V jeho interiéri sa nachádza viacero palácových siení, umeleckých diel, či sarkofág s mumifikovanou Žofiou Serédyovou, manželkou Štefana Andrášiho.

História Krásnej Hôrky sa datuje do 14. storočia, kedy hrad postavili Bebekovcii ako svoje gotické sídlo a centrum Gemera. Hrad neskôr, už pod vedením Andrášiovcov, zmenil svoju podobu na renesančnú, ktorú si drží dodnes, a slúžil aj ako múzeum ich rodu. Hrad sa postupne sa opäť otvára verejnosti.

Kežmarský hrad

Zdroj: Wikipedia, Autor: Cepom

Táto pamiatka patrí medzi tie, ktoré sa označujú raz za hrad a inokedy za zámok, no minimálne od 14. storočia, keď hrad na mieste bývalého kostola postavili, do 17. storočia, keď ho zase prestavali do formy podobnejšej zámku, mu titul hradu patril celkom oprávnene. Jeho pôvodná forma bola gotická, neskôr na ňom pribudli rôzne renesančné, barokové aj klasicistické prvky.

Najpamätnejšími majiteľmi bol známy rod Tökölyovcov, ktorí uskutočnili významný prerod z gotického na renesančný objekt. Dnes sa v rámci neho dajú pozorovať rozsiahle hradby, viaceré bašty a jeden palác na vnútornom nádvorí.

Hrad dnes slúži najmä ako múzeum mesta Kežmarok, ktoré má bohatú históriu.

Hrad Šomoška – Šiatorská Bukovinka

Zdroj: Wikipedia, Autor: Ladislav Luppa

Leží, alebo sa skôr vyníma, na slovensko-maďarskom pohraničí v oblasti sopiek, ktoré však už dávno-pradávno vyhasli. Jeho vznik má na svedomí uhorský kráľ Béla IV., ktorému sa pozdávala najmä strategická vyvýšená pozícia na rozmedzí dvoch regiónov Uhorska. Táto poloha sa mu zišla pri bojoch s Tatármi, neskôr slúžil iným vladarom a šľachticom počas tureckých vpádov, ktorým však v roku 1575 po dlhom odolávaní podľahol. Vtedy už mal hrad renesančnú podobu, aj keď pôvodne začínal ako gotická stavba.

Po stavovských povstaniach, ktoré sme už spomínali v spojitosti s Považským hradom, bol hrad opustený a neskôr, za čias monarchie, už nikto neprejavil seriózny záujem o jeho rekonštrukciu. Aj napriek tomu sa po dlhých stáročiach pýši zachovalou vežou a relatívne rozsiahlou kostrou svojej stavby. Hrad sa dá navštíviť zo slovenskej aj maďarskej strany.

Hrad Strečno

Zdroj: Wikipedia, Autor: RomanM82

Ruina, ktorá predstavuje dominantu okolia notoricky známeho pre svoje nebezpečné cesty, kedysi bola veľkým a vychýreným hradom s mocnými urodzenými majiteľmi. Hrad pochádza z 13. storočia, bol dielom Balašovcov a okrem vysokej šľachty patril počas svojej existencie aj uhorskej korune.

Stredoveká stavba týčiaca sa na vyše sto metrov vysokom brale, pod ktorým sa kľukatí rieka Váh, však neprežila turbulentné časy stavovských povstaní. Aj tento hrad sa stal objektom habsburskej pomsty za svojich vzbúrených obyvateľov. V roku 1674 bol zničený, čím sa stal trvalo neobývateľný. Následne pár storočí smutne chátral.

Rekonštrukcia, ktorá sa začala v roku 1974, presne 300 rokov po jeho zničení, ho však zaradila na zoznam slovenských kultúrnych pamiatok, znovuzrodila niektoré jeho interiéry a otvorila to všetko verejnosti. Dnes v ňom nájdete exponáty z Považského múzea.

Nitriansky hrad

Patrí medzi najstaršie miľníky našej histórie, keďže ho začali budovať už v 9. storočí, a niektoré zmienky o Pribinovom Nitrianskom kniežatstve sú ešte o storočie staršie. Keď sa v Nitre usídlilo centrum Moravskej ríše, hrad sa prirodzene začal rozrastať a opevňovať a postupne ho doplnili viaceré kostoly, bazilika, hradby, či katedrála sv. Emeráma.

Nesie prvky z románskeho, gotického, renesančného, aj barokového obdobia. Hrad bol totiž nielen centrom mocenských, ale aj náboženských elít svojej doby, ktoré v rámci neho budovali svoje sídla. Ešte aj dnes v ňom okrem iného sídli aj biskupský úrad.

Počas svojej histórie odolával mnohým vpádom a obliehaniam, na krátky čas podľahol Turkom a svoje slovo mal pri ničení aj Matej Korvín.

Momentálne je hrad populárnou turistickou atrakciou a aj naďalej sa drží svojej čestnej pozície dominanty Nitry.

Páčil sa vám článok?
Slabé
12345
Loading...
Super

Náhľad do slovenských zoo: kam na výlet?

Na Slovensku máme päť zoologických záhrad. Každá z nich je niečím výnimočná. Spravte si s nami virtuálnu exkurziu do všetkých z nich.

Na Slovensku máme päť zoologických záhrad. Každá z nich je niečím výnimočná. Spravte si s nami virtuálnu exkurziu do všetkých z nich.

ZOO Bratislava

Dnes sa v zoo nachádzajú zvieratá od populárnych mačkovitých šeliem, vlkov, antilop, medveďov, opíc, plazov, exotických vtákov, až po hyeny, vydry, dikobrazy, či vysokú zver. Spolu je v zoo 958 zvieracích jedincov.

Výstavba tejto zoo začala na konci päťdesiatych rokov minulého storočia na ploche deväť hektárov a trvala približne rok. Nasledujúce desaťročia sa neprestajne rozširovala o nové chovné zariadenia, zvieracie exponáty, či moderné vymoženosti, ktoré diktovala doba.

Pri budovaní diaľnice a obchvatu v jej bezprostrednej blízkosti museli byť predstavitelia zoo vynaliezaví a budovať či rušiť sekcie tak, ako im to autority umožnili.

Okrem živých tvorov je tu aj populárny dinopark, ktorý predstavuje repliky známych dinosaurov a imituje ich základné pohyby a zvuky. Ďalej sú na programe rôzne technologicko-interaktívne aktivity, ale aj edukatívne prehliadky zamerané na učenie detí o význame ekosystému a ochrane životného prostredia.

ZOO Bojnice

Naša najväčšia, najnavštevovanejšia a so svojimi 355 druhmi aj najrozmanitejšia zoo. Prvá slovenská zoo vznikla v roku 1955 a dnes sa rozprestiera na ploche 41 hektárov.

V jednotlivých obdobiach sa síce sústreďovala na rôzne druhy, časom sa ale vykrištalizovala do modernej podoby a na starosti má najmä ohrozené druhy a ich zachovanie.

Len podľa ich exotických mien by ste asi ťažko hádali, o aké zvieratá ide, no schválne – mačiak Rolowayov (nie je to mačka, ale opica), bongo horský (antilopa) a takin zlatý, ktorý trochu pripomína vola alebo bizóna. To sú tri najvzácnejšie druhy, ktorými sa zoo môže pochváliť.

Okrem nich sa takisto aktívne pričinila o záchranu alebo reintrodukciu ohrozených druhov v regiónoch na Slovensku aj mimo neho. Patrí medzi ne napríklad rys ostrovid, biele bociany, aj niektoré druhy sov. Bojnická zoo sa angažuje v osvete ohľadom chránenia zvierat, ich životného prostredia a súkromia a urguje návštevníkov, aby si k týmto tvorom vždy zachovali úctu.

ZOO Košice

Zoo, ktorá pochádza z 80. rokov minulého storočia, sa do národného a medzinárodného povedomia zapísala hneď niekoľkokrát. V Guinessovej knihe rekordov napríklad figuruje preto, lebo sa jej podaril úspešný pôrod medvedích pätorčiat.

Má takisto najväčší areál medveďa hnedého v strednej Európe a ako jediná na Slovensku má vybudované viaceré unikátne náučné chodníky – botanický, vtáčí a včelársky.

Medzi jej najväčšie chovateľské úspechy patria vzácne krokodíly, korytnačka a veľhadovce. “Sortiment” zoo však nie je ohraničený na pár vybraných druhov, naopak, sústredí sa na všetky kontinenty a ich zvieratá.

Momentálne (od 15. augusta 2016) v zoo prebiehajú viaceré fotografické a výtvarné súťaže tvorby malých detí aj dospelých a do konca septembra zbierajú fotografie a výtvarné zobrazenia ohrozených druhov v rámci zoo. Okrem tejto iniciatívy sa v zoo môžete zaujímať aj o organizované pravidelné kŕmenia s výkladom, alebo podujatie Noc v zoo.

ZOO Park Stropkov

So štyridsiatimi volierami a šesťdesiatimi zvieracími druhmi sa táto zoo – alebo zoopark – zaraďuje medzi tie menšie na Slovensku.

Napriek tomu disponuje pestrým inventárom druhov. Zaujímavosťou je fakt, že zoopark do veľkej miery vznikol vďaka dobrovoľníkom a sponzorom. Dodnes zoo podporujú miestni aj vzdialení podnikatelia a družstvá.

Cieľom areálu je predovšetkým ulahodiť detským, ale aj mládežníckym a dospelým návštevníkom nielen zábavou, ale najmä edukatívnym obsahom. Takisto ako Zoo Bojnice, aj tento zoopark sa aktívne podieľa na vzdelávaní mládeže a detí o zachovaní a ochrane planéty a jej genofondu.

ZOO Spišská Nová Ves

Najmladšia slovenská zoo vznikla v priestoroch bývalého mestského parku, ktorý bol v roku 1989 v dezolátnom stave. Dnes sa prezentuje sedemdesiatimi druhmi zvierat, z ktorých sú viaceré chránené a na ktorých rozmnožovaní sa zoo podujíma. Úspešne tu zvládli rozmnožovanie medvedích, lamích, kengurích a tigírch mláďať.

Medzi tunajšie najvzácnejšie zvieratá patrí leopard a tiger, okrem nich je v zoo zaujímavá aj mandrila, lama alpaka, jaguár, či alpašský poník.

Puma v ZOO Spišská Nová Ves, Zdroj: Flickr, CC 2.0, Autor: Traveltipy

Okrem fauny sa zoo pýši aj rozmanitou flórou – stromy a kríky rôznych druhov, ktoré v priestoroch vytvárajú príjemnú atmosféru. Okrem klasických volier sú na prehliadku k dispozícii aj zariadenia, v ktorých prebývajú a rozmnožujú sa tigre a dikobrazy.

Ak vás fascinujú ohrozené druhy a máte o ich zachovanie v rámci zoologických záhrad seriózny záujem, môžete ich podporiť nielen návštevou.

Zoo Bojnice aj Košice ponúkajú záujemcom možnosť symbolickej adopcie zvierat. V Bratislave táto možnosť existuje vo forme dobrovoľného príspevku na chod a zachovanie zoo a jej obyvateľov.

Pri návšteve zoo je dobré pamätať na to, že sú budované predovšetkým pre samotné zvieratá. Ako návštevníci v ich domove by sme sa k nim mali správať s rešpektom a záujmom, ktorý si zaslúžia.

Páčil sa vám článok?
Slabé
12345
Loading...
Super

Nezaťažia ani rozpočet, ani vaše ruky. Vybrali sme 4 ľahučké smartfóny, ktoré prekvapujú dizajnom aj vybavením

Čítaj viac

Čo všetko bolo v našej komunikačnej výbave vďaka technológiám a internetu? Pripravili sme nostalgickú jazykovú exkurziu

Čítaj viac

Zlepšite sa v cudzom jazyku cestou do práce. Vybrali sme 8 aplikácií, ktoré vás rozhovoria aj posilnia slovnú zásobu

Čítaj viac