Na Slovensku máme 60 unikátnych drevených kostolíkov

Prezrite si galériu fotografií drevenej ľudovej architektúry, ktorej medzinárodnú hodnotu ocenilo aj UNESCO.

Každá časť Slovenska ukrýva v sebe kultúrne bohatstvo, ktoré je charakteristické pre danú oblasť. Popri Čičmianskych dreveniciach alebo skanzenoch, máme na Slovensku aj ďalší skvost ľudovej architektúry, ktorý si všimla dokonca aj medzinárodná komisia pre historické a kultúrne pamiatky UNESCO. Sú to drevené chrámy. 

Väčšinu z nich nájdete na východnom a severnom Slovensku, na úpätí Karpát. Drevené chrámy za svoj špecifický vzhľad vďačia jedinečnej stavebnej technológii, pri ktorej majstri remeselníci používali ako stavebný materiál výlučne drevo.

Chrám stojí bez jediného klinca

Drevené chrámy pochádzajú zo 16. až 18. storočia a stavali sa prevažne na vyššie položených, niekedy až ťažko prístupných miestach v obciach. Pôdorys a stavbu chrámu ovplyvňuje aj typ sakrálnej stavby, na Slovensku nájdete rímskokatolícke, evanjelické, gréckokatolícke, aj pravoslávne drevené chrámy.

Zaujímavosťou je, že vo väčšine chrámov sa dodnes pravidelne konajú bohoslužby.

Najviac drevených chrámov je gréckokatolíckych, najviac sa ich postavilo v 18. storočí na severnom Zemplíne osídlenom Rusínmi (na obrázku Miroľa)

Medzi najstaršie chrámy patria gotickým slohom ovplyvnené rímskokatolícke kostoly (na obrázku Hervartov).

Tretí typ drevených kostolov, evanjelické chrámy, sa vyznačujú pôdorysom v tvare gréckeho kríža (na obrázku Hronsek)

Keď sa pozriete na chrámy zblízka, nenájdete žiadne kovové spoje. Úloha postaviť stavbu bez použitia jediného klinca v minulosti preverila staviteľské zručnosti nejedného miestneho remeselníka. Prečo sa vlastne nepoužíval iný stavebný materiál okrem dreva?

Pri spevňovaní vencov zrubu a iných konštrukčných prvkov sa z duchovných dôvodov nesmeli používať klince. Tie boli totiž priamo asociované s ukrižovaním Krista. Ľudoví majstri sa preto snažili o zhotovenie drevených spojov, ktoré boli pevné a odolávali poveternostným vplyvom. Riešením boli dômyselné tesárske väzby a drevené dubové kliny, ktorými sa spevňovali hlavné konštrukčné časti.

Ikonostas v Topoli. Autor fotografie: Peter Filakovský

Okrem použitia prírodných materiálov, predovšetkým dreva, sa chrámy vyznačujú charakteristickou umeleckou výzdobou. Krásne šindľové strechy sú príkladom tesárskych a rezbárskych zdatností našich predkov, rovnako aj železné kríže ukuté u miestnych kováčov. To jedinečné skrývajú všetky chrámy vo vnútri – umelecké výtvarné či sochárske diela – v rímskokatolíckych a evanjelických kostoloch zakomponované v bohato zdobených oltároch, v chrámoch východného obradu v podobe ikonostasov, drevených stien s ikonami oddeľujúcimi svätyňu od zvyšnej časti chrámu.

Vyšný Komárnik

Vyšný Komárnik

Tvrdošín

Tvrdošín

Tročany

Tročany

Topoľa

Topoľa

Nižný Komárnik

Nižný Komárnik

Matysová

Matysová

Šemetkovce

Šemetkovce

Ruská Bystrá

Ruská Bystrá
Potoky

Miroľa

Miroľa

Lukov - Venécia

Lukov - Venécia

Ladomirová

Ladomirová

Krivé

Krivé

8 drevených chrámov v zozname UNESCO

Na druhej strane, to, čo na týchto chrámoch dodnes obdivujeme, zároveň prispelo k ich súčasnému malému počtu. Nezachovalo sa ich totiž veľa. Celodrevené konštrukcie kratšie odolávali poveternostným vplyvom, podliehali požiarom, alebo boli nahradené trvácnejšími murovanými stavbami.

Z pôvodných niekoľko stoviek drevených chrámov na našom území sa zachoval len zlomok. Dodnes sa ich zachovalo len päťdesiatdeväť – 42 rusínskych drevených cerkví, 11 rímskokatolíckych a 6 evanjelických kostolov. V minulom roku k nim pribudol aj nový drevený chrám v Ľutine.

V snahe o záchranu týchto vzácnych drevených chrámov má takmer polovica z nich štatút národnej kultúrnej pamiatky. V roku 2008 im bola priznaná aj celosvetová hodnota a výnimočnosť. Do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO boli zaradené rímskokatolícke kostoly v Hervartove a Tvrdošíne, evanjelické artikulárne kostoly v Leštinách, Hronseku a Kežmarku, a gréckokatolícke chrámy v Bodružali a Ladomírovej a Ruskej Bystrej.

drevene kostoliky a cerkvi slovensko mapa

Kostol, ktorý trikrát zmenil dedinu

Niekedy treba v záujme uchovania pamiatok zasiahnuť naozaj netradične. Možno ste si na mape všimli, že niekoľko drevených kostolíkov bolo presťahovaných z ich pôvodnej lokality do vzdialených skanzenov a múzeí.

Pri tomto procese  sa celá stavba rozmontuje a jednotlivé trámy a súčasti sa starostlivo očíslujú, aby mohli byť premiestnené a na novom mieste opäť zmontované.

 

Krajné Čierno

Krajné Čierno

Korejovce

Korejovce

Inovce

Inovce

Jalová

Jalová

Dobroslava

Dobroslava

Jedlinka

Jedlinka

Korejovce

Korejovce

Hunkovce

Hunkovce

Hraničné

Hraničné

Hrabová Roztoka

Hrabová Roztoka
Hervartov

Bodružal

Bodružal

Sťahovanie chrámov však nie vždy súviselo iba so snahou o ich záchranu. V minulosti nebolo ojedinelé, že sa drevené stavby postupne nahradzovali odolnejšími murovanými chrámami. Možnosť premiestňovania tak v minulosti umožňovala dokonca aj ich predaj do susedstva. Drevený chrám sa jednoducho predal do inej obce, ktorá si nemohla dovoliť postaviť nový, murovaný chrám.

“Rekordérom v počte predajov a premiestňovaní je drevený chrám zo Zemplína, ktorý bol predaný dokopy trikrát. Najprv ho kúpili z jednej dediny v poľskej Haliči do Habury. Tí ho predali do Malej Poľany a odtiaľ putoval do Čiech – do Hradca Králové.” dodáva Miroslav Buraľ, prírodovedec a odborník na históriu severného Zemplína. Miestni si v roku 2011 svojpomocne postavili vernú kópiu pôvodného chrámu, ktorý stál v obci pred 250 rokmi. Tento chrám je tak najmladším dreveným kostolíkom na Slovensku.

Počas prvej Československej republiky boli takto premiestnené tri drevené chrámy –  v roku 1926  z Mikulášovej do Bardejovských Kúpeľov, v roku 1927 z Kožuchoviec do Košíc a v roku 1929 z Malej Poľany do Hradca Králové. Podobný osud postihol po druhej svetovej vojne aj drevené chrámy z obcí Zboj, Nová Sedlica a Matysová. V Šarišskom múzeu v Bardejovských Kúpeľoch nájdete dva kostolíky, ktoré boli pôvodne v Zboji a Mikulášovej.

Niektoré chrámy nie sú zachovanými originálmi, ale presnými replikami stavieb, ktoré zanikli. V skanzene Múzea ukrajinskej kultúry vo Svidníku nájdete vernú repliku dreveného chrámu z obce Nová Polianka. V Habure zostala iba replika dreveného chrámu, ktorý bol prenesený do Hradca Králové. V Ľutine od roku 2015 stojí replika pôvodného chrámu iba vďaka dobre zachovaným kresbám od pamiatkára a maliara, bardejovského rodáka Viktora Myszkovskeho.

Cyklistický chodník ikon na Zemplíne

Na Zemplíne je všetkých deväť drevených chrámov prepojených Cyklistickým chodníkom ikon a v rámci iniciatívy Obnova drevených chrámov podporenej z grantov EHP, sa v posledných rokoch podarilo zabezpečiť obnovu štyroch drevených chrámov, z toho dvoch v havarijnom stave. Ak sa do tohto kúta Slovenska vyberiete na výlet, neobídite neobyčajnú výstavu o ikonografii Zemplína v drevenom chráme v Šmigovci. Aby chrám po obnove neostal prázdny, rozhodli sa využiť ho zatiaľ ako netradičný výstavný priestor. Začiatok výstavy je naplánovaný na máj 2016.

Vrámci projektu Obnova drevených chrámov sa počas leta 2015 pracovalo aj na kostolíku v Topoli

Ak nemáte čas navštíviť všetky stavby, v Miniskanzene drevených chrámov v Ľutine nájdete v areáli pútnického miesta vedľa seba množstvo zmenšenín drevených chrámov v mierke 1:10 pokope.

A práve vďaka neúnavnej snahe historikov, regionálnych organizácií, múzeí a skanzenov, ale aj dobrovoľníkov sa postupne pracuje na obnove schátralých chrámov a propagácii týchto cenných národných kultúrnych pamiatok.

Viac o histórii a iné zaujímavosti o drevenej architektúre nájdete na stránkach gotocarpathia.skmuzeum.sk a drevenechramy.sk.

 

Chcete vedieť viac o službe
Internet na doma?

Ak áno a máte záujem o zavedenie internetu
alebo sa chcete dozvedieť viac informácií,
nechajte nám vaše telefónne číslo
a my vám zavoláme.

Ďakujeme. Zavoláme vám.

Vladimír Šifra je fotograf, ktorý trávi dlhé dni v teréne po rôznych kútoch Slovenska, aby mohli vzniknúť unikátne zábery a časozberné videá z našich najkrajších hôr, dolín a dediniek.

Páčil sa vám článok?
Slabé
12345
Loading...
Super

Fyzioterapeut Mateja Tótha radí rodičom: Všímajte si, ako vaše dieťa sedí, aj ako sa hrá

„Ak sa dieťa venuje rôznym pohybovým aktivitám, v centrálnej nervovej sústave si vytvára programy, z ktorých neskôr môže ťažiť práve v špecializovanej príprave,“ hovorí Denis Freudenfeld.

Denis Freudenfeld pôsobil ako dvorný fyzioterapeut biatlonistky Naste Kuzminovej a dlhodobo spolupracuje s atlétom Matejom Tóthom, ktorého sprevádzal na nejednej olympiáde. Porozprávali sme sa s ním o dôležitosti pohybu pre dnešné deti aj o zdravotných problémoch, ktoré ich trápia.

V rozhovore sa ďalej dozviete:

  • ako pandémia ovplyvnila pohyb detí,
  • na ktoré signály tela by rodičia mali u detí dávať pozor,
  • kedy treba vyhľadať fyzioterapeuta,
  • prečo treba venovať pozornosť správnemu dýchaniu.

Ako rozhýbať deti doma? Zacvičte si spolu s nimi podľa videí O2 Športovej akadémie Mateja Tótha

Ste fyzioterapeutom najúspešnejších slovenských športovcov. V čom presne spočíva vaša práca?

Pracujem vo Vojenskom športovom centre DUKLA v Banskej Bystrici ako fyzioterapeut, ktorý sa stará o talentovaných športovcov. V centre zabezpečujeme prípravu štátnej športovej reprezentácie Slovenska na rôznych súťažiach a olympiádach.

Mojou úlohou ako fyzioterapeuta je diagnostika, liečba a prevencia rôznych pohybových problémov. To znamená, že občas pomasírujem alebo ponaprávam a ak za mnou príde športovec s nejakým problémom, diagnostikou sa snažím zistiť, z ktorej časti tela pochádza. Často sa totiž stáva, že problém je prenesený. To znamená, že niekoho bolí koleno, no v skutočnosti bolesť spočíva v zlom postavení chodidla, v posunutej panve alebo jej príčinou môžu byť aj kríže.

Niekedy je to taká detektívka, pri ktorej vyšetrujem konkrétneho športovca, a po následnej diagnostike sa cvičeniami snažíme uvoľniť alebo posilniť určité svalové partie na tele, ktoré jeho problém vyvolávajú.

Vychádzate pri svojej práci z konkrétnej metodiky?

Pracujem najmä s dynamickou neuromuskulárnou stabilizáciou. Je to metodika založená na dýchacích cvičeniach, pri ktorých sa svaly uvoľňujú. Dokonca aj bez toho, aby ich bolo nutné stláčať či klasicky masírovať. Pri práci so športovcami sa venujeme riadeniu ich pohybu. To znamená, že sa učíme novému pohybu alebo ho naprávame a dávame mu iný rozsah.

S Matejom spolu cvičíme, a keď treba, poskytujem mu regeneračné procedúry. Často pozeráme jeho videá z tréningu a na základe nich sa snažíme zdokonaliť jeho techniku, aby bol jeho pohyb ekonomickejší a rýchlejší a aby svoje telo čo najmenej preťažoval.

Mnohým rodičom by som odporučil, aby po skončení pandémie so svojimi deťmi navštívili pediatra. Dieťa sa nemusí sťažovať na bolesť, ale je možné, že diagnostikou sa odhalí, že niečo naozaj nie je v poriadku.

Fyzioterapia upozorňuje na dôležitosť správneho pohybu. Ako veľmi je dôležitý pohyb pre deti a ako ho ovplyvnila pandémia?

Každé dieťa sa potrebuje hýbať – pohyb je pre jeho vývoj nesmierne dôležitý. Keď sú deti v škole, hýbu sa často. Po skončení hodiny vstanú, vyjdú na chodbu, naháňajú sa, majú hodinu telesnej výchovy, jednoducho stále niečo robia.

Je dôležité uvedomiť si, že kostra dieťaťa potrebuje pre svoj zdravý vývoj určité antigravitačné zaťaženie – nielen chrbtice, ale aj končatín. Tak ako sa vyvíja kostra, menia sa aj uhly v kĺboch. Bedrové i ramenné kĺby sa u malých detí vždy prispôsobujú záťaži, u väčších detí kosti zosilňujú.

Keď dieťa stojí alebo sa pohybuje, má zaťažené dolné končatiny i kardiovaskulárny aparát. Pri dištančnej výučbe sa to nedeje, pretože deti presedia celé hodiny doma pri počítači a mobile a nemajú zabezpečený dostatočný pohyb. Ten veľmi ovplyvňuje aj psychika, ktorá sa premieta do tela a pohybového aparátu detí.

Dôležitá je aj socializácia detí a správna dávka súťaživosti. Svoje tu zohráva už len to, že človek rozpráva a gestikuluje, používa reč tela. Zdravý vývoj dieťaťa značne ovplyvňuje aj obezita, ktorá neraz obmedzuje jeho pohyb, pričom dôsledky sa prejavia až o rok alebo o dva.

Čo by si mali všímať rodičia na svojich deťoch? 

Najdôležitejšie je všímať si guľatý chrbátik, kolienka a chodidlá. V prvom rade by mali sledovať, ako ich dieťa sedí. Či má guľatý, alebo vystretý chrbát, či nemá predsunutú hlavu, alebo či jeho krčná chrbtica nie je veľmi zaklonená.

Keď sa dieťa hrá a čupne si, je dôležité všímať si, či mu idú kolienka k sebe, alebo či nemá vytočené chodidlá do strany.

Kedy je čas vyhľadať fyzioterapeuta?

Ak napríklad rodič upozorní dieťa na zlé držanie tela a aj napriek tomu ho nedokáže korigovať, je to jasný signál, že niečo nie je v poriadku. Ak mu odstávajú rebrá, má preliačený hrudník alebo sa mu prepadáva klenba chodidiel, prípadne má nohy do X (kolená vbočené dovnútra k sebe), je čas vyhľadať odborníka.

Mnohým rodičom by som odporučil, aby po skončení pandémie so svojimi deťmi navštívili pediatra. Dieťa sa nemusí sťažovať na bolesť, ale je možné, že diagnostikou sa odhalí, že niečo naozaj nie je v poriadku. Vtedy mu dokáže pomôcť práve fyzioterapeut, ktorý mu nastaví potrebné cvičenia.

Dieťaťu nestačí kúpiť kolobežku a povedať si, že to stačí. Potrebuje aj hrať sa s loptou, šplhať po strome, bicyklovať sa a robiť rôzne iné aktivity. Pohyb by mal preň byť predovšetkým zábavou.

Veľa hovoríte aj o správnom dýchaní a potrebe bránicového dýchania, ku ktorému vediete aj športovcov. V čom je takéto dýchanie prínosné?

Rodič si niekedy môže myslieť, ako veľmi je jeho dieťa ohybné a flexibilné a ako dobre trénuje, pričom nevidí, že jeden pohyb nahrádza druhým alebo k nemu pridružuje ďalšie pohyby. Dýchanie u detí sa dnes mení, preto je nesmierne dôležité venovať mu pozornosť.

U nás pracujeme s vývojovou kineziológiou, ktorú cvičíme aj spolu s Matejom. Ide o jednoduché cviky, pri ktorých sa napodobňujú vývojové fázy dieťaťa a ktorých základom má byť bránicové dýchanie, treba teda správne dýchať do brucha. Bránica totiž nemá len dychovú, ale aj stabilizačnú posturálnu funkciu. Stabilizuje telo, čím pomáha, aby bol pohyb človeka jednoduchší a efektívnejší.

Dýchanie do brucha zabezpečuje pevnosť celej pohybovej sústavy. Pohyb je tak oveľa menej závislý od svalov a energeticky menej náročný.

Koľko času by mali deti tráviť pohybom?

Je to veľmi individuálne a závisí to od mnohých faktorov. Určite by však športové aktivity nemali rodičia deťom nanucovať. Treba brať do úvahy, či ide o malé dieťa, alebo tínedžera. Malé deti by mali mať zabezpečenú rôznorodosť pohybu, nemali by sme ich však dlhodobo zaťažovať. Staršie deti potrebujú viac trénovať.

Dôležitú úlohu v tom zohráva aj psychika, ktorú treba rešpektovať. Najlepšia je zlatá stredná cesta, ktorá sa u detí prejavuje príjemnou únavou, keď už nemajú chuť vymýšľať nič iné.

Čítajte aj: Príklad rodičov je pre deti dôležitý nielen v čase pandémie, hovorí detský tréner

Dieťa by malo robiť to, čo ho baví, rodič by sa preto nemal sústrediť iba na konkrétny šport. Potrebuje prirodzený pohyb. Nestačí mu kúpiť kolobežku a povedať si, že to stačí. Dieťa potrebuje aj hrať sa s loptou, šplhať po strome, bicyklovať sa a robiť rôzne iné aktivity. Pohyb by mal preň byť predovšetkým zábavou.

Ak dieťa robí nejaký šport v mladom veku, malo by ho robiť pre radosť, určite neodporúčam ťažké tréningy. Dieťa by si v prvom rade malo šport užívať. Nemalo by preň byť povinnosťou tvrdo sa orientovať na výkon.

Veľkou témou je špecializácia detí na konkrétny šport, s ktorou sa často začína veľmi skoro. Kedy by s ňou dieťa malo začať?

Závisí od druhu športu, ktorému sa dieťa venuje. Odporúčam s ním však začať až na druhom stupni základnej školy. Ak dieťa robí nejaký šport v mladom veku, malo by ho robiť pre radosť, určite neodporúčam ťažké tréningy. Dieťa by si v prvom rade malo šport užívať. Nemalo by preň byť povinnosťou tvrdo sa orientovať na výkon.

Ak je dieťa malé, je dobré, aby malo zabezpečenú rôznorodosť pohybu. Môže sa naučiť niečo z gymnastiky a z koordinačných cvičení pri rôznych druhoch športu, môže si precvičovať vytrvalosť i rýchlosť.

Dieťa je ako špongia − od útleho veku nasáva informácie. Ak sa venuje rôznym pohybovým aktivitám, v centrálnej nervovej sústave si vytvára programy, z ktorých neskôr môže ťažiť práve v špecializovanej príprave.

Deti sa veľa učia pozorovaním alebo napodobňovaním, keď im niekto niečo vysvetľuje. Počúvajú, vidia, vnímajú, premietajú si to do tela a daný pohyb napodobňujú a kreujú. Voláme to motorické učenie, ktoré pomáha aj pri rozvoji koordinácie a iných pohybových kvalít. Čím viac sa teda dieťa učí, tým viac to zužitkuje v budúcnosti.

Na pohyb detí je zameraná aj O2 Športová akadémia Mateja Tótha, ktorá v čase zatvorených škôl a prerušených krúžkov začala zverejňovať videá na cvičenie doma. V čom vidíte ich hlavný prínos?

Akadémia je zameraná predovšetkým na deti na prvom stupni základných škôl, kde sa venujeme všeobecnému pohybovému rozvoju dieťaťa. Deti prostredníctvom hravých online videí Telesnej na doma môžu získať správny športový základ, ale aj pozitívny vzťah k pohybu.

Je to skvelá pomôcka pre rodičov i pre deti, ktoré počas pandémie nemohli chodiť do školy, a tak boli odrezané od pohybových aktivít, na ktoré boli zvyknuté. Cvičiť tak môžu v domácom prostredí. Tu je dôležité podotknúť, že nestačí iba cvičiť, treba aj vedieť, ako správne cvičiť, ako pri cvičení funguje telo, a to všetko Akadémia deti učí.

Denis Freudenfeld

Je jedným z najuznávanejších slovenských fyzioterapeutov. Fyzioterapii sa venuje od roku 2000, od roku 2005 pôsobí vo Vojenskom športovom centre DUKLA v Banskej Bystrici. Na konte má veľa úspechov so špičkovými slovenskými športovcami. Pri svojej práci kladie dôraz na dynamickú neuromuskulárnu stabilizáciu, ktorej priekopníkom bol český fyzioterapeut Pavel Kolář. Pochádza zo Žiliny, momentálne žije v Banskej Bystrici, má dve deti.


Nezaťažia ani rozpočet, ani vaše ruky. Vybrali sme 4 ľahučké smartfóny, ktoré prekvapujú dizajnom aj vybavením

Čítaj viac

Čo všetko bolo v našej komunikačnej výbave vďaka technológiám a internetu? Pripravili sme nostalgickú jazykovú exkurziu

Čítaj viac

Zlepšite sa v cudzom jazyku cestou do práce. Vybrali sme 8 aplikácií, ktoré vás rozhovoria aj posilnia slovnú zásobu

Čítaj viac