Cestou do práce nás osloví človek bez domova, natrafíme na nevidiaceho, pridá sa k nám zatúlaný psík alebo sa zapletieme do nesprávnej partie, kde niekto náhle potrebuje pomoc? Situácie, s ktorými sa stretávame takmer denne. Ako však na ne správne zareagovať?

Na tieto otázky odpovedajú odborníci zo štyroch organizácií, ktoré sa venujú ľuďom bez domova, nevidiacim, drogovo závislým a pomáhajú aj psom v núdzi.

Nevidiaci človek

Akú formu pomoci ocení nevidiaci človek? Môžem mu pomôcť prejsť cez cestu? Mám ponúknuť svoju pomoc aj v prípade, že má so sebou vodiaceho psa?

Odpovedá Dušana Blašková, metodička rozvoja spolkovej činnosti z Únie nevidiacich a slabozrakých Slovenska

Zo skúsenosti musím skonštatovať, že ľudia nie sú až takí nevšímaví, ako sa najmä v posledných rokoch hovorí. Sama ale vnímam obrovský posun v informovanosti verejnosti o tom, ako človeku so zrakovým postihnutím pomôcť.

Ak sa však s nevidiacim stretávate po prvý raz a nie ste si istý, ako zareagovať, aby ste sa ho niečím nedotkli, nebodaj mu svojou neškolenou pomocou neublížili, prinášame niekoľko rád, ktoré vás vyvedú z neistoty. Neustále pri tom majte na pamäti, že nevidiaci je človek ako vy. Akurát nevidí. Vďaka ostatným zmyslom však má o svojom okolí často dostatočnú predstavu na to, aby sa v ňom dokázal samostatne orientovať a pohybovať.

Ak chcete nevidiacemu na ulici pomôcť, jednoducho ho oslovte, aby vedel, že vaša ponuka patrí práve jemu. Ak je to niekto, koho ste už sprevádzali alebo sa poznáte z videnia, pokojne sa mu pripomeňte. Hluk z okolia (rušná premávka, dážď a podobne) mu môžu sťažiť rozoznanie vášho hlasu.

Je možné, že nevidiaci vašu pomoc odmietne. Stáva sa to v prípadoch, že danú trasu dobre pozná a je si ňou istý. Nebuďte sklamaní ani sa tým nedajte odradiť, je to jeho slobodné rozhodnutie.

Ak však vašu pomoc prijme, bude vám vedieť presne povedať, kam má namierené a čo by mu z vašej strany najviac osožilo – popis trasy, prevedenie cez priechod pre chodcov, odprevadenie na kúsku trasy, napríklad ak sú na chodníku nečakané prekážky vo forme výkopov, zaparkované autá a podobne.

„Pri popise trasy je dobré vyhýbať sa slovám ako tu, tam alebo za tým zeleným domom. Takéto vyjadrenia neposkytujú človeku bez zrakovej kontroly priestoru dostatočné informácie.“

Pri popise trasy je dobré vyhýbať sa slovám ako tu, tam alebo za tým zeleným domom. Takéto vyjadrenia neposkytujú človeku bez zrakovej kontroly priestoru dostatočné informácie. Ukazovacie zámená sú spravidla sprevádzané gestom, ktoré, takisto ako farbu, nevidiaci nevníma. Odporúčam formulovať to konkrétnejšie – na konci ulice, po 500 metroch, vľavo od vás.

V prípade, že máte s nevidiacim pred sebou spoločnú cestu, spýtajte sa ho, ako mu najväčšmi bude vyhovovať ísť s vami – môže kráčať vedľa vás (smerodajný bude pre neho zvuk vašich krokov, prípadne hlas pri konverzácii) alebo sa vás môže držať (napríklad za plece či lakeť). Dávajte si pozor, aby ste ho neťahali (ani za ruku, ani za bielu palicu) alebo netlačili pred sebou. Oba spôsoby sú pre neho dosť nebezpečné. Na ulici za ním pokyny nevykrikujte. Vaše viac doprava či nie tam ho môžu zmiasť.

Pri stretnutí na zastávke MHD sa nevidiaci môže spýtať na číslo prichádzajúceho spoja vás alebo vodiča. Ak mu chcete pomôcť pri nastupovaní, vchádzajte do spoja prvý, nevidiaci pôjde za vami. Schody nájde bielou palicou, nemusíte ich nahlas počítať.

Všetko spomenuté platí aj pre nevidiaceho s vodiacim psom. Dôležité je, že nie je vhodné vodiaceho psa hladkať či hrať sa s ním – ak ide s nevidiacim, je „v práci“ a akékoľvek rozptýlenie môže pre jeho nevidiaceho pána predstavovať nebezpečenstvo.

Človek pod vplyvom drog

Ako rozpoznám, kedy je človek pod vplyvom alkoholu a kedy sú v tom drogy? Ako poskytnúť predávkovanému človeku pomoc a pritom dbať na vlastné bezpečie? Koho treba v takomto prípade kontaktovať?

Odpovedá Barbora Kuchárová, psychologička a riaditeľka OZ Prima

To, že sú ľudia pod vplyvom drog, si často ani nevšimneme. Prejavy užitia drog vrátane alkoholu nás začnú obťažovať či zneisťovať v momente, keď sú navonok vidno ich obťažujúce prejavy. Myslím si, že ich identifikácia je veľmi jednoduchá a intuitívna. Určite viac navnímame zmeny prejavov správania navonok. Najčastejšie to býva porucha koordinácie a artikulácie.

V sfére emócií je to prudká zmena nálady – od apatie cez neprimeranú radosť či smútok až po agresivitu. V myslení sa toxikovaný človek prejavuje poruchami sústredenia a toku myšlienok, v slangu by sme to mohli vyjadriť, že „je od veci”. Mení sa aj jeho bdelosť, a to buď smerom k útlmu, alebo až k extrémnej hyperaktivite. Na človeku možno zbadať aj telesné prejavy podobné otrave alebo ťažkému zdravotnému stavu, ako sú zmeny veľkosti zreníc alebo prudké sčervenanie pokožky.

„Človeku je potrebné podať veľké množstvo tekutín a umožniť mu presun do pokojnejšieho prostredia.“

Prvá pomoc je v takomto prípade rovnaká ako pri otrave. Človeku je potrebné podať veľké množstvo tekutín a umožniť mu presun do pokojnejšieho prostredia (tichšia a chladnejšia miestnosť).

Rovnako užitočné je uvoľniť mu odev, aby sa mu ľahšie dýchalo či umožniť mu, aby sa mohol bezpečne vyvracať. Niekedy je vhodné uložiť ho do stabilizovanej polohy.

Vlastnú bezpečnosť smerujeme k ochrane pred možným nakazením sa infekčnými ochoreniami, a pred možným agresívnym prejavom. Najbezpečnejšie je nevstupovať s takýmto človekom do konfliktu a ak sa dá, upokojovať ho. Prejavy agresivity sú často skôr prejavmi strachu. Ak sa neupokojí, je nevyhnutné privolať rýchlu zdravotnícku pomoc.

Človek bez domova

Ako sa zachovať v situácii, keď od nás človeka bez domova pýta na ulici peniaze? Na koho sa obrátiť, ak mu chceme pomôcť?

Odpovedá Katarína Rosová, koordinátorka projektu STREETWORK z OZ VAGUS

Často sa stane, že človeka oslovia s prosbou o peniaze na stravu, cestu, lieky či doklady. Asi každému sa v tom momente v hlave spustí proces prehodnocovania pravdivosti príbehu. Je na ňom, či sa postaví do role detektíva a pustí sa do zisťovania celej pravdy, peniaze bezrozmyslu poskytne a následne premýšľa, či sa nechal nachytať a na čo daná osoba financie naozaj použije, alebo sa celej menátalnej dráme vyhne a osobu ako takú ignoruje.

„Jedným zo spôsobov je namiesto darovania peňazí na ruku poskytnutie informácie, kde sa k naplneniu danej potreby dostane bezplatne.“

Ak si chcete zjednodušiť lámanie hlavy nad tým, ako postupovať, jedným zo spôsobov je namiesto darovania peňazí na ruku poskytnutie informácie, kde sa k naplneniu danej potreby dostane bezplatne.

V Bratislave tak môžete urobiť prostredníctvom aplikácie Vagus SOS (Android, iOS), ktorá ponúka prehľad všetkých bezplatných a dostupných služieb pre ľudí bez domova v hlavnom meste – kde sa dá zdarma najesť, prespať, vymeniť oblečenie, zájsť na poradenstvo, hygienu alebo ošetrenie.

Človeka s konkrétnou prosbou o peniaze vďaka nej viete nasmerovať na bezplatnú službu a v prípade záujmu sa môžete stať pravidelným prispievateľom na prevádzku vybranej služby. Ak má človek bez domova reálny záujem situáciu riešiť, poskytnuté informácie mu pomôžu a nasmerujú ho k riešeniu situácie s odborným personálom.

V prípade špecifickej potreby sa viete každý pracovný deň priamo spojiť so sociálnym pracovníkom na telefónnom čísle 0949 655 555 od 9:00 do 12:00 a v prípade krízovej situácie od 17:00 do 21:00 od pondelka do soboty.

Zatúlaný pes

Ako postupovať v prípade, ak nájdem zatúlaného psa? Môžem si ho len tak vziať domov? Ako sa zachovať v prípade, ak mám podozrenie, že niekto v mojom okolí týra domáceho miláčika?

Odpovedajú Dominika Michaláková a Diana Burgerová z organizácie Pes v núdzi

V prípade nálezu psíka je potrebné v prvom rade skontrolovať, či na sebe nemá nejakú identifikačnú známku (obojok s telefónnym číslom, číslom obce či mesta), podľa ktorých by sa dal hneď dopátrať majiteľ. Ak nie, odporúčame zájsť k veterinárovi, ktorý overí, či má pes aplikovaný čip, vďaka ktorému bude kontaktovať majiteľa.

Ak nemá, nález psa odporúčame ohlásiť na mestskej alebo štátnej polícii, na obecnom úrade či v najbližšom útulku, v karanténnej stanici alebo občianskom združení. To sú miesta, kde aj majiteľ zvykne hlásiť stratu svojho psa.

V prípade, že si psíka nemôžeme zobrať domov, je potrebné osloviť obec, resp. mesto (ak majú zriadený odchytový koterec či karanténnu stanicu) alebo najbližší útulok, resp. najbližšie občianske združenie. Ak máme možnosť psíka zobrať domov a vykonali sme vyššie popísané kroky, odporúčame psíka inzerovať, či už prostredníctvom sociálnych sietí, alebo letákov. Smutné je, že niekedy nálezcovia urobia viac, aby sa dopátrali pôvodného domova, ako majiteľ, ktorému sa pes stratil.

„Ak máme podozrenie na týranie zvieraťa, nikdy nečakajme, že sa situácia zmení, ani nemrhajme čas premýšľaním, či je vhodné riešenie tyrana nahlásiť, alebo nie.“

Ak máme podozrenie na týranie zvieraťa, nikdy nečakajme, že sa situácia zmení, ani nemrhajme čas premýšľaním, či je vhodné riešenie tyrana nahlásiť, alebo nie. Je, rovnako ako je to nutné v prípade týrania ľudí. Nahlasovateľ môže prípad ohlásiť zvieraciemu  ombudsmanovi či veterinárnej a potravinovej správe (RVPS). Musí však rátať s istou byrokraciou a vybavením podnetu.

Za ten čas môže nahlasovateľ zbierať fotodokumentáciu (alebo iný materiál), ktorá pomôže k neskoršiemu prešetreniu prípadu. Neodporúčame osobu, ktorá zviera týra, konfrontovať ani sa jej vyhrážať nahlásením. Týranému zvieraťu tak možno ublížime omnoho viac. Tyran sa môže snažiť stopy zahladiť, na čo najčastejšie doplatia práve zvieratá.

Tento článok je súčasťou víkendového vydania Sódy zameraného na rôzne formy pomoci. Partnerom vydania je Férová Nadácia O2, ktorá v rámci svojich aktivít podporuje projekty, ktoré zo Slovenska robia vzdelanejšiu a otvorenejšiu krajinu. Viac informácií nájdete na www.spolocnost.o2.sk/ferova-nadacia.