Viete, ako pomôcť nevidiacemu či človeku, ktorý je pod vplyvom drog?

Spýtali sme sa odborníkov, ako zareagovať v rôznych situáciách.

Cestou do práce nás osloví človek bez domova, natrafíme na nevidiaceho, pridá sa k nám zatúlaný psík alebo sa zapletieme do nesprávnej partie, kde niekto náhle potrebuje pomoc? Situácie, s ktorými sa stretávame takmer denne. Ako však na ne správne zareagovať?

Na tieto otázky odpovedajú odborníci zo štyroch organizácií, ktoré sa venujú ľuďom bez domova, nevidiacim, drogovo závislým a pomáhajú aj psom v núdzi.

Nevidiaci človek

Akú formu pomoci ocení nevidiaci človek? Môžem mu pomôcť prejsť cez cestu? Mám ponúknuť svoju pomoc aj v prípade, že má so sebou vodiaceho psa?

Odpovedá Dušana Blašková, metodička rozvoja spolkovej činnosti z Únie nevidiacich a slabozrakých Slovenska

Zo skúsenosti musím skonštatovať, že ľudia nie sú až takí nevšímaví, ako sa najmä v posledných rokoch hovorí. Sama ale vnímam obrovský posun v informovanosti verejnosti o tom, ako človeku so zrakovým postihnutím pomôcť.

Ak sa však s nevidiacim stretávate po prvý raz a nie ste si istý, ako zareagovať, aby ste sa ho niečím nedotkli, nebodaj mu svojou neškolenou pomocou neublížili, prinášame niekoľko rád, ktoré vás vyvedú z neistoty. Neustále pri tom majte na pamäti, že nevidiaci je človek ako vy. Akurát nevidí. Vďaka ostatným zmyslom však má o svojom okolí často dostatočnú predstavu na to, aby sa v ňom dokázal samostatne orientovať a pohybovať.

Ak chcete nevidiacemu na ulici pomôcť, jednoducho ho oslovte, aby vedel, že vaša ponuka patrí práve jemu. Ak je to niekto, koho ste už sprevádzali alebo sa poznáte z videnia, pokojne sa mu pripomeňte. Hluk z okolia (rušná premávka, dážď a podobne) mu môžu sťažiť rozoznanie vášho hlasu.

Je možné, že nevidiaci vašu pomoc odmietne. Stáva sa to v prípadoch, že danú trasu dobre pozná a je si ňou istý. Nebuďte sklamaní ani sa tým nedajte odradiť, je to jeho slobodné rozhodnutie.

Ak však vašu pomoc prijme, bude vám vedieť presne povedať, kam má namierené a čo by mu z vašej strany najviac osožilo – popis trasy, prevedenie cez priechod pre chodcov, odprevadenie na kúsku trasy, napríklad ak sú na chodníku nečakané prekážky vo forme výkopov, zaparkované autá a podobne.

„Pri popise trasy je dobré vyhýbať sa slovám ako tu, tam alebo za tým zeleným domom. Takéto vyjadrenia neposkytujú človeku bez zrakovej kontroly priestoru dostatočné informácie.“

Pri popise trasy je dobré vyhýbať sa slovám ako tu, tam alebo za tým zeleným domom. Takéto vyjadrenia neposkytujú človeku bez zrakovej kontroly priestoru dostatočné informácie. Ukazovacie zámená sú spravidla sprevádzané gestom, ktoré, takisto ako farbu, nevidiaci nevníma. Odporúčam formulovať to konkrétnejšie – na konci ulice, po 500 metroch, vľavo od vás.

V prípade, že máte s nevidiacim pred sebou spoločnú cestu, spýtajte sa ho, ako mu najväčšmi bude vyhovovať ísť s vami – môže kráčať vedľa vás (smerodajný bude pre neho zvuk vašich krokov, prípadne hlas pri konverzácii) alebo sa vás môže držať (napríklad za plece či lakeť). Dávajte si pozor, aby ste ho neťahali (ani za ruku, ani za bielu palicu) alebo netlačili pred sebou. Oba spôsoby sú pre neho dosť nebezpečné. Na ulici za ním pokyny nevykrikujte. Vaše viac doprava či nie tam ho môžu zmiasť.

Pri stretnutí na zastávke MHD sa nevidiaci môže spýtať na číslo prichádzajúceho spoja vás alebo vodiča. Ak mu chcete pomôcť pri nastupovaní, vchádzajte do spoja prvý, nevidiaci pôjde za vami. Schody nájde bielou palicou, nemusíte ich nahlas počítať.

Všetko spomenuté platí aj pre nevidiaceho s vodiacim psom. Dôležité je, že nie je vhodné vodiaceho psa hladkať či hrať sa s ním – ak ide s nevidiacim, je „v práci“ a akékoľvek rozptýlenie môže pre jeho nevidiaceho pána predstavovať nebezpečenstvo.

Človek pod vplyvom drog

Ako rozpoznám, kedy je človek pod vplyvom alkoholu a kedy sú v tom drogy? Ako poskytnúť predávkovanému človeku pomoc a pritom dbať na vlastné bezpečie? Koho treba v takomto prípade kontaktovať?

Odpovedá Barbora Kuchárová, psychologička a riaditeľka OZ Prima

To, že sú ľudia pod vplyvom drog, si často ani nevšimneme. Prejavy užitia drog vrátane alkoholu nás začnú obťažovať či zneisťovať v momente, keď sú navonok vidno ich obťažujúce prejavy. Myslím si, že ich identifikácia je veľmi jednoduchá a intuitívna. Určite viac navnímame zmeny prejavov správania navonok. Najčastejšie to býva porucha koordinácie a artikulácie.

V sfére emócií je to prudká zmena nálady – od apatie cez neprimeranú radosť či smútok až po agresivitu. V myslení sa toxikovaný človek prejavuje poruchami sústredenia a toku myšlienok, v slangu by sme to mohli vyjadriť, že „je od veci”. Mení sa aj jeho bdelosť, a to buď smerom k útlmu, alebo až k extrémnej hyperaktivite. Na človeku možno zbadať aj telesné prejavy podobné otrave alebo ťažkému zdravotnému stavu, ako sú zmeny veľkosti zreníc alebo prudké sčervenanie pokožky.

„Človeku je potrebné podať veľké množstvo tekutín a umožniť mu presun do pokojnejšieho prostredia.“

Prvá pomoc je v takomto prípade rovnaká ako pri otrave. Človeku je potrebné podať veľké množstvo tekutín a umožniť mu presun do pokojnejšieho prostredia (tichšia a chladnejšia miestnosť).

Rovnako užitočné je uvoľniť mu odev, aby sa mu ľahšie dýchalo či umožniť mu, aby sa mohol bezpečne vyvracať. Niekedy je vhodné uložiť ho do stabilizovanej polohy.

Vlastnú bezpečnosť smerujeme k ochrane pred možným nakazením sa infekčnými ochoreniami, a pred možným agresívnym prejavom. Najbezpečnejšie je nevstupovať s takýmto človekom do konfliktu a ak sa dá, upokojovať ho. Prejavy agresivity sú často skôr prejavmi strachu. Ak sa neupokojí, je nevyhnutné privolať rýchlu zdravotnícku pomoc.

Človek bez domova

Ako sa zachovať v situácii, keď od nás človeka bez domova pýta na ulici peniaze? Na koho sa obrátiť, ak mu chceme pomôcť?

Odpovedá Katarína Rosová, koordinátorka projektu STREETWORK z OZ VAGUS

Často sa stane, že človeka oslovia s prosbou o peniaze na stravu, cestu, lieky či doklady. Asi každému sa v tom momente v hlave spustí proces prehodnocovania pravdivosti príbehu. Je na ňom, či sa postaví do role detektíva a pustí sa do zisťovania celej pravdy, peniaze bezrozmyslu poskytne a následne premýšľa, či sa nechal nachytať a na čo daná osoba financie naozaj použije, alebo sa celej menátalnej dráme vyhne a osobu ako takú ignoruje.

„Jedným zo spôsobov je namiesto darovania peňazí na ruku poskytnutie informácie, kde sa k naplneniu danej potreby dostane bezplatne.“

Ak si chcete zjednodušiť lámanie hlavy nad tým, ako postupovať, jedným zo spôsobov je namiesto darovania peňazí na ruku poskytnutie informácie, kde sa k naplneniu danej potreby dostane bezplatne.

V Bratislave tak môžete urobiť prostredníctvom aplikácie Vagus SOS (Android, iOS), ktorá ponúka prehľad všetkých bezplatných a dostupných služieb pre ľudí bez domova v hlavnom meste – kde sa dá zdarma najesť, prespať, vymeniť oblečenie, zájsť na poradenstvo, hygienu alebo ošetrenie.

Človeka s konkrétnou prosbou o peniaze vďaka nej viete nasmerovať na bezplatnú službu a v prípade záujmu sa môžete stať pravidelným prispievateľom na prevádzku vybranej služby. Ak má človek bez domova reálny záujem situáciu riešiť, poskytnuté informácie mu pomôžu a nasmerujú ho k riešeniu situácie s odborným personálom.

V prípade špecifickej potreby sa viete každý pracovný deň priamo spojiť so sociálnym pracovníkom na telefónnom čísle 0949 655 555 od 9:00 do 12:00 a v prípade krízovej situácie od 17:00 do 21:00 od pondelka do soboty.

Zatúlaný pes

Ako postupovať v prípade, ak nájdem zatúlaného psa? Môžem si ho len tak vziať domov? Ako sa zachovať v prípade, ak mám podozrenie, že niekto v mojom okolí týra domáceho miláčika?

Odpovedajú Dominika Michaláková a Diana Burgerová z organizácie Pes v núdzi

V prípade nálezu psíka je potrebné v prvom rade skontrolovať, či na sebe nemá nejakú identifikačnú známku (obojok s telefónnym číslom, číslom obce či mesta), podľa ktorých by sa dal hneď dopátrať majiteľ. Ak nie, odporúčame zájsť k veterinárovi, ktorý overí, či má pes aplikovaný čip, vďaka ktorému bude kontaktovať majiteľa.

Ak nemá, nález psa odporúčame ohlásiť na mestskej alebo štátnej polícii, na obecnom úrade či v najbližšom útulku, v karanténnej stanici alebo občianskom združení. To sú miesta, kde aj majiteľ zvykne hlásiť stratu svojho psa.

V prípade, že si psíka nemôžeme zobrať domov, je potrebné osloviť obec, resp. mesto (ak majú zriadený odchytový koterec či karanténnu stanicu) alebo najbližší útulok, resp. najbližšie občianske združenie. Ak máme možnosť psíka zobrať domov a vykonali sme vyššie popísané kroky, odporúčame psíka inzerovať, či už prostredníctvom sociálnych sietí, alebo letákov. Smutné je, že niekedy nálezcovia urobia viac, aby sa dopátrali pôvodného domova, ako majiteľ, ktorému sa pes stratil.

„Ak máme podozrenie na týranie zvieraťa, nikdy nečakajme, že sa situácia zmení, ani nemrhajme čas premýšľaním, či je vhodné riešenie tyrana nahlásiť, alebo nie.“

Ak máme podozrenie na týranie zvieraťa, nikdy nečakajme, že sa situácia zmení, ani nemrhajme čas premýšľaním, či je vhodné riešenie tyrana nahlásiť, alebo nie. Je, rovnako ako je to nutné v prípade týrania ľudí. Nahlasovateľ môže prípad ohlásiť zvieraciemu  ombudsmanovi či veterinárnej a potravinovej správe (RVPS). Musí však rátať s istou byrokraciou a vybavením podnetu.

Za ten čas môže nahlasovateľ zbierať fotodokumentáciu (alebo iný materiál), ktorá pomôže k neskoršiemu prešetreniu prípadu. Neodporúčame osobu, ktorá zviera týra, konfrontovať ani sa jej vyhrážať nahlásením. Týranému zvieraťu tak možno ublížime omnoho viac. Tyran sa môže snažiť stopy zahladiť, na čo najčastejšie doplatia práve zvieratá.

Tento článok je súčasťou víkendového vydania Sódy zameraného na rôzne formy pomoci. Partnerom vydania je Férová Nadácia O2, ktorá v rámci svojich aktivít podporuje projekty, ktoré zo Slovenska robia vzdelanejšiu a otvorenejšiu krajinu. Viac informácií nájdete na www.spolocnost.o2.sk/ferova-nadacia.

Páčil sa vám článok?
Slabé
12345
Loading...
Super

Víkendové čítanie: Pomôcť môže každý

Aj drobná pomoc môže vyvolať veľký efekt. Stačí nezostať ľahostajný.

Určite ste už niekedy počuli niekoho zo svojho okolia, ako povedal, že by rád pomáhal, ale nemá na to peniaze ani čas. Aby človek naozaj pomohol však často netreba horibilné sumy ani dlhé hodiny. Aj zopár eur, ktoré pošlete zaujímavému projektu, alebo hodina či dve, ktoré raz za čas venujete dobrovoľníckej činnosti, totiž dokážu v konečnom dôsledku veľa a výrazne pomôžu nielen jednotlivcom, ale aj veľkým organizáciám.

Je dôležité uvedomiť si, že pomôcť môže naozaj každý a akákoľvek na prvý pohľad drobná pomoc môže priniesť vo výsledku veľký efekt, stačí nezostať ľahostajný. Ak by ste sa rozhodli upratať svoje sídlisko sám/sama, zabralo by to možno niekoľko dní, no ak sa spojí celé susedstvo, môžete okolie svojho domova zveľadiť za niekoľko hodín a spojiť tak ľudí za dobrú vec. A rovnako je to aj v prípade finančnej či materiálnej pomoci.

Ďalšie víkendové vydanie Sódy sme sa preto rozhodli zamerať práve na rôzne formy pomoci, nielen vo forme podpory charitatívnych programov či rôznej finančnej a materiálnej pomoci, ale aj na dobrovoľníctvo, vzdelávanie a mentoring. Partnerom tohto vydania sa stala Férová Nadácia O2, ktorá sa v rámci svojich aktivít zameriava na vzdelávanie mladých či podporu ľudských práv a demokracie.

Stĺpček Juraja Hipša: 5 pravidiel, ako (ne)konať dobro. Zakladateľ Sokratovho inštitútu sa zamýšľa nad dobrom a prináša inšpiráciu pre tých, ktorí chcú konať dobré skutky.

Andreja a Michala spojil detský domov. Vďaka programu BUDDY medzi nimi vzniklo súrodenecké puto. Prečítajte si príbeh dvoch mužov, ktorých spojil dobrovoľnícky program BUDDY. Ten prispieva k tomu, aby sa deti z detských domovov dokázali dôstojne začleniť do spoločnosti.

Trojica kamarátov vytvorila službu, ktorá má motivovať mladých ľudí ostať po škole na Slovensku. Pomáhať sa dá naozaj rôzne, napríklad aj vytvorením špecializovaného portálu Praxuj.sk, ktorý umožňuje študentom nájsť si stáž v odbore.

Chýba vám partia na futbal či iný šport? Aplikácia Sportender vám ju umožní nájsť. Matúš Čarnogurský získal za svoj nápad Študentskú podnikateľskú cenu. Aplikácia uľahčí život nielen športovcom, ale aj prevádzkovateľom športovísk.

10 organizácií, ktoré si zaslúžia vašu pozornosť. Chceli by ste podporiť zaujímavý projekt alebo sa radi zapojili do dobrovoľníckeho programu? Vybrali sme pre vás tie, ktoré určite stoja za povšimnutie.

Viete, ako pomôcť nevidiacemu či človeku, ktorý je pod vplyvom drog? Občas sa každý z nás dostane do situácie, keď by chcel pomôcť, no často nevie, čo robiť. Ako v takýchto momentoch zareagovať, sme sa opýtali odborníkov.

Férová Nadácia O2 aj v roku 2018 podporí zaujímavé projekty, ktoré zo Slovenska môžu spraviť vzdelanejšiu a otvorenejšiu krajinu. Do grantu sa tento rok prihlásilo 180 projektov, tie víťazné budú zverejnené 31. júla 2018.

Páčil sa vám článok?
Slabé
12345
Loading...
Super

Ako zvládnuť aktuálnu situáciu? Pomôcť môže aj spoločné varenie cez videohovor

So psychologičkou sme sa pozreli na to, ako sa čo najlepšie adaptovať na nové skutočnosti. Hoci odporúča, aby sa dni doma čo najviac podobali normálnu, nemôžeme podľa nej očakávať, že budeme fungovať, akoby sa nič nedialo.

Aktuálna situácia a z nej vyplývajúce bezpečnostné opatrenia výrazným spôsobom zasiahli do života každého z nás. S Lenkou Rušarovou sme sa porozprávali o tom, ako toto obdobie zvládať čo najlepšie. 

V rozhovore sa dozviete:

  • ako riešiť konflikty v rámci domácej karantény,
  • čo robiť, ak nezvládame informačný pretlak,
  • ako najlepšie zvládnuť odlúčenie,
  • čo pomôže prekonať záchvaty úzkosti.

Dá sa všeobecne určiť, koho aktuálna situácia zasahuje najviac (starších ľudí, singles, deti)? 

Myslím si, že touto situáciou sú zasiahnutí všetci ľudia, každý to však prežíva po svojom. Deti môžu vnímať strach rodičov, zároveň prežívať vlastné strachy a cítiť neistotu. Dospelí sa zase môžu cítiť bezmocní voči „vyššej moci“.

Disharmonické manželstvá a rodiny sú uväznené spolu v domácnostiach, kde narastá napätie. Starší ľudia trpia separáciou od vnúčat a vlastných detí, keďže ich rodina chráni. Slobodné matky či vdovci sú osamelí a často nemajú dostatok praktickej pomoci.

Rozvedení partneri môžu mať sťažené stretávanie s vlastným dieťaťom. Singles sú uväznení v samostatnej domácnosti a môžu prežívať prázdnotu alebo bezcieľnosť. Podnikateľov ťaží ekonomická zodpovednosť a musia robiť dramatické rozhodnutia.

Ľudia majú v tomto období zvýšenú potrebu sledovať dianie. Neustále aktualizujú spravodajské weby, kde sú stále nové informácie, často sa nedokážu sústrediť na nič iné. Ako presvedčiť samého seba, že si treba od informácií oddýchnuť? 

Toto správanie je pochopiteľné – čím viac informácií máme, tým je situácia pre nás zrozumiteľnejšia. Máme väčší pocit kontroly a život je pre nás predvídateľnejší. V istom bode však už každá ďalšia správa, podcast alebo status nič nové neprinesie.

Ako si správne čistiť smartfón a chrániť sa proti koronavírusu. Chcem vedieť viac

Ak človek vníma, že cíti priveľkú tieseň, je načase dať si oddych. Pustiť si namiesto správ hudbu, namiesto statusov na sociálnych sieťach si prečítať niečo z beletrie, baviť sa s partnerom o osobných témach alebo pokojne filozofovať o živote, či klebetiť o známych. Ide o jednoduchý mechanizmus rozptýlenia.

Ak je pre niekoho náročné dosiahnuť to prirodzene, stanovte si rozmedzie dňa, keď budete doma mať elektronický pokoj, informačné embargo alebo covid detox. Je jedno, ako to nazvete. Určite nič dôležité nezmeškáte, v súčasnosti sa k vám informácie dostanú, aj keby ste nechceli.

„Ak človek vníma, že cíti priveľkú tieseň, je načase dať si oddych. Pustiť si namiesto správ hudbu, baviť sa s partnerom o osobných témach alebo pokojne filozofovať o živote, či klebetiť o známych.“

Máte nejakú univerzálnu radu, koľko času by sme mali stráviť sledovaním médií? Dokáže nám pomôcť nastavenie obmedzení, prípadne obmedzenie sociálnych sietí, ktoré sú teraz zahltené informáciami o víruse?

Univerzálnu radu nemám. Ja si správy a články čítam ráno a večer, cez obednú pauzu len rýchlo preskenujem, či sa neobjavilo niečo zásadné. To však funguje pre mňa, som psychologička a pracujem online z domu. Sú ľudia a profesie, ktoré potrebujú mať väčší prehľad, ale aj takí, ktorým stačí menej informácií.

Ak nonstop informačný prúd o epidémii niekoho preťažuje, určite by som mu odporučila, aby sa obmedzil na 30-minútový prehľad, napríklad niekedy popoludní. Nie však tesne pred spaním, aby mal čas nové informácie ešte vstrebať a mohol pokojnejšie zaspať.

Ako ste už spomenuli, veľa ľudí v tejto situácii zostáva doma, čo je jedno z hlavných odporúčaní vlády. Ľudia sa snažia pracovať, vzdelávať a zabaviť deti, no trávia spolu veľa času, na ktorý často nie sú naučení. Existujú nejaké odporúčania, ako predísť vzniku problémov?

Problémom a konfliktom sa nevyhneme, dokonca ich bude viac ako v bežnej prevádzke, keď svoje nálady, pnutia a frustrácie delíme medzi viacero sociálnych kontaktov – kolegovia, kamaráti, širšia rodina.

Obavy mám najmä o páry, ktoré majú konfliktný vzťah, a o rodiny, kde sa deti necítia bezpečne. Rodinná dynamika teraz dostáva zabrať, je to nápor na všetkých.

Nemalé percento ľudí prerušilo psychoterapiu, pretože nemajú doma súkromie na online konzultácie alebo im aktuálne chýbajú financie. Preto sme začali ponúkať poradenstvo aj v neskorších večerných hodinách a snažíme sa neprerušiť ani terapeutickú prácu s deťmi cez Skype a interaktívne programy.

Hovoríte, že konfliktom sa jednoducho vyhnúť nedá, ako si však s nimi poradiť?

Dôležité je napätie zachytiť na začiatku a porozumieť tomu, z čoho sme podráždení. Ak som napríklad nervózna z finančného ohrozenia rodiny, tak si musím uvedomiť, že moja nervozita patrí situácii a nie dieťaťu alebo manželovi. Nemali by sa stať bleskozvodom mojej frustrácie. Ak sa ním predsa len stanú, mala by som byť schopná ospravedlniť sa, lebo vnímam, že to odo mňa nebolo celkom fér.

Ďalšie odporúčanie je nenechať konflikt eskalovať. To robia ľudia často, keď sa cítia hlboko urazení alebo ich partner zasiahne na citlivé miesto. Na oplátku pritvrdzujú – kopia staré výčitky, používajú silné slová, vyhrážky a ultimáta. To zas spúšťa silnú reakciu u partnera, a tak sa začarovaný kruh roztáča.

Z výskumov vedca Johna Gottmana vyplýva, že keď hádajúci sa pár na niekoľko minút od seba pod nejakou zámienkou oddelíte a počkáte, kým sa obom ustáli srdečný tep, každý z páru po prestávke pokračuje v diskusii, akoby bol niekým úplne iným, s rešpektom a potrebnou mierou racionality.

U detí zase funguje nebojovať s nimi o moc, ale používať logické dôsledky. Ak dieťa niečo naozaj nechce spraviť, nedonútite ho. Možno áno, ale s použitím kriku, vyhrážok, nebodaj násilím. To však v deťoch vzbudzuje strach a poškodzuje väzbu dieťa – rodič.

Schodnejšie je nechať dieťa poučiť sa na dôsledkoch a povedať mu: „Ak si po sebe neumyješ riad, bude ťa ten špinavý tanier čakať na stole pri ďalšom jedle. My ostatní budeme jesť z čistých tanierov. Na špinavý ti nenaložím, lebo je to nehygienické – takže sa nakoniec nenaješ.“ A potom mať pevné nervy a naozaj to dodržať.

„Ak dieťa niečo naozaj nechce spraviť, nedonútite ho. Možno áno, ale s použitím kriku, vyhrážok, nebodaj násilím. To však v deťoch vzbudzuje strach a poškodzuje väzbu dieťa – rodič.“

Jedným z problémov, ktorý sa teraz môže objavovať v rodinách, je aj to, že nie všetci dodržiavajú nariadenia vlády. Čo odporúčate robiť, ak žijeme s ľuďmi, ktorí k nim majú laxný prístup, naďalej chodia denne po malý nákup do obchodu alebo sa stretávajú s ľuďmi podobne ako doteraz?

Stojí za to preskúmať, prečo sa človek daným odporúčaniam bráni. Vďaka tomu môžeme lepšie pochopiť motivácie iných a niekedy nájsť aj prieniky a riešenia. Ak napríklad otec v dôchodkovom veku chodí každý deň na nákup, možno mu chýba sociálny kontakt. Alebo je to jeho forma protestu proti kumulovaniu politickej moci a obmedzovaniu občianskych slobôd, pretože už raz zažil diktatúru. Ak týmto motívom porozumieme a uznáme ich, človek často zmäkne a je ochotnejší prispôsobiť sa.

Iným dôvodom, prečo niekto nerešpektuje nariadenia vlády ani prosby a sťažnosti partnera v spoločnej domácnosti, môže byť to, že je skrátka egocentrický. S takými ľuďmi sa veľmi ťažko žije a dohaduje.

Ako najlepšie zvládnuť odlúčenie, ak ľudia nemôžu byť vzhľadom na okolnosti alebo z dôvodu bezpečnosti spolu?

V poslednom čase dostávam veľa otázok v tomto duchu. K dobrej osobnostnej výbave človeka patrí aj schopnosť vydržať príkoria. Odolnosť neznamená, že necítim nepríjemné pocity, znamená, že ich dokážem zniesť.

Odlúčenie, respektíve to, že nám niekto chýba a máme oňho obavy, je nevyhnutne obsiahnuté v láske a priateľstve. „Najlepšie zvládnuť“ pre mňa v tomto prípade znamená „vydržať“.

Veľká skupina ľudí v tomto období naďalej chodí do práce, kde musia podať štandardný výkon a po nej sa vrátiť domov, kde ich čakajú bežné povinnosti. Ako si pomôcť v takejto situácii, keď vnímam, že veľa ľudí je doma, v bezpečí a ja som stále v plnom, prípadne ešte väčšom nasadení? 

Často to býva práve tak, že ľudia, ktorí sú naďalej aktívni, a teda prospešní, zvládajú stresujúce udalosti v lepšom psychickom zdraví ako tí, ktorí sú síce v zdanlivom bezpečí, ale izolovaní a nečinní.

Pomáhať pomáha. Ak som aktívny, podporujem v mysli prospešnú ilúziu, že mám situáciu pod kontrolou a to je ochranný faktor.

Samozrejme, niektorí ľudia to môžu vnímať aj ako krivdu a so závisťou sledovať, že iní sa majú lepšie a predstavovať si, ako sedia doma v bezpečí. Treba si však uvedomiť, že veci nebývajú také, ako sa zdajú. Myslím si, že dnes má každý svoje trápenie, ktoré však nemusí byť zjavné. Ľudia, ktorí sú doma, sa môžu báť o prácu a príjmy alebo môžu byť uväznení s ľuďmi, s ktorými vôbec nechcú byť.

Na Slovensku máme aj veľa jednočlenných domácností, ľudia sú teda doma sami, na čo sú často zvyknutí. V náročných situáciách, ako je táto, však môže byť samota alebo skôr osamelosť naozaj náročná, mnohí nemajú komu zavolať. Čo by ste poradili ľuďom v takejto situácii?

Nech myslia na to, že síce nemajú vedľa seba životného partnera, ale to ešte neznamená, že sú úplne sami. Blízkosť a vzťahy môžu mať rozložené v malých dávkach.

Hľadáte vhodný obsah pre svoje deti? Máme pre vás 4 dobré tipy. Chcem si pozrieť

Krátka interakcia so susedom (s rúškom a bezpečným odstupom), úsmevy pri prechádzke lesom namiesto odvracania pohľadu. A potom existujú inštitúcie, v ktorých sú k dispozícii vnímaví ľudia, napríklad linka dôvery Ligy za duševné zdravie.

Mnohí ľudia sú, naopak, veľmi spoločenskí, sú zvyknutí tráviť svoje dni s kamarátmi, cestovaním. Náročné môže byť aj vydržať, takpovediac sám so sebou. Vedeli by ste dať nejaké rady, ako byť sám so sebou a nezblázniť sa?

Povedala by som, že to je takmer celoživotná úloha pre nás všetkých.(úsmev) Samozrejme, niektorí ľudia, trebárs introvertnejší a pokojnejší alebo tí, ktorí dlhoročne žijú sami, majú lepší tréning. Viacerí moji klienti skonštatovali, že pre nich sa týmito obmedzeniami v živote takmer nič nezmenilo.

„K dobrej osobnostnej výbave človeka patrí aj schopnosť vydržať príkoria. Odolnosť neznamená, že necítim nepríjemné pocity, znamená, že ich dokážem zniesť.“

Tí spoločenskejší sa jednoducho musia trocha obmedziť. Extroverti si ale svoje cesty nájdu – môžu telefonovať, písať správy či statusy na sociálnych sieťach, nakrúcať videá. Z nudy sa rodí tvorivosť, v tom sú ľudské bytosti úžasné.

Množstvo nakazených a ľudí v karanténe u nás rastie. Ako sa treba správať, keď sa dostane do karantény, prípadne ochorie niekto v mojom blízkom okolí, prípadne ja sám?

Aj v rámci domácej karantény by som sa snažila priblížiť normalite, ako sa len dá. To, samozrejme, predpokladá, že som v karanténe ako (potenciálne) nakazená, ale nemám vážnejšie symptómy choroby a nemusím sa v prvom rade liečiť.

Odporúčam urobiť si dennú rutinu podobnú tej, na ktorú sme zvyknutí, samozrejme, ak sme s ňou boli spokojní. Ak teda niekto zvykol ráno chodiť do fitka, tak si v tom čase zacvičí doma. Ak zvykol potom pracovať, nech je v podobných časoch pracovne činný aj počas karantény. V prípade, že nemôže vykonávať svoje povolanie, môže sa vzdelávať alebo robiť inú užitočnú činnosť v domácnosti.

Ak zvykol obedovať s kolegami a mal to rád, tak si môže dávať obed spolu s kolegami, ktorí pracujú z domu pri zapnutom Skype. Poznám dcéru a mamu, ktoré majú pustený videohovor a popritom spolu varia – vzbudzuje to pocit blízkosti na diaľku.

Mnohí ľudia teraz ešte intenzívnejšie komunikujú na diaľku, telefonujú si alebo komunikujú online cez čety či videočety. Pomáha takáto komunikácia alebo môže mať aj opačný efekt?

Žiaden negatívny efekt mi nenapadá. Sme sociálne bytosti, kontakt s inými ľuďmi je pre nás esenciálny. Na zvládanie stresu, traumatických udalostí a minimalizáciu následkov je dokonca kľúčové, či máme v niekom oporu počas kritickej udalosti. Takže určite povzbudzujem ľudí, aby boli v kontakte.

Toto obdobie je na psychiku naozaj náročné a hoci môžeme mať pocit, že sme nad vecou, môže nás zachvátiť panika a úzkosť. Je nejaký overený spôsob, ako postupovať pri panickom ataku? Môže pomôcť napríklad dychové cvičenie?

Panika je extrémne zahlcujúci strach. Ide o bezhraničné akútne obavy o život, pri ktorých ide racionalita bokom, pričom ich spúšťač nemusí byť jasný.

Určite pomáha hlboké a pomalé dýchanie, rozptýlenie pozornosti, kontakt s druhým človekom, s ktorým mám bezpečný vzťah. Dôležité je privolať späť svoju racionálnu časť, napríklad spočítať všetky zásuvky v miestnosti alebo vymenovať tri žlté veci v okolí.

Pomáha aj vracať sa do „reality“ cez všetky zmysly – nielen cez zrak, ale aj uvedomiť si, aké zvuky práve počujeme, aké pachy cítime, že cítime pevnú zem pod nohami a popritom postláčať v ruke nejaký predmet a sústrediť sa na ten pocit.

Panický záchvat väčšinou odznie po polhodine, je ako vlna, ktorá kulminuje, ale raz sa s istotou skončí. Potom už odznieva len únava.

Dobrým spôsobom, ako predísť negatívnym myšlienkam je zamestnať si myseľ aj ruky, sledovať filmy, cvičiť, niečo tvoriť. Čo však v prípade, ak sa na nič nedokážem sústrediť?

Ľudská myseľ má tendenciu dokončovať neuzavreté veci, dávať zážitkom zmysel a snažiť sa predvídať. Takéto mikro vyhodnocovacie procesy fungujú v mozgu permanentne. Nie je preto divné, že v súčasnosti, keď máme veľa neistôt, nejasností a zmien každý deň, je pozornosť nesústredená.

Dá sa s tým však fungovať – hoci nám myseľ po každom odseku prečítanej knihy zablúdi preč, opäť sa vrátime k rozčítanému deju. Rovnako sa dá očakávať, že bude náročnejšie zaspať a mnohí budú mať aj bujnejšie sny. Je nerealistické očakávať, že budeme fungovať, ako by sa okolo nás nič nedialo.

Lenka Rušarová

Je certifikovaná klinická psychologička a psychoterapeutka s viac ako 15-ročnou praxou. Pracuje v súkromnom zdravotníckom zariadení PsychoKonzult, kde sa venuje nielen deťom, ale aj párovej a individuálnej psychoterapii. Preložila viacero odborných publikácií a tlmočí v odbore.


Férová Nadácia O2 podporí projekty, ktoré vzdelávajú deti a učiteľov online

Čítaj viac

Získajte praktické príslušenstvo ako darček: 3 skvelé ponuky od O2

Čítaj viac

Silné heslo a opatrnosť na verejnej Wi-Fi. Ako si najlepšie zabezpečiť smartfón

Čítaj viac