Toto chcete stihnúť za jeden deň v Košiciach

Aj týždeň je vraj málo. Hrdý Košičan Mišo Hudák radí, ako za 24 hodín nasať čo najviac z atmosféry metropoly východu.

Mišo Hudák, hrdý Košičan a lokálpatriot opisuje, ako by asi vyzeral váš pobyt v Košiciach, ak by ste sa tam ocitli na 24 hodín. A veru, bolo by čo pozerať.

Plán bol doraziť do Košíc pred zotmením, ale sotva ste stihli polnoc. Dopravná izolácia sa môže zdať z vonkajšej strany ako nevýhoda, ale vnútorná dynamika ospalého štvrťmiliónového mesta s kúpeľnou atmosférou nie je nijak narušovaná.

Je teda dvadsaťtri štyridsaťpäť, mestská doprava prestala jazdiť pred polhodinou, nočná sa ešte len rozbehne. Môžete si zvoliť nocľah v krásnych nových hoteloch, alebo zážitok v Kosmalte na Terase, alebo v Hoteli Metal v Šaci, ale to by ste museli doraziť skôr a prísť z inej svetovej strany.

Väčšina ľudí príde do Košíc vlakom alebo autobusom a vystúpi na spoločnej Hlavnej stanici. Vo vzdialenosti niekoľkých desiatok krokov je železničná ubytovňa, dokonalá voľba, z pohľadu vzdialenosti voči úplnému centru, cene za noc a miery socializácie.

Hlavná stanica Košice

Ak sa vám nepodarilo ubytovať a nie je práve pondelok, v plnohodnotnej kuchyni Čertovho dvora môžete privítať svitanie.

Ale možno ste dorazili ráno

Vtedy je mestský život v plnom prúde. Z Hlavnej stanice dokráčate cez Mestský park na Mlynskú ulicu, ale možno nie. Park vás môže vtiahnuť a donútiť vás oddychovať.

Kníhkupectvo Artforum Košice

Niečo medzi raňajkami a obedom stihnete v Republike Východu, no kvôli dezertu prebehnite na druhú stranu ulice do Pokhoia, miesta dospelých pankáčov a východných vetví hipsterov.

Košice Pokhoi

Za tri hodiny ste pochopili, že nestačí jeden deň, ani jeden týždeň, aby ste v rýchlosti obehli základnú topografiu a ikony mesta. Blízko Pokhoia je Bužňa, nádherná neologická synagóga, v ktorej sídli filharmónia. Možno ste práve našli program na večer.

Muralizmus, normalizácia a stará Škoda

Neďaleko Bužne, na Štúrovej ulici, je KLUB. Navštívili ste všemožné kultúrne centrá a fabriky a kluby? Nie.

Bytový dom zapožičal súkromný majiteľ umeleckej komunite ľudí, aby tam mohla prinášať výstavy, prednášky, debaty a starať sa o susedov. Od šrácov z KLUBu si vypýtajte čísla na šrácov zo Street Art Communications alebo Authentic Košice.

KLUB

Prví vás vyvezú na širší okraj centra mesta a ukážu vám monumentálne muralistické diela, zdobiace obrovské plochy panelákov a škôl a ďalších stavieb. Až cestou domov vám dôjde, že ste boli v jednom z centier európskeho street artu, ale to nevadí, vrátite sa ešte mnohokrát.

Druhí vás naložia do starej Škody. Tu by príbeh mohol končiť. Ale v zrýchlenom pohybe objavíte povojnové a normalizačné zákutia a detaily Košíc. Nechajte sa vyložiť na Terase a voľne sa túlajte medzi desiatkami sôch.

Umenie vo verejnom priestore je na tomto najstaršom a najväčšom košickom sídlisku voľne dostupné po tonách.

Strih. Každý dobrý príbeh a každý dobrý výlet potrebuje prestávku a miesto na oddych. Tuctová plechová stavba na okraji mesta, nákupné centrum, blízko Terasy. Prečo tam ísť? Najlepšie burgre v meste. Geronimo.

Betón a oceľ a nesplnené plány

Alebo sa nechajte vyložiť na Ťahanovciach. Pripravíte sa o návštevu Geronima, ale najmladšie, a nikdy nedokončené košické sídlisko sa otvorí dokorán. Synonymum hustoty, pravidelnosti, opakovania sa.

Sídlisko Ťahanovce Košice

Na konci obývaných častí je Panoráma. Veľmi dôstojná nasledovníčka pôvodnej Panorámy, pohostinstva, ktoré sa sťahovalo postupne s rozvojom sídliska. Vždy stálo na konečnej zastávke autobusov a absorbovalo chlapov prichádzajúcich z nočnej zmeny v železiarňach.

Východoslovenské železiarne. Tam sa nedostanete. Nielen kvôli tomu, že sa táto fabrika na oceľ volá inak. Dostanete sa však k všetkým vedľajším efektom vzniku a existencie železiarní.

Už od rána sa po nich túlate a kráčate medzi nimi. Fabrika za južnými hranicami mesta poskytla v šesťdesiatych a sedemdesiatych rokoch prácu toľkým ľuďom, že malomesto Košice strojnásobilo svoju populáciu v priebehu niekoľko málo rokov.

Počet ľudí žijúcich v meste je stabilizovaný posledných dvadsaťpäť až tridsať rokov, ale široké bulváry, veľkorysé priestory a stav, ktorý volajú dopravní inžinieri „dokonalé mesto pre autá“, dávajú tušiť, že na Košice čakali omnoho väčšie plány. Predpoklady z osemdesiatych rokov rátali s tristotisíc obyvateľmi. A mierka mesta tomu odpovedá.

Pred odchodom neplačte

Blíži sa večer, uvedomujete si, že ste nič nestihli. Zveziete sa ku Kasárňam a v najkrajšom parku krajiny premýšľate aspoň o darčekoch. Pomedzi stromy a skejtujúce deti uvidíte KERE spojku.

Košice exit

Utekáte tam a dnu nájdete obchod s miestnou ikonografiou. Beriete tričká, čiapky, osušky, opasky s erbom mesta, mapou mesta, obrysmi budov mesta. Ani si neuvedomujete, že už čoskoro budete reprezentovať Košice. Košice reprezentovať. KERE.

Posledný vlak preč z mesta ide o polnoci. Koncerty v Collosseu aj tak musia končiť už o desiatej. Vchádzate dovnútra, vidíte dúpä subkultúry, kam sa radi vracajú šráci zo Sepultury, The Adicts, Six Feet Under, ale pravidelný priestor dostáva aj domáci halucinogénny festival nepredstaviteľnej zábavy Xichtoplesk.

Opierate sa o prvú pevnú vec, ktorú máte v ceste. Plačete. Áno musíte odísť, lebo ide vlak, ale môžete sa vrátiť. Vrátite sa a zažijete úplne iný príbeh.

Košičan Mišo Hudák je, ako o sebe sám hovorí, pyšným otcom a pyšným občanom svojho mesta. Bicykluje sa po ňom od svojich deviatich rokov. Je zakladateľom Východného pobrežia a autorom kníh KSC a KSC Kód/Code, neformálnych sprievodcov mestom Košice v dvadsiatom prvom storočí.

Páčil sa vám článok?
Slabé
12345 (No Ratings Yet)
Loading...
Super

Raz týždenne posielame výber toho najlepšieho zo Sódy.


Takto sa pri Púchove ručne vyrába špičkové sklo

Hoci väčšinu sklenených výrobkov dnes produkujú stroje, najkvalitnejšie dizajnové kúsky sa stále vyrábajú spôsobom, ktorý sa po stáročia prakticky nezmenil.

Sklo je fascinujúci materiál. Suroviny na jeho výrobu sa nachádzajú prakticky všade, je trvácne a dá sa donekonečna recyklovať. 

Málo ľudí vie, že sklo svetovej kvality sa dlhé roky vyrába aj na Slovensku. Ešte menej ľudí sa mohlo pozrieť do zákulisia jeho výroby.

V tomto článku uvidíte, ako v dielňach spoločnosti RONA v Lednických Rovniach vzniká vďaka zručným majstrom karafa od popredného slovenského dizajnéra Patrika Illa.

Prvá fáza: Príprava

Prvým krokom je výroba drevených foriem, ktoré slúžia na tvarovanie opakovateľných častí výrobku.

Návrh nového produktu dizajnér ukazuje sklárskemu majstrovi. Radia sa výrobnom procese a výslednej podobe výrobku. Na základe pripomienok sklára sa produkt a výrobný postup dolaďuje do finálnej podoby.

SKonzultacia so sklarmi (2)

Druhá fáza: Teplá časť výroby

Výroba začína vyfúknutím takzvanej banky. Sklár naberie na píšťalu malé množstvo skloviny a vyfúkne bublinu, na ktorú sa bude naberať ďalšia sklovina potrebná na zhotovenie karafy.

Keď sklár naberie dostatok skloviny, nasleduje vyfúknutie predtvaru. Ten sa pomocou špeciálnych nástrojov upravuje a pripravuje na vloženie do formy.

Fúkaním skloviny do formy dostáva výrobok presný tvar navrhnutý dizajnérom.

 

Po vybratí z formy ešte treba dorobiť rukoväť, ktorá zároveň slúži ako stojan. Sklár ju lepí a tvaruje ručne, preto nikdy nie sú dva kusy úplne rovnaké.

Vytvarovaná karafa putuje do chladiacej pece, kde pomaly tuhne. Táto fáza trvá približne hodinu a pol. Za ten čas sa sklo ochladí z 500 °C na izbovú teplotu. Sklo nesmie chladnúť prirýchlo, pretože by mohlo popraskať.

Schladenie v chladiacej peci(11)

Tretia fáza: Studená časť výroby

Po vychladnutí treba z výrobku orezať prebytočné kusy skla. Sklár obrúsi ostré hrany a skontroluje, či sa pri tom karafa nepoškodila.

Skontrola brusenia (13)

Po prebrúsení sa karafa preleští, aby na nej neostali matné plochy. Keď sú úpravy hotové, karafa sa umyje vodou a osuší prúdom vzduchu.

Predtým, než výrobok opustí brány továrne, prejde výstupnou kontrolou kvality.

Skontrola kvality(16)

A takto vyzerá hotová.

Foto © 2011 Juraj Starovecký

Tento článok vznikol v spolupráci so spoločnosťou Rona.

Skláreň Rona vznikla v roku 1892 v Lednických Rovniach a v súčasnosti patrí medzi popredných svetových exportérov nápojového skla, stolovacích doplnkov a dekoračných predmetov. Okrem toho je aj najväčším dodávateľom nápojového skla pre letecké spoločnosti. 

Patrik Illo je hlavný dizajnér a vizuálny umelec spoločnosti Rona. Od roku 2010 vedie ateliér SKLO na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. Spolupracuje s významnými sklárňami na Slovensku, v Čechách a v Poľsku, a jeho umelecké diela sú zastúpené v galériách a súkromných zbierkach v Európe a USA.

Raz týždenne posielame výber toho najlepšieho zo Sódy.


Športová akadémia Mateja Tótha podporená O2 funguje už na prvých 24 školách

Čítaj viac

Lifetech: Čo je nové