Skalica: Mesto plné zaujímavostí

Kto si myslí, že do Skalice sa oplatí ísť iba na trdelník, má sa ešte čo učit.

Dnes toto pohraničné mesto poznáme najmä vďaka trdelníku či hokeju. Pritom je toho oveľa viac, čo ho robí výnimočným. Tak napríklad, hudobné festivaly, či výlety kanálmi. A to ešte len začíname.

Práve v Skalici začína svoju plavbu tzv. Baťák, inak nazývaný aj Baťov kanál. Pochádza z 30. rokov minulého storočia, keď cezeň industrialista Tomáš Baťa prepravoval uhlie do svojich tovární.

V roku 2002 bola trasa znovuzrodená, už však ako turistická atrakcia cez husto zalesnené pohraničné okolie. Plavba má mnoho zastávok, ktoré sa prevažne nechádzajú v neďalekom Česku.

Baťov kanál

Na výhodné chodníčky tohto regiónu nenatrafil len Baťa, ale aj mnohí obchodníci pred ním. Cez okolie Skalice viedla napríklad Jantárová cesta, ktorá pred stáročiami spájala Pobaltie s Jadranom. Neskôr ju zase nahradila Česká cesta.

Práve vďaka rieke Morava a veľmi úrodnej pôde bola táto oblasť na obchod ideálna. Zoskupovali sa tu kvalitní remeselníci – od murárov, kováčov, krajčírov, až po mäsiarov.

Od 15. storočia k podobe mesta prispel aj vinársky priemysel. Vínom sa v meste niekedy dokonca aj platilo a za jeho krádež hrozil istú dobu až trest smrti. Obchodovalo sa s ním aj každoročných trhoch a jarmokoch, ktoré mohlo miesto organizovať odkedy sa v roku 1372 stalo kráľovským mestom.

No Skalica nelákala len obchodníkov a kupcov. Počas vojen s Turkami, keď ich výpady siahali až po Moravu, prešli niektoré turecké vojská aj týmto regiónom. Práve pevné mestské hradby ich však od útoku mohli odradiť.

Dnes z hradieb ostali len zrúcaniny, až na relatívne zachovalú Severnú bránu. Tú si môžete prezrieť dodnes. Po Tridsaťročnej vojne mestom zase tiahlo švédske vojsko. Na istý čas mesto obsadili, no potom sa Švédi pobrali naspäť domov.

Medzi ďalšie pamiatky, ktoré sa zachovali dodnes, patrí aj pozoruhodný Farský kostol sv. Michala, alebo Románska rotunda, ktorá je zároveň najstaršou stavbou v meste. Pochádza z 11. storočia a nazývajú ju aj Rotunda sv. Juraja. Táto gotická stavba je dnes symbolom Skalice.

Neďaleko rotundy sa nachádza miestna kalvária, ktorá bola vybudovaná začiatkom 19. storočia na mieste, kde sa ešte dávno predtým týčilo stredoveké hradisko.

Skalický Dom kultúry zdobený folklórnymi ornamentmi projektoval známy architekt, Dušan Jurkovič. Je jednou z najvýraznejších tvárí našej architektonickej scény prvej polovice dvadsiateho storočia. Jeho najznámejším dielom je Mohyla Milana Rastlislava Štefánika na Bradle.

Kalváriu vysvätil významný ostrihomský arcibiskup Alexander Rudnay, ktorý zastupoval funkciu najvyššieho cirkevného hodnostára v rámci celého Uhorska. Medzi jeho právomoci patrilo aj korunovanie kráľov.

Mesto bolo spolu s Martinom a Ružomberkom intelektuálnym centrom národnostno-oslobodzovacieho hnutia 19. aj 20. storočia, ktoré podporovalo ideu samostatného Slovenska.

Táto vízia sa národniarom v roku 1918 splnila. Istú dobu potom v Skalici dokonca sídlila aj Dočasná vláda pre Slovensko.

Kultúru si Skalica pestuje dodnes. Tak napríklad už spomínaný trdelník. O jeho pôvod sa bije viacero regiónov, dokonca aj krajín, no Skalica si robí oprávnený nárok minimálne na skalický trdelník. Každoročne je mu venovaný Trdlofest.

Podobne orientovaný je aj festival Skalické dni, ktorý sa koná pri výročí povýšenia Skalice na kráľovské mesto. Odvtedy mohlo mesto organizovať veľké trhy a jarmoky a dodnes ich tu každý rok nájdete.

Ak máte naopak chuť na niečo náročnejšie, navštívte festival Skalica music fest, ktorý sa orientuje na populárnu hudbu, alebo – ak chcete ešte niečo serióznejšie – Musica sacra Skalica. Je to festival chrámovej hudby.

Skalica na mape rýchleho internetu

Vďaka vysokorýchlostnému pripojeniu 4G LTE sú odteraz obyvatelia Skalice prepojení s celým svetom viac ako kedykoľvek predtým.

Od tejto jesene Skalica patrí medzi slovenské mestá a obce s najrýchlejším mobilným internetovým pripojením na Slovensku. Aby ste si mohli užiť vysokorýchlostný internet od O2 naplno, potrebujete telefón alebo tablet s podporou 4G LTE a 4G LTE SIM kartu.

Viac informácií nájdete na www.o2.sk/4GLTE.

Máte záujem o prenos čísla?

Radi vám poradíme a pomôžeme.
Nechajte nám vaše telefónne číslo
a budeme vás kontaktovať.
Radi vám poradíme a pomôžeme.
Nechajte nám vaše telefónne číslo a zavoláme vám
v priebehu najbližšieho pracovného dňa.
Ďakujeme. Zavoláme vám.
Páčil sa vám článok?
Slabé
12345
Loading...
Super

Raz týždenne posielame výber toho najlepšieho zo Sódy.


Ilustrovaný sprievodca Nežnou revolúciou

6 “kľúčových” dátumov Nežnej revolúcie. Aj kvôli týmto udalostiam si pripomíname 17. november 1989.

Vycestovať za hranice? Jedine, ak by ste boli “spoľahliví”. Ísť na vysokú školu? Stačilo mať v rodine emigranta, podnikateľa alebo inak nezapadať do “šablóny” a na vzdelanie ste mohli zabudnúť. Nebyť udalostí, ktoré si pripomíname 17. novembra, zrejme by sme si museli dodnes dávať pozor, pred kým čo povieme alebo s kým nás kto uvidí.

Nostalgiu za starými časmi bokom, poďme si radšej pripomenúť, čo viedlo ľudí v bežný novembrový deň do ulíc československých miest štrngať kľúčmi za slobodu.

Zárodky nespokojnosti

Dôvodov, prečo bola koncom 80. rokov v Československu atmosféra, aká bola, je viacero. Od globálnych až po tie najvšednejšie. Na tú mieru kontroly, ktorú režim vyžadoval, neboli práve najvhodnejšie ekonomické podmienky, a to nie len v Československu. Nespokojnosť bublala aj v iných krajinách vtedajšieho Východného bloku.

Pocit neslobody a nedostatku sa už nedal nijako ututlať. Prvým gestom odporu voči vtedajšiemu režimu u nás bola Sviečková manifestácia za viac náboženskej slobody na Hviezdoslavovom námestí v Bratislave. V spoločnosti sa vtedy niečo pohlo, no rýchly spád udalosti nabrali až v novembri 1989.

sviečková manifestácia

Dni, ktoré všetko zmenili

16. november 1989, predvečer Nežnej revolúcie

Bratislavskí študenti v predvečer Medzinárodného dňa študenstva vyšli pred ministerstvo školstva, aby si vyžiadali väčšiu slobodu slova, reformy a demokratizáciu školstva. Bol to prvý hlasný prejav nespokojnosti.

17. november 1989, začiatok konca

Padla prvá kocka pomyselného domina, ktorá nakoniec zhodila celý totalitný režim. Pražskí študenti si pripomínali pamiatku Jána Opletala, obete nacistického režimu.

Polícia pokojnú demonštráciu na Národní tříde v Prahe tvrdo potlačila, avšak ľudia sa nezľakli. Naopak, zdvihla sa vlna nevôle a pobúrenia. Do ulíc ich v nasledujúcich dňoch vyšli státisíce.

20. november 1989, štrnganie kľúčov

Po celej krajine začali do ulíc vychádzať bežní ľudia. Zhromažďovali sa na námestiach a na znak nespokojnosti štrngali kľúčmi. Z pódií sa ozývali heslá ako “pravda víťazí”, “sľúbili sme si lásku” či “nie sme ako oni”. Ľudí v chladnom počasí povzbudzovali umelci ako Karel Kryl, Ivan Hoffman či Marta Kubišová.

27. november 1989, odhodlanie rastie

Generálny štrajk. Hospodárstvo krajiny sa na protest proti totalitnému režimu na dve hodiny zastavilo.

December 1989, pád Železnej opony

Režim sa rozpadal aj v okolitých krajinách bývalého “Východného bloku”. Železná opona, ako sa nazývala nepriechodná hranica medzi Západným a Východným blokom, padala v susedných krajinách už v novembri, Československo prišlo na rad začiatkom decembra.  

Apríl 1990, vznik Českej a Slovenskej federatívnej republiky

Udalosti z konca roka 1989 sa už nedali zvrátiť. Dňa 23. apríla vznikla na demokratických základoch Česká a Slovenská federatívna republika, za jej prezidenta bol zvolený Václav Havel. Totalite odzvonilo.

Slobodu sme nezískali za jeden deň, aj keď si ju najväčšmi pripomíname 17. novembra. Často pritom zabúdame na to, aké sme vtedy mali veľké šťastie. Nežná revolúcia, ako ju dnes voláme, dostala toto označenie vďaka tomu, že prebehla nenásilnou cestou. Nie všade sa totiž zmeny režimu zaobišli bez násilia, ako napríklad v Rumusnku.

Toto počítadlo je symbolickou spomienkou na tých, ktorí sa márne snažili dostať cez ostnaté drôty.

Raz týždenne posielame výber toho najlepšieho zo Sódy.


Predobjednajte si nový Huawei Mate 10 Pro a získajte 360° kameru zadarmo

Čítaj viac

Lifetech: Čo je nové