Prírodné rarity na Slovensku, ktoré možno nepoznáte

Slovensko je pokladnicou prírodného bohatstva. Poznáte všetky jeho krásy?

Slovensko je malá, no prírodnou diverzitou nesmierne bohatá krajina. Na tak malé územie pripadá viac ako 1600 minerálnych prameňov, okolo 200 vodopádov a vyše 6200 jaskýň (vrátane kratších jaskýň previsového charakteru). Apropo, vedeli ste, že Slovensko má najviac jaskýň na obyvateľa v Európe?

Niektoré naše prírodné unikáty sú ojedinelé aj v celosvetovom meradle. Napríklad Ochtínska aragonitová jaskyňa je jedinou v Európe svojho druhu a jednou z troch na svete. Spomedzi toho najlepšieho, čo doma máme, sme však vybrali rarity menej známe:

1. Badínsky prales

Zdroj: Gasparct, Wikimedia Commons

Kto by chcel vidieť skutočný, ľudskou rukou nedotknutý prales, nemusí hneď cestovať do Amazónie. Niekoľko sa ich nachádza aj na Slovensku. Najznámejším z nich je určite Badínsky prales, ktorý sa rozprestiera v Kremnických vrchoch neďaleko obce Badín. Prísne chránená lokalita vyhlásená za Územie európskeho významu predstavuje pozostatok prastarých karpatských hvozdov s výskytom 200 až 400-ročných stromov. Najväčšie z týchto stromov sú viac ako 40 metrov vysoké a obvod ich kmeňov dosahuje často až 5 metrov.

Okrem prevzácnej flóry sa v lokalite vyskytujú i rôzne zriedkavé druhy živočíchov, napríklad rys ostrovid, medveď hnedý či vlk dravý. Okrajom Badínskeho pralesa – mimo najprísnejšieho ochranného pásma – vedie asi kilometer dlhý náučný chodník prístupný širokej verejnosti. Hlbšie do pralesa je však možné vojsť len v rámci odbornej exkurzie so sprievodcom z Lesov SR, alebo inej vedecko-výskumnej inštitúcie.

2. Holíčske megality

Len málokto vie, že aj Slovensko má svoj „Stonehenge“. Unikátny komplex monumentálnych opracovaných kultových balvanov s prastarými rytinami sa nachádza za budovou historickej manufaktúry v Holíči. Kamene, z ktorých najväčší je vysoký 6,8 metra, pochádzajú z najvýchodnejšie položenej megalitickej stavby v strednej Európe.

Našli sa pri výstavbe holíčskeho sídliska v roku 1988 a po prenesení z pôvodného miesta boli symbolicky usporiadané do tvaru slnečných hodín. Autor objavu, PhDr. Rudolf Irša, o nich napísal už niekoľko kníh, a že ide o skutočné opracované kultové kamene (megality), potvrdil aj uznávaný francúzsky bádateľ, špecialista na megalitické pamiatky  prof. Charles-Tanguy Le Roux z francúzskeho Národného centra pre vedu a výskum.

3. Kamenný vodopád a kamenné more Šomoška

Jedným z najpôsobivejších prírodných výtvorov na Slovensku je 9 metrov vysoký kamenný vodopád nachádzajúci sa v katastri obce Šiatorská Bukovinka pod hradom Šomoška. Vodopád pozostávajúci z päť až šesťbokých čadičových stĺpov vznikol stuhnutím lávy niekdajšej sopky pred asi štyrmi miliónmi rokov a svojou ohnutou formou sa radí k celoeurópskym unikátom.

Neďaleko vodopádu sa nachádza ďalšia atrakcia – kamenné more tvorené úlomkami podobných čadičových stĺpov. Tieto stĺpy boli použité i pri stavbe hradu Šomoška.

4. Andezitové kamenné more

V chotári obce Malá Lehota, na nive miestneho potoka, sa rozkladá národná prírodná pamiatka Andezitové kamenné more. Ide o jedinečný geologicko-geomorfologický útvar, ktorý vznikol mrazovým rozpadom lávového prúdu niekedy v štvrtohorách. Tunajší andezit obsahuje čiastočky kremeňa, ktoré sa trblietajú ako drobné diamanty.

[the_ad_placement id=“injektaz-hlas-pismenka-nenahradia“]

5. Skalné gule Megoňky

Osada Megoňky sa pýši prírodnou raritou, akú len tak niekde neuvidíme. Sú to takmer dokonalo tvarované skalné gule rôznych veľkostí, od najmenších 30 centimetrových až po dvojemtrové. V minulosti sa tu nachádzali aj kúsky s priemerom okolo troch metrov, ba dokonca aj obria päťmetrová guľa.

Vznik skalných gulí dosiaľ nie je uspokojivo objasnený. Geológovia sa nazdávajú, že vznikli otáčaním vo vnútri kameňa, archeológovia ich radia k nevyriešeným megalitickým záhadám.

Tak či onak, skalné gule v Megoňkách sú jednou z našich najzaujímavejších prírodných pamiatok. Podobným unikátom sú napríklad Nebeské vajcia na Veľkonočných ostrovoch.

6. Herliansky gejzír

V starom kúpeľnom areáli na okraji obce Herľany sa nachádza absolútna rarita – Herliansky gejzír. Ide o jeden z mála studených gejzírov na svete. Jeho najbližší náprotivok možno nájsť v Nemecku, za ďalšími by sme museli cestovať až na vzdialený Island.

7. Markušovský skalný hríb

Nad korytom Hornádu, asi päť kilometrov východne od obce Markušovce, sa vypína možno najkrajší skalný útvar na Slovensku (a údajne tiež najväčší v celej Európe) – Markušovský skalný hríb. Hríb pozostáva z asi osem metrov vysokej nohy a klobúka s priemerom tri metre. Zaujímavosťou je, že zatiaľ čo noha je zo zlepenca, klobúk tvorí pieskovec. Markušovský skalný hríb je súčasťou prírodnej pamiatky Markušovské steny.

8. Kvapeľ rožňavských jaskyniarov

Návšteva Krásnohorskej jaskyne predstavuje unikátny zážitok – absolvuje sa totiž v kompletnom jaskyniarskom výstroji vrátane prilby so svetlom (v jaskyni nie je inštalované osvetlenie). Zlatým klincom prehliadky prekrásnych podzemných priestorov je tzv. Kvapeľ rožňavských jaskyniarov, jeden z najväčších kvapľov na svete (donedávna bol zapísaný v Guinessovej knihe rekordov ako najväčší). Tento 34 metrov vysoký a 2000 ton vážiaci prírodný zázrak rastie neuveriteľnou rýchlosťou 200 kg za rok. Na porovnanie bežným kvapľom pribúda 1 g za niekoľko desiatok rokov.

Určite je na Slovensku množstvo iných prírodných unikátov, o ktorých by sa patrilo napísať samostatný článok. Ak chcete upriamiť pozornosť na zaujímavú raritu vo vašom okolí, neváhajte sa o ňu podeliť v komentári alebo správe na facebookovej stránke Sódy.

Článok vznikol v spolupráci s portálom vypadni.sk.

vypadni.sk vám poskytne viac ako 2700 objektov s tisíckami fotografií  z celého Slovenska. Objavíte krásnu prírodu, jedinečnú architektúru a bohatú históriu našej krajiny.

Páčil sa vám článok?
Slabé
12345
Loading...
Super

Koordinátorka Novinárskej ceny: Poctivý autor sa pod článok vždy podpíše, konšpirátor nie

Novinári budú vždy obľúbeným cieľom konšpirácií, hovorí Miroslava Širotníková, ktorá pracovala aj pre New York Times.

Na Slovensku rastie vplyv konšpiračných médií a viac ako polovica ľudí si myslí, že novinárov riadi niekto v pozadí. Ako lepšie pochopiť prácu novinárov a začať im veriť? Porozprávali sme sa s Miroslavou Širotníkovou, ktorá ako novinárka na voľnej nohe pracovala pre svetové médiá a dnes koordinuje aktivity Novinárskej cenyFondu na podporu investigatívnej žurnalistiky, ktorý dlhodobo podporuje aj spoločnosť O2.

V rozhovore sa ďalej dočítate:

  • s akými predsudkami sa novinári stretávajú najčastejšie,
  • ako prácu novinárov u nás ovplyvnila vražda Jána Kuciaka,
  • prečo je mediálna výchova dôležitá,
  • aké trendy možno vnímať v súčasnej žurnalistike.

Čítajte aj: Korupčné kauzy pomáhajú odhaliť všetci, ktorí si predplácajú médiá, hovorí publicista a aktivista Goda

Stretávaš sa s predsudkami, keď ľuďom povieš, že si novinárka?

Väčšinou si vypočujem, že si nevedia predstaviť, ako moja práca vyzerá. Často si myslia, že novinári a novinárky pracujú doma z Bratislavy, od počítača a nevedia nič o vonkajšom svete.

Stretávam sa aj s množstvom reakcií, ktoré poznáme zo sociálnych sietí, podľa ktorých sú novinári platení „tajnými silami“, že sú zahraničnými agentmi, že im niekto diktuje, čo majú písať, že sa do ničoho nerozumejú a zverejnia čokoľvek, čo im niekto pošle.

Práca novinárov je neustále na očiach. Prečo im však veľká časť verejnosti nedôveruje? 

Myslím si, že najmä preto, lebo píšu o veciach, ktoré sa nie všetkým páčia. Pozerajú sa mocným na prsty, odhaľujú prepojenia biznisu a politiky, a tým niekomu môžu ohroziť živobytie. Nie každému vyhovuje, čo číta, a mnohí potom útočia na novinársku prácu bez toho, aby dôverovali tomu, čo čítajú.

Novinári a novinárky sú okrem toho obľúbeným cieľom konšpirácií. Treba si však uvedomiť, že robia svoju prácu nezávisle od toho, kto si čo myslí. Opierajú sa o fakty a vedu a hľadajú pravdu, nech je kdekoľvek, nedajú sa zahnať do kúta ani sa zastrašiť.

Pracovala si ako novinárka na voľnej nohe, ako vznikali tvoje články? 

Keďže som ako freelancer nemala zázemie stálej redakcie, pracovala som z domu, podobne ako teraz veľa ľudí počas pandémie. Za každou témou som však vždy vycestovala „do terénu“ a za odborníkmi, ktorí k nej mali čo povedať, či už som písala o extrémizme, alebo o ekonomike.

Novinári sa pozerajú mocným na prsty, odhaľujú prepojenia biznisu a politiky, a tým niekomu môžu ohroziť živobytie. Nie každému vyhovuje, čo číta, a mnohí potom útočia na novinársku prácu bez toho, aby dôverovali tomu, čo čítajú.

Keď som pripravovala článok o segregácii rómskych detí v školách, išla som sa pozrieť do škôl v rómskych osadách na východe Slovenska, keď som písala o krajnej pravici, vyhľadala som si ich predvolebný míting a vycestovala za nimi, prípadne išla hľadať ich podporovateľov v obciach, kde majú tradične najväčšiu podporu.

Niektoré dni som strávila rešeršom štúdií a materiálov pri počítači, iné pri rozhovoroch s expertmi z univerzít, potom som zas 3-4 dni cestovala za príbehom do regiónov a rozprávala sa s bežnými ľuďmi na ulici, s miestnymi politikmi či s aktivistami.

Mix tohto všetkého potom skončil v konečnom článku. A či už som reportáž pripravovala sama, alebo s kolegom z amerických, britských alebo holandských novín, vždy sme na nej pracovali priamo na mieste, nie na diaľku.

Spomínaš si na nejaký článok, ktorým si ovplyvnila veľa ľudí?

Mala som asi len jeden, ktorý sa skutočne dostal do politického diskurzu, hoci úplnou náhodou. Pred rokmi sme s kolegom Rickom Lymanom pripravovali článok pre New York Times o Spišskom Hrhove. Páčil sa mi príbeh obce, ktorej sa úspešne podarilo integrovať rómsku komunitu, a chcela som ho dostať do sveta, aby bol inšpiráciou.

Tento text vyšiel aj na titulnej strane novín. Niekedy v tom čase mal bývalý prezident Andrej Kiska počas zasadania OSN v New York stretnutie s finančníkom Georgeom Sorosom. O návšteve písal Kiska na Facebooku a spomenul, že na titulke New York Times vyšiel článok o Slovensku a že sa o tom so Sorosom rozprávali, pretože ho zaujímajú vylúčené komunity.

O niekoľko mesiacov na Slovensku prebehli protesty Za slušné Slovensko a v jednej z prvých reakcií predseda vtedy najsilnejšej politickej strany spomenul stretnutie v New Yorku a postavil na tom konšpiráciu, že zhromaždenia sú riadené zo zahraničia. Vtedy som sa veľmi smiala, že som to so svojím textom dotiahla ďaleko.

Samozrejme, na celej konšpirácii nebolo nič pravdivé, náš článok opisoval príbeh, ktorý bol už vtedy na Slovensku známy, takže nešlo o nič prevratné, a ocitol sa v tom náhodou. Prezidenta ani protesty, samozrejme, nikto zo zahraničia neriadil.

Po smrti Jána a Martiny sa práca novinárov ešte viac dostala do verejnej debaty. Zmenilo sa vnímanie verejnosti?

Bezprostredne po vražde asi áno a veľká časť spoločnosti pochopila, ako naša práca vyzerá a že novinári a novinárky môžu byť pre svoju prácu aj vo fyzickom ohrození.

Podpora verejnosti mne a kolegom dodávala energiu v časoch, keď sme sa možno aj báli alebo sme boli demotivovaní. Postupne sa však vraciame k pôvodnému stavu a nedôvere, ktorú cítiť najviac na sociálnych sieťach.

Ak v nás niečo vzbudzuje pochybnosť či postranný úmysel, pozrime sa na vlastníkov. Z mojich skúseností sa každá redakcia snaží minimalizovať ich vplyv. Horšie je, keď sú vlastníci utajení.

Novinári a novinárky sú prenasledovaní v mnohých krajinách. Tým, že pôsobíš medzinárodne, poznáš niekoho, kto sa ocitol pre svoju prácu v ohrození života?

Nedávno som sa dozvedela, že kolegyňa Emilie van Outeren z holandských novín NRC písala o protestoch proti bieloruskej vláde a po zásahu projektilom skončila v nemocnici. Bola na operácii a dlho sa zotavovala. Nedala sa však zastrašiť a už znova pracuje.

Zrejme si uvedomila, do akých nebezpečných situácií sa dostávajú bežní ľudia, keď sa niečo také vážne stalo jej, a je dôležité zastať sa ich.

Z New York Times som zase poznala viacerých vojnových reportérov, ktorí boli v Iraku a v Afganistane a priniesli si odtiaľ hrozné skúsenosti. Tu na Slovensku je najhorší prípad Jána Kuciaka, svoje si zažili aj viacerí novinári a novinárky v 90. rokoch.

V súčasnosti sa obávame, ako na novinárov budú reagovať fanúšikovia extrémnej pravice, ktorých nenávistné výroky čítame na sociálnych sieťach. Dúfam však, že už žiadne násilie nezažijeme.

Ako tvoji kolegovia v zahraničí reagovali na správu o smrti slovenského novinára? 

V ten deň sa mi ozývali kolegovia zo všetkých novín, z agentúr a televízií, s ktorými som kedy spolupracovala. Hneď ráno som písala editorom New York Times a vysvetlila im, čo sa stalo. Najprv nikto z nás nechcel veriť, že by smrť mohla súvisieť s jeho prácou.

Aj ja som si hovorila, že sme na Slovensku, v Európskej únii a hádam sa nikto nepokúsil o úkladnú vraždu. Ešte v ten deň však na udalosť reagoval policajný prezident, ktorý ju spojil s novinárčinou a odvtedy sme mali všetci jasno. Na prvé zhromaždenie Za slušné Slovensko prišiel aj môj kolega z Varšavy a snažil sa chodiť na všetky protesty so mnou. Bola to veľká vec aj vo svetovom meradle, žiaľ.

Na Slovensku v posledných rokoch rastie vplyv konšpiračných médií. Ako si to vysvetľuješ? 

Vplyv konšpiračných médií súvisí s vysokou mierou nedôvery v inštitúcie. Ľudia potom neveria pravde ani faktom, a to u nich podporuje pocit, že sa nedá veriť nikomu. Na tom stavajú dezinformačné kampane. Hovoria, že svet ovládajú tajné skupiny, že nikto nejde protestovať z vlastnej vôle, že médiá niekto ovláda z pozadia.

Slovensko má v regióne výnimočné postavenie, v nedávnom prieskume organizácie Globsec sa ukázalo, že až takmer 60 % spoločnosti sa prikláňa ku konšpiráciám. Myslím si, že ich rozšíreniu výrazne pomohlo nastavenie sociálnych sietí, u nás hlavne Facebook.

Prečítajte si: Ako rozpoznať hoax? Základom je overiť si, či už o tom nepísali inde

Ako sa v tom dá zorientovať? Ako odlíšiť kvalitné médiá a poctivých novinárov od konšpirátorov?

V prvom rade treba hľadať zdroj informácií a zamyslieť sa, kto mi čo hovorí a prečo. Ak sa napríklad hovorí o koronavíruse, pozrime sa, či sa vyjadruje virológ, ktorý má za sebou odbornú skúsenosť, stavbár či zubár. Hoci je aj zubár lekár, neznamená to, že je odborník na vírusy.

Pri štandardných médiách si tiež vieme ľahko zistiť, kto v nich pracuje. Čím má médium známejšie meno, tým je väčšia istota, že ponúka overené informácie a dá sa na ne spoľahnúť.

Skúste si o novinách nájsť základné údaje, pozrieť si, kto ich vedie, kto ich sponzoruje, ako sú financované.

Používa médium priveľa anonymných zdrojov? Novinári nemajú problém podpísať sa pod svoje články, dezinformačná scéna však robí opak. Aj keď tradičné noviny nezverejnia meno zdroja, aspoň uvedú, že ho poznajú. Tradičné médiá sa skrátka snažia čo najmenej skrývať.

Veľa sa hovorí o financovaní médií. Mala si niekedy pochybnosť o článku kvôli vlastníkom novín, v ktorých vyšiel?

Keď som niekedy mala pochybnosti, stalo sa mi to pri médiách preukázateľne vlastnených finančnými skupinami. Na Slovensku je to veľký problém, ktorý ovplyvňuje kvalitu a slobodu médií. Na druhej strane, aspoň o vlastníkoch vieme, a môžeme si pri každom článku spraviť názor.

Ak v nás niečo vzbudzuje pochybnosť či postranný úmysel, pozrime sa na vlastníkov. Z mojich skúseností sa každá redakcia snaží minimalizovať ich vplyv. Horšie je, keď sú vlastníci utajení.

Oddelili sme tradičné médiá od konšpiračných. Kam zaradiť bulvár, ktorý tiež často pracuje s neoverenými informáciami? 

Bulvár vnímam ako samostatnú kategóriu, ktorá slúži skôr na pobavenie než na získanie serióznych informácií. Snaží sa šokovať, píše o celebritách a medzitým prináša aj správy o politike. Ak však chcete čítať o spoločnosti alebo o zahraničnej politike, odporúčam kvalitnejšie zdroje. Na druhej strane bulvár je stále o niečo lepší zdroj informácií než konšpiračné médiá.

Pochopeniu novinárov a kritickému mysleniu by na Slovensku určite pomohlo zavedenie mediálnej výchovy, a to na všetkých úrovniach škôl.

Zastrešuješ aktivity Fondu na podporu investigatívnej žurnalistiky. Prečo takýto fond u nás potrebujeme?

Fond vznikol v roku 2018 ako reakcia na vraždu Jána a Martiny s cieľom poskytnúť novinárom a novinárkam podporu. Hoci má každá redakcia vlastný biznis model, nie vždy dokáže zaplatiť dlhodobejšiu investigatívnu prácu.

Pochopeniu novinárov a kritickému mysleniu by na Slovensku určite pomohlo zavedenie mediálnej výchovy, a to na všetkých úrovniach škôl.

Ak chcú novinári robiť na zložitejších témach, ktoré si vyžadujú viac času, často si musia znížiť úväzok, prípadne to robia na úkor voľného času a nemajú prostriedky napríklad na cestovanie, hlbšie analýzy. Redakcie v tomto smere nie sú bohaté a v týchto situáciách môžu pomôcť naše granty.

Fond je zároveň podprogramom Novinárskej ceny, ktorou chceme vyslať signál, že u nás vzniká veľa kvalitnej žurnalistiky a že novinárom a novinárkam sa dá veriť.

Aktuálne prebieha hodnotenie súťažných príspevkov v rámci Novinárskej ceny, kde si tento rok aj v porote. Dajú sa z nich vyčítať nejaké trendy v súčasnej žurnalistike? 

V Novinárskej cene síce pôsobím prvý rok, ale nejaké trendy som si všimla. Napríklad, že kvalitná žurnalistika nevymrela a na Slovensku je veľa dobrého, čo čítať, čo vidieť, čo počúvať.

Novinári a novinárky tiež využívajú nové prostriedky, ako informácie podať, rozvíjajú dátovú žurnalistiku, k článkom prikladajú videá, podcasty, zvukové stopy, mapy či grafy. V redakciách sa presadzujú čoraz mladší autori, rastie nám silná nová generácia. Ukazuje sa, že podcastová scéna je u nás veľmi bohatá, že ideme s dobou a inšpirujeme sa vo svete.


Tento článok vznikol pri príležitosti Svetového dňa slobody tlače, ktorý si pripomíname 3. mája. Spoločnosti O2 záleží na slobode slova, preto prostredníctvom Férovej Nadácie O2 dlhodobo podporuje aktivity Fondu investigatívnej žurnalistiky a jeho prínos pri otváraní dôležitých tém. 

Miroslava Širotníková

Je novinárka a koordinátorka Novinárskej ceny a jej podprogramu Fondu na podporu investigatívnej žurnalistiky, ktoré patria k aktivitám Nadácie otvorenej spoločnosti. Pochádza z Trebišova, študovala žurnalistiku na Univerzite Komenského v Bratislave. Približne 10 rokov pôsobila na voľnej nohe a o Slovensku písala pre svetové médiá, ako sú New York Times, Balkan Insight, Channel 4 či Financial Times, spolupracovala aj so slovenskou tlačovou agentúrou SITA. 


Nezaťažia ani rozpočet, ani vaše ruky. Vybrali sme 4 ľahučké smartfóny, ktoré prekvapujú dizajnom aj vybavením

Čítaj viac

Čo všetko bolo v našej komunikačnej výbave vďaka technológiám a internetu? Pripravili sme nostalgickú jazykovú exkurziu

Čítaj viac

Zlepšite sa v cudzom jazyku cestou do práce. Vybrali sme 8 aplikácií, ktoré vás rozhovoria aj posilnia slovnú zásobu

Čítaj viac