Hudba má špecifickú danosť − zabáva, dokáže zlepšiť náladu a spája ľudí. Veď aj vám sa určite stalo, že ste sa na koncerte pozastavili, aká rozmanitá zmes ľudí sa stretla v hľadisku.
Slovenská hudobná scéna je pestrá a každý si v nej nájde čosi pre seba. Máme množstvo hudobných stálic, ktorých hity zľudoveli, bohatú popovú scénu, alternatívnych interpretov a stále prichádzajú noví a noví hudobníci – jednotlivci aj kapely, ktorí si získavajú tisíce fanúšikov.
V tomto špeciálnom vydaní magazínu Sóda sme sa rozhodli bližšie pozrieť práve na domácu hudobnú scénu. Pri jeho príprave sme oslovili slovenského hudobného experta Juraja Čurného, ktorý pre čitateľov Sódy pripravil prehľad tých najdôležitejších udalostí na domácej scéne, ako aj kvíz, v ktorom si môžete overiť, ako dobre ste v slovenskej hudbe zorientovaní.
Všetko, čo by ste mali vedieť o slovenskej hudbe. Odborník na hudbu Juraj Čurný vybral tie najdôležitejšie momenty vývoja slovenskej hudobnej scény. Hodina dejepisu venovaná slovenskej populárnej hudbe môže začať.
Korben Dallas: Hudba nám pomáha zvládať každodennosť. So štvoricou hudobníkov sme sa porozprávali o ich tvorbe, o prepojení hudby s prácou a rodinným životom, ako aj o videoklipe, ktorý sa nakrúcal len smartfónmi.
Rôzne pohľady na celospoločenské otázky, vzťahy aj duševné zdravie a pohyb, popkultúru či technológie si môžete nájsť v mailovej schránke každý druhý týždeň.
Ďakujeme za prihlásenie na odber nášho newslettera. Už to skoro je, len ešte jedna drobnosť. Potrebujeme ešte potvrdiť Vašu e-mailovú adresu. Stačí, aby ste klikli na odkaz, ktorý sme vám práve zaslali na váš e-mail.
Korben Dallas: Hudba nám pomáha zvládať každodennosť
„Oproti iným skupinám máme výhodu v tom, že každý z nás má aj iný život a kariéru,“ hovoria členovia kapely Korben Dallas. Porozprávali sme sa s nimi o ich tvorbe, inšpirácii aj o pesničkách, ktoré v ich repertoári nenájdete.
Zdieľať
4. 3. 2019;Autor:: Kubo Stank, Foto: Tomáš Kelement
Juraj Benetin, Lukáš Fila, Ozo Guttler spolu s najnovším členom Ľubom Petruškom tvoria alternatívnu rockovú kapelu Korben Dallas. Od svojho vzniku v roku 2010 stihli vydať päť albumov, koncertovať so symfonickým orchestrom aj nahrať hudbu pre seriál. Nás zaujímalo, ako pristupujú k svojej tvorbe, aký je ich recept na skĺbenie hrania, práce a rodinného života, aj ako sú spokojní so záznamom svojho koncertu, ktorý sa natáčal na mobilné telefóny.
V rozhovore jednotliví členovia prezradili viac aj o svojich začiatkoch, o pripravovanom albume aj o svojom vzťahu k technológiám.
Pozrite si špeciálny záznam skladby Beh od Korben Dallas, ktorý sa natáčal na 11 mobilných telefónov:
Prečo ste sa vy traja dali dokopy a rozhodli spolu tvoriť hudbu?
Juraj Benetin: S Lukášom máme spolu kapelu, odkedy sme boli prváci na strednej, čiže od roku 1995. Vtedy nám išlo o to, o čo väčšine stredoškolských skupín – o slávu, ženy, alkohol. Postupne nás však začala baviť samotná hudba, a keď sa v roku 2008 rozpadla skupina Appendix, chceli sme pokračovať.
Začali sme dávať dokopy nový repertoár, našli sme Oza s Ľubom a bolo. Je to veľká náhoda a zároveň veľké šťastie, že sme sa takto našli, vždy znova sa tomu čudujeme.
Ako by ste opísali svoju produkciu? Pre koho je určená?
Ľubo Petruška: Máme radosť z toho, že na naše koncerty chodia všetky možné typy ľudí – naši rovesníci, študenti, rodiny s deťmi a niekedy aj starší ľudia.
Vďaka tomu môžeme hrať na všetkých možných miestach. V novembri sme za jeden víkend hrali v klube, na námestí aj vo vstupnej hale kina. Tento široký rozptyl nám vyhovuje, snažíme sa byť otvorení rôznym veciam a vracia sa nám to tým, že máme otvorených veľa dverí.
Kedy a ako sa z pôvodne neznámeho tria, hrajúceho alternatívnu hudbu, stala známa kapela, ktorá vypredá každý koncert?
Juraj Benetin: Zažili sme niekoľko okamihov, ktoré posunuli skupinu ďalej – príchod Ľuba, spoločný koncert s Andrejom Šebanom, vydanie singlu Otec a albumu Karnevalová vrana, vznik seriálu Za sklom s našou hudbou, a tak ďalej.
„Je to veľká náhoda a zároveň veľké šťastie, že sme sa takto našli, vždy znova sa tomu čudujeme.“
Juraj Benetin
Ale vnímame to skôr ako postupnú cestu, ako sériu udalostí, vďaka ktorým sa o nás dozvedá viac ľudí. Sme radi, že ľudia chodia na naše koncerty, ale neberieme to ako samozrejmosť, musíme sa hýbať ďalej.
Za osem rokov existencie kapely ste stihli vydať päť albumov, získať viacero ocenení, hrať so symfonickým orchestrom, spolupracovať s rôznymi hudobníkmi či nahrať hudbu do už spomínaného seriálu Za sklom. Je vôbec niečo, čo by ste ako kapela ešte chceli vyskúšať alebo dosiahnuť?
Lukáš Fila: Takých vecí je nekonečne veľa. Teraz na jeseň sme mali spoločné turné so skvelým poľským džezovým huslistom Adamom Baldychom, pracujeme na novom albume, ku ktorému pristupujeme úplne inak ako k predchádzajúcim a na koncerty plánujeme zobrať šikovné mladé vokalistky.
Podobných posunov a spoluprác, ktoré človeka obohatia, sa dá vymyslieť mnoho. Plánov máme v šuplíku vždy oveľa viac než času a energie na ich realizáciu, nehovoriac o tom, že najzaujímavejšie príležitosti život často prináša úplne neplánovane.
Ako sa dá hudobná kariéra spojiť s pracovným a rodinným životom? Nie je to vyčerpávajúce?
Ozo Guttler: Naopak, je to veľmi obohacujúce. Náš civilný život inšpiruje našu tvorbu a hudba nám pomáha zvládať každodennosť. Je to dokonalá rovnováha.
Vaše piesne sa vyznačujú dôrazom na prepracovaný text, ktorý mnohým slovenským kapelám neraz chýba. Ako sa tvorí text, ktorý má hĺbku?
Lukáš Fila: Oproti iným skupinám máme výhodu, že každý z nás má aj iný život a kariéru, čo platí aj o Ľubovi, ktorý sa síce naplno venuje hudbe, ale pristupuje k nej z rôznych uhlov a pracuje s ňou v rôznych kontextoch.
„Náš civilný život inšpiruje našu tvorbu a hudba nám pomáha zvládať každodennosť. Je to dokonalá rovnováha.“
Ozo Guttler
Vďaka tomu máme množstvo zážitkov a skúseností, ktoré si potom prinášame do kapely a môžeme ich zužitkovať pri tvorbe.
Sú témy, ktorým sa vo svojej tvorbe vyhýbate? Akú skladbu od Korben Dallas nebudú poslucháči nikdy počuť?
Lukáš Fila: Možno aj preto, že v osobnom živote sme pomerne angažovaní ľudia, vyhýbame sa angažovanej tvorbe. Máme jasné verejné postoje, ale nepotrebujeme o nich spievať. Ale nikdy nehovor nikdy, nemáme žiadne vopred zadefinované pravidlá alebo tabu.
Ako podľa vás vzniká dobrá skladba? Kedy si v kapele poviete, že teraz to je ono?
Juraj Benetin: Sú pesničky, ktoré prídu samy za pár minút, a pesničky, ktoré sú vydreté. Pri niektorých dokonca ešte pri nahrávaní nie je úplne jasné, ako dopadnú. Výsledný tvar sa zjaví až pri mixovaní a ďalší potom pri koncertovaní.
Väčšina našich pesničiek vzniká na text, ale funguje to oboma smermi. Preto sa potom text často prispôsobuje potrebám hudby. A také to kliknutie, že teraz je to ono, niekedy príde hneď, niekedy neskôr a niekedy možno vôbec. Nemusí to pritom ani priamo súvisieť s kvalitou pesničky či jej neskorším úspechom.
Hudba sa dnes k ľuďom dostáva najmä cez internet a streamovacie služby. Aký je váš vzťah k technológiám?
Ľubo Petruška: Je výborné, že človek sa dokáže ľahko dostať k čomukoľvek, čo ho zaujíma. Na druhej strane pri počúvaní hudby je hlavná schopnosť človeka precítiť ju a tam žiadne technológie nepomôžu.
Na konte máte aj viacero videoklipov. Podľa čoho vyberáte skladby, ku ktorým pripravíte aj klip?
Ozo Guttler: Každý klip má trochu iný príbeh. Niekedy si sami vyberieme pesničku, z ktorej má byť singel, niekedy dáme potenciálnym tvorcom vypočuť viacero skladieb, aby našli tú pravú, ktorá ich inšpiruje.
Ale stali sa aj prípady, že nás oslovili ľudia s jasnou predstavou, čo a ako chcú spraviť a na akú pesničku. Vďaka sociálnym sieťam sú klipy a videá veľmi dôležité, snažíme sa im venovať pozornosť.
Nedávno vznikol špeciálny záznam vášho koncertu, ktorý sa nakrúcal pred niekoľkými divákmi a len na mobilné telefóny. Aká to bola skúsenosť? Ako ste spokojní s výsledkom?
Juraj Benetin: Boli sme radi, že môžeme zahrať intímny koncert pre našich verných fanúšikov v našej prvej skúšobni. Výhodou mobilov bolo, že na rozdiel od klasickej filmárskej techniky nezabrali veľa miesta a nenarušili intímnu atmosféru.
Pozrite si, ako sa natáčal záznam koncertu skupiny Korben Dallas:
Vizuálne sú zábery veľmi zaujímavé, podarilo sa nám spraviť niečo netradičné, čo by na bežnom koncerte a s použitím bežnej techniky nevzniklo.
Prečo Korben Dallas nepočuť vo vysielaní komerčných rádií?
Ľubo Petruška: To je otázka skôr pre dramaturgov rádií. Našťastie dnes majú poslucháči množstvo spôsobov, ako sa dostať k hudbe, takže vysielanie komerčných rádií nie je až také smerodajné. A máme to šťastie, že ľudia sa o našu hudbu zaujímajú a vedia si k nej nájsť cestu.
Váš posledný album Stredovek je temnejší a osobnejší ako tie predchádzajúce. Je podľa vás prirodzené, že sa vaša hudba vyvinula týmto smerom alebo je album reakciou na niečo špecifické?
Juraj Benetin: Pomaly končíme s nahrávaním ďalšieho albumu, ktorý plánujeme vydať v marci. Volá sa Bazén a ak už názov napovedá, bude to zas niečo iné. Nevidíme zatiaľ jasnú trajektóriu našej tvorby a keby sme ju zbadali, tak sa asi budeme snažiť z nej vystúpiť.
Bratislavská skupina Korben Dallas funguje osem rokov. V súčasnom zložení má štyroch členov a za sebou päť štúdiových albumov. V roku 2013 získala kapela na Radio_Head Awards cenu za najlepší album, singel a ocenenie za najlepšiu koncertnú kapelu, o dva roky neskôr Krištáľové krídlo. Tvorba Korben Dallas stiera hranice medzi nezávislou alternatívou a popovou hudbou, vďaka čomu sa vypracovali na jednu z najobľúbenejších domácich koncertných kapiel.
Páčil sa vám článok?
Slabé
Loading...
Super
Páči sa vám, čo práve čítate?
Rôzne pohľady na celospoločenské otázky, vzťahy aj duševné zdravie a pohyb, popkultúru či technológie si môžete nájsť v mailovej schránke každý druhý týždeň.
Ďakujeme za prihlásenie na odber nášho newslettera. Už to skoro je, len ešte jedna drobnosť. Potrebujeme ešte potvrdiť Vašu e-mailovú adresu. Stačí, aby ste klikli na odkaz, ktorý sme vám práve zaslali na váš e-mail.
Fyzioterapeut Mateja Tótha radí rodičom: Všímajte si, ako vaše dieťa sedí, aj ako sa hrá
„Ak sa dieťa venuje rôznym pohybovým aktivitám, v centrálnej nervovej sústave si vytvára programy, z ktorých neskôr môže ťažiť práve v špecializovanej príprave,“ hovorí Denis Freudenfeld.
Zdieľať
30. 4. 2021;Autorka: Petra Nagyová, Foto: Katarína Baranyai
Denis Freudenfeld pôsobil ako dvorný fyzioterapeut biatlonistky Naste Kuzminovej a dlhodobo spolupracuje s atlétom Matejom Tóthom, ktorého sprevádzal na nejednej olympiáde. Porozprávali sme sa s ním o dôležitosti pohybu pre dnešné deti aj o zdravotných problémoch, ktoré ich trápia.
V rozhovore sa ďalej dozviete:
ako pandémia ovplyvnila pohyb detí,
na ktoré signály tela by rodičia mali u detí dávať pozor,
Ste fyzioterapeutom najúspešnejších slovenských športovcov. V čom presne spočíva vaša práca?
Pracujem vo Vojenskom športovom centre DUKLA v Banskej Bystrici ako fyzioterapeut, ktorý sa stará o talentovaných športovcov. V centre zabezpečujeme prípravu štátnej športovej reprezentácie Slovenska na rôznych súťažiach a olympiádach.
Mojou úlohou ako fyzioterapeuta je diagnostika, liečba a prevencia rôznych pohybových problémov. To znamená, že občas pomasírujem alebo ponaprávam a ak za mnou príde športovec s nejakým problémom, diagnostikou sa snažím zistiť, z ktorej časti tela pochádza. Často sa totiž stáva, že problém je prenesený. To znamená, že niekoho bolí koleno, no v skutočnosti bolesť spočíva v zlom postavení chodidla, v posunutej panve alebo jej príčinou môžu byť aj kríže.
Niekedy je to taká detektívka, pri ktorej vyšetrujem konkrétneho športovca, a po následnej diagnostike sa cvičeniami snažíme uvoľniť alebo posilniť určité svalové partie na tele, ktoré jeho problém vyvolávajú.
Vychádzate pri svojej práci z konkrétnej metodiky?
Pracujem najmä s dynamickou neuromuskulárnou stabilizáciou. Je to metodika založená na dýchacích cvičeniach, pri ktorých sa svaly uvoľňujú. Dokonca aj bez toho, aby ich bolo nutné stláčať či klasicky masírovať. Pri práci so športovcami sa venujeme riadeniu ich pohybu. To znamená, že sa učíme novému pohybu alebo ho naprávame a dávame mu iný rozsah.
S Matejom spolu cvičíme, a keď treba, poskytujem mu regeneračné procedúry. Často pozeráme jeho videá z tréningu a na základe nich sa snažíme zdokonaliť jeho techniku, aby bol jeho pohyb ekonomickejší a rýchlejší a aby svoje telo čo najmenej preťažoval.
Mnohým rodičom by som odporučil, aby po skončení pandémie so svojimi deťmi navštívili pediatra. Dieťa sa nemusí sťažovať na bolesť, ale je možné, že diagnostikou sa odhalí, že niečo naozaj nie je v poriadku.
Fyzioterapia upozorňuje na dôležitosť správneho pohybu. Ako veľmi je dôležitý pohyb pre deti a ako ho ovplyvnila pandémia?
Každé dieťa sa potrebuje hýbať – pohyb je pre jeho vývoj nesmierne dôležitý. Keď sú deti v škole, hýbu sa často. Po skončení hodiny vstanú, vyjdú na chodbu, naháňajú sa, majú hodinu telesnej výchovy, jednoducho stále niečo robia.
Je dôležité uvedomiť si, že kostra dieťaťa potrebuje pre svoj zdravý vývoj určité antigravitačné zaťaženie – nielen chrbtice, ale aj končatín. Tak ako sa vyvíja kostra, menia sa aj uhly v kĺboch. Bedrové i ramenné kĺby sa u malých detí vždy prispôsobujú záťaži, u väčších detí kosti zosilňujú.
Keď dieťa stojí alebo sa pohybuje, má zaťažené dolné končatiny i kardiovaskulárny aparát. Pri dištančnej výučbe sa to nedeje, pretože deti presedia celé hodiny doma pri počítači a mobile a nemajú zabezpečený dostatočný pohyb. Ten veľmi ovplyvňuje aj psychika, ktorá sa premieta do tela a pohybového aparátu detí.
Dôležitá je aj socializácia detí a správna dávka súťaživosti. Svoje tu zohráva už len to, že človek rozpráva a gestikuluje, používa reč tela. Zdravý vývoj dieťaťa značne ovplyvňuje aj obezita, ktorá neraz obmedzuje jeho pohyb, pričom dôsledky sa prejavia až o rok alebo o dva.
Čo by si mali všímať rodičia na svojich deťoch?
Najdôležitejšie je všímať si guľatý chrbátik, kolienka a chodidlá. V prvom rade by mali sledovať, ako ich dieťa sedí. Či má guľatý, alebo vystretý chrbát, či nemá predsunutú hlavu, alebo či jeho krčná chrbtica nie je veľmi zaklonená.
Keď sa dieťa hrá a čupne si, je dôležité všímať si, či mu idú kolienka k sebe, alebo či nemá vytočené chodidlá do strany.
Kedy je čas vyhľadať fyzioterapeuta?
Ak napríklad rodič upozorní dieťa na zlé držanie tela a aj napriek tomu ho nedokáže korigovať, je to jasný signál, že niečo nie je v poriadku. Ak mu odstávajú rebrá, má preliačený hrudník alebo sa mu prepadáva klenba chodidiel, prípadne má nohy do X (kolená vbočené dovnútra k sebe), je čas vyhľadať odborníka.
Mnohým rodičom by som odporučil, aby po skončení pandémie so svojimi deťmi navštívili pediatra. Dieťa sa nemusí sťažovať na bolesť, ale je možné, že diagnostikou sa odhalí, že niečo naozaj nie je v poriadku. Vtedy mu dokáže pomôcť práve fyzioterapeut, ktorý mu nastaví potrebné cvičenia.
Dieťaťu nestačí kúpiť kolobežku a povedať si, že to stačí. Potrebuje aj hrať sa s loptou, šplhať po strome, bicyklovať sa a robiť rôzne iné aktivity. Pohyb by mal preň byť predovšetkým zábavou.
Veľa hovoríte aj o správnom dýchaní a potrebe bránicového dýchania, ku ktorému vediete aj športovcov. V čom je takéto dýchanie prínosné?
Rodič si niekedy môže myslieť, ako veľmi je jeho dieťa ohybné a flexibilné a ako dobre trénuje, pričom nevidí, že jeden pohyb nahrádza druhým alebo k nemu pridružuje ďalšie pohyby. Dýchanie u detí sa dnes mení, preto je nesmierne dôležité venovať mu pozornosť.
U nás pracujeme s vývojovou kineziológiou, ktorú cvičíme aj spolu s Matejom. Ide o jednoduché cviky, pri ktorých sa napodobňujú vývojové fázy dieťaťa a ktorých základom má byť bránicové dýchanie, treba teda správne dýchať do brucha. Bránica totiž nemá len dychovú, ale aj stabilizačnú posturálnu funkciu. Stabilizuje telo, čím pomáha, aby bol pohyb človeka jednoduchší a efektívnejší.
Dýchanie do brucha zabezpečuje pevnosť celej pohybovej sústavy. Pohyb je tak oveľa menej závislý od svalov a energeticky menej náročný.
Koľko času by mali deti tráviť pohybom?
Je to veľmi individuálne a závisí to od mnohých faktorov. Určite by však športové aktivity nemali rodičia deťom nanucovať. Treba brať do úvahy, či ide o malé dieťa, alebo tínedžera. Malé deti by mali mať zabezpečenú rôznorodosť pohybu, nemali by sme ich však dlhodobo zaťažovať. Staršie deti potrebujú viac trénovať.
Dôležitú úlohu v tom zohráva aj psychika, ktorú treba rešpektovať. Najlepšia je zlatá stredná cesta, ktorá sa u detí prejavuje príjemnou únavou, keď už nemajú chuť vymýšľať nič iné.
Dieťa by malo robiť to, čo ho baví, rodič by sa preto nemal sústrediť iba na konkrétny šport. Potrebuje prirodzený pohyb. Nestačí mu kúpiť kolobežku a povedať si, že to stačí. Dieťa potrebuje aj hrať sa s loptou, šplhať po strome, bicyklovať sa a robiť rôzne iné aktivity. Pohyb by mal preň byť predovšetkým zábavou.
Ak dieťa robí nejaký šport v mladom veku, malo by ho robiť pre radosť, určite neodporúčam ťažké tréningy. Dieťa by si v prvom rade malo šport užívať. Nemalo by preň byť povinnosťou tvrdo sa orientovať na výkon.
Veľkou témou je špecializácia detí na konkrétny šport, s ktorou sa často začína veľmi skoro. Kedy by s ňou dieťa malo začať?
Závisí od druhu športu, ktorému sa dieťa venuje. Odporúčam s ním však začať až na druhom stupni základnej školy. Ak dieťa robí nejaký šport v mladom veku, malo by ho robiť pre radosť, určite neodporúčam ťažké tréningy. Dieťa by si v prvom rade malo šport užívať. Nemalo by preň byť povinnosťou tvrdo sa orientovať na výkon.
Ak je dieťa malé, je dobré, aby malo zabezpečenú rôznorodosť pohybu. Môže sa naučiť niečo z gymnastiky a z koordinačných cvičení pri rôznych druhoch športu, môže si precvičovať vytrvalosť i rýchlosť.
Dieťa je ako špongia − od útleho veku nasáva informácie. Ak sa venuje rôznym pohybovým aktivitám, v centrálnej nervovej sústave si vytvára programy, z ktorých neskôr môže ťažiť práve v špecializovanej príprave.
Deti sa veľa učia pozorovaním alebo napodobňovaním, keď im niekto niečo vysvetľuje. Počúvajú, vidia, vnímajú, premietajú si to do tela a daný pohyb napodobňujú a kreujú. Voláme to motorické učenie, ktoré pomáha aj pri rozvoji koordinácie a iných pohybových kvalít. Čím viac sa teda dieťa učí, tým viac to zužitkuje v budúcnosti.
Na pohyb detí je zameraná aj O2 Športová akadémia Mateja Tótha, ktorá v čase zatvorených škôl a prerušených krúžkov začala zverejňovať videá na cvičenie doma. V čom vidíte ich hlavný prínos?
Akadémia je zameraná predovšetkým na deti na prvom stupni základných škôl, kde sa venujeme všeobecnému pohybovému rozvoju dieťaťa. Deti prostredníctvom hravých online videí Telesnej na doma môžu získať správny športový základ, ale aj pozitívny vzťah k pohybu.
Je to skvelá pomôcka pre rodičov i pre deti, ktoré počas pandémie nemohli chodiť do školy, a tak boli odrezané od pohybových aktivít, na ktoré boli zvyknuté. Cvičiť tak môžu v domácom prostredí. Tu je dôležité podotknúť, že nestačí iba cvičiť, treba aj vedieť, ako správne cvičiť, ako pri cvičení funguje telo, a to všetko Akadémia deti učí.
Denis Freudenfeld
Je jedným z najuznávanejších slovenských fyzioterapeutov. Fyzioterapii sa venuje od roku 2000, od roku 2005 pôsobí vo Vojenskom športovom centre DUKLA v Banskej Bystrici. Na konte má veľa úspechov so špičkovými slovenskými športovcami. Pri svojej práci kladie dôraz na dynamickú neuromuskulárnu stabilizáciu, ktorej priekopníkom bol český fyzioterapeut Pavel Kolář. Pochádza zo Žiliny, momentálne žije v Banskej Bystrici, má dve deti.
Páči sa vám, čo práve čítate?
Rôzne pohľady na celospoločenské otázky, vzťahy aj duševné zdravie a pohyb, popkultúru či technológie si môžete nájsť v mailovej schránke každý druhý týždeň.
Ďakujeme za prihlásenie na odber nášho newslettera. Už to skoro je, len ešte jedna drobnosť. Potrebujeme ešte potvrdiť Vašu e-mailovú adresu. Stačí, aby ste klikli na odkaz, ktorý sme vám práve zaslali na váš e-mail.
Inšpiratívne články o duševnom zdraví, pohybe, spoločenských témach, popkultúre či technológiách posielame každú druhú nedeľu.
Ďakujeme za prihlásenie na odber nášho newslettera. Už to skoro je, len ešte jedna drobnosť. Potrebujeme ešte potvrdiť Vašu e-mailovú adresu. Stačí, aby ste klikli na odkaz, ktorý sme vám práve zaslali na váš e-mail.
Loading...
