Malou Fatrou sa dá aj prebehnúť. Pozrite na tie výhľady

Dnes už je Malá Fatra cieľovou destináciou nielen turistov a horolezcov, ale aj bežcov.

Hlavným cieľom výletov do Malej Fatry bývajú Jánošíkové diery – lesné úseky, kde je potrebné pomôcť si kovovými rebríkmi či reťazami. O tých však písať nebudeme. Dnes už je toto pohorie cieľovou destináciou nielen turistov a horolezcov, ale aj bežcov.

Bežcov láka do Malej Fatry hlavne podujatie Malofatranská 50. Je to horský pochod či beh, ktorý účastníkom ponúkne niekoľko vrcholov naraz a priamo z prvej ruky.

Tento rok mali za úlohu bežci prejsť 56 kilometrov, na ktorých nastúpali viac než 4 000 metrov. A to je už veľmi slušná porcia.

S úderom šiestej hodiny rannej vybehlo takmer 350 pretekárov na svoju “sobotnú prechádzku”. Štart bol priamo pred sochou Jánošíka v Terchovej, ku ktorému museli všetci vyjsť, aby mohli neskôr po hlavnej ceste vojsť do doliny.

Malofatranská pätdesiatka patrí k tým najťažším podujatiam svojho druhu na Slovensku. Ani nie dĺžkou, ale prevýšením, povrchom a počasím dokáže prekvapiť aj skúsených bežcov.

Počet úspešných finišerov je oveľa menší, než počet štartujúcich. Napriek veľkému teplu a ťažkej trati prišlo tento rok úspešne do cieľa Malofatranskej päťdesiatky až 95 z nich a ďalších 19 prišlo do cieľa po limite, ktorý organizátori vopred stanovili na 15 hodín na trati.

Aby ste si vedeli predstaviť obtiažnosť pretekov, víťazný čas bol 7:51. Len niečo menej než 8 hodín, teda takmer jeden pracovný deň trvalo Čechovi Jakubovi Uherekovi, kým zdolal všetky vrcholy i sedlá a zbehol do cieľa v dedine Lipovec.

Na bežných pretekoch podobnej vzdialenosti by ste s takýmto časom veľmi nepochodili, ale na takúto ťažkú trať je to vynikajúci čas.

Malá Fatra je krásne pohorie, ktorým sa určite dá aj bežať. Nie je to síce beh, na aký ste zvyknutý z asfaltových mestských pretekov, ale bolieť môže ešte oveľa viac, aj pár dní po.

Ďalší ročník odštartuje v sobotu 1.7.2017, máte teda takmer rok, aby ste natrénovali a takéto výhľady si užili priamo na trase v skupinke ďalších nadšencov horského behu.

Páčil sa vám článok?
Slabé
12345 (No Ratings Yet)
Loading...
Super

Raz týždenne posielame výber toho najlepšieho zo Sódy.


14 slovenských unikátov, ktoré presahujú hranice

Tieto pamiatky patria k tomu najlepšiemu, čo doma máme. Majú prvenstvá v Európe a niektoré aj vo svete.

Na Sóde pravidelne pripravujeme články o krásach a zaujímavostiach našej krajiny. Písali sme už napríklad o prírodnýchtechnických skvostoch, jaskyniach či záhadných lokalitách. Tentokrát sme sa rozhodli zostaviť zoznam pamiatok, ktoré si držia určité prvenstvo nielen u nás, ale aj v zahraničí.

Tieto rekordné unikáty patria k tomu najlepšiemu, čo doma máme.

Najstaršia mincovňa na svete

[lnk url="https://upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/d/d4/Kremnica_-_Mincov%C5%88a_%281%29.jpg"]Zdroj: Wikimedia Commons, Autor: Ladislav Luppa[/lnk]

Kremnická mincovňa je jedným z najstarších nepretržite fungujúcich podnikov na svete. Mincové produkty vyrába už od roku 1328, teda takmer sedem storočí. Vyrábali sa tu aj slávne zlaté dukáty, ktoré boli považované za najtvrdšiu menu v stredovekej Európe a neskôr strieborné toliare.

Kremnická mincovňa bola jedným z najdôležitejších centier mincovníctva v habsburskej monarchii. Za panovania cisárovnej Márie Terézie sa v Kremnici razilo väčšie množstvo mincí, než vo všetkých mincovniach monarchie dovedna.

Dnes sa tu razia slovenské euromince a mince ďalších krajín, ktoré nájdete po celom svete.

Najvyšší drevený gotický oltár na svete

Neskorogotické dielo rezbára Majstra Pavla z Levoče sa nachádza v levočskom Chráme svätého Jakuba. Meria 18,6 metra a jeho šírka dosahuje 6,27 metra.

Jeden z najväčších sintrových útvarov na svete

Nazýva sa Kvapeľ rožňavských jaskyniarov a nájdete ho v Krásnohorskej jaskyni. Je jedným z najväčších kvapľov na svete a donedávna bol zapísaný v Guinessovej knihe rekordov ako najväčší. Má úctyhodných 34 metrov a váží 2000 ton.

Najväčšie a najstaršie opálové bane na svete

Medzi obcami Zlatá baňa a Červenica, asi tridsať kilometrov od Prešova, sa nachádza výnimočný unikát aj na celosvetové pomery. Opálové bane takéhoto rozsahu a s takou dlhou históriou ťažby sa nenachádzajú nikde na svete. Z týchto baní pochádza aj Harlekýn – najväčší nájdený kus drahého opálu na svete.

V 16. storočí boli známe po celom svete, no je možné, že opál sa tu ťažil už od rímskych čias. Unikátny drahý opál z Dubníku mali v obľube aj členovia rodiny cisára Napoleona. Do 19. storočia bol Dubník jedinou lokalitou na svete, kde prebiehala ťažba. V roku 1922 bola z ekonomických dôvodov ťažba ukončená.

Prvá rezervácia ľudovej architektúry na svete

Čičmany boli v roku 1977 vyhlásené za pamiatkovú rezerváciu ľudovej architektúry ako prvé na svete.

Prvá zmienka o dedine siaha až do roku 1272. Čarovná geometrická ornamentálna ozdoba na čičmianských dreveniciach, ktorá dedinku tak preslávila, sa však začala používať “iba” približne pred dvesto rokmi.

Ornamenty, aké sú na domoch dnes sa definitívne objavili až po roku 1921, kedy zachvátil dedinu ničivý požiar. Obyvatelia vyzdobili svoje drevenice podľa vzorov, ktoré sú vyšité na miestnych krojoch.

Najstarší európsky a tretí najstarší svetový maratón

Medzinárodný maratón mieru v Košiciach sa prvykrát bežal už v roku 1924. Po Bostonskom a Yonkerskom maratóne je tak tretí najstarší na svete.

Najstarší verejný park v Európe

Sad Janka Kráľa v bratislavskej Petržalke, medzi Starým a Novým mostom, je najstarší verejný park v strednej Európe a jeden z najstarších stredoeurópskych parkov vôbec.

Bol založený v roku 1774 a pôvodne niesol názov Sternalle (Hviezdicová aleja), kvôli usporiadaniu chodníkov do osemramennej hviezdice. Park bol postupne upravovaný a jeho dnešná podoba je až z roku 1839.

Najväčší riečny ostrov Európy

S rozlohou 132 612 hektárov je ním Žitný ostrov. Zároveň je najväčšou zásobárňou pitnej vody v strednej Európe.

Jeden zo 7 najväčších živých organizmov v Európe

[lnk url="http://www.komjatice.sk/infocentrum/fotogaleria/2013/galeria-platan-osetrenie-2013/"]Zdroj: Obec Komjatice[/lnk]

Viac ako 140 rokov starý platan je najväčším stromom na Slovensku. Nachádza sa v historickom parku v obci Komjatice pri Nitre, kde ho svojho času nechal vysadiť barón Móric Wodianer. Má obvod kmeňa 930 centimetrov a výšku 28 metrov.

Za zmienku určite stojí aj dub v obci Dubinné, ktorý je zase najstarším stromom u nás. Má 850 rokov a za svoj život prežil založenie obce, vpád Tatarov, bratrícke vojny, úder blesku aj to, že bol v prvej svetovej vojne zameriavacím bodom pre delostrelcov.

Najdlhší most s celodrevenou konštrukciou v Európe

Most cez Malý Dunaj, ktorý sa nachádza v Kolárove, je špecifický tým, že nemá žiadne betónové piliere, prípadne iné prefabrikované istenie. Je dlhý 86 metrov a široký 2,25 m.

Najväčší drevený kostol v strednej Európe

[lnk url="https://upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/c/c1/Sv%C3%A4t%C3%BD_Kr%C3%AD%C5%BE%2C_artikul%C3%A1rny_kostol_%282%29.JPG"]Zdroj: Wikimedia Commons, Autor: palickap[/lnk]

Kostol vo Svätom Kríži bol na toto miesto prenesený v rokoch 1974 až 1982 z Paludze. Pochádza z roku 1774 a je dodnes funkčný. Pôdorys má tvar kríža a dĺžku 43 metrov, do jeho vnútra vojde takmer šesťtisíc návštevníkov.

Väčšie drevené protestantské kostoly sú už iba v severských krajinách, kde bola tradícia týchto stavieb rozšírenejšia.

Jeden z dvoch studených gejzírov na európskej pevnine

Herliansky gejzír bol do roku 1903 a v rokoch 1957-2006 jediným studeným gejzírom v Európe. Bol aktivovaný umelo vrtom hlbokým 404,5 metra. Momentálne je na kontinente aktívny ešte jeden podobný v nemeckom Ardenachu a ďalšie sú až na Islande.

Najstaršia vysoká škola technického charakteru na svete

Prvou baníckou školou na svete bola Banská Akadémia v Banskej Štiavnici, založená v roku 1762 Máriou Teréziou. Vo svojej dobe bola Štiavnica centrom rozvoja banskej vedy a techniky a akadémia samotná kolískou vedy a nositeľkou pokroku v oblasti baníctva, hutníctva, ale aj chémie.

Jediná zachovaná a dodnes funkčná úvraťová úzkokoľajná lesná železnica v Európe

[lnk url="https://upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/c/c1/Vychylovka_station.JPG"]Zdroj: Wikimedia Commons, Autor: Nils Öberg[/lnk]

Technická pamiatka, akú by ste široko-ďaleko ťažko hľadali a jedna z hlavných atrakcií Kysúc. To sú hlavné prívlastky historickej úzkorozchodnej železnice, ktorú nájdete v Novej Bystrici – Vychylovke ako súčasť Múzea kysuckej dediny.

Jedinečná je najmä časť úvraťového systému, ktorá umožňuje prekonať strmé stúpanie na krátkom úseku. Na svete sú v prevádzke len dve takéto úvraťové železnice. Tá druhá sa nachádza v Peru.

Poznáte viac podobných skvostov na Slovensku, ktorým patrí nejaké prvenstvo aj mimo našich hraníc? Podeľte sa o ne v komentároch na facebookovej stránke Sódy.

Raz týždenne posielame výber toho najlepšieho zo Sódy.


Jeseň plná pestrých nápadov

Možno ani netušíte, koľko maličkých zlepšovákov do svojej domácnosti si môžete jednoducho vyrobiť sami z vecí, ktoré sa v nej bežne vyskytujú. Ukážeme vám, ako si zmajstrujete jednoduchú nástenku a ako si z opadaných listov vyrobíte originálne sezónne podšálky.

Čítaj viac

O2 prináša Strieborný paušál s neobmedzenými volaniami iba za 20 eur

Čítaj viac

Lifetech: Čo je nové