Je piatok ráno a stojíme na Homôlke. Cieľ je jasný. Prejsť cez Rokoš a Uhrovský hrad do Dolných Vesteníc, a zároveň zažiť dve noci v stane a oddýchnuť si.

Pre niekoho z nás je to prvá túra vôbec, pre iného jedna zo sto. Sme dvaja chalani, dve dievčatá, a vyrážame po červenej značke.

Úvodných 10 kilometrov je veľmi pozvoľných, príjemný je aj profil trasy. Striedajú sa výstupy so zostupmi, zväčša cez lúky a malé lesíky. Okolie je také pekné, že je hlúposť ponáhľať sa. 

Veľmi dobre vidieť Kľak v Malej Fatre či okolité dediny a lazy. Tam, kde sme pred chvíľou išli autom, teraz ukazujeme prstom.

Koniec prechádzok, začíname

Prvý výraznejší výstup začína až po 10 kilometroch pod Suchým vrchom. Lesná cesta sa mení na kamene a kamene na ešte väčšie kamene. Je tu množstvo popadaných stromov a zarastených ciest, kvôli čomu máme problém nájsť červené značky a občas blúdime.

Nakoniec sa nám darí dostať na Suchý vrch, ktorý sa stal vrchom zrejme nechtiac. Je to obyčajná rovná plocha s ohniskom a bez výhľadu.

Nič výrazné, nič výnimočné, ani nič charakteristické. Zapamätať sa dá jedine tá obyčajnosť.

Pokračujeme dole kopcom, znovu zväčša po kameňoch. Nakoniec vybiehame z lesa a pred nami sa objavuje vysielač pod Čiernym vrchom. Prechádzame okolo neho a dostávame sa ku Kšinianskej poľane. 

Tam na chvíľu schádzame z červenej, na ktorú sa neskôr vrátime. Kúsok odtiaľ je prameň, z ktorého sme chceli nabrať vodu.

Po dvesto metroch zbadáme zábradlie smerujúce k prameňu. Schádzame, vyťahujeme fľaše, dopíjame zvyšky vody a chystáme sa nabrať čerstvú. Len vody nikde, prameň je vyschnutý.

Nechce sa nám veriť, že po štyroch dňoch nepretržitých dažďov a po internetovo zaručených radách, že prameň je výdatný, tu nebude žiadna voda. Zdá sa, že ten správny je ešte o lúku ďalej.

Prichádzame k lesníckej chate a obrovskému krmelcu. Podľa okolia i pozostatkov na zemi to vyzerá tak, že sem chodia stáda lesnej zveri. Ak áno, tak tu ten prameň musí byť. Tentokrát sme už trafili.

Čierny vrch

Doplníme zásoby a pokračujeme ďalej smerom ku Kšinianskej poľane. Vraciame sa na červenú a ideme smerom na Čierny vrch. Netrvá dlho a uvedomíme si, že túra sa začína len tu.

Pozeráme sa pred seba, vidíme len strmý kopec. Niet konca, vyzerá to ako stena. Čierny vrch nás naozaj trápi. Nastúpame sto výškových metrov, keď to už vyzerá, že kopec končí.

Vpravo za zákrutou je však ešte strmší a vzdialenosť pred nami sa zdá byť dvakrát väčšia, než to, čo sme zatiaľ vystúpali.

Po ďalšej stovke výškových metrov sa dostávame na vrch. Nasledujúce štyri kilometre len klesáme. Zaslúžene, zničene. Všetci vieme, že ten najväčší kopec ešte len príde.

Na sedle Rázdelie vieme, že je pred nami už len kopec na Rokoš. Absolútne zdrvujúci je výhľad z Košútovej skaly, odkiaľ je vidieť celý. Profil hory pripomína stúpanie na Čierny vrch.

Výstup na Rokoš

Predpokladom bol prísť sem za osem až desať hodín od začiatku túry. Nakoniec nám to trvalo 10 hodín a 27 minút. Nebyť prestávok, čas mohol byť omnoho kratší. Avšak nebyť prestávok, možno by sme sem ani neprišli.

Prechádzame okolo Rokoša a pokračujeme k Pamätníku Ľudovíta Štúra a Alexandra Dubčeka. Je to len 5 minút chôdze. Tu na noc rozkladáme stany.

Lenivé ráno

Máme pred sebou len zhruba desať kilometrov, preto sa nikam neponáhľame. Z Rokoša vedie pekná lesná cesta až na Kňažinové lúky. Výstupy sú krátke, zostupy strmé. Dnes končíme. O jeden deň a 10 kilometrov skôr. Nevadí nám to, tešíme sa.

Dostávame sa na Kňažinové lúky, kde nás má čakať druhý prameň. Vyzerá byť vyschnutý. Spomíname si na predošlý deň, keď sa potok tiež najskôr tváril ako vyschnutý. Až na to, že v tomto prípade je to naozaj.

Vody málo, len v náznakoch. Z rúry netečie nič, jedine pod ňou vychádza pár kvapiek. Režeme fľašu a snažíme sa vodu chytať. Dva litre máme za 15 minút.

Čas na čelovky

Cesta z Kňažinových lúk je poväčšine už len lesná cesta. Do Dolných Vesteníc nám ostáva ešte osem kilometrov. Musíme zísť ešte zhruba 400 výškových metrov.

Najskôr to vyzerá tak, že nezídeme ani meter. Cesta má totiž len mierny sklon a pri pohľade dopredu sa zdá, že ho ešte dlho taký bude mať.

Začína sa nám opakovať začiatok túry. Aj tu je nenáročná trasa plná výhľadov. Zapadajúce slnko presvitá cez hustý les. Znovu viac stojíme ako kráčame. Vyťahujeme foťáky a dofocujeme filmy. V papradí, pod skalami, pri lesnej chatke – všade, kde sa dá.

Z pôvodne plánovaných 43 sme prešli 38 kilometrov. Strážovské vrchy nás jednoducho prekvapili, preto sme túru skončili predčasne.

Trasa

Chata Homôlka (765 m n.m.) – Sedlo Košariská (rázcestie so zelenou) – Pod židovým (rázcestie s modrou) – Horný Laz – Nad Krištofovcami – Závadská poľana – Medvedica – Capárka – Suchý vrch (1028) – Kšinianska poľana – Čierny vrch (997) – Sedlo Rázdelie – Košútova skala – Rokoš (1010) – Sedlo Rokoš – Kňažinové lúky – Dolné Vestenice (225)

Vzdialenosť: 35,8 km, stúpanie: 1731 m, klesanie: 2271 m