Viete, ako pomôcť nevidiacemu či človeku, ktorý je pod vplyvom drog?

Spýtali sme sa odborníkov, ako zareagovať v rôznych situáciách.

Cestou do práce nás osloví človek bez domova, natrafíme na nevidiaceho, pridá sa k nám zatúlaný psík alebo sa zapletieme do nesprávnej partie, kde niekto náhle potrebuje pomoc? Situácie, s ktorými sa stretávame takmer denne. Ako však na ne správne zareagovať?

Na tieto otázky odpovedajú odborníci zo štyroch organizácií, ktoré sa venujú ľuďom bez domova, nevidiacim, drogovo závislým a pomáhajú aj psom v núdzi.

Nevidiaci človek

Akú formu pomoci ocení nevidiaci človek? Môžem mu pomôcť prejsť cez cestu? Mám ponúknuť svoju pomoc aj v prípade, že má so sebou vodiaceho psa?

Odpovedá Dušana Blašková, metodička rozvoja spolkovej činnosti z Únie nevidiacich a slabozrakých Slovenska

Zo skúsenosti musím skonštatovať, že ľudia nie sú až takí nevšímaví, ako sa najmä v posledných rokoch hovorí. Sama ale vnímam obrovský posun v informovanosti verejnosti o tom, ako človeku so zrakovým postihnutím pomôcť.

Ak sa však s nevidiacim stretávate po prvý raz a nie ste si istý, ako zareagovať, aby ste sa ho niečím nedotkli, nebodaj mu svojou neškolenou pomocou neublížili, prinášame niekoľko rád, ktoré vás vyvedú z neistoty. Neustále pri tom majte na pamäti, že nevidiaci je človek ako vy. Akurát nevidí. Vďaka ostatným zmyslom však má o svojom okolí často dostatočnú predstavu na to, aby sa v ňom dokázal samostatne orientovať a pohybovať.

Ak chcete nevidiacemu na ulici pomôcť, jednoducho ho oslovte, aby vedel, že vaša ponuka patrí práve jemu. Ak je to niekto, koho ste už sprevádzali alebo sa poznáte z videnia, pokojne sa mu pripomeňte. Hluk z okolia (rušná premávka, dážď a podobne) mu môžu sťažiť rozoznanie vášho hlasu.

Je možné, že nevidiaci vašu pomoc odmietne. Stáva sa to v prípadoch, že danú trasu dobre pozná a je si ňou istý. Nebuďte sklamaní ani sa tým nedajte odradiť, je to jeho slobodné rozhodnutie.

Ak však vašu pomoc prijme, bude vám vedieť presne povedať, kam má namierené a čo by mu z vašej strany najviac osožilo – popis trasy, prevedenie cez priechod pre chodcov, odprevadenie na kúsku trasy, napríklad ak sú na chodníku nečakané prekážky vo forme výkopov, zaparkované autá a podobne.

„Pri popise trasy je dobré vyhýbať sa slovám ako tu, tam alebo za tým zeleným domom. Takéto vyjadrenia neposkytujú človeku bez zrakovej kontroly priestoru dostatočné informácie.“

Pri popise trasy je dobré vyhýbať sa slovám ako tu, tam alebo za tým zeleným domom. Takéto vyjadrenia neposkytujú človeku bez zrakovej kontroly priestoru dostatočné informácie. Ukazovacie zámená sú spravidla sprevádzané gestom, ktoré, takisto ako farbu, nevidiaci nevníma. Odporúčam formulovať to konkrétnejšie – na konci ulice, po 500 metroch, vľavo od vás.

V prípade, že máte s nevidiacim pred sebou spoločnú cestu, spýtajte sa ho, ako mu najväčšmi bude vyhovovať ísť s vami – môže kráčať vedľa vás (smerodajný bude pre neho zvuk vašich krokov, prípadne hlas pri konverzácii) alebo sa vás môže držať (napríklad za plece či lakeť). Dávajte si pozor, aby ste ho neťahali (ani za ruku, ani za bielu palicu) alebo netlačili pred sebou. Oba spôsoby sú pre neho dosť nebezpečné. Na ulici za ním pokyny nevykrikujte. Vaše viac doprava či nie tam ho môžu zmiasť.

Pri stretnutí na zastávke MHD sa nevidiaci môže spýtať na číslo prichádzajúceho spoja vás alebo vodiča. Ak mu chcete pomôcť pri nastupovaní, vchádzajte do spoja prvý, nevidiaci pôjde za vami. Schody nájde bielou palicou, nemusíte ich nahlas počítať.

Všetko spomenuté platí aj pre nevidiaceho s vodiacim psom. Dôležité je, že nie je vhodné vodiaceho psa hladkať či hrať sa s ním – ak ide s nevidiacim, je „v práci“ a akékoľvek rozptýlenie môže pre jeho nevidiaceho pána predstavovať nebezpečenstvo.

Človek pod vplyvom drog

Ako rozpoznám, kedy je človek pod vplyvom alkoholu a kedy sú v tom drogy? Ako poskytnúť predávkovanému človeku pomoc a pritom dbať na vlastné bezpečie? Koho treba v takomto prípade kontaktovať?

Odpovedá Barbora Kuchárová, psychologička a riaditeľka OZ Prima

To, že sú ľudia pod vplyvom drog, si často ani nevšimneme. Prejavy užitia drog vrátane alkoholu nás začnú obťažovať či zneisťovať v momente, keď sú navonok vidno ich obťažujúce prejavy. Myslím si, že ich identifikácia je veľmi jednoduchá a intuitívna. Určite viac navnímame zmeny prejavov správania navonok. Najčastejšie to býva porucha koordinácie a artikulácie.

V sfére emócií je to prudká zmena nálady – od apatie cez neprimeranú radosť či smútok až po agresivitu. V myslení sa toxikovaný človek prejavuje poruchami sústredenia a toku myšlienok, v slangu by sme to mohli vyjadriť, že „je od veci”. Mení sa aj jeho bdelosť, a to buď smerom k útlmu, alebo až k extrémnej hyperaktivite. Na človeku možno zbadať aj telesné prejavy podobné otrave alebo ťažkému zdravotnému stavu, ako sú zmeny veľkosti zreníc alebo prudké sčervenanie pokožky.

„Človeku je potrebné podať veľké množstvo tekutín a umožniť mu presun do pokojnejšieho prostredia.“

Prvá pomoc je v takomto prípade rovnaká ako pri otrave. Človeku je potrebné podať veľké množstvo tekutín a umožniť mu presun do pokojnejšieho prostredia (tichšia a chladnejšia miestnosť).

Rovnako užitočné je uvoľniť mu odev, aby sa mu ľahšie dýchalo či umožniť mu, aby sa mohol bezpečne vyvracať. Niekedy je vhodné uložiť ho do stabilizovanej polohy.

Vlastnú bezpečnosť smerujeme k ochrane pred možným nakazením sa infekčnými ochoreniami, a pred možným agresívnym prejavom. Najbezpečnejšie je nevstupovať s takýmto človekom do konfliktu a ak sa dá, upokojovať ho. Prejavy agresivity sú často skôr prejavmi strachu. Ak sa neupokojí, je nevyhnutné privolať rýchlu zdravotnícku pomoc.

Človek bez domova

Ako sa zachovať v situácii, keď od nás človeka bez domova pýta na ulici peniaze? Na koho sa obrátiť, ak mu chceme pomôcť?

Odpovedá Katarína Rosová, koordinátorka projektu STREETWORK z OZ VAGUS

Často sa stane, že človeka oslovia s prosbou o peniaze na stravu, cestu, lieky či doklady. Asi každému sa v tom momente v hlave spustí proces prehodnocovania pravdivosti príbehu. Je na ňom, či sa postaví do role detektíva a pustí sa do zisťovania celej pravdy, peniaze bezrozmyslu poskytne a následne premýšľa, či sa nechal nachytať a na čo daná osoba financie naozaj použije, alebo sa celej menátalnej dráme vyhne a osobu ako takú ignoruje.

„Jedným zo spôsobov je namiesto darovania peňazí na ruku poskytnutie informácie, kde sa k naplneniu danej potreby dostane bezplatne.“

Ak si chcete zjednodušiť lámanie hlavy nad tým, ako postupovať, jedným zo spôsobov je namiesto darovania peňazí na ruku poskytnutie informácie, kde sa k naplneniu danej potreby dostane bezplatne.

V Bratislave tak môžete urobiť prostredníctvom aplikácie Vagus SOS (Android, iOS), ktorá ponúka prehľad všetkých bezplatných a dostupných služieb pre ľudí bez domova v hlavnom meste – kde sa dá zdarma najesť, prespať, vymeniť oblečenie, zájsť na poradenstvo, hygienu alebo ošetrenie.

Človeka s konkrétnou prosbou o peniaze vďaka nej viete nasmerovať na bezplatnú službu a v prípade záujmu sa môžete stať pravidelným prispievateľom na prevádzku vybranej služby. Ak má človek bez domova reálny záujem situáciu riešiť, poskytnuté informácie mu pomôžu a nasmerujú ho k riešeniu situácie s odborným personálom.

V prípade špecifickej potreby sa viete každý pracovný deň priamo spojiť so sociálnym pracovníkom na telefónnom čísle 0949 655 555 od 9:00 do 12:00 a v prípade krízovej situácie od 17:00 do 21:00 od pondelka do soboty.

Zatúlaný pes

Ako postupovať v prípade, ak nájdem zatúlaného psa? Môžem si ho len tak vziať domov? Ako sa zachovať v prípade, ak mám podozrenie, že niekto v mojom okolí týra domáceho miláčika?

Odpovedajú Dominika Michaláková a Diana Burgerová z organizácie Pes v núdzi

V prípade nálezu psíka je potrebné v prvom rade skontrolovať, či na sebe nemá nejakú identifikačnú známku (obojok s telefónnym číslom, číslom obce či mesta), podľa ktorých by sa dal hneď dopátrať majiteľ. Ak nie, odporúčame zájsť k veterinárovi, ktorý overí, či má pes aplikovaný čip, vďaka ktorému bude kontaktovať majiteľa.

Ak nemá, nález psa odporúčame ohlásiť na mestskej alebo štátnej polícii, na obecnom úrade či v najbližšom útulku, v karanténnej stanici alebo občianskom združení. To sú miesta, kde aj majiteľ zvykne hlásiť stratu svojho psa.

V prípade, že si psíka nemôžeme zobrať domov, je potrebné osloviť obec, resp. mesto (ak majú zriadený odchytový koterec či karanténnu stanicu) alebo najbližší útulok, resp. najbližšie občianske združenie. Ak máme možnosť psíka zobrať domov a vykonali sme vyššie popísané kroky, odporúčame psíka inzerovať, či už prostredníctvom sociálnych sietí, alebo letákov. Smutné je, že niekedy nálezcovia urobia viac, aby sa dopátrali pôvodného domova, ako majiteľ, ktorému sa pes stratil.

„Ak máme podozrenie na týranie zvieraťa, nikdy nečakajme, že sa situácia zmení, ani nemrhajme čas premýšľaním, či je vhodné riešenie tyrana nahlásiť, alebo nie.“

Ak máme podozrenie na týranie zvieraťa, nikdy nečakajme, že sa situácia zmení, ani nemrhajme čas premýšľaním, či je vhodné riešenie tyrana nahlásiť, alebo nie. Je, rovnako ako je to nutné v prípade týrania ľudí. Nahlasovateľ môže prípad ohlásiť zvieraciemu  ombudsmanovi či veterinárnej a potravinovej správe (RVPS). Musí však rátať s istou byrokraciou a vybavením podnetu.

Za ten čas môže nahlasovateľ zbierať fotodokumentáciu (alebo iný materiál), ktorá pomôže k neskoršiemu prešetreniu prípadu. Neodporúčame osobu, ktorá zviera týra, konfrontovať ani sa jej vyhrážať nahlásením. Týranému zvieraťu tak možno ublížime omnoho viac. Tyran sa môže snažiť stopy zahladiť, na čo najčastejšie doplatia práve zvieratá.

Tento článok je súčasťou víkendového vydania Sódy zameraného na rôzne formy pomoci. Partnerom vydania je Férová Nadácia O2, ktorá v rámci svojich aktivít podporuje projekty, ktoré zo Slovenska robia vzdelanejšiu a otvorenejšiu krajinu. Viac informácií nájdete na www.spolocnost.o2.sk/ferova-nadacia.

Páčil sa vám článok?
Slabé
12345
Loading...
Super

Víkendové čítanie: Pomôcť môže každý

Aj drobná pomoc môže vyvolať veľký efekt. Stačí nezostať ľahostajný.

Určite ste už niekedy počuli niekoho zo svojho okolia, ako povedal, že by rád pomáhal, ale nemá na to peniaze ani čas. Aby človek naozaj pomohol však často netreba horibilné sumy ani dlhé hodiny. Aj zopár eur, ktoré pošlete zaujímavému projektu, alebo hodina či dve, ktoré raz za čas venujete dobrovoľníckej činnosti, totiž dokážu v konečnom dôsledku veľa a výrazne pomôžu nielen jednotlivcom, ale aj veľkým organizáciám.

Je dôležité uvedomiť si, že pomôcť môže naozaj každý a akákoľvek na prvý pohľad drobná pomoc môže priniesť vo výsledku veľký efekt, stačí nezostať ľahostajný. Ak by ste sa rozhodli upratať svoje sídlisko sám/sama, zabralo by to možno niekoľko dní, no ak sa spojí celé susedstvo, môžete okolie svojho domova zveľadiť za niekoľko hodín a spojiť tak ľudí za dobrú vec. A rovnako je to aj v prípade finančnej či materiálnej pomoci.

Ďalšie víkendové vydanie Sódy sme sa preto rozhodli zamerať práve na rôzne formy pomoci, nielen vo forme podpory charitatívnych programov či rôznej finančnej a materiálnej pomoci, ale aj na dobrovoľníctvo, vzdelávanie a mentoring. Partnerom tohto vydania sa stala Férová Nadácia O2, ktorá sa v rámci svojich aktivít zameriava na vzdelávanie mladých či podporu ľudských práv a demokracie.

Stĺpček Juraja Hipša: 5 pravidiel, ako (ne)konať dobro. Zakladateľ Sokratovho inštitútu sa zamýšľa nad dobrom a prináša inšpiráciu pre tých, ktorí chcú konať dobré skutky.

Andreja a Michala spojil detský domov. Vďaka programu BUDDY medzi nimi vzniklo súrodenecké puto. Prečítajte si príbeh dvoch mužov, ktorých spojil dobrovoľnícky program BUDDY. Ten prispieva k tomu, aby sa deti z detských domovov dokázali dôstojne začleniť do spoločnosti.

Trojica kamarátov vytvorila službu, ktorá má motivovať mladých ľudí ostať po škole na Slovensku. Pomáhať sa dá naozaj rôzne, napríklad aj vytvorením špecializovaného portálu Praxuj.sk, ktorý umožňuje študentom nájsť si stáž v odbore.

Chýba vám partia na futbal či iný šport? Aplikácia Sportender vám ju umožní nájsť. Matúš Čarnogurský získal za svoj nápad Študentskú podnikateľskú cenu. Aplikácia uľahčí život nielen športovcom, ale aj prevádzkovateľom športovísk.

10 organizácií, ktoré si zaslúžia vašu pozornosť. Chceli by ste podporiť zaujímavý projekt alebo sa radi zapojili do dobrovoľníckeho programu? Vybrali sme pre vás tie, ktoré určite stoja za povšimnutie.

Viete, ako pomôcť nevidiacemu či človeku, ktorý je pod vplyvom drog? Občas sa každý z nás dostane do situácie, keď by chcel pomôcť, no často nevie, čo robiť. Ako v takýchto momentoch zareagovať, sme sa opýtali odborníkov.

Férová Nadácia O2 aj v roku 2018 podporí zaujímavé projekty, ktoré zo Slovenska môžu spraviť vzdelanejšiu a otvorenejšiu krajinu. Do grantu sa tento rok prihlásilo 180 projektov, tie víťazné budú zverejnené 31. júla 2018.

Páčil sa vám článok?
Slabé
12345
Loading...
Super

Fyzioterapeut Mateja Tótha radí rodičom: Všímajte si, ako vaše dieťa sedí, aj ako sa hrá

„Ak sa dieťa venuje rôznym pohybovým aktivitám, v centrálnej nervovej sústave si vytvára programy, z ktorých neskôr môže ťažiť práve v špecializovanej príprave,“ hovorí Denis Freudenfeld.

Denis Freudenfeld pôsobil ako dvorný fyzioterapeut biatlonistky Naste Kuzminovej a dlhodobo spolupracuje s atlétom Matejom Tóthom, ktorého sprevádzal na nejednej olympiáde. Porozprávali sme sa s ním o dôležitosti pohybu pre dnešné deti aj o zdravotných problémoch, ktoré ich trápia.

V rozhovore sa ďalej dozviete:

  • ako pandémia ovplyvnila pohyb detí,
  • na ktoré signály tela by rodičia mali u detí dávať pozor,
  • kedy treba vyhľadať fyzioterapeuta,
  • prečo treba venovať pozornosť správnemu dýchaniu.

Ako rozhýbať deti doma? Zacvičte si spolu s nimi podľa videí O2 Športovej akadémie Mateja Tótha

Ste fyzioterapeutom najúspešnejších slovenských športovcov. V čom presne spočíva vaša práca?

Pracujem vo Vojenskom športovom centre DUKLA v Banskej Bystrici ako fyzioterapeut, ktorý sa stará o talentovaných športovcov. V centre zabezpečujeme prípravu štátnej športovej reprezentácie Slovenska na rôznych súťažiach a olympiádach.

Mojou úlohou ako fyzioterapeuta je diagnostika, liečba a prevencia rôznych pohybových problémov. To znamená, že občas pomasírujem alebo ponaprávam a ak za mnou príde športovec s nejakým problémom, diagnostikou sa snažím zistiť, z ktorej časti tela pochádza. Často sa totiž stáva, že problém je prenesený. To znamená, že niekoho bolí koleno, no v skutočnosti bolesť spočíva v zlom postavení chodidla, v posunutej panve alebo jej príčinou môžu byť aj kríže.

Niekedy je to taká detektívka, pri ktorej vyšetrujem konkrétneho športovca, a po následnej diagnostike sa cvičeniami snažíme uvoľniť alebo posilniť určité svalové partie na tele, ktoré jeho problém vyvolávajú.

Vychádzate pri svojej práci z konkrétnej metodiky?

Pracujem najmä s dynamickou neuromuskulárnou stabilizáciou. Je to metodika založená na dýchacích cvičeniach, pri ktorých sa svaly uvoľňujú. Dokonca aj bez toho, aby ich bolo nutné stláčať či klasicky masírovať. Pri práci so športovcami sa venujeme riadeniu ich pohybu. To znamená, že sa učíme novému pohybu alebo ho naprávame a dávame mu iný rozsah.

S Matejom spolu cvičíme, a keď treba, poskytujem mu regeneračné procedúry. Často pozeráme jeho videá z tréningu a na základe nich sa snažíme zdokonaliť jeho techniku, aby bol jeho pohyb ekonomickejší a rýchlejší a aby svoje telo čo najmenej preťažoval.

Mnohým rodičom by som odporučil, aby po skončení pandémie so svojimi deťmi navštívili pediatra. Dieťa sa nemusí sťažovať na bolesť, ale je možné, že diagnostikou sa odhalí, že niečo naozaj nie je v poriadku.

Fyzioterapia upozorňuje na dôležitosť správneho pohybu. Ako veľmi je dôležitý pohyb pre deti a ako ho ovplyvnila pandémia?

Každé dieťa sa potrebuje hýbať – pohyb je pre jeho vývoj nesmierne dôležitý. Keď sú deti v škole, hýbu sa často. Po skončení hodiny vstanú, vyjdú na chodbu, naháňajú sa, majú hodinu telesnej výchovy, jednoducho stále niečo robia.

Je dôležité uvedomiť si, že kostra dieťaťa potrebuje pre svoj zdravý vývoj určité antigravitačné zaťaženie – nielen chrbtice, ale aj končatín. Tak ako sa vyvíja kostra, menia sa aj uhly v kĺboch. Bedrové i ramenné kĺby sa u malých detí vždy prispôsobujú záťaži, u väčších detí kosti zosilňujú.

Keď dieťa stojí alebo sa pohybuje, má zaťažené dolné končatiny i kardiovaskulárny aparát. Pri dištančnej výučbe sa to nedeje, pretože deti presedia celé hodiny doma pri počítači a mobile a nemajú zabezpečený dostatočný pohyb. Ten veľmi ovplyvňuje aj psychika, ktorá sa premieta do tela a pohybového aparátu detí.

Dôležitá je aj socializácia detí a správna dávka súťaživosti. Svoje tu zohráva už len to, že človek rozpráva a gestikuluje, používa reč tela. Zdravý vývoj dieťaťa značne ovplyvňuje aj obezita, ktorá neraz obmedzuje jeho pohyb, pričom dôsledky sa prejavia až o rok alebo o dva.

Čo by si mali všímať rodičia na svojich deťoch? 

Najdôležitejšie je všímať si guľatý chrbátik, kolienka a chodidlá. V prvom rade by mali sledovať, ako ich dieťa sedí. Či má guľatý, alebo vystretý chrbát, či nemá predsunutú hlavu, alebo či jeho krčná chrbtica nie je veľmi zaklonená.

Keď sa dieťa hrá a čupne si, je dôležité všímať si, či mu idú kolienka k sebe, alebo či nemá vytočené chodidlá do strany.

Kedy je čas vyhľadať fyzioterapeuta?

Ak napríklad rodič upozorní dieťa na zlé držanie tela a aj napriek tomu ho nedokáže korigovať, je to jasný signál, že niečo nie je v poriadku. Ak mu odstávajú rebrá, má preliačený hrudník alebo sa mu prepadáva klenba chodidiel, prípadne má nohy do X (kolená vbočené dovnútra k sebe), je čas vyhľadať odborníka.

Mnohým rodičom by som odporučil, aby po skončení pandémie so svojimi deťmi navštívili pediatra. Dieťa sa nemusí sťažovať na bolesť, ale je možné, že diagnostikou sa odhalí, že niečo naozaj nie je v poriadku. Vtedy mu dokáže pomôcť práve fyzioterapeut, ktorý mu nastaví potrebné cvičenia.

Dieťaťu nestačí kúpiť kolobežku a povedať si, že to stačí. Potrebuje aj hrať sa s loptou, šplhať po strome, bicyklovať sa a robiť rôzne iné aktivity. Pohyb by mal preň byť predovšetkým zábavou.

Veľa hovoríte aj o správnom dýchaní a potrebe bránicového dýchania, ku ktorému vediete aj športovcov. V čom je takéto dýchanie prínosné?

Rodič si niekedy môže myslieť, ako veľmi je jeho dieťa ohybné a flexibilné a ako dobre trénuje, pričom nevidí, že jeden pohyb nahrádza druhým alebo k nemu pridružuje ďalšie pohyby. Dýchanie u detí sa dnes mení, preto je nesmierne dôležité venovať mu pozornosť.

U nás pracujeme s vývojovou kineziológiou, ktorú cvičíme aj spolu s Matejom. Ide o jednoduché cviky, pri ktorých sa napodobňujú vývojové fázy dieťaťa a ktorých základom má byť bránicové dýchanie, treba teda správne dýchať do brucha. Bránica totiž nemá len dychovú, ale aj stabilizačnú posturálnu funkciu. Stabilizuje telo, čím pomáha, aby bol pohyb človeka jednoduchší a efektívnejší.

Dýchanie do brucha zabezpečuje pevnosť celej pohybovej sústavy. Pohyb je tak oveľa menej závislý od svalov a energeticky menej náročný.

Koľko času by mali deti tráviť pohybom?

Je to veľmi individuálne a závisí to od mnohých faktorov. Určite by však športové aktivity nemali rodičia deťom nanucovať. Treba brať do úvahy, či ide o malé dieťa, alebo tínedžera. Malé deti by mali mať zabezpečenú rôznorodosť pohybu, nemali by sme ich však dlhodobo zaťažovať. Staršie deti potrebujú viac trénovať.

Dôležitú úlohu v tom zohráva aj psychika, ktorú treba rešpektovať. Najlepšia je zlatá stredná cesta, ktorá sa u detí prejavuje príjemnou únavou, keď už nemajú chuť vymýšľať nič iné.

Čítajte aj: Príklad rodičov je pre deti dôležitý nielen v čase pandémie, hovorí detský tréner

Dieťa by malo robiť to, čo ho baví, rodič by sa preto nemal sústrediť iba na konkrétny šport. Potrebuje prirodzený pohyb. Nestačí mu kúpiť kolobežku a povedať si, že to stačí. Dieťa potrebuje aj hrať sa s loptou, šplhať po strome, bicyklovať sa a robiť rôzne iné aktivity. Pohyb by mal preň byť predovšetkým zábavou.

Ak dieťa robí nejaký šport v mladom veku, malo by ho robiť pre radosť, určite neodporúčam ťažké tréningy. Dieťa by si v prvom rade malo šport užívať. Nemalo by preň byť povinnosťou tvrdo sa orientovať na výkon.

Veľkou témou je špecializácia detí na konkrétny šport, s ktorou sa často začína veľmi skoro. Kedy by s ňou dieťa malo začať?

Závisí od druhu športu, ktorému sa dieťa venuje. Odporúčam s ním však začať až na druhom stupni základnej školy. Ak dieťa robí nejaký šport v mladom veku, malo by ho robiť pre radosť, určite neodporúčam ťažké tréningy. Dieťa by si v prvom rade malo šport užívať. Nemalo by preň byť povinnosťou tvrdo sa orientovať na výkon.

Ak je dieťa malé, je dobré, aby malo zabezpečenú rôznorodosť pohybu. Môže sa naučiť niečo z gymnastiky a z koordinačných cvičení pri rôznych druhoch športu, môže si precvičovať vytrvalosť i rýchlosť.

Dieťa je ako špongia − od útleho veku nasáva informácie. Ak sa venuje rôznym pohybovým aktivitám, v centrálnej nervovej sústave si vytvára programy, z ktorých neskôr môže ťažiť práve v špecializovanej príprave.

Deti sa veľa učia pozorovaním alebo napodobňovaním, keď im niekto niečo vysvetľuje. Počúvajú, vidia, vnímajú, premietajú si to do tela a daný pohyb napodobňujú a kreujú. Voláme to motorické učenie, ktoré pomáha aj pri rozvoji koordinácie a iných pohybových kvalít. Čím viac sa teda dieťa učí, tým viac to zužitkuje v budúcnosti.

Na pohyb detí je zameraná aj O2 Športová akadémia Mateja Tótha, ktorá v čase zatvorených škôl a prerušených krúžkov začala zverejňovať videá na cvičenie doma. V čom vidíte ich hlavný prínos?

Akadémia je zameraná predovšetkým na deti na prvom stupni základných škôl, kde sa venujeme všeobecnému pohybovému rozvoju dieťaťa. Deti prostredníctvom hravých online videí Telesnej na doma môžu získať správny športový základ, ale aj pozitívny vzťah k pohybu.

Je to skvelá pomôcka pre rodičov i pre deti, ktoré počas pandémie nemohli chodiť do školy, a tak boli odrezané od pohybových aktivít, na ktoré boli zvyknuté. Cvičiť tak môžu v domácom prostredí. Tu je dôležité podotknúť, že nestačí iba cvičiť, treba aj vedieť, ako správne cvičiť, ako pri cvičení funguje telo, a to všetko Akadémia deti učí.

O2 Športová akadémia Mateja Tótha

Podporte školu v projekte O2 Športová akadémia Mateja Tótha

Prečítaním tohto článku
ste získali bonusový hlas.
Využite ho a podporte svoju školu.

Využiť bonusový hlas

Hľadáte inšpiráciu, ako si zacvičiť so svojimi deťmi? Zatrénujte si podľa videí Telesná na doma, ktoré vytvorili skúsení tréneri O2 Športovej akadémie Mateja Tótha.

Denis Freudenfeld

Je jedným z najuznávanejších slovenských fyzioterapeutov. Fyzioterapii sa venuje od roku 2000, od roku 2005 pôsobí vo Vojenskom športovom centre DUKLA v Banskej Bystrici. Na konte má veľa úspechov so špičkovými slovenskými športovcami. Pri svojej práci kladie dôraz na dynamickú neuromuskulárnu stabilizáciu, ktorej priekopníkom bol český fyzioterapeut Pavel Kolář. Pochádza zo Žiliny, momentálne žije v Banskej Bystrici, má dve deti.


Ste pripravení na 5G? Vybrali sme 5 mobilov s rýchlym pripojením a naloženou výbavou

Čítaj viac

Rozhodujete sa medzi smart náramkom a smart hodinkami? Toto by ste mali vedieť

Čítaj viac

Ako platiť menej za internet? Spojte si služby na jednu faktúru a získajte zľavu až 100 %

Čítaj viac