Kto by chcel vidieť skutočný, ľudskou rukou nedotknutý prales, nemusí hneď cestovať do Amazónie. Niekoľko sa ich nachádza aj na Slovensku. Sú to prírodné rezervácie podliehajúce najvyššiemu stupňu ochrany. S množstvom endemitných rastlín a živočíchov, ktoré sa vyskytujú iba v daných oblastiach. 

S výmerou nad dvadsať hektárov sa na našom území zachovalo 122 takýchto lokalít. Celková plocha pralesov a ich zvyškov na Slovensku je 10 483 hektárov, čo je len 0,48% z výmery našich lesov. Ich ochrana je nesmierne podstatná z hľadiska zachovania biodiverzity, vedeckého, ale aj celospoločenského hľadiska.

Badínsky prales

Pravdepodobne najznámejší z nich je Badínsky prales. Rozprestiera sa v Kremnických vrchoch neďaleko obce Badín. Prísne chránená lokalita vyhlásená za Územie európskeho významu predstavuje pozostatok prastarých karpatských hvozdov s výskytom 200 až 400-ročných stromov. Najväčšie z týchto stromov sú viac ako 40 metrov vysoké a obvod ich kmeňov dosahuje niekedy až 5 metrov.

Okrem prevzácnej flóry sa v lokalite vyskytujú i rôzne zriedkavé druhy živočíchov, napríklad rys ostrovid, medveď hnedý či vlk dravý. Okrajom Badínskeho pralesa – mimo najprísnejšieho ochranného pásma – vedie lesná cesta, z ktorej uvidíte aj kúsok pralesa. Priamo cez lokalitu prechádza náučný chodník prístupný len so sprievodcom z Lesov SR, alebo inej vedecko-výskumnej inštitúcie.

Dobročský prales

Jeho ochrana začala už v roku 1913, patrí teda medzi najstaršie chránené územia u nás. Leží neďaleko obce Čierny Balog v okrese Brezno. Rastú tu prevažne jedle, smreky a buky, zriedkavejšie javor horský, brest horský či jaseň štíhly.

Dobročský prales je unikátom aj na európske pomery. Je vzácnou ukážkou biotopu jedľovo-bukového pralesa ako vrcholového ekosystému, kde je možné sledovať vývin rozmanitého lesného spoločenstva v jeho všetkých fázach a štádiach.

V roku 1964 tu vietor zlomil preslávenú Dobročškú jedľu, jeden z najmohutnejších stromov v Európe, starý približne 500 rokov. Bola vysoká 56 metrov a jej kmeň mal obvod skoro 7 metrov.

Cez lokalitu nevedie žiadny značený turistický chodník, ale prales je možné vidieť so sprievodcom.

[the_ad_placement id=“injektaz-datahit“]

Stužica

V hlbokom údolí Stužickej rieky, neďaleko najvýchodnejšie položenej slovenskej obce Nová Sedlica, sa rozprestiera najväčšia pralesovitá rezervácia na Slovensku.

Prelínajú sa tu všetky vývojové štádiá lesa. Nájdeme tu  mladé stromčeky i mŕtve drevo – stojace či ležiace – v rôznych stupňoch rozkladu.

V pralese sa nachádzajú mnohé pôvodné karpatské rastliny a živočíchy vrátane niekoľkých endemitov. Potuluje sa tu zubor európsky, z Poľska sa občas zatúla i los mokraďový. Prales Stužica je prístupný po značkovanom turistickom chodníku z Novej Sedlice, ktorý pokračuje až na vrch Kremenec.

Vihorlatský prales

Rozprestiera sa v centrálnej časti Vihorlatských vrchov.

Niektoré buky Vihorlatského pralesa majú aj vyše 240 rokov. Zo vzácnej flóry tu nájdeme aj horec luskáčovitý, čerkáč hájny či východokarpatský subendemit skopóliu kranskú.

Spoločne s pralesmi Havešová, Rožok a Stužica bol Vihorlatský prales v roku 2007 zapísaný do svetového prírodného dedičstva UNESCO. Naše pralesy sa tak ocitli v jednom “spolku” s takými výnamnými pamiatkami ako Yellowstonský národný park, Grand Canyon či Kilimandžáro v Afrike.

Od roku 2011 k našim štyrom a šiestim ukrajinskými pralesom pribudlo aj päť nemeckých starých lesov a sú spoločne evidované pod názvom Karpatské bukové pralesy a staré bukové lesy Nemecka.

Havešová

Havešová sa nachádza v pohorí Nastaz v závere potoka Ublianka. Je súčasťou národného parku Poloniny. Rastú tu zatiaľ najvyššie namerané buky na svete – niekoľko jedincov až do 53 metrovej výšky. Okrem toho sa v lokalite vyskytujú aj unikátne exempláre listnatých stromov ako javor horský, javor mliečny, jaseň štíhly a brest horský. Kým les narastie do takejto podoby trvá mu to 220 až 250 rokov bez zásahu človeka.

Príroda je tu unikátna nielen, čo sa týka flóry, ale aj svojou faunou. Drevo odumretých bukov vyhovuje vzácnemu fúzačovi alpskému. Pralesom poletujú vzácni operenci ako sú muchárik malý, sova dlhochvostá či ďateľ bielochrbtý.

Havešová nie je prístupna po žiadnom značenom turistickom chodníku.

Rožok

Prales sa nachádza v národnom parku Poloniny, na severných svachoch kopca Rožok, v blízkosti obce Uličské Krivé v okrese Snina a časťou sa dotýka slovensko-ukrajinskej hranice. Rozlohou 66 hektárov je to najmenšie územie spomedzi štyroch pralesov zapísaných v UNESCO.

Nachádzajú sa tu takmer čisté bukové porasty, len vo výšších častiach rastie ojedinele aj javor horský. V minulosti boli plány na jeho sprístupnenie z obce Uličské Krivé, aktuálne ale prales Rožok nie je verejnosti prístupný žiadnym turisticky značeným chodníkom.