Most na hranici dvoch či troch krajín? Máme niekoľko naozaj výnimočných

Každý vie, že na Slovensku máme toho na obdivovanie viac než dosť. Tu je výber tých najzaujímavejších mostov, ktoré nám naša krajina ponúka.

Po celom Slovensku je postavených viac ako 23 tisíc mostov. Nájdu sa medzi nimi architektonické skvosty, ktoré neodmysliteľne patria k panorámam miest, storočné kamenné mosty týčiace sa nad roklinami, alebo mostíky opradené legendami v parkoch. Vybrali sme spomedzi nich pár starých aj nových, ktoré sú niečím výnimočné.

Most Apollo, Bratislava

Zdroj: Flickr, Autor: CC License 2.0: depe1

Ešte donedávna mu patril titul najnovšieho mostu v Bratislave, dnes mu ho vzal nanovo postavený Starý most. Most svojím oblúkom, ktorý sa týči do výšky 36 metrov, pripomína autrálsky Harbour Bridge v Sydney.

Most podopriera 20 pilierov, celková dĺžka premostenia je 835 metrov, z toho 517 metrov meria jeho hlavná časť. Tento architektonický skvost váži 5240 ton. Most Apollo po trojročnej výstavbe slávnostne otvorili v roku 2005.

Bol ocenený mnohými cenami, napríklad v roku 2006 sa na Slovensku stal Stavbou roka v kategórii Mostné stavby. Bol nominovaný odborníkmi Americkej spoločnosti pre technické inžinierstvo spolu s ďalšími štyrmi najlepšími stavbami sveta na prestížnu cenu Opal Awards v roku 2006. Túto cenu ako jediná európska stavba aj získal.

Most Slobody, Devínska Nová Ves-Schlosshof

Zdroj: súkromný archív Gavin Shoebridge

Verejnosti viac známy aj pod pseudonymom Most Chucka Norrisa. Cyklomost spájajúci bratislavskú mestskú časť Devínska Nová Ves s rakúskym zámočkom Schlosshof a neďalekými dedinkami Marchegg, Markthof, Engelhartstetten a mestečkom Hainburg an der Donau.

Jedinečný projekt, ktorý sa veľmi dlho pripravoval, no tento most sa stal skutočnosťou až v roku 2012. Spojil dve krajiny a umožnil cyklistom objavovať mnohokilometrové cyklotrasy Dolného Rakúska alebo sa na bicykli vybrať rovno do centra Viedne.

Projekt bol financovaný z fondov Európskej Únie. Most prechádza vzácnym chráneným územím siete Natura 2000, čo je označenie pre územia Európskeho významu. Preto pri jeho výstavbe museli byť dodržiavané mimoriadne prísne opatrenia. Zaujímavosťou je, že v tomto mieste už most v minulosti stál.

Bolo to ešte za vlády Márie Terézie. Pri výstavbe mosta, ktorý stojí presne tam, ako ten pôvodný, boli nájdené pozostatky mostného násypu i pôvodné pilóty. Tieto časti sa nezničili, ale terajší most bol postavený tak, že vedie ponad tieto historické pozostatky.

V jeho najvyššej časti nad riekou Morava meria 21,5 metra a nad zemou sa nachádza vo výške 12,5 metra. Celý most je dlhý 751 metrov. Váži 593 ton. Počas záplav v roku 2013 musel byť na nejaký čas z bezpečnostných dôvodov uzatvorený.

Chmarošský viadukt, Telgárt

Zdroj: Vypadni.sk, Autor: www.shutterstock.com

Nepochybne sa zaraďuje medzi najkrajšie slovenské technické stavby. Keď sa naň pozeráte, máte pocit, ako keby ste sa nachádzali niekde vo švajčiarskych Alpách a nie na Slovensku. Je historicky prvým železničným oblúkovým mostom v Československu.

Nachádza sa pod Kráľovou hoľou na železničnej trase medzi Červenou skalou a Margecanmi. Je vďačným fotografickým objektom pre turistov.

Zemný most Pokuty, Ostrý Grúň

Zdroj: Vypadni.sk, Autor: Pavel Budáč
Zdroj: Vypadni.sk, Autor: Pavel Budáč

Dvojoblúkový kamenný most ukrytý v horách v katastri obce Ostrý Grúň je jedným z posledných reliktov zaniknutej lesnej železničky, ktorá sa v minulosti kľukatila Kľakovskou dolinou. Približne 30 kilometrov dlhá železnička vybudovaná v 20. rokoch 20. storočia slúžila na zvážanie dreva z lesov pohoria Vtáčnik.

V prevádzke bola asi 40 rokov. Most v lokalite Pokuty je najzaujímavejšou a ďaleko najzachovalejšou pamiatkou na tejto trase. Pôsobivá konštrukcia z prírodného kameňa preklenujúca starý lesný chodník a zurčiacu bystrinu vytvára spoločne s okolitou prírodou priam čarovnú scenériu.

Most Márie Valérie, Štúrovo-Ostrihom

Autor: License CC-BY-2.0, Peter Köves
Zdroj: Flickr, Autor: License CC-BY-2.0, Peter Köves

Bol postavený už v roku 1895. Most je nasmerovaný tak, aby cesta do centra Ostrihomu bola pre dopravu čo najkratšia. Ustupujúce nemecké vojská ho v roku 1944 vyhodili do vzduchu a zrekonštruovaný bol až po 57 rokoch. V prevádzke je opäť od októbra 2001. Most leží na 1718-tom riečnom kilometri Dunaja. Celková dĺžka premostenia je 509 metrov.

Most sv. Gottharda, Leles

Zdroj: Vypadni.sk, Autor: Daniela Tomášiková

Juhoslovenská obec Leles je známa najmä vďaka starobylému premonštrátskemu kláštoru. Okrem tohto kláštora sa tu však nachádza ešte ďalšia veľmi vzácna pamiatka – 70 metrov dlhý gotický most zo 14. storočia. Romantický, históriou dýchajúci most je pravdepodobne najstarším na území Slovenska.

V minulosti pod ním tieklo dnes už mŕtve rameno rieky Tisa. V 18. storočí naň mnísi z leleského kláštora umiestnili sochu sv. Gottharda, ktorá stavbe dala meno. Po nástupe komunizmu bola táto socha odstránená. Most sv. Gottharda dnes predstavuje turistickú atrakciu, miesto vhodné na prechádzky a oddych.

[the_ad_placement id=“injektaz-datahit“]

Kamenný most, Spišský Hrhov

Zdroj: Vypadni.sk, Autor: Ing.Mgr.Jozef Kotulič

Oblúkový most, ktorého predchodcom bol drevený zo 17. storočia. Ten kamenný vybudovali na začiatku 19. storočia. Má dĺžku štyridsať metrov a desať metrov je široký. Patril k historickej trase z Levoče do Spišského Podhradia.

Dodnes slúži svojmu pôvodnému účelu, i keď sa pri jeho stavaní absolútne nerátalo s tým, že po moste niekedy prejde auto, či iný motorizovaný dopravný prostriedok, okrem konského povozu. No dnes po ňom bežne jazdí doprava i poľnohospodárske stroje a stále je vo vynikajúcej kondícii. Úspešne dokonca odolal niekoľkým povodniam.

Dialničný most, Považská Bystrica

Zdroj: https://commons.wikimedia.org/wiki

Taktiež nazývaný aj Estakáda Považská Bystrica je ďalším architektonickým mostným skvostom Slovenska.

Stavba mosta výrazne odľahčila dopravu v meste. Je súčasťou dialnice D1.V roku 2010 získal ocenenie Stavba roka. Je najdlhším dialničným mostom na Slovensku a raritou je, že je prvým diaľničným mostom na Slovensku, ktorého nosná konštrukcia nesie celý diaľničný profil.

Kolonádový most, Dolný Kubín

vypadni.sk
Zdroj: Vypadni.sk, Autor: יעקב

Jedinečnou stavebnou pamiatkou mesta Dolný Kubín je drevený kolonádový most nad riekou Oravou vybudovaný v 90. rokoch 20. storočia. Most spájajúci sídlisko Bysterec so Starým mestom je raritou v celoslovenskom i stredoeurópskom meradle, preto nečudo, že ide o jednu z najvyhľadávanejších a najfotografovanejších atrakcií mesta.

Lanový most cez rieku Latorica

vypadni.sk
Zdroj: Vypadni.sk

Nie, nie ste uprostred dažďového pralesa v Amazónii ale na Slovensku. Nad riekou Latorica medzi obcami Boťany a Ptrukša sa nachádza zaujímavá rarita – približne 50 metrov dlhý a približne jeden meter široký visutý most pripomínajúci nebezpečné lanové mosty z dobrodružných filmov.

Most spájajúci regióny Použie a Medzibodrožie postavili Ptrukšania v roku 1968. Od svojho vzniku až dodnes slúži obyvateľom okolitých obcí ako skratka do Čiernej nad Tisou (v smere z Použia) či do susednej Ukrajiny (v smere z Medzibodrožia).

Okrem toho však predstavuje i obľúbenú turistickú atrakciu vyhľadávanú najmä cykloturistami, a to nielen domácimi, ale aj zahraničnými – v oblasti sa totiž stretávajú tri štáty – Slovensko, Ukrajina a Maďarsko. Lanový most sa pri prechode nemálo hojdá, čo môže niekomu výrazne zvýšiť hladinu adrenalínu, napriek tomu je však bezpečný.

Drevený krytý most, Štefánska Huta

vypadni.sk
Zdroj: Vypadni.sk, Autor: Lubo Cmorej

Drevený krytý most nad riekou Hornád, ktorý spája obec Kluknava s osadou Štefanská Huta, je prevzácnou technickou pamiatkou, jedinou svojho druhu na Slovensku (resp. jedinou, ktorá sa zachovala – v minulosti bolo podobných mostov v našej krajine viac). Postavili ho v roku 1832 pre potreby mediarskeho podniku v Štefanskej Hute.

Most je 27 m dlhý a 3,5 m široký. Návštevníka zaujme svojim ojedinelým technickým riešením. Pamiatka dokumentujúca majstrovstvo starých spišských tesárov dodnes slúži svojmu pôvodnému účelu.

Premávať však po nej môžu iba osobné autá. Ako perličku možno spomenúť, že v roku 2000 bola vydaná poštová známka, na ktorej bol kluknavský most vyobrazený, pričom táto známka získala v nasledujúcom roku tretie miesto v ankete o najkrajšiu slovenskú známku.

Kolonádový most, Piešťany

vypadni.sk
Zdroj: Vypadni.sk, Autor: Lukáš Zenka

Kolonádový, alebo tiež Sklený most spájajúci mestské centrum Piešťan s Kúpeľným ostrovom predstavuje vrchol funkcionalistickej architektúry na Slovensku a i v celosvetovom meradle sa považuje za unikát. Vďaka svojim 156 metrom je zároveň najdlhším krytým mostom na Slovensku.

Postavili ho začiatkom 30-tych rokov 20. storočia podľa návrhu architekta Emila Belluša. Pri vstupe na most zo strany od mestského centra sa nachádza bronzová socha barlolámača – známy symbol piešťanských kúpeľov a mesta Piešťany vôbec. Ozdobou mostu sú lepty do skla zhotovené podľa návrhu Martina Benku, jedného z najvýznamnejších slovenských maliarov. (Dnes sú tu kvôli hrozbe zničenia vandalmi umiestnené iba kópie.)

Historickou perličkou je, že vtedajší technický vedúci kúpeľov Filip Hanic s nasadením vlastného života zachránil z na zánik odsúdeného mosta originály Benkových lept. V roku 1956 bol Kolonádový most obnovený podľa pôvodného projektu. Dnes slúži ako miesto prechádzok s krásnym výhľadom na rieku Váh a priľahlé časti Piešťan. Autá po ňom nepremávajú.

Ak máte ďalšie tipy na zaujímavé mosty na Slovensku, budeme radi ak nám o nich dáte vedieť na našom Sóda Facebooku.

 

Článok vznikol v spolupráci s vypadni.sk

vypadni.sk vám poskytne viac ako 2700 objektov s tisíckami fotografií  z celého Slovenska. Objavíte krásnu prírodu, jedinečnú architektúru a bohatú históriu našej krajiny.

Páčil sa vám článok?
Slabé
12345
Loading...
Super

Koordinátorka Novinárskej ceny: Poctivý autor sa pod článok vždy podpíše, konšpirátor nie

Novinári budú vždy obľúbeným cieľom konšpirácií, hovorí Miroslava Širotníková, ktorá pracovala aj pre New York Times.

Na Slovensku rastie vplyv konšpiračných médií a viac ako polovica ľudí si myslí, že novinárov riadi niekto v pozadí. Ako lepšie pochopiť prácu novinárov a začať im veriť? Porozprávali sme sa s Miroslavou Širotníkovou, ktorá ako novinárka na voľnej nohe pracovala pre svetové médiá a dnes koordinuje aktivity Novinárskej cenyFondu na podporu investigatívnej žurnalistiky, ktorý dlhodobo podporuje aj spoločnosť O2.

V rozhovore sa ďalej dočítate:

  • s akými predsudkami sa novinári stretávajú najčastejšie,
  • ako prácu novinárov u nás ovplyvnila vražda Jána Kuciaka,
  • prečo je mediálna výchova dôležitá,
  • aké trendy možno vnímať v súčasnej žurnalistike.

Čítajte aj: Korupčné kauzy pomáhajú odhaliť všetci, ktorí si predplácajú médiá, hovorí publicista a aktivista Goda

Stretávaš sa s predsudkami, keď ľuďom povieš, že si novinárka?

Väčšinou si vypočujem, že si nevedia predstaviť, ako moja práca vyzerá. Často si myslia, že novinári a novinárky pracujú doma z Bratislavy, od počítača a nevedia nič o vonkajšom svete.

Stretávam sa aj s množstvom reakcií, ktoré poznáme zo sociálnych sietí, podľa ktorých sú novinári platení „tajnými silami“, že sú zahraničnými agentmi, že im niekto diktuje, čo majú písať, že sa do ničoho nerozumejú a zverejnia čokoľvek, čo im niekto pošle.

Práca novinárov je neustále na očiach. Prečo im však veľká časť verejnosti nedôveruje? 

Myslím si, že najmä preto, lebo píšu o veciach, ktoré sa nie všetkým páčia. Pozerajú sa mocným na prsty, odhaľujú prepojenia biznisu a politiky, a tým niekomu môžu ohroziť živobytie. Nie každému vyhovuje, čo číta, a mnohí potom útočia na novinársku prácu bez toho, aby dôverovali tomu, čo čítajú.

Novinári a novinárky sú okrem toho obľúbeným cieľom konšpirácií. Treba si však uvedomiť, že robia svoju prácu nezávisle od toho, kto si čo myslí. Opierajú sa o fakty a vedu a hľadajú pravdu, nech je kdekoľvek, nedajú sa zahnať do kúta ani sa zastrašiť.

Pracovala si ako novinárka na voľnej nohe, ako vznikali tvoje články? 

Keďže som ako freelancer nemala zázemie stálej redakcie, pracovala som z domu, podobne ako teraz veľa ľudí počas pandémie. Za každou témou som však vždy vycestovala „do terénu“ a za odborníkmi, ktorí k nej mali čo povedať, či už som písala o extrémizme, alebo o ekonomike.

Novinári sa pozerajú mocným na prsty, odhaľujú prepojenia biznisu a politiky, a tým niekomu môžu ohroziť živobytie. Nie každému vyhovuje, čo číta, a mnohí potom útočia na novinársku prácu bez toho, aby dôverovali tomu, čo čítajú.

Keď som pripravovala článok o segregácii rómskych detí v školách, išla som sa pozrieť do škôl v rómskych osadách na východe Slovenska, keď som písala o krajnej pravici, vyhľadala som si ich predvolebný míting a vycestovala za nimi, prípadne išla hľadať ich podporovateľov v obciach, kde majú tradične najväčšiu podporu.

Niektoré dni som strávila rešeršom štúdií a materiálov pri počítači, iné pri rozhovoroch s expertmi z univerzít, potom som zas 3-4 dni cestovala za príbehom do regiónov a rozprávala sa s bežnými ľuďmi na ulici, s miestnymi politikmi či s aktivistami.

Mix tohto všetkého potom skončil v konečnom článku. A či už som reportáž pripravovala sama, alebo s kolegom z amerických, britských alebo holandských novín, vždy sme na nej pracovali priamo na mieste, nie na diaľku.

Spomínaš si na nejaký článok, ktorým si ovplyvnila veľa ľudí?

Mala som asi len jeden, ktorý sa skutočne dostal do politického diskurzu, hoci úplnou náhodou. Pred rokmi sme s kolegom Rickom Lymanom pripravovali článok pre New York Times o Spišskom Hrhove. Páčil sa mi príbeh obce, ktorej sa úspešne podarilo integrovať rómsku komunitu, a chcela som ho dostať do sveta, aby bol inšpiráciou.

Tento text vyšiel aj na titulnej strane novín. Niekedy v tom čase mal bývalý prezident Andrej Kiska počas zasadania OSN v New York stretnutie s finančníkom Georgeom Sorosom. O návšteve písal Kiska na Facebooku a spomenul, že na titulke New York Times vyšiel článok o Slovensku a že sa o tom so Sorosom rozprávali, pretože ho zaujímajú vylúčené komunity.

O niekoľko mesiacov na Slovensku prebehli protesty Za slušné Slovensko a v jednej z prvých reakcií predseda vtedy najsilnejšej politickej strany spomenul stretnutie v New Yorku a postavil na tom konšpiráciu, že zhromaždenia sú riadené zo zahraničia. Vtedy som sa veľmi smiala, že som to so svojím textom dotiahla ďaleko.

Samozrejme, na celej konšpirácii nebolo nič pravdivé, náš článok opisoval príbeh, ktorý bol už vtedy na Slovensku známy, takže nešlo o nič prevratné, a ocitol sa v tom náhodou. Prezidenta ani protesty, samozrejme, nikto zo zahraničia neriadil.

Po smrti Jána a Martiny sa práca novinárov ešte viac dostala do verejnej debaty. Zmenilo sa vnímanie verejnosti?

Bezprostredne po vražde asi áno a veľká časť spoločnosti pochopila, ako naša práca vyzerá a že novinári a novinárky môžu byť pre svoju prácu aj vo fyzickom ohrození.

Podpora verejnosti mne a kolegom dodávala energiu v časoch, keď sme sa možno aj báli alebo sme boli demotivovaní. Postupne sa však vraciame k pôvodnému stavu a nedôvere, ktorú cítiť najviac na sociálnych sieťach.

Ak v nás niečo vzbudzuje pochybnosť či postranný úmysel, pozrime sa na vlastníkov. Z mojich skúseností sa každá redakcia snaží minimalizovať ich vplyv. Horšie je, keď sú vlastníci utajení.

Novinári a novinárky sú prenasledovaní v mnohých krajinách. Tým, že pôsobíš medzinárodne, poznáš niekoho, kto sa ocitol pre svoju prácu v ohrození života?

Nedávno som sa dozvedela, že kolegyňa Emilie van Outeren z holandských novín NRC písala o protestoch proti bieloruskej vláde a po zásahu projektilom skončila v nemocnici. Bola na operácii a dlho sa zotavovala. Nedala sa však zastrašiť a už znova pracuje.

Zrejme si uvedomila, do akých nebezpečných situácií sa dostávajú bežní ľudia, keď sa niečo také vážne stalo jej, a je dôležité zastať sa ich.

Z New York Times som zase poznala viacerých vojnových reportérov, ktorí boli v Iraku a v Afganistane a priniesli si odtiaľ hrozné skúsenosti. Tu na Slovensku je najhorší prípad Jána Kuciaka, svoje si zažili aj viacerí novinári a novinárky v 90. rokoch.

V súčasnosti sa obávame, ako na novinárov budú reagovať fanúšikovia extrémnej pravice, ktorých nenávistné výroky čítame na sociálnych sieťach. Dúfam však, že už žiadne násilie nezažijeme.

Ako tvoji kolegovia v zahraničí reagovali na správu o smrti slovenského novinára? 

V ten deň sa mi ozývali kolegovia zo všetkých novín, z agentúr a televízií, s ktorými som kedy spolupracovala. Hneď ráno som písala editorom New York Times a vysvetlila im, čo sa stalo. Najprv nikto z nás nechcel veriť, že by smrť mohla súvisieť s jeho prácou.

Aj ja som si hovorila, že sme na Slovensku, v Európskej únii a hádam sa nikto nepokúsil o úkladnú vraždu. Ešte v ten deň však na udalosť reagoval policajný prezident, ktorý ju spojil s novinárčinou a odvtedy sme mali všetci jasno. Na prvé zhromaždenie Za slušné Slovensko prišiel aj môj kolega z Varšavy a snažil sa chodiť na všetky protesty so mnou. Bola to veľká vec aj vo svetovom meradle, žiaľ.

Na Slovensku v posledných rokoch rastie vplyv konšpiračných médií. Ako si to vysvetľuješ? 

Vplyv konšpiračných médií súvisí s vysokou mierou nedôvery v inštitúcie. Ľudia potom neveria pravde ani faktom, a to u nich podporuje pocit, že sa nedá veriť nikomu. Na tom stavajú dezinformačné kampane. Hovoria, že svet ovládajú tajné skupiny, že nikto nejde protestovať z vlastnej vôle, že médiá niekto ovláda z pozadia.

Slovensko má v regióne výnimočné postavenie, v nedávnom prieskume organizácie Globsec sa ukázalo, že až takmer 60 % spoločnosti sa prikláňa ku konšpiráciám. Myslím si, že ich rozšíreniu výrazne pomohlo nastavenie sociálnych sietí, u nás hlavne Facebook.

Prečítajte si: Ako rozpoznať hoax? Základom je overiť si, či už o tom nepísali inde

Ako sa v tom dá zorientovať? Ako odlíšiť kvalitné médiá a poctivých novinárov od konšpirátorov?

V prvom rade treba hľadať zdroj informácií a zamyslieť sa, kto mi čo hovorí a prečo. Ak sa napríklad hovorí o koronavíruse, pozrime sa, či sa vyjadruje virológ, ktorý má za sebou odbornú skúsenosť, stavbár či zubár. Hoci je aj zubár lekár, neznamená to, že je odborník na vírusy.

Pri štandardných médiách si tiež vieme ľahko zistiť, kto v nich pracuje. Čím má médium známejšie meno, tým je väčšia istota, že ponúka overené informácie a dá sa na ne spoľahnúť.

Skúste si o novinách nájsť základné údaje, pozrieť si, kto ich vedie, kto ich sponzoruje, ako sú financované.

Používa médium priveľa anonymných zdrojov? Novinári nemajú problém podpísať sa pod svoje články, dezinformačná scéna však robí opak. Aj keď tradičné noviny nezverejnia meno zdroja, aspoň uvedú, že ho poznajú. Tradičné médiá sa skrátka snažia čo najmenej skrývať.

Veľa sa hovorí o financovaní médií. Mala si niekedy pochybnosť o článku kvôli vlastníkom novín, v ktorých vyšiel?

Keď som niekedy mala pochybnosti, stalo sa mi to pri médiách preukázateľne vlastnených finančnými skupinami. Na Slovensku je to veľký problém, ktorý ovplyvňuje kvalitu a slobodu médií. Na druhej strane, aspoň o vlastníkoch vieme, a môžeme si pri každom článku spraviť názor.

Ak v nás niečo vzbudzuje pochybnosť či postranný úmysel, pozrime sa na vlastníkov. Z mojich skúseností sa každá redakcia snaží minimalizovať ich vplyv. Horšie je, keď sú vlastníci utajení.

Oddelili sme tradičné médiá od konšpiračných. Kam zaradiť bulvár, ktorý tiež často pracuje s neoverenými informáciami? 

Bulvár vnímam ako samostatnú kategóriu, ktorá slúži skôr na pobavenie než na získanie serióznych informácií. Snaží sa šokovať, píše o celebritách a medzitým prináša aj správy o politike. Ak však chcete čítať o spoločnosti alebo o zahraničnej politike, odporúčam kvalitnejšie zdroje. Na druhej strane bulvár je stále o niečo lepší zdroj informácií než konšpiračné médiá.

Pochopeniu novinárov a kritickému mysleniu by na Slovensku určite pomohlo zavedenie mediálnej výchovy, a to na všetkých úrovniach škôl.

Zastrešuješ aktivity Fondu na podporu investigatívnej žurnalistiky. Prečo takýto fond u nás potrebujeme?

Fond vznikol v roku 2018 ako reakcia na vraždu Jána a Martiny s cieľom poskytnúť novinárom a novinárkam podporu. Hoci má každá redakcia vlastný biznis model, nie vždy dokáže zaplatiť dlhodobejšiu investigatívnu prácu.

Pochopeniu novinárov a kritickému mysleniu by na Slovensku určite pomohlo zavedenie mediálnej výchovy, a to na všetkých úrovniach škôl.

Ak chcú novinári robiť na zložitejších témach, ktoré si vyžadujú viac času, často si musia znížiť úväzok, prípadne to robia na úkor voľného času a nemajú prostriedky napríklad na cestovanie, hlbšie analýzy. Redakcie v tomto smere nie sú bohaté a v týchto situáciách môžu pomôcť naše granty.

Fond je zároveň podprogramom Novinárskej ceny, ktorou chceme vyslať signál, že u nás vzniká veľa kvalitnej žurnalistiky a že novinárom a novinárkam sa dá veriť.

Aktuálne prebieha hodnotenie súťažných príspevkov v rámci Novinárskej ceny, kde si tento rok aj v porote. Dajú sa z nich vyčítať nejaké trendy v súčasnej žurnalistike? 

V Novinárskej cene síce pôsobím prvý rok, ale nejaké trendy som si všimla. Napríklad, že kvalitná žurnalistika nevymrela a na Slovensku je veľa dobrého, čo čítať, čo vidieť, čo počúvať.

Novinári a novinárky tiež využívajú nové prostriedky, ako informácie podať, rozvíjajú dátovú žurnalistiku, k článkom prikladajú videá, podcasty, zvukové stopy, mapy či grafy. V redakciách sa presadzujú čoraz mladší autori, rastie nám silná nová generácia. Ukazuje sa, že podcastová scéna je u nás veľmi bohatá, že ideme s dobou a inšpirujeme sa vo svete.


Tento článok vznikol pri príležitosti Svetového dňa slobody tlače, ktorý si pripomíname 3. mája. Spoločnosti O2 záleží na slobode slova, preto prostredníctvom Férovej Nadácie O2 dlhodobo podporuje aktivity Fondu investigatívnej žurnalistiky a jeho prínos pri otváraní dôležitých tém. 

Miroslava Širotníková

Je novinárka a koordinátorka Novinárskej ceny a jej podprogramu Fondu na podporu investigatívnej žurnalistiky, ktoré patria k aktivitám Nadácie otvorenej spoločnosti. Pochádza z Trebišova, študovala žurnalistiku na Univerzite Komenského v Bratislave. Približne 10 rokov pôsobila na voľnej nohe a o Slovensku písala pre svetové médiá, ako sú New York Times, Balkan Insight, Channel 4 či Financial Times, spolupracovala aj so slovenskou tlačovou agentúrou SITA. 


Nezaťažia ani rozpočet, ani vaše ruky. Vybrali sme 4 ľahučké smartfóny, ktoré prekvapujú dizajnom aj vybavením

Čítaj viac

Čo všetko bolo v našej komunikačnej výbave vďaka technológiám a internetu? Pripravili sme nostalgickú jazykovú exkurziu

Čítaj viac

Zlepšite sa v cudzom jazyku cestou do práce. Vybrali sme 8 aplikácií, ktoré vás rozhovoria aj posilnia slovnú zásobu

Čítaj viac