Deti treba viesť k športu odmala. Aj keby neskôr prestali, telo si to pamätá

Dobre nastavený krúžok môže pomôcť deťom rozvíjať vášeň pre pohyb. Spoznajte príbeh súrodencov, ktorých k športu priviedla skúsená trénerka počas tréningov O2 Športovej akadémie Mateja Tótha.

S myšlienkou budovať u detí pozitívny vzťah k pohybu v čase, keď mnohé z nich po škole len sedia doma pred monitorom počítača, telkou alebo s mobilom v ruke, vznikla O2 Športová akadémia Mateja Tótha (ďalej len Akadémia). Po celom Slovensku sa do nej zapojilo už viac ako 5 000 detí.

Ako rozhýbať deti doma? Zacvite si spolu s nimi podľa O2 Telesnej na doma

Základná škola Sokolíková v bratislavskej Dúbravke je jednou z tých, kde Akadémia pôsobí už od svojho spustenia v školskom roku 2017/2018. Podpísala sa pod to najmä trénerka Vierka Litváková, ktorú nápad na otvorenie krúžku všeobecnej športovej prípravy okamžite nadchol. Na škole učí telesnú výchovu a matematiku na druhom stupni, no práca s menšími deťmi jej nebola vzdialená, a tak sa pustili do práce.

Akadémia tu rovnako ako v každej ďalšej škole na Slovensku prebieha dvakrát v týždni po vyučovaní. „Prvé dva roky som mala len jeden krúžok, čiže do tých 20 detí, no minulý rok sme pre veľký záujem otvorili dva krúžky a zdá sa, že tento rok budú opäť dva,“ hovorí Vierka, ktorá pohybu zasvätila celý svoj život. Stále aktívne behá a pravidelne sa zúčastňuje aj majstrovstiev Slovenska vo viacerých disciplínach, napríklad v behu na 400, 800 a 1 500 m.

Pohybová príprava učí deti správne sa hýbať aj pracovať tímovo

Skúsená trénerka za najväčší prínos Akadémie považuje najmä to, že deti sa hneď nešpecializujú, ako sa to často robieva pri ich nástupe do školy, keď začnú chodiť napríklad na tenis. „Akadémia prináša deťom všeobecnú športovú prípravu, ktorá je dôležitým predpokladom pre všetky športy,“ zdôrazňuje.

Tréneri na základe cvičení dokážu následne vyhodnotiť, na aký šport majú deti predpoklad a mohli by sa mu ďalej venovať, Vierka napríkad pomáha deťom s prechodom do atletických klubov.

Ako ďalšie plus vníma cvičenie vývojovej kineziológie, ktorá je spolu s psychologickou prípravou jedným z pilierov projektu. „Deti učíme v rámci tréningov správne dýchať aj hýbať sa. Hoci ešte nie sú také zdeformované ako my dospelí, niektoré ich pohybové reťazce sú už narušené sedením za počítačom aj sedením v škole. Trochu sa teda vracajú späť do obdobia, keď ich telo robilo tieto pohyby automaticky správne a ani si to neuvedomovali,“ vysvetľuje trénerka.

Za veľkú devízu považuje aj to, že Akadémiu navštevujú deti zo všetkých ročníkov prvého stupňa s rôznou úrovňou pohybového nadania.

„V rámci krúžku sa dobre začlenia aj deti, ktoré nie sú špeciálne športovo nadané, vždy vznikne dobrá partia, pričom deti vediem aj k tomu, aby nevyčleňovali slabších a dokázali spolupracovať v družstvách. Vidieť tam spolupatričnosť,“ približuje Vierka, ktorú práca s menšími deťmi plnými energie a elánu napĺňa radosťou.

Deti akadémia baví, pohyb je im vďaka krúžku bližší

K deťom, ktoré si Akadémiu na dúbravskej škole obľúbili, patria aj súrodenci Lujza a Hugo Bučkovci. Starší Hugo je dnes už siedmak a krúžok navštevoval ako štvrták v roku, keď sa celý projekt spúšťal, mladšia Lujza je tretiačka a tréningy začala navštevovať rok po svojom bratovi. Tento rok ju teda čaká už jej tretia Akadémia.

„Hugo je príkladom dieťaťa, ktoré pred Akadémiou nemalo k športu až tak blízko a práve tento krúžok ho nabudil. Musím povedať, že v tom čase bol priemerný, nebol vynikajúci, ale ani najslabší. Bolo vidieť, že tréningy ho bavia, mal tam kamarátov, pohyb ho celkovo začal baviť viac,“ spomína Vierka.

„Dnes je už na druhom stupni, minulý rok chodil v rámci školy na krúžok crossfi tu a tento rok v ňom bude pokračovať, začal s plávaním. Myslím si, že práve vďaka Akadémii získal pozitívny vzťah k športu. Ten však treba u detí nielen vypestovať, ale aj udržať,” zdôrazňuje trénerka.

Podobný prípad ako Hugo je podľa trénerky aj jeho sestra Lujza, ktorá v Akadémii trénuje od prvého ročníka. Veselé dievčatko na tréningy chodí s radosťou a chuťou, v kolektíve si našlo kamarátov aj z iných ročníkov, vďaka čomu sa na krúžok teší ešte viac.

Keď sa ich pýtame, či sa im tréningy páčia, resp. v prípade Huga páčili, obaja súrodenci s veľkým úsmevom na perách prikyvujú.

„Musím priznať, že pohyb som predtým nemal až tak rád, ale tým, že som chodil do Akadémie, sa mi stal bližší. Začal som aj viac bicyklovať a chodím aj na plávanie. Tento rok budem chodiť aj na florbal, ktorý zvykneme hrávať aj v rámci telesnej,“ hovorí siedmak, pre ktorého je dnes pravidelný pohyb už prirodzený, a tak si postupne pribral športových krúžkov viac.

Vďaka Akadémii si pohyb začala viac užívať aj Lujza, ktorá spolu s bratom navštevuje aj hodiny plávania. Keď sa jej pýtame, ktoré cvičenie na tréningoch Akadémie má najradšej, bez veľkého rozmýšľania odpovedá: „Najviac ma baví Človeče, nehnevaj sa.“

Čítajte aj: Chceme, aby každé dieťa dostalo šancu vyhrať olympiádu, hovorí riaditeľka O2 Športovej akadémie Mateja Tótha

Táto odpoveď neprekvapí ani jej trénerku. Aktivitu inšpirovanú obľúbenou spoločenskou hrou, pri ktorej sa deti rozdelia do štyrovh družstiev, si totiž malí športovci absolútne zamilovali.

Dôležitá je aj podpora doma, deti vďaka tréningom vládzu viac

Trénerka Vierka zdôrazňuje, že vzťah detí k športu treba nielen vybudovať, ale aj udržať, s čím môžu pomôcť ďalšie krúžky, no dôležitú úlohu tu zohrávajú aj rodičia. „Tatino Lujzy a Huga je veľký športovec, takže majú podporu aj doma,“ hovorí.

Ľubomír Bučko sa venuje najmä horskému behu, a ak si nájde viac času, tak cestnej cyklistike a lezeniu. Ako aktívny športovec sa hneď v začiatkoch nadchol myšlienkou akadémie a postupne do projektu zapojil obe svoje deti.

„Myslím si, že je to dobrá forma, ako využiť ich čas. Deti treba viesť k športu odmala, pretože ak nerobia nič, vo vyššom veku je to už náročné. Aj keby potom neskôr prestali, telo si to pamätá. Hlavné je robiť to s rozumom, aby sa im to neprestalo páčiť, a to v rámci akadémie super funguje. Decká sú úplne nadšené,“ vysvetľuje Ľubomír.

Aj on u svojich detí vníma určitý progres, ktoré so sebou pravidelný pohyb prináša. V rámci rodiny chodia na turistiku, kde vidí, že ich kondička sa zlepšuje. „Keď ideme na Kolibu alebo sme v Tatrách, tak viac vládzu. Minulý rok zdolali Téryho chatu, čo som úplne nechápal, lebo to dali pod čas, ktorý je stanovený na značke,“ opisuje spokojný otec.

„U Huga vnímam lepšiu kondičku, aj keď spolu ideme na bicykel. Hoci teraz robí už aj iné športy, akadémia bola jednoznačne dobrý základ,“ uzatvára.

Páčil sa vám článok?
Slabé
12345
Loading...
Super

Riaditeľka družstva: Keď doceníme lokálne výrobky, urobíme krok k potravinovej sebestačnosti

Ak budeme mať s miestnymi farmármi bližšie vzťahy, dostaneme sa ku kvalitnejším potravinám a aj naša krajina bude vyzerať lepšie

Riaditeľka Martina Luptáková z Poľnohospodárskeho družstva Lieskovec v otvorenom rozhovore hovorí, kedy pôda trpí, prečo u nich ako prví začali nakupovať dôchodcovia, ako naučili Slovákov jesť jahňacinu a prečo by najradšej dodávali potraviny iba ľuďom v okolí.

V seriáli O2 pre biznis vám Oto Kóňa predstavuje inšpiratívnych a férových podnikateľov z celého Slovenska z rozličných oblastí biznisu. Oto podnikal v gastronómii (Regal Burger, NYC Corner) a momentálne sa venuje podpore a konzultáciám pre malých podnikateľov.

V rozhovore sa dozviete:

  • koľko ľudí pracuje v PD Lieskovec a čo všetko dorábajú,
  • ako dokázali, že do ich lokálneho obchodíku príde vyše 100 zákazníkov denne,
  • ako sa im podarilo predať stovky jahniat, keď im vypadol veľký odberateľ,
  • prečo je poľnohospodárstvo na Slovensku na ústupe a čo by mu pomohlo.

Čo chováte, pestujete a vyrábate v Poľnohospodárskom družstve Lieskovec? Na čo sa najviac zameriavate?

Spájame rastlinnú a živočíšnu výrobu. Na tritisíc hektároch pestujeme 18 druhov plodín plus zeleninu. Chováme slovenské strakaté plemeno hovädzieho dobytka, sliepky na vajcia i na mäso, mangalice a ovce.

Martina Luptáková, riaditeľka PD Lieskovec

Verím, že rastlinná a živočíšna výroba patria k sebe a oddeliť sa dajú len na určitý čas, inak začne pôda trpieť. Starí rodičia vedeli, prečo sa na jeseň orie. Pre pôdu je dôležité správne obrábanie, aby sa do nej dostala naspäť slama a maštaľný hnoj.

Vidíme, že hlavne na juhu sa porušila živočíšna výroba a živiny sa do pôdy aplikujú len umelými hnojivami. Začali sme preto peletovať trus z hydiny, ktorú chováme, a snažíme sa s peletami dostať na trh.

Okrem toho máme malú syráreň, mliekarenskú výrobu, prevádzkujeme obchodík a rozvážame naše produkty po Slovensku.

Máte naozaj široký záber. Koľko ľudí u vás pracuje?

Zamestnávame 58 ľudí. Máme siedmich vedúcich pracovníkov, dve ženy pracujú v syrárni a ďalší zamestnanci sú pol na pol v rastlinnej a živočíšnej výrobe. Udržať všetkých zamestnancov v práci je veľmi náročné.

„Verím, že rastlinná a živočíšna výroba patria k sebe a oddeliť sa dajú len na určitý čas, inak začne pôda trpieť.“

Minimálna mzda nie je vysoká, no keď sa k nej pripočítajú príplatky, soboty a nedele, máme čo robiť, aby sme zaplatili ľudí z toho, čo vyprodukujeme.

Ako dostávate svoje produkty k zákazníkom?

Odkedy pracujem ako riaditeľka, tvrdohlavo som chcela, aby sme mali vlastný obchodík. Otvorili sme ho pred dvoma rokmi v apríli. Nazvali sme ho Lieskovský farmárik.

Na začiatku som chcela predávať iba hydinu, ale veľmi rýchlo sme zistili, že musíme rozšíriť sortiment, aby za nami prišli ľudia.

Pol roka po otvorení obchodu sme začali chovať sliepky vo voľnom výbehu a ponúkať na predaj vajíčka. To nás naštartovalo. Cez vajíčka sme sa dostali do malých lokálnych farmárskych obchodov. 

Najskôr sme na rozvoz nášho tovaru do ďalších obchodíkov využívali donáškovú službu. Postupne to nabralo také obrátky, že sme pochopili, že musíme mať vlastné auto a vlastný pravidelný rozvoz. Ľudia potrebovali presne vedieť, kedy im tovar príde.

5 vecí, ktoré ste nevedeli o slovenských farmároch

Dnes už máme dve autá a harmonogram rozvozu na celý týždeň. Zásobujeme už 45 obchodíkov po celom Slovensku a robíme aj ambulantný predaj.

Keď sme videli, že o naše výrobky je záujem, otvorili sme v Lieskovci malú syráreň. Vyrábame hlavne nite, parenice, tvaroh, ricottu, kravský syr. Syry vyrábame ručne. Sú drahšie ako tie, ktoré sú vyrábané strojmi, lebo ručná práca trvá dlhšie a aj viac stojí.

Vďaka sieti, ktorú sme si takto vytvorili, dokážeme predať aj naše mlieko. Mlieko od plemena slovenské strakaté je výborné, obsahuje najmenej 4 % tuku. Vyrábame aj bezlaktózové mlieko.

Váš obchodík Lieskovský farmárik je na okraji malej dedinky a aj tak k vám ľudia chodia. Ako sa vám to podarilo?

Treba to skúsiť a hlavne vydržať. Na začiatku sme mali len jeden kontajner, 6 x 2,7 metra. Tento rok v januári sme pridali ešte jeden. Obchodík začal prinášať ovocie po dvoch rokoch. Trvalo to, kým sa ľudia naučili, zvykli si.

Dnes k nám chodí denne 100 až 120 zákazníkov. Sú to všetko ľudia, ktorí dokážu oceniť kvalitu a chápu naše ceny.

Rozumiem, že niektorí ľudia musia pozerať na cenu. Paradox je, že keď sme obchod otvorili, najprv sme získali ako zákazníkov dôchodcov. Povedali nám, že radšej si kúpia menej, ale záleží  im na kvalite. Chválili naše potraviny, že chutia ako kedysi a že sa cítia opäť ako malé deti.

Najväčším problémom u nás je, že tu nie vždy všetko kúpite. Napríklad, keď chcete kuracinu, musíte si ju dopredu objednať, pretože keby sme naskladnili čerstvé mäso vo veľkom a nepredali by sme ho, nemali by sme s ním čo robiť.

Bolo veľmi náročné zákazníkov naučiť, že všetko vyžaduje čas a postupnosť. Dnes už ľudia, ktorí idú okolo, vedia, že nás tu nájdu, a vedia aj to, že môžu predavačkám poslať e-mail alebo zavolať, urobiť si objednávku vopred, a keď prídu, už ich tu čaká pripravená.

Sme ďaleko, nemáme vždy všetko a ľudia sem predsa zavítajú. Zakaždým ma poteší, keď vidím auto, ako zastavuje pri obchode. Presne vieme, ktorí zákazníci sa vracajú, kto na čo chodí a vnímame s veľkou vďačnosťou, keď ľudia prichádzajú a nakupujú opätovne.

Je otvorenie lokálneho obchodíka cesta aj pre ďalšie farmy?

Nie je to veľmi rozšírené, pretože je to veľmi náročné na čas aj na ochotu. O obchod sa nestarajú iba dve predavačky, stará sa oň 15 ľudí a všetci kmitáme, keď treba.

Podnikateľov najviac odrádza, že prevádzkovanie obchodíka vyžaduje kopu úsilia a prináša iba malý osoh. Nedá sa na to pozerať iba cez financie. Ide o to, že chceme dať ľuďom viac.

Nie každý zákazník príde s optimistickou náladou, niektorí ľudia vedia byť nevďační, treba sa obrniť. Aj dievčatá v obchode musíme motivovať. Verím, že sa to raz prelomí a ľudia si uvedomia, čo pre nich robíme.

Všimol som si, že v obchodíku predávate produkty aj od iných výrobcov. Ako si medzi nimi vyberáte?

Snažíme sa podporovať menšie skupiny ľudí, ktorí vyrábajú niečo srdcom. Napríklad balené čaje a bylinky máme značky Harmoni z Bánoviec nad Bebravou. Vyrábajú ich v chránenej dielni, kde zamestnávajú vozičkárov..

Mak máme  od dievčiny, ktorá ho aj s rodinou pestuje v Jasení. Mak zbierajú ručne a je neopísateľne dobrý. Minulý aj tento rok bola nízka úroda maku a ľudia sa nás neustále pýtali, kedy už bude mak v predajni. Kupujú ho od nás napríklad ženy, ktoré pečú štrúdle. Je obdivuhodné, že pestovateľka napriek dvom rokom nízkej úrody stále vytrváva.

„Snažíme sa dať prácu drobným hospodárom, ktorí žijú naokolo.“

Vodnú hydinu máme z Farmy Trnka, ktorá sa na ňu špecializuje. V obchodíku predávame ich produkciu, ktorú vychovajú.

Mangalice z nášho družstva dávame poraziť a spracovať súkromne hospodáriacim roľníkom z okolia. Pán Knap z Lukového nám vyrába produkty, ktoré ďalej predávame. Snažíme sa dať prácu drobným hospodárom, čo žijú naokolo.

Ako zasiahla váš obchodík korona?

Prvú vlnu sme vnímali veľmi pozitívne, pretože ľudia vyhľadávali menšie obchody, nechceli sa stretávať s veľkými množstvami ľudí a dlho čakať vo veľkých obchodoch. Ľudia si nás našli. Počas prvej vlny opatrení sme v obchodíku mali 300 zákazníkov denne.

Keď sa uvoľnili opatrenia, klientela nám trošku odbudla a ľudia sa vrátili späť do väčších obchodov. Určite sme však získali veľa nových zákazníkov.

Na druhej strane sme mali problém so zahraničnými odberateľmi. Prvá vlna opatrení prišla práve v čase, keď sme mali vyviezť naše jahňatá do Talianska.

Slovenskí producenti vyvážajú jahňatá do Talianska, lebo na Slovensku nie je o ne záujem. Skúšali ste ich predať aj doma?

Áno, pred tromi rokmi sa nám v obchodíku podarilo predať 56 kusov. Bol to veľký úspech, za ktorý nás všetci chválili, pretože aj veľké firmy predali len po 10-20 kusov. Mali sme však až 800 jahniat, takže vývoz sme vnímali ako nutnosť.

No prišla korona a taliansky odberateľ si nemohol jahňatá prevziať. V obchodíku sme brali objednávky už od novembra, ale mali sme nahlásených iba 15 kusov.

Ako vystaviť faktúru do zahraničia

Čas, v ktorom potrebujeme jahňatá predať, je veľmi krátky. Ovce sa môžu začať dojiť na mlieko, až keď jahňatá odídu. Boli sme v zúfalej situácii.

Na farme ste mali stovky jahniat, odberateľ nikde a čas bežal. Ako sa vám podarilo situáciu vyriešiť?

Dali sme na Facebook správu, že nás zastihla kríza, potrebujeme pomoc a ponúkame jahňatá na predaj. Spustil sa obrovský kolotoč, správa mala vyše 7 000 zdieľaní.

Museli sme vyčleniť tri ženy, ktoré intenzívne dva týždne prijímali telefonáty. Ľudia sa sťažovali, že sa nám nevedia dovolať a že nezdvíhame, aj keď linky boli nonstop obsadené.

Nabralo to také rozmery, že sme začali brať objednávky na termíny. Vedeli sme, koľko jahniat dokážeme pripraviť v ktorý deň a ľudia boli nahlásení na termíny na dva alebo tri týždne dopredu.

Neviem, ako sa to cez Facebook dostalo až do Bratislavy, ale aj odtiaľ sa nám ozvalo množstvo záujemcov. Jahňacie mäso sme tam priviezli v termoizolačnom aute a záujemcov bolo toľko, že sme museli ísť na dvakrát. Ľudia vedeli, kde budeme stáť, a prišli si tam jahňatá prevziať. Bolo to neuveriteľné.

Takže ste naučili Slovákov jesť jahňacinu a popritom ste dokázali vašou aktivitou vykryť aj výpadok veľkého dodávateľa?

Áno a dokonca som oslovila ďalších okolitých chovateľov, ktorí boli tiež v beznádejnej situácii. Podarilo sa nám pomôcť ďalším piatim a predať aj ich jahňatá. Dva týždne sme od rána do noci nerobili nič iné. Stále mám z toho pozitívnu emóciu a som vďačná kolegom, že ma v tom podporili.

Po tom, čo sa nám všetko podarilo predať, sa ozvali Taliani, že jahňatá chcú, ale už nemali čo kúpiť.

Čo vnímate ako najväčšiu výzvu pre slovenských poľnohospodárov?

Žiaľ, dnes je jednoduchšie doviezť potraviny z krajín, kde ich vlády dotujú, než sa snažiť vyrobiť ich u nás doma. Poľnohospodárstvo sa podieľa na HDP iba dvomi percentami a takú pozornosť aj dostáva. Zabúda sa na hodnotu krajinotvorby.

„Pritom by nám stačilo, keby si každý Zvolenčan týždenne od nás kúpil liter mlieka, aby sme predali celú našu produkciu.“

Zároveň vnímam ako problém, že na Slovensku nefungujú blízke vzťahy miestnych ľudí s lokálnymi dodávateľmi, ako je to napríklad v Rakúsku. Pritom by sa ľudia mohli ľahko dostať ku kvalitným potravinám a zároveň by sa poľnohospodári mohli venovať krajinotvorbe.

Pritom by nám stačilo, keby si každý Zvolenčan týždenne od nás kúpil liter mlieka, aby sme predali celú našu produkciu. Radi by sme boli lokálnymi dodávateľmi a pokrývali iba naše okolie. Nemuseli by sme zavážať výrobky po celej krajine. Na Slovensku však toto, žiaľ, zatiaľ nefunguje. Vnímam to ako veľkú výzvu.


V obchodíku Lieskovský farmárik potrebujú byť neustále online, pretože komunikujú so zákazníkmi cez sociálne siete a vybavujú e-mailové objednávky. Zároveň sa potrebujú spoľahnúť na to, že s dodávateľmi budú vždy v kontakte bez problémov a obmedzení. Ak ste na tom rovnako, využite služby O2 pre podnikateľov. Titánový O2 SMART Paušál vám ponúka okrem neobmedzených volaní, SMS, MMS a dát aj predplatné aplikácií, ktoré si môžete variabilne vybrať tak, aby maximálne uľahčili váš biznis.

Martina Luptáková

Výkonná riaditeľka Poľnohospodárskeho družstva Lieskovec pri Zvolene vyštudovala Vysokú školu poľnohospodársku. 15 rokov pracovala v družstve v Zvolenskej Slatine, kde prešla viacerými pozíciami. V Lieskovci pôsobí ako riaditeľka 5 rokov.

Páčil sa vám článok?
Slabé
12345
Loading...
Super

Skladačka, novinka s AI vychytávkami aj obrovský tablet. Vybrali sme 5 zariadení, na ktorých displej je radosť sa pozerať

Čítaj viac

Hudobník a spisovateľ Braňo Jobus: Dospelosť ma nezomlela, v mojich knižkách pre deti si stále žmýkam srdce

Čítaj viac

Šetrenie nám dáva slobodu aj priestor zlyhať. Simona a Gréta vedú projekt o peniazoch a poradia, ako si nastaviť vlastnú finančnú rovnováhu

Čítaj viac