Výlet o 1 000 rokov späť: Pamiatky z čias Veľkej Moravy, ktoré prežili dodnes

Vydajte sa s nami po stopách našich predkov, do čias Pribinu, Mojmíra a Svätopluka.

Veľká Morava ležala na území Slovenska a Česka na prelome 9. a 10. storočia. Čo si však z hodín dejepisu o nej pamätáme? Väčšinou len mená ako Pribina, Mojmír, Rastislav, Svätopluk a, samozrejme, Cyril a Metod. Okrem príbehov o tom, ako sa v tom čase všemožne bojovalo o trón, sa na našom území (a jeho blízkom okolí) zachovalo aj niekoľko významných pamiatok z tohto obdobia, ktoré súvisia najmä s kresťanstvom.

Podeľte sa o svoje zážitky zo spoznávania Slovenska vďaka rýchlej 4G sieti od O2. Viac informácií

Dôvod, prečo sa z obdobia Veľkej Moravy zachovali najmä cirkevné stavby, bol ten, že sa stavali z lomového kameňa – v tom čase veľmi drahého materiálu. To bola základná podmienka vysvätenia kostola podľa cirkevného práva. Bežné stavby roľníkov a ľudí boli v tomto období najmä z dreva.

Poďme sa teda pozrieť na hradiská a stavby, ktoré nás prenesú do obdobia veľmi vzdialenej minulosti našich dejín.

1. Kostol sv. Margity Antiochijskej v Kopčanoch

Kopčiansky kostolík je najstaršia stojaca veľkomoravská stavba. Postavili ho už v 9. storočí a v neskorších obdobiach na ňom prebehli len minimálne prestavby, ako sú napríklad zväčšené okná a zmenený vstup.

Len asi kilometer od Kopčian, hneď za hranicou a riekou Morava, ležia české Mikulčice. Zmienka o Mikulčiciach ako o Rastislavovej pevnosti pochádza už z roku 869.

Spolu s Kopčanmi boli svojho času obrovskou, s troškou nadsádzky môžeme povedať, mestskou aglomeráciou. Predpokladá sa, že vo vrcholnom období tu žilo naraz viac než dvetisíc obyvateľov. Táto „aglomerácia“ mala v tom období viac obyvateľov ako vtedajší Londýn, Paríž alebo akékoľvek iné európske veľkomesto.

Celé archeologické nálezisko sa rozkladá na ploche 10 hektárov. Našli sa tu pozostatky dielní, budov kniežacieho paláca, trojloďovej baziliky a ďalších 11 základov kostolov s viac než 2 500 hrobmi.

Kopčany určite stoja za návštevu spolu s archeoparkom Mikulčice, barokovým Holíčom aj Kopčianskou barokovou jazdiarňou.

2. Hradisko Bojná

Toto hradisko malo mimoriadny význam už na začiatku Nitrianskeho kniežatstva, pretože bolo významným náboženským centrom. Práve dôkazy z tohto územia svedčia o pôsobení tzv. iroškótskej misie, ktorá priniesla na naše územie kresťanstvo ešte pred príchodom Solúnskych bratov.

Najskôr bola Bojná samostatné kniežatstvo a až neskôr sa stala súčasťou nitrianskeho. Potom úlohu Bojnej ako náboženského centra prevzala nižšie spomenutá Nitrianska Blatnica.

V Bojnej je otvorené múzeum, kde sa vystavujú novoobjavené predmety, keďže tu ešte stále prebieha archeologický výskum. Verejnosti je prístupný archeopark, kde je prezentovaný život na tomto hradisku.

3. Rotunda sv. Juraja v Nitrianskej Blatnici

Pozrite sa na tento kostolík, vyzerá relatívne novo, však? Možno barokovo? No ako sa hovorí, niekedy nás môže prvý pohľad pomýliť. Tento kostol, respektíve rotunda, vznikol už v druhej polovici 9. storočia. Bola tu vtedy osada, ktorej obyvatelia ťažili železné rudy a úzko súvisela s neďalekým hradiskom v Bojnej.

Osada v Nitrianskej Blatnici zanikla krátko po zániku Veľkej Moravy. Pôvodná rotunda je klasická veľkomoravská stavba, ktorá bola v 18. storočí prestavaná do dnešnej barokovej podoby. Je to krásny príklad spojenia veľkomoravskej architektúry a novšej, barokovej, ktorú predstavuje baroková veža. Kostol bol nedávno obnovený a zreštaurovaný.

4. Kostol na Martinskom vrchu v Nitre

Nitra bola vo Veľkomoravskom kniežatstve jedno z najvýznamnejších centier, keďže bola Svätoplukovým údelným kniežatstvom v rokoch 855 až 870 a aj sídlom vládnuceho rodu.

Zároveň bola sídlom prvého biskupstva na Slovensku, čo znamená, že tu bola sústredená nielen politická, mocenská, ale aj duchovná elita krajiny. V Nitre sa nachádzali až dve hradiská, jedno na Martinskom vrchu a druhé na dnešnom hradnom vrchu.

Pôvodný kostol na Martinskom vrchu sa považuje za najstarší veľkomoravský kostol na Slovensku. Bol veľmi dôležitý, pretože sa pri ňom nachádzalo pohrebisko vládnucej kniežacej rodiny. Nechal ho postaviť samotný knieža Pribina už v roku 828. Žiaľ, našli sa len jeho základy, na ktorých v 11. storočí postavili kostol sv. Martina. Dnes už nestojí ani ten, zbúrali ho v 20. storočí.

5. Kostol sv. Emeráma v Nitre

Jadrom nitrianskeho kniežatstva bol práve dnešný hradný vrch, čo dokazuje množstvo pohrebísk, zvyšky hospodárskej produkcie, rôzne dielne alebo pece na železo. Z veľkomoravského kostola sa na hradnom vrchu zachovala apsida a časť lode, ktoré sú dnes ovplyvnené stavebnými etapami z románskeho obdobia, ktoré obnovili zničenie po tatárskom vpáde. Atmosféry tohto priestoru sa to ale nedotklo.

V stredoveku bol kostol prestavaný a rozšírený, následne v baroku pristavali k takzvanému Dolnému kostolu barokový Horný kostol. Spolu tvoria dnešný arcibiskupský kostol, ktorý v sebe skrýva viacero mimoriadnych umeleckých diel, napríklad kvalitnú stredovekú fresku Smrti Panny Márie (nedávno objavenú), či kamenný barokový oltár Snímania z Kríža.

Ak Nitriansky hrad navštívite, nezabudnite na jeho veľkomoravskú minulosť a nazrite aj do katedrálneho kostola. Potešte svoj zrak majstrovstvom umelcov z rôznych období.

6. Archeologický areál v Ducovom pri Piešťanoch

Areál Ducové – Kostelec sa nachádza len kúsok od Piešťan. Pôvodné praveké osídlenie bolo v polovici 9. storočia, po expanzii kniežaťa Mojmíra, prestavané na veľkomoravský veľmožský dvorec.

Archeologický výskum odkryl zvyšky kruhového kostola (rotundy) s priemerom až 12 metrov. Vďaka zvyškom omietok, čo sa našli, vieme povedať, že kostol bol pôvodne bohato vymaľovaný freskami.

Po svojom zániku miesto slúžilo ako pohrebisko až do 14. storočia. Nikde inde sa nenašlo toľko pozostatkov našich predkov, a to radí Ducové k najväčšiemu nálezisku kostrových pozostatkov nájdených na jednom priestore v rámci  Slovenska. Podľa odhadov tu mohlo byť pochovaných 1 800 až 1 900 ľudí. Pochovávalo sa tu ešte aj v novoveku, od 16. až do polovice 19. storočia.

7. Devín

OLYMPUS DIGITAL CAMERA

V historických prameňoch sa spomína Devín ako Dowina. Ľudovít Nemec tu vraj obkľúčil vojsko kniežaťa Rastislava. Bolo to hradisko, ktoré malo hlavne obrannú funkciu, keďže malo mimoriadne strategickú polohu nad sútokom dvoch riek.

Našli sa tu stopy po slovanskom osídlení a aj základy kostola z druhej polovice 9. storočia. Kostol bol kombináciou rotundy a jednoloďovej stavby, na svoju dobu pomerne veľký. Dĺžka jeho lode bola takmer 17 metrov a bol postavený pod vplyvom byzantskej misie – teda Cyrila a Metoda. Devín však v sebe skrýva aj očarujúce rímske a stredoveké ruiny, takže určite sa nechajte pohltiť stáročiami a atmosférou, ktorú v sebe ukrýva.

8. Kostol v Bratislave na hradnom vrchu

V záhrade Bratislavského hradu je možné vidieť zaujímavý mozaikovo vyskladaný pôdorys. Áno, na tomto mieste sa nachádzal jeden z veľkomoravských kostolov. Bolo tu významné centrálne hradisko, ale jeho podobu zmenili ďalšie obdobia, keď tento priestor zastavali. Už pred Slovanmi tu mali významné sídlo Kelti, ktorí dokonca využívali stavby postavené na rímsky štýl, pravdepodobne rímskymi odborníkmi

Fuldské letopisy spomínajú toto miesto ako veľmi dôležité, keďže sa tu v roku 907 odohrala bitka medzi maďarskými a bavorskými vojskami, čo dokazujú aj Salzburské letopisy. Dnes toto miesto dýcha skôr barokovým obdobím, ak sa sem však pôjdete pozrieť, nezabudnite na jeho veľkomoravskú minulosť.

9. Kaplnka v Trenčíne

Hradisko v Trenčíne nebolo v tomto období veľmi významné, ale kaplnka bola na svoju dobu veľmi netypická. Mala totiž štyri apsidy, čo v pôdoryse vytvorilo podobu štvorlístku. Túto kaplnku si môžete pozrieť priamo na Trenčianskom hrade, ak navštívite jeho expozíciu.

Dnes je pre nás nepredstaviteľné, ako sa v tak malých priestoroch mohli konať náboženské obrady. Pre nás, moderných ľudí 21. storočia, by slovanský obrad mal priam až mystickú atmosféru.

Dúfame, že vás tento príbeh o slovenských veľkomoravských pamiatkach na našom území zaujal a možno aj podnietil k návšteve aspoň jedného z týchto unikátnych a zaujímavých miest našej krajiny. Už čoskoro v ďalšom článku vás čakajú nápady na návštevu jedinečných gotických pamiatok.

Podeľte sa o svoje zážitky zo spoznávania Slovenska s rýchlym a spoľahlivým mobilným internetom od O2, ktorý je vďaka 4G sieti dostupný už pre vyše 97 % obyvateľov Slovenska. Viac informácií nájdete na www.o2.sk.

Páčil sa vám článok?
Slabé
12345
Loading...
Super

Ako chutí Slovensko na Veľkú noc

Pozreli sme na to, čo nesmie chýbať na veľkonočnom stole u domácich V rôznych kútoch Slovenska.

Veľkú noc ľudia na Slovensku vnímajú rôzne – niektorí ako sviatok začínajúcej sa jari, iní ako dni pokoja, ktoré môžu využiť na relax s celou rodinou a priateľmi. Ďalší ju vnímajú ako veľký kresťanský sviatok, ktorý je hodno osláviť. Veľká noc je považovaná za jeden z našich najväčších sviatkov, ktorý sa oslavuje aj dobrým jedlom.

Tak ako má každá krajina rôzne gastronomické zvyky, zaujímalo nás, ako je to s tými slovenskými. Pozreli sme sa preto do rôznych kútov Slovenska a zistili sme, čo nikdy nesmie chýbať na veľkonočnom stole u domácich. Ale aj to, aké rozdiely panujú medzi dobrotami v rôznych častiach krajiny.

Od Dunaja až za Tatry

Aj keď je Slovensko malé, v rôznych regiónoch nájdete veľké rozdiely v prístupe k veľkonočným jedlám. V každom regióne sa vyrastá s trochu inými tradíciami.

Západné Slovensko

Bratislava a okolie

Na Zelený štvrtok sa v oblasti Bratislavy dodnes dodržiavajú staré tradície – napríklad tá, podľa ktorej by ste v jedle mali mať niečo zelenej farby. Typické bývajú špenátové polievky alebo prívarky s vajíčkom. Veľký piatok sa zvyčajne nesie v znamení prísneho pôstu, jedálniček preto zahŕňa množstvo strukovín a žiadne mäso.

Typickými jedlami počas Bielej soboty, Veľkonočnej nedele a Veľkonočného pondelka sú zas bohato obložené misy plné údeného mäsa, čerstvého chrenu, šuniek, kyslých uhoriek a vajíčok natvrdo. Medzi dezertmi kraľujú štrúdle s makom, čerešňami, tvarohom či jablkami, bratislavské rožky, alebo orechové či makové bábovky.

Záhorie

Na Záhorí sa počas Bielej soboty začína hodovať až po západe slnka. Typickým je opäť údené mäso, vajíčka natvrdo, syry, ale aj sekanka. Sekanka je na plechu upečené mleté mäso s rôznymi jarnými bylinkami, akými sú petržlenová vňať, medvedí cesnak alebo pažítka.

Sladkému dominujú bábovky. Dobrým a častým zvykom je pozbierať všetky omrvinky zo stola, ktoré miestni nevyhodia, ale namiesto toho ich hodia zvieratám – najmä sliepkam, aby cez rok lepšie znášali vajíčka.

Pre Veľkonočnú nedeľu a pondelok je typický silný slepačí vývar a bravčové alebo kuracie rezne, v niektorých rodinách dokonca jahňacie mäso. V žiadnej rodine však nesmie chýbať poriadne obložená studená misa a samozrejme koláče – lekvárové a tvarohové z kysnutého cesta a bábovka v tvare veľkonočného baránka.

V Skalici zas šibačov a návštevy už tradične hostia červeným vínom a pravým skalickým trdelníkom.

Južné Slovensko

V Lučenci a jeho blízkom okolí je zvykom navariť si kyslú vajíčkovú polievku a rezne so šalátom. Samozrejmosťou sú opäť studené obložené misy s už tradičnými ingredienciami – rôzne šunky, údené mäsá, vajíčka natvrdo a chren. Z dezertov je to takzvaná zmrzlinka, čo je vlastne oblátka ohnutá do tvaru kornútka plnená rôznymi krémami, najčastejšie vanilkovým alebo čokoládovým.

V oblasti okolo Nových Zámkov sa medzi hlavnými jedlami obľube tešia najmä vyprážané rezne a zemiakový šalát, či dokonca pečená kačica, kapusta a knedľa. Zo sladých dobrôt vyhrávajú linecké koláčiky, metrový koláč a medové rezy. Vo Veľkom Krtíši si zasa ľudia zvyknú pochutnať na hrudke, ich typickom syre. Vo veľkom sa taktiež zbiera žihľava, z ktorej sa ráno robí žihľavová praženica.

Stredné Slovensko

V srdci Slovenska, v okolí Banskej Bystrice, si niektorí svoje hodovanie nevedia predstaviť bez jahňaťa plneného jahňacími vnútornosťami a rožkami. Na stole však nikdy nesmú chýbať ruské vajíčka podávané so zemiakovým šalátom preliate domácou majonézou. Ľudí, ktorí majú radšej sladké, poteší pečený baranček – koláč posypaný práškovým cukrom alebo výdatne poliaty čokoládou.

Severné Slovensko

Aj v oblasti Popradu a Liptova sa Veľká noc nezaobíde bez údenej šunky a syrovej hrudky. Zvykom je tiež variť vajíčka v nafarbenej škrupinke, ktoré získajú svoju červenú farbu tak, že sa uvaria spolu s cibuľovými šupkami. Ľudia, najmä tí gréckokatolíckeho vyznania, si zvyknú svoje košíky s jedlom chodiť posvätiť do kostolov.

Východné Slovensko

Na Spiši, v oblasti Krompách a Košíc, nesmú nikdy na veľkonočnom stole chýbať základné suroviny – šunka, vajíčka, chren. Majú však aj isté špeciality, ktoré ľuďom na Západnom Slovensku nie sú až také známe. Sladký ovčí syr – hrudka, je podľa slov domácich skvelá vec a tí, ktorí ju ešte neochutnali, prichádzajú o veľa.

[the_ad_placement id=“injektaz-hlas-pismenka-nenahradia“]

Ďalšou tradičnou pochúťkou je takzvaná paska. Meno tohto koláča pochádza z rovnakého slova, ktoré v preklade znamená Veľká noc. Ide o tradičný obradový koláč, ktorý býva plnený tvarohom a hrozienkami. Je symbolom dobrej a hojnej úrody na poliach.

A ako trávite Veľkú noc vy? Podeľte sa s nami o vaše zvyky a tradície v komentároch na našom Facebooku.

Celý tím Sódy vám všetkým želá pokojné a veselé prežitie Veľkej noci.

Páčil sa vám článok?
Slabé
12345
Loading...
Super

Nezaťažia ani rozpočet, ani vaše ruky. Vybrali sme 4 ľahučké smartfóny, ktoré prekvapujú dizajnom aj vybavením

Čítaj viac

Čo všetko bolo v našej komunikačnej výbave vďaka technológiám a internetu? Pripravili sme nostalgickú jazykovú exkurziu

Čítaj viac

Zlepšite sa v cudzom jazyku cestou do práce. Vybrali sme 8 aplikácií, ktoré vás rozhovoria aj posilnia slovnú zásobu

Čítaj viac