Firma z Košíc chystá s Rusmi vesmírne pestovanie

Jakub Ptačin sa bol pozrieť, ako firma Croptech vyvíja v Bratislave a Košiciach automatické riešenia pre poľnohospodárstvo.

Martin Paľa je CEO a jedným so zakladateľom firmy Croptech, ktorá v roku 2014 vyhrala súťaž StartupAwards.SK v kategórii Spoločnosť.

Jakub Ptačin sa bol pozrieť, ako vyvíjajú automatické riešenia pre poľnohospodárstvo a ako sa im pracuje s ich investormi.

Ako sa vám podarilo minulý rok  vyhrať StartupAwards? Čo tomu predchádzalo?

My sme sa prihlásili vlastne na posledný možný termín, hodinu pred koncom prihlasovania. Trocha nás k tomu vyprovokoval Ivan Štefunko, keď na margo toho, že končila registrácia, napísal na Facebook, že kto sa bojí, nech nechodí do lesa.

Na boot camp sme mali pripravenú veľmi peknú prezentáciu, ale boli sme orientovaní príliš vedecko-technicky. Investorov to absolútne nezaujalo. Ich absolútne netrápilo, aké tam máme snímače alebo aké algoritmy používame. Za noc sme teda museli prezentáciu prekopať. S ňou sme sa dostali do ďalšieho kola na Startup Awards. A v tom druhom kole sme to potom vyhrali.

Len tak…

No jasné. A odvtedy začala nejaká publicita. Začalo sa o nás písať a začali sa o nás ľudia zaujímať. V podstate treba povedať, že Startup Awards nám prinieslo prvé predobjednávky.

A kedy ste si povedali, že potrebujete investora?

Zistili sme to asi prvé mesiace, keď sme založili firmu. Potrebovali sme zabezpečiť základný chod firmy. Nevyplácali sme si žiadne mzdy, len sme robili produkt. Zároveň sme ale museli všetci pracovať, lebo z niečoho bolo treba žiť. Všetci sme si teda našli prácu a Croptech sme robili po večeroch. Nebolo to jednoduché a začali sme si uvedomovať, že investícia by nebola úplne od veci.

Zobrali ste prvého investora, ktorý vám prišiel pod ranu? Alebo ste si vyhodnocovali, kto vám prinesie viac aktoviek s peniazmi?

S investorom sme sa poznali dlhodobo, bol to dlhodobý vzťah. Potom, keď sme už boli viac-menej dohodnutí, tak prišli aj externé rušivé elementy, ktoré nám hovorili – chlapci, pozor, toto nemusí byť dobré ako sa zdá – a chceli nám radiť, ako skúsiť niečo iné. My sme sa ale tiež chceli zachovať férovo, takže sme si dohodli s investormi podmienky a bolo fajn.

Čím ste investora podľa vás presvedčili?

S Neulogy sme sa poznali nejakých 5 rokov, ešte z eventov na Technickej univerzite v Košiciach. Investor mal záujem poznať tých ľudí v tíme. To si myslím tvorilo 98% našej  vtedajšej hodnoty. Mali sme nejaký funkčný prototyp, mali sme vytvorenú s.r.o., ale oni prihliadali hlavne na to, či my ako tím dokážeme zrealizovať našu víziu.

A koľko to trvá? Od momentu, kým sa začnete rozprávať s investorom až po uzavretie dohody a toho, že vám tatrovky vykladajú peniaze do garáže…

Celý proces trvá možno dva mesiace – ten právny. Ale nám to trvalo dva roky od toho prvého projektu a výroby prototypu.

A akú investíciu ste dostali? Máte už zaparkované v garážach nové autá a na zajtra kúpené letenky do Mexika?

Je to verejné. Od Neulogy Venture sme dostali 200 000 eur, plus investíciu od Michala Trubana 50 000 eur. V garáži nemáme nič. Peniaze sú len prostriedky na chod firmy. Je to na to, aby sme všetci, čo sme tu, sa mohli tomu venovať na plný úväzok – aj večer, aj cez víkend, hocikedy, kedy je treba. Je to tiež na marketing, na cesty a výstavy.

To znamená že účelom investície nie je sa „zahojiť“, ale to, aby si sa vedel sústrediť na prácu.

Po investícii je to geometrický rast. Keď predtým sme robili po večeroch a šlo to pomaličky, za posledných 6 mesiacov sme relatívne vystrelili. Dostali sme sa do štádia, že o chvíľu budeme mať prvý produkt pre beta testerov.

Na ako dlho vám vydržia tieto peniaze? Odkedy máte predávať a byť reálne sebestační?

Tá suma je rozdelená na menšie časti. Na to, aby sme dostali k ďalšej časti, musíme splniť nejaké podmienky. Musíme ukázať, že sme 6 mesiacov nesedeli na sedacích vakoch v parku, ale reálne pracovali. Máme to vypočítané tak, že ešte asi polrok z toho zvládneme. Ak ale chceme škálovať a ísť na ďalšie trhy, budeme potrebovať ďalšiu investíciu. Od milióna do 2 miliónov eur.

Ako to chcete dosiahnuť?

Musí skončiť prezentácia papierová a treba ukázať realitu. Musíme mať produkt a čísla, koľko ľudí malo záujem, koľko to kúpilo, koľko sú naši verní zákazníci. Musíme to ukázať už cez realizácie a prognózy, ako to môže ísť ďalej.

Musíme spraviť všetko preto, aby naša firma mala takú hodnotu, aby sme našli dostatočne veľkú investíciu.

Dal vám investor aj niečo iné okrem peňazí?

Bola nejaká utópia, že to všetko zvládneme sami, však sme vyštudovali vysokú školu. Potom nám ale začali dávať také otázky, ktorým som ale ani ja nerozumel…

Napríklad?

Kto je váš zákazník? Prečo si to má kúpiť? Kto je vaša konkurencia? Prečo vy a nie iní? Kde si na osi konkurencie a výhod?

Na to sme sa vtedy čumeli. A povedali si jednu veľmi významnú vetu – my sme technici, developeri a strojári, my si spravíme svoje a vy nám pomôžte v tom, aby sme to dokázali predať a ísť na trh. Nie sme ekonómovia a ani marketéri. Budeme si robiť svoju prácu, budeme sa ju snažiť robiť tak dobre ako vieme, a ľudia, ktorí to vedia predávať, nech to predávajú.

Keď sa na to pozeráš spätne, čo by ste teraz urobili inak?

Myslím si, že každý si musí prejsť štandardnými chybami. My sme vedeli, kde iní spravili chyby, aj tak sme niektoré spravili tak či tak. Človek uviazne, vyvíja nejaký produkt dva mesiace a nakoniec mu to skĺzne inde. Utápali sme sa nejakom dizajne alebo bol zle naškálovaný produkt. Ale včas sme sa spamätali.

A ak by ste mali poradiť iným, čo robiť inak ako ste robili vy? Napríklad s investorom…

Skôr vo vývoji vieme poradiť. Keď vyvíjame napríklad vertikálnu stenu, už myslíme samozrejme na milión vecí, ktoré by sa dali spraviť ináč. Prvých pár dní sme to robili – prišli sme na niečo, hneď sme to prerábali. Teraz sme si povedali – nie, dosť. Toto je takto navrhnuté, tak sa to tak spraví.

Máme dokument, kde si píšeme všetky vychytávky, ktoré chceme spraviť vo verzii dva. S produktom ale treba prísť čím skôr na trh, aby to fungovalo a potom sa môžu robiť ďalšie updaty. Lebo takto by sme robili dva roky vývoj a nič z toho. Spália sa peniaze a je koniec.

A pri investorovi? Má sa niekto, kto má akurát nápad a hľadá investora, má sa toho procesu báť?

Ťažko povedať. Strašne veľa sa píše o startupoch, že sa netreba báť toho, že to dopadne neúspechom. Sú komunity, ktoré sa tľapkajú po pleci, že neúspech je v poriadku, nič sa neboj.

Podľa mňa to je nebezpečné. Títo ľudia sa podporujú spôsobom „ja som bol neúspešný desaťkrát, nie je na tom nič“. Ale nie každý si to môže dovoliť. Nie každý má na to psychiku, aby to vydržal a môže ho to zlomiť.

V každom prípade, za investorom treba ísť už s prepracovaným nápadom, aby tomu človek veril a nie tak, že získam nejakú investíciu a keď to nedopadne, tak nie je problém, spravím si ďalší startup. Musí ísť do toho s tým, že toto spravím a toto bude dobré.

Myslíte, že je lepšie mať slovenského lokálneho investora alebo zahraničného investora?

V začiatkoch si myslím, že je dosť dôležité, aby bol ten investor lokálny. Môžete komunikovať a viac si pomôcť.

Pri softvéri je to možno úplne jedno, to je globálne okamžite. My ako hardvérový startup ale potrebujeme niekde začať, mať nejaký základný trh a ten škálovať. Pri hardvéri je teda dôležité mať aj lokálneho investora.

A keď ste s ním teda takí spokojní, tak plánujete aj ďalších investorov lokálnych?

Uvidíme. Teraz sme už na jednej lodi a ťažko sa pýta len nás, či zoberieme nejakého investora, keďže aj súčasní investori majú nejaké slovo vo firme. Budeme hľadať konsenzus a myslím si, že si necháme dosť poradiť. Predsa len, oni viac lietajú v týchto investičných veciach.

Páčil sa vám článok?
Slabé
12345 (No Ratings Yet)
Loading...
Super

Fyzioterapeut Mateja Tótha radí rodičom: Všímajte si, ako vaše dieťa sedí, aj ako sa hrá

„Ak sa dieťa venuje rôznym pohybovým aktivitám, v centrálnej nervovej sústave si vytvára programy, z ktorých neskôr môže ťažiť práve v špecializovanej príprave,“ hovorí Denis Freudenfeld.

Denis Freudenfeld pôsobil ako dvorný fyzioterapeut biatlonistky Naste Kuzminovej a dlhodobo spolupracuje s atlétom Matejom Tóthom, ktorého sprevádzal na nejednej olympiáde. Porozprávali sme sa s ním o dôležitosti pohybu pre dnešné deti aj o zdravotných problémoch, ktoré ich trápia.

V rozhovore sa ďalej dozviete:

  • ako pandémia ovplyvnila pohyb detí,
  • na ktoré signály tela by rodičia mali u detí dávať pozor,
  • kedy treba vyhľadať fyzioterapeuta,
  • prečo treba venovať pozornosť správnemu dýchaniu.

Ako rozhýbať deti doma? Zacvičte si spolu s nimi podľa videí O2 Športovej akadémie Mateja Tótha

Ste fyzioterapeutom najúspešnejších slovenských športovcov. V čom presne spočíva vaša práca?

Pracujem vo Vojenskom športovom centre DUKLA v Banskej Bystrici ako fyzioterapeut, ktorý sa stará o talentovaných športovcov. V centre zabezpečujeme prípravu štátnej športovej reprezentácie Slovenska na rôznych súťažiach a olympiádach.

Mojou úlohou ako fyzioterapeuta je diagnostika, liečba a prevencia rôznych pohybových problémov. To znamená, že občas pomasírujem alebo ponaprávam a ak za mnou príde športovec s nejakým problémom, diagnostikou sa snažím zistiť, z ktorej časti tela pochádza. Často sa totiž stáva, že problém je prenesený. To znamená, že niekoho bolí koleno, no v skutočnosti bolesť spočíva v zlom postavení chodidla, v posunutej panve alebo jej príčinou môžu byť aj kríže.

Niekedy je to taká detektívka, pri ktorej vyšetrujem konkrétneho športovca, a po následnej diagnostike sa cvičeniami snažíme uvoľniť alebo posilniť určité svalové partie na tele, ktoré jeho problém vyvolávajú.

Vychádzate pri svojej práci z konkrétnej metodiky?

Pracujem najmä s dynamickou neuromuskulárnou stabilizáciou. Je to metodika založená na dýchacích cvičeniach, pri ktorých sa svaly uvoľňujú. Dokonca aj bez toho, aby ich bolo nutné stláčať či klasicky masírovať. Pri práci so športovcami sa venujeme riadeniu ich pohybu. To znamená, že sa učíme novému pohybu alebo ho naprávame a dávame mu iný rozsah.

S Matejom spolu cvičíme, a keď treba, poskytujem mu regeneračné procedúry. Často pozeráme jeho videá z tréningu a na základe nich sa snažíme zdokonaliť jeho techniku, aby bol jeho pohyb ekonomickejší a rýchlejší a aby svoje telo čo najmenej preťažoval.

Mnohým rodičom by som odporučil, aby po skončení pandémie so svojimi deťmi navštívili pediatra. Dieťa sa nemusí sťažovať na bolesť, ale je možné, že diagnostikou sa odhalí, že niečo naozaj nie je v poriadku.

Fyzioterapia upozorňuje na dôležitosť správneho pohybu. Ako veľmi je dôležitý pohyb pre deti a ako ho ovplyvnila pandémia?

Každé dieťa sa potrebuje hýbať – pohyb je pre jeho vývoj nesmierne dôležitý. Keď sú deti v škole, hýbu sa často. Po skončení hodiny vstanú, vyjdú na chodbu, naháňajú sa, majú hodinu telesnej výchovy, jednoducho stále niečo robia.

Je dôležité uvedomiť si, že kostra dieťaťa potrebuje pre svoj zdravý vývoj určité antigravitačné zaťaženie – nielen chrbtice, ale aj končatín. Tak ako sa vyvíja kostra, menia sa aj uhly v kĺboch. Bedrové i ramenné kĺby sa u malých detí vždy prispôsobujú záťaži, u väčších detí kosti zosilňujú.

Keď dieťa stojí alebo sa pohybuje, má zaťažené dolné končatiny i kardiovaskulárny aparát. Pri dištančnej výučbe sa to nedeje, pretože deti presedia celé hodiny doma pri počítači a mobile a nemajú zabezpečený dostatočný pohyb. Ten veľmi ovplyvňuje aj psychika, ktorá sa premieta do tela a pohybového aparátu detí.

Dôležitá je aj socializácia detí a správna dávka súťaživosti. Svoje tu zohráva už len to, že človek rozpráva a gestikuluje, používa reč tela. Zdravý vývoj dieťaťa značne ovplyvňuje aj obezita, ktorá neraz obmedzuje jeho pohyb, pričom dôsledky sa prejavia až o rok alebo o dva.

Čo by si mali všímať rodičia na svojich deťoch? 

Najdôležitejšie je všímať si guľatý chrbátik, kolienka a chodidlá. V prvom rade by mali sledovať, ako ich dieťa sedí. Či má guľatý, alebo vystretý chrbát, či nemá predsunutú hlavu, alebo či jeho krčná chrbtica nie je veľmi zaklonená.

Keď sa dieťa hrá a čupne si, je dôležité všímať si, či mu idú kolienka k sebe, alebo či nemá vytočené chodidlá do strany.

Kedy je čas vyhľadať fyzioterapeuta?

Ak napríklad rodič upozorní dieťa na zlé držanie tela a aj napriek tomu ho nedokáže korigovať, je to jasný signál, že niečo nie je v poriadku. Ak mu odstávajú rebrá, má preliačený hrudník alebo sa mu prepadáva klenba chodidiel, prípadne má nohy do X (kolená vbočené dovnútra k sebe), je čas vyhľadať odborníka.

Mnohým rodičom by som odporučil, aby po skončení pandémie so svojimi deťmi navštívili pediatra. Dieťa sa nemusí sťažovať na bolesť, ale je možné, že diagnostikou sa odhalí, že niečo naozaj nie je v poriadku. Vtedy mu dokáže pomôcť práve fyzioterapeut, ktorý mu nastaví potrebné cvičenia.

Dieťaťu nestačí kúpiť kolobežku a povedať si, že to stačí. Potrebuje aj hrať sa s loptou, šplhať po strome, bicyklovať sa a robiť rôzne iné aktivity. Pohyb by mal preň byť predovšetkým zábavou.

Veľa hovoríte aj o správnom dýchaní a potrebe bránicového dýchania, ku ktorému vediete aj športovcov. V čom je takéto dýchanie prínosné?

Rodič si niekedy môže myslieť, ako veľmi je jeho dieťa ohybné a flexibilné a ako dobre trénuje, pričom nevidí, že jeden pohyb nahrádza druhým alebo k nemu pridružuje ďalšie pohyby. Dýchanie u detí sa dnes mení, preto je nesmierne dôležité venovať mu pozornosť.

U nás pracujeme s vývojovou kineziológiou, ktorú cvičíme aj spolu s Matejom. Ide o jednoduché cviky, pri ktorých sa napodobňujú vývojové fázy dieťaťa a ktorých základom má byť bránicové dýchanie, treba teda správne dýchať do brucha. Bránica totiž nemá len dychovú, ale aj stabilizačnú posturálnu funkciu. Stabilizuje telo, čím pomáha, aby bol pohyb človeka jednoduchší a efektívnejší.

Dýchanie do brucha zabezpečuje pevnosť celej pohybovej sústavy. Pohyb je tak oveľa menej závislý od svalov a energeticky menej náročný.

Koľko času by mali deti tráviť pohybom?

Je to veľmi individuálne a závisí to od mnohých faktorov. Určite by však športové aktivity nemali rodičia deťom nanucovať. Treba brať do úvahy, či ide o malé dieťa, alebo tínedžera. Malé deti by mali mať zabezpečenú rôznorodosť pohybu, nemali by sme ich však dlhodobo zaťažovať. Staršie deti potrebujú viac trénovať.

Dôležitú úlohu v tom zohráva aj psychika, ktorú treba rešpektovať. Najlepšia je zlatá stredná cesta, ktorá sa u detí prejavuje príjemnou únavou, keď už nemajú chuť vymýšľať nič iné.

Čítajte aj: Príklad rodičov je pre deti dôležitý nielen v čase pandémie, hovorí detský tréner

Dieťa by malo robiť to, čo ho baví, rodič by sa preto nemal sústrediť iba na konkrétny šport. Potrebuje prirodzený pohyb. Nestačí mu kúpiť kolobežku a povedať si, že to stačí. Dieťa potrebuje aj hrať sa s loptou, šplhať po strome, bicyklovať sa a robiť rôzne iné aktivity. Pohyb by mal preň byť predovšetkým zábavou.

Ak dieťa robí nejaký šport v mladom veku, malo by ho robiť pre radosť, určite neodporúčam ťažké tréningy. Dieťa by si v prvom rade malo šport užívať. Nemalo by preň byť povinnosťou tvrdo sa orientovať na výkon.

Veľkou témou je špecializácia detí na konkrétny šport, s ktorou sa často začína veľmi skoro. Kedy by s ňou dieťa malo začať?

Závisí od druhu športu, ktorému sa dieťa venuje. Odporúčam s ním však začať až na druhom stupni základnej školy. Ak dieťa robí nejaký šport v mladom veku, malo by ho robiť pre radosť, určite neodporúčam ťažké tréningy. Dieťa by si v prvom rade malo šport užívať. Nemalo by preň byť povinnosťou tvrdo sa orientovať na výkon.

Ak je dieťa malé, je dobré, aby malo zabezpečenú rôznorodosť pohybu. Môže sa naučiť niečo z gymnastiky a z koordinačných cvičení pri rôznych druhoch športu, môže si precvičovať vytrvalosť i rýchlosť.

Dieťa je ako špongia − od útleho veku nasáva informácie. Ak sa venuje rôznym pohybovým aktivitám, v centrálnej nervovej sústave si vytvára programy, z ktorých neskôr môže ťažiť práve v špecializovanej príprave.

Deti sa veľa učia pozorovaním alebo napodobňovaním, keď im niekto niečo vysvetľuje. Počúvajú, vidia, vnímajú, premietajú si to do tela a daný pohyb napodobňujú a kreujú. Voláme to motorické učenie, ktoré pomáha aj pri rozvoji koordinácie a iných pohybových kvalít. Čím viac sa teda dieťa učí, tým viac to zužitkuje v budúcnosti.

Na pohyb detí je zameraná aj O2 Športová akadémia Mateja Tótha, ktorá v čase zatvorených škôl a prerušených krúžkov začala zverejňovať videá na cvičenie doma. V čom vidíte ich hlavný prínos?

Akadémia je zameraná predovšetkým na deti na prvom stupni základných škôl, kde sa venujeme všeobecnému pohybovému rozvoju dieťaťa. Deti prostredníctvom hravých online videí Telesnej na doma môžu získať správny športový základ, ale aj pozitívny vzťah k pohybu.

Je to skvelá pomôcka pre rodičov i pre deti, ktoré počas pandémie nemohli chodiť do školy, a tak boli odrezané od pohybových aktivít, na ktoré boli zvyknuté. Cvičiť tak môžu v domácom prostredí. Tu je dôležité podotknúť, že nestačí iba cvičiť, treba aj vedieť, ako správne cvičiť, ako pri cvičení funguje telo, a to všetko Akadémia deti učí.

Denis Freudenfeld

Je jedným z najuznávanejších slovenských fyzioterapeutov. Fyzioterapii sa venuje od roku 2000, od roku 2005 pôsobí vo Vojenskom športovom centre DUKLA v Banskej Bystrici. Na konte má veľa úspechov so špičkovými slovenskými športovcami. Pri svojej práci kladie dôraz na dynamickú neuromuskulárnu stabilizáciu, ktorej priekopníkom bol český fyzioterapeut Pavel Kolář. Pochádza zo Žiliny, momentálne žije v Banskej Bystrici, má dve deti.


Nezaťažia ani rozpočet, ani vaše ruky. Vybrali sme 4 ľahučké smartfóny, ktoré prekvapujú dizajnom aj vybavením

Čítaj viac

Čo všetko bolo v našej komunikačnej výbave vďaka technológiám a internetu? Pripravili sme nostalgickú jazykovú exkurziu

Čítaj viac

Zlepšite sa v cudzom jazyku cestou do práce. Vybrali sme 8 aplikácií, ktoré vás rozhovoria aj posilnia slovnú zásobu

Čítaj viac