Miesta, ktoré sa nezmestili Honzovi Nedvědovi do pesničky o Banskej Bystrici

„Já jsem se do té krásy Bystrice zamiloval” spieva Honza Nedvěd vo svojej piesni. A nie len Honza, Banská Bystrica učaruje hneď na prvý dojem svojou polohou ako z rozprávky.

Leží doslova za siedmimi horami, v strede Slovenska na rieke Hron a obklopená pohoriami Starohorské vrchy, Veľká Fatra, Nízke Tatry, Kremnické vrchy, Bystrická vrchovina, Zvolenská pahorkatina a Slovenské rudohorie.

Mesto a  jeho okolie má turistom čo ponúknuť, či už sú to prírodné krásy alebo bohatá banícka minulosť. Všetci, ktorí sa do Banskej Bystrice chcú ísť pozrieť, by určite mali navštíviť tieto miesta:

1. Historické centrum

[lnk url="https://en.wikipedia.org/wiki/Bansk%C3%A1_Bystrica#/media/File:Banska_Bystrica_SNP_Square.jpg"]Zdroj: Wikipedia[/lnk]

Banská Bystrica má svoju vlastnú šikmú vežu, ktorá sa v dôsledku narušenia statiky v 19. storočí odklonika od svojej osi. V jej suteréne sa niekedy nachádzala mučiareň a väznica, odkiaľ sa dalo dostať ku klietke hanby a pranieru.

Ďalšími pamiatkami, ktoré sa nedajú vynechať sú mestský hrad Barbakan, kamenná fontána, budova radnice, Kostol sv. Františka Xaverského, Kostol Nanebovzatia Panny Márie či Matejov dom.

2. Kalvária na Urpíne

Kalvária na Urpine Banska Bystrica

Kalvária pozostáva z ôsmich kaplniek krížovej cesty, kostolíka sv. Kríža a lipovej aleje s nádhernými 300 ročnými stromami.

Zvrchu je krásny výhľad na mesto, takže nečudo, že je to obľúbené vychádzkové miesto, najmä pre rodiny s deťmi.

3. Radvanský jarmok

Jeden z najstarších jarmokov na Slovensku a v strednej Európe, na ktorý chodil už Juraj Jánošík, vo svojich dielach ho spomínal Andrej Sládkovič, či Jozef Gregor Tajovský.

Je zapísaný do zoznamu kultúrneho dedičstva Slovenska. Koná sa každoročne už od 17. storočia, s výnimkou troch rokov počas 2. svetovej vojny.

4. Špania Dolina

Špania Dolina

Táto malebná dedinka s množstvom pôvodných baníckych domov bola vyhlásená za Pamiatkovú rezerváciu ľudovej architektúry. Zachované štôlne, múzeum a expozícia lokomotívy s vagónikmi dokumnetujú jej slávnu banícku minulosť.

Na námestí vás očarí najmä renesančná budova Klopačky, ktorá od 16. storočia zvolávala miestnych baníkov fárať do bane. Dnes je tu penzión, kde môžete ochutnať niečo z miestnych špecialít. Jednou z najnovších atrakcií je aj banícky orloj.

Z námestia sa potom po 162 drevených schodoch dostanete k hlavnej dominante obce Kostolu Premenenia Pána z 13. storočia.

5. Hronsek

Nádherný drevený artikulárny kostol v Hronseku je skutočným skvostom ľudovej tvorby. Jeden z piatich zachovaných evanjelických drevených kostolov na Slovensku, bol postavený výlučne z dreva, bez použitia jediného klinca, ako to nariaďovalo uznesenie Šopronského snemu z roku 1681.

Zaujímavosťou je, že je to jediný kostol na Slovensku, ktorý disponuje škandinávskymi prvkami architektúry.

6. Hrad Ľupča

Hrad Lupča

Jeden z najkrajších a najzachovanejších slovenských hradov, ktorého korene siahajú až do 13. storočia. Vyníma sa nad obcou Slovenská Ľupča, vzdialenej asi desať kilometrov od Bystrice smerom na Brezno.

V minulosti slúžil na stráženie stredovekej obchodnej cesty Via Magna, postupne sa na ňom striedalo množstvo majiteľov, čo sa odrazilo na početných dostavbách a prestavbách.

7. Velestúr

Dalo by sa rozpisovať o množstve prírodných krás, napríklad Harmaneckej jaskyni, či Badínskom pralese alebo technických unikátoch, akým je vodný žľab v doline Rakytovo.

Posledná vec na záver je menšia pikoška – bájny vrch Velestúr v hlavnom hrebeni Kremnických vrchov. Okolo tohto zaujímavého miesta sa točí aj dej rovnomennej knihy spisovateľa Jozefa Banáša.

V roku 1864 tu kremnický archivár Pavel Križko objavil na andezitovej skale runový nápis v praslovančine. Neskôr bol nápis označený za falzifikát, no nápis ako aj celé pútnické miesto má svoje zvláštne čaro dodnes.

Ak viete o nejakých miestach, ktoré bežný turista len tak ľahko neobjaví, budeme radi, ak nám o nich napíšete do komentárov alebo do správy na našom Facebooku

Páčil sa vám článok?
Slabé
12345 (No Ratings Yet)
Loading...
Super

Raz týždenne posielame výber toho najlepšieho zo Sódy.


Ako sa dá zo Slovenska preraziť s luxusnými hodinkami? Pracujte na nich 400 hodín

Igor Fábry a Michal Molnár sú vyučení šperkári, ktorí v malých dielňach v Banskej Bystrici začali robiť luxusné hodinky. Zákazníkov majú v Ázii aj v Amerike.

Ručná detailná robota podľa návrhu zákazníka, mesiace zohnutí nad mikroskopom.  Jeden nesprávny ťah a všetko treba začať odznova.

Kvôli tomu vyrobia len pár kusov ročne a cenovky na ich hodinkách bežne presahujú cenu drahého auta alebo malého bytu. Ich hodinky si môže dovoliť málokto. Ak si ale predstavujete namyslených biznismenov, tak ste na omyle.

Robili sa na Slovensku vôbec niekedy hodinky?

Igor: Pokiaľ vieme, tak nie. Historicky tu nebola žiadna takáto slovenská značka. My sme tu prví.

Prečo ste s tým začali?

Michal: Ten prvý podnet nebol, žeby sme sa tým chceli živiť, ale to, že sa nám hodinky jednoducho páčia. Chceli sme si spraviť niečo pre seba. Nebol cieľ spraviť hodinky, ktoré budú drahé a zarobiť na nich, ale splniť si sen. 

Mohli ste ale ostať pri šperkoch a robiť krásne prívesky pre birmovancov a vy ste si vybrali hodinky…

Igor: Ako každého chlapa aj nás zaujala tá mechanika. A keď sme videli iné firmy, čo všetko s hodinkami dokážu urobiť, tak sme si povedali, že prečo by sme to neskúsili aj my. A myslím, že sme spravili dobre.

Michal: Vieme spraviť aj šperk, ale s hodinkami máte viac možností. Dobrý šperk je hlavne o tom, že je tam drahý kameň, ktorý nie je umenie kúpiť, je to len otázka peňazí.

Ale dobré hodinky – pekné hodinky s nejakou umeleckou hodnotou – to nie je až tak o materiáloch ako o práci.

Na dobrý kameň mi stačí veľa peňazí a desať minút. Na dobré hodinky mi treba tri mesiace práce a menej peňazí. Pri šperkoch nás aj trochu odrádzalo, že bohatá firma vedela mať najlepšie šperky, lebo mali na to kapitál, ale u hodiniek je to presne naopak.

Igor: A pri hodinkách je ešte jedna výhoda – keď človek sedí nad tým tri mesiace, tak pod sklom tá práca ostane stále taká, ako keby ju ten človek urobil v ten deň.

Michal: Tie jemné detaily sa nikdy nestratia. Pri šperku, nech to spravíte akokoľvek pekne, tak sa to doškriabe. Darmo by som sa s tým hral tak dlho ako s hodinkami, tá práca vyjde nazmar. Pod sklom je to večné.

Odkiaľ sa to vo vás vzalo? Odjakživa ste mali sklon k pedantnosti?

Igor: Asi áno.

Michal: Obidvaja sme už od začiatku na to mali rovnaký pohľad. Nie veľa niečoho štandardného, ale proste málo a dobrého. Niekedy už ale aj ja musím povedať, že nechaj to už tak, už je to dobré.

Igor: Ale potom sa na to pozrieme pod mikroskopom…

Michal: Možno aj preto tým strávime toľko času. Chceme, aby produkt bol čo najlepší. Dali by sa veci robiť aj rýchlejšie, ale už sme trocha posadnutí.

Možno to je zlé slovo, ale záleží nám, aby pod akýmkoľvek zväčšením to bolo ladné, pekné, čisté, aby tam nebola nejaká špina, prach alebo nebodaj nejaký škrabanec. Je mi jedno, či to vidí zákazník, ja to vidím a prekáža mi to.

Ako ste sa na začiatku dostali do povedomia ľudí? Lebo to asi nebolo tak, že ste spravili jedny hodinky a celý svet vám padol k nohám.

Michal: Na začiatku nás oslovil jeden novinár z magazínu o hodinkách z Čiech a páčilo sa mu, čo robíme. Vtedy sme sa tomu venovali relatívne krátko, možno nejaké tri roky.

Zverejnil o nás krátky článok, na základe ktorého sa o nás dozvedeli ľudia, ktorí sa venujú hodinkám. A tiež sme mali aj šťastie. Natrafili sme na pár skvelých ľudí – nie zákazníkov, ale skvelých ľudí – ktorí si chceli objednať od nás hodinky, aby nás podporili a aby sme mali možnosť vytvárať to, čo robíme dnes.

Ako sa k vám dostávajú zákazníci?

Michal: Už sme trošku v povedomí ľudí, ktorí sa venujú hodinkám. Kto chce, niečo si o nás nájde – napríklad v odborných časopisoch. Alebo cez referencie od iných zákazníkov.

To je podľa mňa najkrajšie – keď je nejaký zákazník spokojný a šíri naše meno ďalej.

Čím viete presvedčiť klientov zo zahraničia, že hodinky zo Slovenska môžu stáť až toľko a môžu byť naozaj dobré?

Michal: Drvivú väčšinu zákazníkov máme česko-slovenských zatiaľ, aj keď ohlasy sú celosvetové – od Ameriky po Áziu. Našou nevýhodou je to, že nemáme fyzický produkt – čo majú veľké firmy. Tie odprezentujú hodinky na výstave, každý si ich môže chytiť a prezrieť.

My fungujeme inak. Každý zákazník si môže nadiktovať, aké hodinky chce a my mu ich na základe návrhu vytvoríme.  To je ale ťažké, keď je klient z ďaleka a neviete sa ani stretnúť.

Dobré hodinky si môžem kúpiť od rôznych značiek a nemusím na ne ani čakať. V čom sú tie vaše iné?

Michal: Hlavný rozdiel je v tom, že naše hodinky sú individuálne – také, aké si zákazník vymyslí. Ak sa o nich dobre stará, tak majú životnosť aj niekoľko sto rokov.  Nie je to masové, nedá sa toho vyrobiť veľa.

Zacistovanie detaily Molnar Fabry
Osadzanie kamenov Molnar Fabry
Rucicka rucne vyrobena Molnar Fabry
vypilovanie Molnar Fabry
Uprava tvaru Molnar Fabry

Aké kritéria tie hodinky ale musia spĺňať, aby sa vedeli presadiť aj v zahraničí? Aby prišiel Švajčiar a bolo mu jedno, že sú vyrobené na Slovensku…

Michal:  Myslím si, že všade vo svete sa ľudia vracajú k tradíciám a tradičným remeslám. Stroj dokáže dnes vyrobiť hocičo, ale keď dá človek cit do tých hodiniek, je tam naozaj kus umenia a hodinky majú svoju dušu, tak aj v zahraničí to je veľmi cenené. Nie je dôležité nejaké meno.

Nemáme známe meno ako niektoré firmy, ktoré majú 300-ročnú tradíciu, ale keď naše hodinky ukážeme komukoľvek, tak vidí na tých hodinkách, že nevznikli za týždeň.

Kam sa ešte môžete rozvíjať?

Igor: Chceli by sme si napríklad vyrobiť vlastný strojček. To je náš sen. A dostať sa do Asociácie nezávislých hodinárov. To je také zoskupenie, kde sú hodinári z celého sveta, ale kde sú práve len tí, čo si už vyrobili nejaký strojček. 

Mesiac nebudete robiť žiadne hodinky, sadnete si k Domaši a navrhnete si vlastný strojček? Alebo ako dlho trvá taký vývoj?

Michal: To je ťažko povedať. Myslím, že keby sme sa tomu venovali aktívne a nerobili nič iné, tak za 2 až 3 roky by sme to vyvinuli.

Hodiniek už ale bolo vyrobených nekonečne veľa. Čo na strojčeku ešte chcete vymýšľať?

Michal: My väčšinou strojčeky dekorujeme. Máloktorý strojček je vhodný na tie úpravy, ktoré robíme. Máme predstavu, ako by mal vyzerať ideálny strojček a zatiaľ taký nemáme.

Pre vaše potreby.

Michal: Áno. V podstate by sme si vedeli nadizajnovať strojček podľa nášho štýlu a povedzme aj komplikácie, ktoré sa nám páčia. A tiež máme radšej väčšie strojčeky. Keď je miesta viac, dá sa tam viac ukázať. Dnes je ale tendencia, že sú strojčeky dosť malé.

A stále plánujete robiť osem hodiniek ročne?

Michal: Niežeby sme nechceli spraviť viac kusov…

Napríklad deväť.

Igor: Možno aj deväť.

Michal: Ten limit je stále ľudský faktor. Ak to chceme robiť v tej kvalite, akú dokážeme, tak sa dá trošku viac kusov, ale nie mnoho. Nám je ale v podstate jedno, či spravíme jeden kus, osem alebo desať.

Igor: Záleží od požiadaviek zákazníka. Jednoduchších modelov sa samozrejme dá spraviť viac kusov. Tých komplikovanejších bohužial viac spraviť nevieme. 

Čo sa musí stať, aby rástlo vaše meno?

Igor: Meno ukáže čas. Keď budeme robiť tú prácu tak, ako robíme a držať si kvalitu, tak to je len otázka času, kým si nás nájdu aj zákazníci v zahraničí.

Michal: Určité veci sa nedajú predbehnúť ani urýchliť. Známe firmy sú tu x rokov a len preto majú svoje meno, lebo to naozaj celý čas robili dobre a poctivo. Ani my to nevieme urýchliť.

Čo to podľa vás znamená – poctivo?

Michal: Keď vyrábame produkt, ktorému veríme a ktorý robíme najlepšie, ako vieme. Snažíme sa ho aj ohodnotiť podľa toho, koľko s tým strávime času.

Veľké firmy už dnes robia komerčné hodinky, ktoré sú predražené a nespĺňajú zďaleka to, na čo sa tie hodinky tvária.

U nás je to skôr o tom, že chceme zákazníkovi dať kus nášho umenia, ktoré má a vždy bude mať hodnotu. Tak, ako pred sto rokmi mali niektoré ručne robené hodinky svoju hodnotu a držia si ju dodnes, tak snáď aj naše hodinky o sto rokov bude niekto brať takto – že boli poctivo vyrobené.

Raz týždenne posielame výber toho najlepšieho zo Sódy.


O2 má hovory za 10 centov. Tu je spôsob, ako si ich aktivujete

Čítaj viac

Lifetech: Čo je nové