Veľká Morava ležala na území Slovenska a Česka na prelome 9. a 10. storočia. Čo si však z hodín dejepisu o nej pamätáme? Väčšinou len mená ako Pribina, Mojmír, Rastislav, Svätopluk a, samozrejme, Cyril a Metod. Okrem príbehov o tom, ako sa v tom čase všemožne bojovalo o trón, sa na našom území (a jeho blízkom okolí) zachovalo aj niekoľko významných pamiatok z tohto obdobia, ktoré súvisia najmä s kresťanstvom.
Dôvod, prečo sa z obdobia Veľkej Moravy zachovali najmä cirkevné stavby, bol ten, že sa stavali z lomového kameňa – v tom čase veľmi drahého materiálu. To bola základná podmienka vysvätenia kostola podľa cirkevného práva. Bežné stavby roľníkov a ľudí boli v tomto období najmä z dreva.
Poďme sa teda pozrieť na hradiská a stavby, ktoré nás prenesú do obdobia veľmi vzdialenej minulosti našich dejín.
1. Kostol sv. Margity Antiochijskej v Kopčanoch
Kopčiansky kostolík je najstaršia stojaca veľkomoravská stavba. Postavili ho už v 9. storočí a v neskorších obdobiach na ňom prebehli len minimálne prestavby, ako sú napríklad zväčšené okná a zmenený vstup.
Len asi kilometer od Kopčian, hneď za hranicou a riekou Morava, ležia české Mikulčice. Zmienka o Mikulčiciach ako o Rastislavovej pevnosti pochádza už z roku 869.
Spolu s Kopčanmi boli svojho času obrovskou, s troškou nadsádzky môžeme povedať, mestskou aglomeráciou. Predpokladá sa, že vo vrcholnom období tu žilo naraz viac než dvetisíc obyvateľov. Táto „aglomerácia“ mala v tom období viac obyvateľov ako vtedajší Londýn, Paríž alebo akékoľvek iné európske veľkomesto.
Celé archeologické nálezisko sa rozkladá na ploche 10 hektárov. Našli sa tu pozostatky dielní, budov kniežacieho paláca, trojloďovej baziliky a ďalších 11 základov kostolov s viac než 2 500 hrobmi.
Kopčany určite stoja za návštevu spolu s archeoparkom Mikulčice, barokovým Holíčom aj Kopčianskou barokovou jazdiarňou.
2. Hradisko Bojná
Toto hradisko malo mimoriadny význam už na začiatku Nitrianskeho kniežatstva, pretože bolo významným náboženským centrom. Práve dôkazy z tohto územia svedčia o pôsobení tzv. iroškótskej misie, ktorá priniesla na naše územie kresťanstvo ešte pred príchodom Solúnskych bratov.
Najskôr bola Bojná samostatné kniežatstvo a až neskôr sa stala súčasťou nitrianskeho. Potom úlohu Bojnej ako náboženského centra prevzala nižšie spomenutá Nitrianska Blatnica.
V Bojnej je otvorené múzeum, kde sa vystavujú novoobjavené predmety, keďže tu ešte stále prebieha archeologický výskum. Verejnosti je prístupný archeopark, kde je prezentovaný život na tomto hradisku.
3. Rotunda sv. Juraja v Nitrianskej Blatnici
Pozrite sa na tento kostolík, vyzerá relatívne novo, však? Možno barokovo? No ako sa hovorí, niekedy nás môže prvý pohľad pomýliť. Tento kostol, respektíve rotunda, vznikol už v druhej polovici 9. storočia. Bola tu vtedy osada, ktorej obyvatelia ťažili železné rudy a úzko súvisela s neďalekým hradiskom v Bojnej.
Osada v Nitrianskej Blatnici zanikla krátko po zániku Veľkej Moravy. Pôvodná rotunda je klasická veľkomoravská stavba, ktorá bola v 18. storočí prestavaná do dnešnej barokovej podoby. Je to krásny príklad spojenia veľkomoravskej architektúry a novšej, barokovej, ktorú predstavuje baroková veža. Kostol bol nedávno obnovený a zreštaurovaný.
4. Kostol na Martinskom vrchu v Nitre
Nitra bola vo Veľkomoravskom kniežatstve jedno z najvýznamnejších centier, keďže bola Svätoplukovým údelným kniežatstvom v rokoch 855 až 870 a aj sídlom vládnuceho rodu.
Zároveň bola sídlom prvého biskupstva na Slovensku, čo znamená, že tu bola sústredená nielen politická, mocenská, ale aj duchovná elita krajiny. V Nitre sa nachádzali až dve hradiská, jedno na Martinskom vrchu a druhé na dnešnom hradnom vrchu.
Pôvodný kostol na Martinskom vrchu sa považuje za najstarší veľkomoravský kostol na Slovensku. Bol veľmi dôležitý, pretože sa pri ňom nachádzalo pohrebisko vládnucej kniežacej rodiny. Nechal ho postaviť samotný knieža Pribina už v roku 828. Žiaľ, našli sa len jeho základy, na ktorých v 11. storočí postavili kostol sv. Martina. Dnes už nestojí ani ten, zbúrali ho v 20. storočí.
5. Kostol sv. Emeráma v Nitre
Jadrom nitrianskeho kniežatstva bol práve dnešný hradný vrch, čo dokazuje množstvo pohrebísk, zvyšky hospodárskej produkcie, rôzne dielne alebo pece na železo. Z veľkomoravského kostola sa na hradnom vrchu zachovala apsida a časť lode, ktoré sú dnes ovplyvnené stavebnými etapami z románskeho obdobia, ktoré obnovili zničenie po tatárskom vpáde. Atmosféry tohto priestoru sa to ale nedotklo.
V stredoveku bol kostol prestavaný a rozšírený, následne v baroku pristavali k takzvanému Dolnému kostolu barokový Horný kostol. Spolu tvoria dnešný arcibiskupský kostol, ktorý v sebe skrýva viacero mimoriadnych umeleckých diel, napríklad kvalitnú stredovekú fresku Smrti Panny Márie (nedávno objavenú), či kamenný barokový oltár Snímania z Kríža.
Ak Nitriansky hrad navštívite, nezabudnite na jeho veľkomoravskú minulosť a nazrite aj do katedrálneho kostola. Potešte svoj zrak majstrovstvom umelcov z rôznych období.
6. Archeologický areál v Ducovom pri Piešťanoch
Areál Ducové – Kostelec sa nachádza len kúsok od Piešťan. Pôvodné praveké osídlenie bolo v polovici 9. storočia, po expanzii kniežaťa Mojmíra, prestavané na veľkomoravský veľmožský dvorec.
Archeologický výskum odkryl zvyšky kruhového kostola (rotundy) s priemerom až 12 metrov. Vďaka zvyškom omietok, čo sa našli, vieme povedať, že kostol bol pôvodne bohato vymaľovaný freskami.
Po svojom zániku miesto slúžilo ako pohrebisko až do 14. storočia. Nikde inde sa nenašlo toľko pozostatkov našich predkov, a to radí Ducové k najväčšiemu nálezisku kostrových pozostatkov nájdených na jednom priestore v rámci Slovenska. Podľa odhadov tu mohlo byť pochovaných 1 800 až 1 900 ľudí. Pochovávalo sa tu ešte aj v novoveku, od 16. až do polovice 19. storočia.
7. Devín
V historických prameňoch sa spomína Devín ako Dowina. Ľudovít Nemec tu vraj obkľúčil vojsko kniežaťa Rastislava. Bolo to hradisko, ktoré malo hlavne obrannú funkciu, keďže malo mimoriadne strategickú polohu nad sútokom dvoch riek.
Našli sa tu stopy po slovanskom osídlení a aj základy kostola z druhej polovice 9. storočia. Kostol bol kombináciou rotundy a jednoloďovej stavby, na svoju dobu pomerne veľký. Dĺžka jeho lode bola takmer 17 metrov a bol postavený pod vplyvom byzantskej misie – teda Cyrila a Metoda. Devín však v sebe skrýva aj očarujúce rímske a stredoveké ruiny, takže určite sa nechajte pohltiť stáročiami a atmosférou, ktorú v sebe ukrýva.
8. Kostol v Bratislave na hradnom vrchu
V záhrade Bratislavského hradu je možné vidieť zaujímavý mozaikovo vyskladaný pôdorys. Áno, na tomto mieste sa nachádzal jeden z veľkomoravských kostolov. Bolo tu významné centrálne hradisko, ale jeho podobu zmenili ďalšie obdobia, keď tento priestor zastavali. Už pred Slovanmi tu mali významné sídlo Kelti, ktorí dokonca využívali stavby postavené na rímsky štýl, pravdepodobne rímskymi odborníkmi
Fuldské letopisy spomínajú toto miesto ako veľmi dôležité, keďže sa tu v roku 907 odohrala bitka medzi maďarskými a bavorskými vojskami, čo dokazujú aj Salzburské letopisy. Dnes toto miesto dýcha skôr barokovým obdobím, ak sa sem však pôjdete pozrieť, nezabudnite na jeho veľkomoravskú minulosť.
9. Kaplnka v Trenčíne
Hradisko v Trenčíne nebolo v tomto období veľmi významné, ale kaplnka bola na svoju dobu veľmi netypická. Mala totiž štyri apsidy, čo v pôdoryse vytvorilo podobu štvorlístku. Túto kaplnku si môžete pozrieť priamo na Trenčianskom hrade, ak navštívite jeho expozíciu.
Dnes je pre nás nepredstaviteľné, ako sa v tak malých priestoroch mohli konať náboženské obrady. Pre nás, moderných ľudí 21. storočia, by slovanský obrad mal priam až mystickú atmosféru.
Dúfame, že vás tento príbeh o slovenských veľkomoravských pamiatkach na našom území zaujal a možno aj podnietil k návšteve aspoň jedného z týchto unikátnych a zaujímavých miest našej krajiny. Už čoskoro v ďalšom článku vás čakajú nápady na návštevu jedinečných gotických pamiatok.
Podeľte sa o svoje zážitky zo spoznávania Slovenska s rýchlym a spoľahlivým mobilným internetom od O2, ktorý je vďaka 4G sieti dostupný už pre vyše 97 % obyvateľov Slovenska. Viac informácií nájdete na www.o2.sk.
Loading...
