Vlogerka Lenka: Vďaka vlogovaniu zažívam úplne nový svet

Vlogovanie je fenomén, ktorý neustále silnie a môže byť zdrojom nemalých príjmov. Vyžaduje však trpezlivosť, dobré nápady, kvalitnú techniku a tiež stratu súkromia, hovorí úspešná vlogerka Lenka.

Lenka pracuje na plný úväzok v IT firme a popri tom už 4 roky natáča videá na YouTube, kde má už takmer 90-tisíc odberateľov. Neznáša nudu, rada trávi čas s rodinou a kamarátmi, je a smeje sa.

Baterky si chodí dobíjať do posilňovne a vybiť do prírody. V rozhovore prezradila, koľko času jej vlogovanie zaberie, čo všetko už vďaka nemu zažila a či sa ním dá na Slovensku živiť, akú využíva techniku a ktoré témy sú pre ňu tabu.

Kedy si začala (video)blogovať?

Videá na YouTube som začala natáčať v roku 2012 a je mi jasné, že si teraz ľudia začali počítať, že im to nejako nevychádza. Mala som totiž dva roky prestávku, počas ktorej som dokončila vysokú školu, zamestnala sa a osamostatnila sa.

Popri vlogovaní máš normálne zamestnanie. Nestojí ťa to potom všetok voľný čas?

Stojí ma to veľa voľného času, ale tak isto ako moje zamestnanie ma baví aj vlogovanie, takže to neberiem ako niečo negatívne. Ak človek chce, stihne veľa vecí. Ja televízor nepozerám, niektorí ľudia prídu o piatej z práce a sedia pri ňom do jedenástej. Ja ten čas využívam inak.

Je pre teba natáčanie videí len záľubou alebo aj istým zdrojom príjmu?

Natáčanie je pre mňa primárne záľubou, no teším sa, že mám z neho aj príjem.

Čo je na vlogoch z tvojho pohľadu najťažšie?

Ak mám energiu a chuť, tak je to jednoduché. Vtedy mám nápady, točí sa mi ľahko a postprodukcia mi trvá iba pár hodín. Ale ak nevládzem alebo som smutná, je ťažké všetko. Niekedy som mala najradšej samotnú postprodukciu, teraz je to opačne. Teraz najradšej natáčam.

„Ak človek chce, stihne veľa vecí. Ja televízor nepozerám, niektorí ľudia prídu o piatej z práce a sedia pri ňom do jedenástej. Ja ten čas využívam inak.“

Čo by si odporučila začínajúcim youtuberom, resp. vlogerom? Akým chybám by sa mali vyhnúť, na čo by si mali dávať pozor a kedy by podľa teba nad vlogovaním vôbec nemali uvažovať?

Nech do toho idú naplno s nadšením a radosťou, bez veľkých očakávaní. Niekedy trvá veľmi dlho, pokiaľ si tvorca vytvorí komunitu, čo ho môže odradiť od tvorby.

Myslíš, že ľuďom viac záleží na technickej dokonalosti videa alebo skôr na jeho obsahu?

Najdôležitejšie sú sympatie divákov k tvorcovi, aby sa k nemu radi vracali. Potom je samozrejme dôležitá aj technika a obsah, no mne osobne je jedno či môj obľúbený tvorca natáča na techniku za 1 000 €, alebo 8 000 €, no nie každé jeho video ma kvôli obsahu zaujme. Takže obsah je pre mňa dôležitejší.

Čo najviac zaujíma tvojich followerov? Natočila si už video, ktoré ťa vzhľadom na počet reakcií a videní prekvapilo?

Samozrejme, súkromie. Natočila som už pár videí, pri ktorých som najprv váhala či ich vôbec zverejniť a nakoniec mali vysoké čísla sledovanosti. Doteraz nerozumiem, prečo práve tie, možno je to iba zhoda náhod.

Čo by si povedala, že spôsobilo v tvojej „kariére“ najväčší zlom? Kedy sa podľa teba stala z neznámej osoby obľúbená vlogerka?

U mňa počet odberov rástol prirodzene a plynulo, nebol to skok zo dňa na deň, ale uvedomila som si, že sa niečo deje, keď ma začali na ulici spoznávať ľudia približne po roku natáčania.

Sleduješ zahraničné trendy a prispôsobuješ sa im alebo staviaš na lokálnom obsahu? Čo podľa teba najlepšie funguje?

Zahraničnými trendmi sa určite či už vedome, alebo nevedome inšpirujem. Denne totiž pozerám veľa videí. Na slovenskej YouTube scéne sa orientujem, ale nemám ju takú napozeranú ako zahraničnú. Najlepšie stále funguje, keď je tvorca stotožnený s obsahom, ktorý vytvára. Ja nešpekulujem.

Zažila si vďaka blogovaniu niečo výnimočné? 

Zažívam výnimočné veci stále. Je to doslova nový svet, iné možnosti, plno nových skúseností, cestovanie…

Vloger je verejnou osobou. Má podľa teba táto forma prezentácie aj nejaké zásadné negatíva?

Našťastie som sa zatiaľ so žiadnymi zásadnými negatívami nestretla, ale, samozrejme, že každá minca má dve strany. Občas je výhodné, ak ma ľudia poznajú. Na druhej strane je škoda, že neexistuje gombík spúšťajúci „neviditeľný mód“. Asi každý chce mať aj súkromie.

Youtuberi a vlogeri dokážu výrazne ovplyvňovať názory a postoje ľudí, ktorí ich sledujú. Berieš to pri svojich videách do úvahy? Existuje v tvojom prípade niečo ako autocenzúra? Sú témy, ktorým sa nikdy venovať nebudeš?

Každý človek by mal mať určitý stupeň autocenzúry prirodzene či je, alebo nie je influencer. Ak príde chvíľa, kedy budem musieť robiť autocenzúru proti mojej vôli a nebudem môcť hovoriť veci, ktoré chcem, byť úprimná a sama sebou, odídem. Ani spolupráce, ktoré mám, ma necenzurujú, mojou podmienkou je prezentovanie vlastného názoru a takto fungujeme výborne. Určite by som nerozoberala citlivé témy, ako je politika, náboženstvo… To sa k môjmu konceptu videí jednak vôbec nehodí a jednak je môj kanál určený pre zábavu a relax.

Dá sa podľa teba vlogovaním na Slovensku živiť? Ak áno, ktoré oblasti sú na tom podľa teba najlepšie?

Už pár rokov sa aj u nás dá vlogovaním živiť. Neviem, aké oblasti sú na tom najlepšie, nezdieľame si s inými YouTubermi svoje príjmy, ale ak je niekto šikovný, preraziť sa dá vo všetkých sférach.

Pre každého influencera sú v súčasnosti dôležité kvalitné fotografie, ktoré publikuje na sociálnych sieťach. Ako si spomínaš na svoje začiatky a úroveň techniky?

Kvalita techniky stúpa míľovými krokmi každý rok. To, čo sme považovali za kvalitnú fotografiu fotenú mobilným telefónom pred 6 rokmi, je neporovnateľné s kvalitou fotografií teraz. Nikdy fotky z mobilných telefónov nebudú na úrovni zrkadloviek, ale už sa približujú rôznymi softvérovými vylepšeniami, viacerými objektívmi a náročnými prepočtami.

V súčasnosti používaš telefón od Huawei. Čím si ťa táto značka získala?

V roku 2012 som sa dozvedela o súťaži pre blogerov o mobilný telefón Huawei Ascend P6. Zaujal ma, lebo to bol v tom čase najtenší telefón na trhu a bol dostupný aj v bielej a ružovej farbe. Na tú dobu mala predná kamera rozlíšenie až 5 Mpx a robila bezkonkurenčne najlepšie selfie. Ideálny mobil na prezentáciu na môj blog, ktorý som v tom čase písala. Nečakala som ale vôbec, že súťaž vyhrám a už vôbec nie, že si ten telefón tak obľúbim. Potom som si našetrila peniaze na Huawei Ascend P7, potom som si po pár rokoch kúpila Huawei P9 a už sa to so mnou ťahalo. Teraz vlastním Huawei P20 Pro a som maximálne spokojná.

Ako najradšej fotíš? Máš overený spôsob, ako na to alebo rada experimentuješ?

Myslím si, že nejaký cit pre fotku mám, čo sa týka kompozície. Nemám ale jeden overený spôsob. Niekedy som fotila veľa na zrkadlovku, aby boli fotky krajšie, no už fotím iba mobilom, keďže už aj tam sa super pracuje s hĺbkou ostrosti a kvalita fotiek je perfektná aj na selfie kamere. Huawei P20 Pro má super funkciu vďaka umelej inteligencii, ktorú si môžete zapnúť. Tá rozozná fotenú scénu a upraví fotografiu čo najlepšie, fotí perfektne v noci aj bez statívu a využíva prediktívne zaostrovanie. Veľmi mi to uľahčilo a zrýchlilo prácu.

Čo je podľa teba dôležité na zhotovenie kvalitného záberu?

Nechcem sa tu miešať do remesla fotografom, ja som amatér. Iné fotky majú úspech na sociálnych sieťach a iné na výstave fotografií. Určite je to však jednoduchšie s kvalitnou technikou.

Ako u teba prebieha postprodukcia fotiek? Publikuješ niekedy fotky aj bez úprav? Aké aplikácie na úpravu sú svoje najobľúbenejšie?

Snažím sa svoje fotky upravovať čo najmenej. Veľa fotiek publikujem bez akýchkoľvek úpravy. Niekedy však upravím trochu tiene, svetlosť fotografie a expozíciu, to sa dá jednoducho upraviť aj v mobile bez použitia aplikácie. Ak fotím interiér alebo produktové fotografie, tam sa viac vyhrám s fotografiou, občas aj retušujem nedokonalosti.

„Niekedy som fotila veľa na zrkadlovku, aby boli fotky krajšie no už fotím iba mobilom, keďže už aj tam sa super pracuje s hĺbkou ostrosti a kvalita fotiek je perfektná aj na selfie kamere.“

Veľa ľudí dnes vloguje priamo na mobil. Patríš k nim aj ty?

Na mobile hlavne streamujem, ale skúšala som aj vlogovať na prednú selfie kameru a kvalita je výborná, takže sa tomu do budúcnosti určite nebránim.


Rozmýšľate nad rozbehnutím vlastného vlogu alebo len radi zachytávate výnimočné momenty? Špičkový smartfón Huawei P20 Pro môže byť ideálnou voľbou. S trojicou zadných kamier, jednou selfie kamerou a 128 GB úložiskom poskytuje dostatok miesta pre všetky vaše zážitky.

Chcete vedieť o modeli Huawei P20 Pro viac užívateľských informácií? Prečítajte si detailnú recenziu od O2 Guru a spoznajte všetky jeho funkcie.

Páčil sa vám článok?
Slabé
12345
Loading...
Super

Otestovali sme vlajkovú loď Huawei P20 Pro

Tento model splní všetky očakávania, ktoré od vlajkovej lode máte.

Čínsky výrobca Huawei myslel pri najnovších modeloch zo série P na všetky cenové kategórie a prívlastok Pro je pri tomto smartfóne naozaj namieste.

Precízne spracovanie

Huawei vie, ako vyrobiť smartfón tak, aby sa zaň nikto nemusel hanbiť. Vlajková loď P20 Pro vyzerá na ozaj vkusne, kombinácia kovu a skla dodáva zariadeniu elegantný nádych a spracovanie je veľmi precízne. Nevýhodou je, že na zadnej stene vidno každú šmuhu, čo je pri tomto materiáli štandard.

Zvýšená je aj kĺzavosť, napriek tomu však sedí telefón v ruke pohodlne. Konštrukcia je navyše odolná proti vode a prachu.

Žiarivý širokouhlý displej

Potešila ma veľkosť displeja 6,1“, ktorý pokrýva takmer celú prednú stenu. Vďaka minimalizácii rámikov pôsobí dojmom obrovského zariadenia, žiaden obor to však nie je.

Pomer strán 18 : 9 je v prípade telefónu od Huawei pozitívna novinka, pričom sa u konkurencie inšpirovali aj výrezom na hornej strane displeja. Mne osobne tento výrez prekážal a kazil dojem z obrazovky. Pre toho, komu tento doplnok nevyhovuje, existuje v nastaveniach možnosť softvérovo ho vypnúť.

Výkon, výdrž a výbava

To posledné, čo od vlajkovej lode očakávate, je slabý výkon a zasekávanie. Pri Huawei P20 Pro môžete na tieto negatíva hneď zabudnúť. Funguje naozaj plynule a bez akejkoľvek reakcie. Na mobilnom telefóne som robil to, čo obvykle – používal sociálne siete, prezeral web a videá, hral online hry a všetko fungovalo bez komplikácií či prehrievania.

Batéria mi vydržala takmer dva dni a to som jej dal naozaj zabrať. Už pomerne populárne bezdrôtové nabíjanie chýba, no vďaka technológii SuperCharge dobijete batériu na 100 % do niekoľkých hodín.

Nechýba ani čítačka odtlačkov prstov, ktorá je umiestnená na prednej strane pod displejom. Jej nastavenie je naozaj rýchle a to isté platí aj o identifikácii prsta. Ak pre vás toto zabezpečenie nie je dostatočné, nastaviť si môžete tiež odomknutie tvárou, ktoré je rovnako spoľahlivé. Potešilo ma, že snímač rozozná tvár aj z uhla.

Nový level mobilnej fotografie

Gro tohto modelu predstavuje fotoaparát. Ten predný má štandardne jednu šošovku a vďaka svojim 24 Mpx poteší každého milovníka selfie fotografií. Na zadnej strane sú umiestnené až tri šošovky, vďaka čomu je mobilná fotografi a na úplne inej úrovni. Pri použití všetkých troch zhotovuje fotky na takej profesionálnej úrovni, že bežný smrteľník si položí otázku, či ešte vôbec potrebuje zrkadlovku.

Rovnako ako pri predošlých modeloch s duálnym fotoaparátom poteší funkcia portrét, vďaka ktorej sa dopracujete k fotografii s bokeh efektom. Tretia šošovka prináša päťnásobný hybridný zoom bez straty kvality fotografie.

Vo fotoaparáte je navyše integrovaná umelá inteligencia. Tá napríklad ponúka funkciu, vďaka ktorej fotoaparát rozozná snímaný objekt a podľa toho prispôsobí nastavenia. Nápomocná je aj pri snímaní fotografi í za zlých svetelných podmienok. Spolu s optickou stabilizáciou tak zhotovíte kvalitné fotky aj v noci.

O2 Guru hodnotí: Kvalitný smartfón, do ktorého sa oplatí investovať

Huawei P20 Pro je vlajková loď, ktorá splní všetky vaše očakávania. Ak hľadáte naozaj kvalitný smartfón na profesionálnej úrovni, oplatí sa doň investovať. Odvďačí sa vám bezchybným výkonom s úctyhodnou výdržou, mobilnou fotografiou na úplne novej úrovni a dokonale spracovaným dizajnom.

Zapáčil sa vám tento smartfón? Rovnako ako všetky ostatné zariadenia z ponuky O2 aj Huawei P20 Pro môžete byť k akémukoľvek O2 Paušálu váš na začiatok už za 2 €.

Michal Pakos, O2 Guru

Páčil sa vám článok?
Slabé
12345
Loading...
Super

Fyzioterapeut Mateja Tótha radí rodičom: Všímajte si, ako vaše dieťa sedí, aj ako sa hrá

„Ak sa dieťa venuje rôznym pohybovým aktivitám, v centrálnej nervovej sústave si vytvára programy, z ktorých neskôr môže ťažiť práve v špecializovanej príprave,“ hovorí Denis Freudenfeld.

Denis Freudenfeld pôsobil ako dvorný fyzioterapeut biatlonistky Naste Kuzminovej a dlhodobo spolupracuje s atlétom Matejom Tóthom, ktorého sprevádzal na nejednej olympiáde. Porozprávali sme sa s ním o dôležitosti pohybu pre dnešné deti aj o zdravotných problémoch, ktoré ich trápia.

V rozhovore sa ďalej dozviete:

  • ako pandémia ovplyvnila pohyb detí,
  • na ktoré signály tela by rodičia mali u detí dávať pozor,
  • kedy treba vyhľadať fyzioterapeuta,
  • prečo treba venovať pozornosť správnemu dýchaniu.

Ako rozhýbať deti doma? Zacvičte si spolu s nimi podľa videí O2 Športovej akadémie Mateja Tótha

Ste fyzioterapeutom najúspešnejších slovenských športovcov. V čom presne spočíva vaša práca?

Pracujem vo Vojenskom športovom centre DUKLA v Banskej Bystrici ako fyzioterapeut, ktorý sa stará o talentovaných športovcov. V centre zabezpečujeme prípravu štátnej športovej reprezentácie Slovenska na rôznych súťažiach a olympiádach.

Mojou úlohou ako fyzioterapeuta je diagnostika, liečba a prevencia rôznych pohybových problémov. To znamená, že občas pomasírujem alebo ponaprávam a ak za mnou príde športovec s nejakým problémom, diagnostikou sa snažím zistiť, z ktorej časti tela pochádza. Často sa totiž stáva, že problém je prenesený. To znamená, že niekoho bolí koleno, no v skutočnosti bolesť spočíva v zlom postavení chodidla, v posunutej panve alebo jej príčinou môžu byť aj kríže.

Niekedy je to taká detektívka, pri ktorej vyšetrujem konkrétneho športovca, a po následnej diagnostike sa cvičeniami snažíme uvoľniť alebo posilniť určité svalové partie na tele, ktoré jeho problém vyvolávajú.

Vychádzate pri svojej práci z konkrétnej metodiky?

Pracujem najmä s dynamickou neuromuskulárnou stabilizáciou. Je to metodika založená na dýchacích cvičeniach, pri ktorých sa svaly uvoľňujú. Dokonca aj bez toho, aby ich bolo nutné stláčať či klasicky masírovať. Pri práci so športovcami sa venujeme riadeniu ich pohybu. To znamená, že sa učíme novému pohybu alebo ho naprávame a dávame mu iný rozsah.

S Matejom spolu cvičíme, a keď treba, poskytujem mu regeneračné procedúry. Často pozeráme jeho videá z tréningu a na základe nich sa snažíme zdokonaliť jeho techniku, aby bol jeho pohyb ekonomickejší a rýchlejší a aby svoje telo čo najmenej preťažoval.

Mnohým rodičom by som odporučil, aby po skončení pandémie so svojimi deťmi navštívili pediatra. Dieťa sa nemusí sťažovať na bolesť, ale je možné, že diagnostikou sa odhalí, že niečo naozaj nie je v poriadku.

Fyzioterapia upozorňuje na dôležitosť správneho pohybu. Ako veľmi je dôležitý pohyb pre deti a ako ho ovplyvnila pandémia?

Každé dieťa sa potrebuje hýbať – pohyb je pre jeho vývoj nesmierne dôležitý. Keď sú deti v škole, hýbu sa často. Po skončení hodiny vstanú, vyjdú na chodbu, naháňajú sa, majú hodinu telesnej výchovy, jednoducho stále niečo robia.

Je dôležité uvedomiť si, že kostra dieťaťa potrebuje pre svoj zdravý vývoj určité antigravitačné zaťaženie – nielen chrbtice, ale aj končatín. Tak ako sa vyvíja kostra, menia sa aj uhly v kĺboch. Bedrové i ramenné kĺby sa u malých detí vždy prispôsobujú záťaži, u väčších detí kosti zosilňujú.

Keď dieťa stojí alebo sa pohybuje, má zaťažené dolné končatiny i kardiovaskulárny aparát. Pri dištančnej výučbe sa to nedeje, pretože deti presedia celé hodiny doma pri počítači a mobile a nemajú zabezpečený dostatočný pohyb. Ten veľmi ovplyvňuje aj psychika, ktorá sa premieta do tela a pohybového aparátu detí.

Dôležitá je aj socializácia detí a správna dávka súťaživosti. Svoje tu zohráva už len to, že človek rozpráva a gestikuluje, používa reč tela. Zdravý vývoj dieťaťa značne ovplyvňuje aj obezita, ktorá neraz obmedzuje jeho pohyb, pričom dôsledky sa prejavia až o rok alebo o dva.

Čo by si mali všímať rodičia na svojich deťoch? 

Najdôležitejšie je všímať si guľatý chrbátik, kolienka a chodidlá. V prvom rade by mali sledovať, ako ich dieťa sedí. Či má guľatý, alebo vystretý chrbát, či nemá predsunutú hlavu, alebo či jeho krčná chrbtica nie je veľmi zaklonená.

Keď sa dieťa hrá a čupne si, je dôležité všímať si, či mu idú kolienka k sebe, alebo či nemá vytočené chodidlá do strany.

Kedy je čas vyhľadať fyzioterapeuta?

Ak napríklad rodič upozorní dieťa na zlé držanie tela a aj napriek tomu ho nedokáže korigovať, je to jasný signál, že niečo nie je v poriadku. Ak mu odstávajú rebrá, má preliačený hrudník alebo sa mu prepadáva klenba chodidiel, prípadne má nohy do X (kolená vbočené dovnútra k sebe), je čas vyhľadať odborníka.

Mnohým rodičom by som odporučil, aby po skončení pandémie so svojimi deťmi navštívili pediatra. Dieťa sa nemusí sťažovať na bolesť, ale je možné, že diagnostikou sa odhalí, že niečo naozaj nie je v poriadku. Vtedy mu dokáže pomôcť práve fyzioterapeut, ktorý mu nastaví potrebné cvičenia.

Dieťaťu nestačí kúpiť kolobežku a povedať si, že to stačí. Potrebuje aj hrať sa s loptou, šplhať po strome, bicyklovať sa a robiť rôzne iné aktivity. Pohyb by mal preň byť predovšetkým zábavou.

Veľa hovoríte aj o správnom dýchaní a potrebe bránicového dýchania, ku ktorému vediete aj športovcov. V čom je takéto dýchanie prínosné?

Rodič si niekedy môže myslieť, ako veľmi je jeho dieťa ohybné a flexibilné a ako dobre trénuje, pričom nevidí, že jeden pohyb nahrádza druhým alebo k nemu pridružuje ďalšie pohyby. Dýchanie u detí sa dnes mení, preto je nesmierne dôležité venovať mu pozornosť.

U nás pracujeme s vývojovou kineziológiou, ktorú cvičíme aj spolu s Matejom. Ide o jednoduché cviky, pri ktorých sa napodobňujú vývojové fázy dieťaťa a ktorých základom má byť bránicové dýchanie, treba teda správne dýchať do brucha. Bránica totiž nemá len dychovú, ale aj stabilizačnú posturálnu funkciu. Stabilizuje telo, čím pomáha, aby bol pohyb človeka jednoduchší a efektívnejší.

Dýchanie do brucha zabezpečuje pevnosť celej pohybovej sústavy. Pohyb je tak oveľa menej závislý od svalov a energeticky menej náročný.

Koľko času by mali deti tráviť pohybom?

Je to veľmi individuálne a závisí to od mnohých faktorov. Určite by však športové aktivity nemali rodičia deťom nanucovať. Treba brať do úvahy, či ide o malé dieťa, alebo tínedžera. Malé deti by mali mať zabezpečenú rôznorodosť pohybu, nemali by sme ich však dlhodobo zaťažovať. Staršie deti potrebujú viac trénovať.

Dôležitú úlohu v tom zohráva aj psychika, ktorú treba rešpektovať. Najlepšia je zlatá stredná cesta, ktorá sa u detí prejavuje príjemnou únavou, keď už nemajú chuť vymýšľať nič iné.

Čítajte aj: Príklad rodičov je pre deti dôležitý nielen v čase pandémie, hovorí detský tréner

Dieťa by malo robiť to, čo ho baví, rodič by sa preto nemal sústrediť iba na konkrétny šport. Potrebuje prirodzený pohyb. Nestačí mu kúpiť kolobežku a povedať si, že to stačí. Dieťa potrebuje aj hrať sa s loptou, šplhať po strome, bicyklovať sa a robiť rôzne iné aktivity. Pohyb by mal preň byť predovšetkým zábavou.

Ak dieťa robí nejaký šport v mladom veku, malo by ho robiť pre radosť, určite neodporúčam ťažké tréningy. Dieťa by si v prvom rade malo šport užívať. Nemalo by preň byť povinnosťou tvrdo sa orientovať na výkon.

Veľkou témou je špecializácia detí na konkrétny šport, s ktorou sa často začína veľmi skoro. Kedy by s ňou dieťa malo začať?

Závisí od druhu športu, ktorému sa dieťa venuje. Odporúčam s ním však začať až na druhom stupni základnej školy. Ak dieťa robí nejaký šport v mladom veku, malo by ho robiť pre radosť, určite neodporúčam ťažké tréningy. Dieťa by si v prvom rade malo šport užívať. Nemalo by preň byť povinnosťou tvrdo sa orientovať na výkon.

Ak je dieťa malé, je dobré, aby malo zabezpečenú rôznorodosť pohybu. Môže sa naučiť niečo z gymnastiky a z koordinačných cvičení pri rôznych druhoch športu, môže si precvičovať vytrvalosť i rýchlosť.

Dieťa je ako špongia − od útleho veku nasáva informácie. Ak sa venuje rôznym pohybovým aktivitám, v centrálnej nervovej sústave si vytvára programy, z ktorých neskôr môže ťažiť práve v špecializovanej príprave.

Deti sa veľa učia pozorovaním alebo napodobňovaním, keď im niekto niečo vysvetľuje. Počúvajú, vidia, vnímajú, premietajú si to do tela a daný pohyb napodobňujú a kreujú. Voláme to motorické učenie, ktoré pomáha aj pri rozvoji koordinácie a iných pohybových kvalít. Čím viac sa teda dieťa učí, tým viac to zužitkuje v budúcnosti.

Na pohyb detí je zameraná aj O2 Športová akadémia Mateja Tótha, ktorá v čase zatvorených škôl a prerušených krúžkov začala zverejňovať videá na cvičenie doma. V čom vidíte ich hlavný prínos?

Akadémia je zameraná predovšetkým na deti na prvom stupni základných škôl, kde sa venujeme všeobecnému pohybovému rozvoju dieťaťa. Deti prostredníctvom hravých online videí Telesnej na doma môžu získať správny športový základ, ale aj pozitívny vzťah k pohybu.

Je to skvelá pomôcka pre rodičov i pre deti, ktoré počas pandémie nemohli chodiť do školy, a tak boli odrezané od pohybových aktivít, na ktoré boli zvyknuté. Cvičiť tak môžu v domácom prostredí. Tu je dôležité podotknúť, že nestačí iba cvičiť, treba aj vedieť, ako správne cvičiť, ako pri cvičení funguje telo, a to všetko Akadémia deti učí.

Denis Freudenfeld

Je jedným z najuznávanejších slovenských fyzioterapeutov. Fyzioterapii sa venuje od roku 2000, od roku 2005 pôsobí vo Vojenskom športovom centre DUKLA v Banskej Bystrici. Na konte má veľa úspechov so špičkovými slovenskými športovcami. Pri svojej práci kladie dôraz na dynamickú neuromuskulárnu stabilizáciu, ktorej priekopníkom bol český fyzioterapeut Pavel Kolář. Pochádza zo Žiliny, momentálne žije v Banskej Bystrici, má dve deti.


Nezaťažia ani rozpočet, ani vaše ruky. Vybrali sme 4 ľahučké smartfóny, ktoré prekvapujú dizajnom aj vybavením

Čítaj viac

Čo všetko bolo v našej komunikačnej výbave vďaka technológiám a internetu? Pripravili sme nostalgickú jazykovú exkurziu

Čítaj viac

Zlepšite sa v cudzom jazyku cestou do práce. Vybrali sme 8 aplikácií, ktoré vás rozhovoria aj posilnia slovnú zásobu

Čítaj viac