Majster sveta v chôdzi: Človek by nemal byť iba otrokom tréningových plánov a diét

18. 2. 2016; Autor: Sóda, Foto: Miro Nôta

S Matejom Tóthom, majstrom sveta v chôdzi na 50 kilometrov, sme sa porozprávali o tom, ako vníma obľubu športu medzi Slovákmi, prečo chôdza nie je masovou záležitosťou ako beh, ale aj o tom, aké úpravy stravy podnikol, aby podával špičkové výkony.

Veľa ľudí dnes beháva, počet podujatí pre verejnosť rastie. Ako to hodnotíte? Je to podľa vás len módna vlna alebo dlhodobý trend?

Myslím, že Slováci konečne pochopili, že sedavé zamestnania treba nejak kompenzovať. Teším sa, že sa pri tréningu stretávam a zdravím s čoraz väčším počtom bežcov.

Na ľuďoch vidieť nadšenie zo športu, prvýkrát som to videl na Medzinárodnom maratóne mieru v Košiciach, kde som štartoval v roku 2012. Tam som videl, že tí ľudia sa postavili na štart s radosťou, tešili sa z pohybu, až potom z výkonu. Teším sa, že od vtedy to zažívam častejšie na ďalších bežckých podujatiach, napríklad aj doma v Banskej Bystrici na O2 maratóne. My profesionáli sme už veľmi technokratickí a niekedy, v snahe urobiť výsledok, zabúdame na ten obyčajný pôžitok.

Vidím však, že k športu sa vracajú aj deti, hoci už tak často nevidieť futbalové a hokejbalové skupinky na uliciach. Deje sa to o čosi organizovanejšie, v krúžkoch a kluboch. Rodičia ich tam síce musia voziť, no pánboh zaplať aj za to. Myslím, že je dobré, že sa vraciame k športu a že Slováci pochopili, že nie každý musí byť majster sveta.

Vidíte, že deti chcú športovať na vyššej úrovni?

Jednoznačne. Veľa robia športové vzory. Tie sú dôležité a ja som rád, ak som svojim úspechom prilákal čo len pár jednotlivcov. Teší ma, že deti chcú byť ako Sagan či Tóth.

Myslíte, že raz príde aj taký trend, keď si ľudia nepôjdu ráno alebo večer zabehať, ale odchodiť tých svojich pár kilometrov?

Chôdza ako taká zrejme nikdy nebude masovou záležitosťou, je to predsa len dosť špecifický pohyb. Beh je oveľa jednoduchší. Myslím, že podujatia pre verejnosť, kde sa zíde 5 000 chodcov, tu nikdy nebudú.

Takže človek si nemôže len tak povedať, že začne s chôdzou sám, pozrie si pár videí na internete a pôjde to vyskúšať?

S tou súťažnou nie. Hlavne kvôli technike. Musíte mať pri sebe niekoho, kto vám ju vysvetlí a poradí vám. Pri chôdzi sa zapájajú úplne iné svaly ako pri behu a sú aj ináč zaťažované. Bez odbornej pomoci by to bolo dosť ťažké. Poznám síce ľudí, ktorí sa tomu venujú z pasie, no tiež začínali s pomocou odborníkov. Na druhej strane chodiť môže takmer každý. V parku Vás nebudú sledovať rozhodcovia. Pokojne si môžete kráčať ako vám vyhovuje – len rýchlo kráčať, alebo joggingovať, prípadne vyskúšať nordic walking.

Matej Toth_trening

Ak by si aj niekto teoreticky povedal, že chce s chôdzou začať, je nejako obmedzený vekom alebo špeciálnym výstrojom?

V tomto ohľade nie je chôdza na výbavu ničím náročnejšia, než beh. Možností je veľa. Tenisky sú úplne štandardné, podobné tým maratónskym. Každý svetový výrobca vyrába aj topánky na chôdzu, rovnako je to aj s oblečením. Nevýhodou je, že sa veľmi nedá chodiť v lese, pretože potrebujete pomerne rovný a hlavne pevný povrch. Ideálny je asfalt. Na dopnutých kolenách sa totiž ide veľmi ťažko do kopca. Jednoduchšie je si to vybehnúť.

Je medzi bežcami a chodcami nejaká rivalita, ako napríklad medzi lyžiarmi a snowboardistami?

(smiech). Nie, my si veľmi dobre rozumieme a s bežcami veľmi často trénujem. Rád sa zapojím aj do bežeckých podujatí, aj keď nie na vrcholovej úrovni. Ja mám totiž pocit, že viem rýchlejšie chodiť než behať.

Veľa ľudí, ktorí sa začnú venovať nejakému športu, si k tomu nabalí aj nejakú modernú diétu, napr. vegánstvo, paleo a podobne. Ako je to vo vašom prípade? Má takáto zmena stravy nejaký reálny prínos pre športovca?

Ja som ešte pred dvomi rokmi jedol úplne bežne, všetkého veľa a všetkého druhu. Po nejakom čase však človek dosiahne určitú úroveň výkonnosti, ktorá sa nedá veľmi posunúť ďalej výlučne tréningom. Skúšal som teda trochu zmeniť stravu.

Nehovorím, že som nejak extra nízko sacharidový, ale obmedzil som ich príjem. Nejem pečivo, nejem sladkosti a sacharidy a polysacharidy sa snažím obmedzovať na minimum, aby moje telo nabiehalo na tukový metabolizmus, ktorý je pre nás chodcov oveľa výhodnejší. Tuk je pre vytrvalcov oveľa lepším zdrojom energie mne sa to potvrdilo.

Odkedy som prešiel na tento systém, nezažil som žiadnu energetickú krízu ani na pretekoch, ani počas tréningov. Odvtedy som absolvoval tri 50-ky a všetky dopadli skvelo. Prvú som absolvoval za 3 hodiny a 36 minút a umiestnil som sa druhý na majstrovstvách Európy. Ďalšiu som zašiel za  3 hodiny a 34 minút, čo bol tretí najlepší výkon na svete vôbec. Tretia bola práve na majstrovstvách sveta v Pekingu.

Keď som sa naučil pracovať s tukmi, začal som mať energie až až. My, ako športovci sme boli odjakživa vedení k tomu, že cestoviny sú základ a musíme ich jesť veľa a každý deň, aby sme “nabúšili” telo energiou. Žiadne telo si však nedokáže urobiť také zásoby sacharidov, aby mu vystačili na 50 kilometrov.

Každý chodec potrebuje aj tuk, hlavne na tých 50-kilometrových tratiach je to výhodnejšie. Nechcem nikoho poučovať ani prehovárať na svoj spôsob stravovania, ale mne osobne to veľmi vyhovuje a cítim sa dobre. Asi je to aj o tom, aby si každý odsledoval, čo mu vyhovuje a robí dobre.

Ľudia, ktorí začali športovať zo zdravotných dôvodov alebo pod tlakom okolia, často po určitom čase stratia motiváciu a poľavia. Máte nejaké odporúčanie, ako to prekonať?

Úplným základom je vybrať si taký šport, ktorý vás bude baviť. Nemali by ste športovať iba kvôli chudnutiu, alebo preto, že vám nejaký kybertréner vypľul nejaký tréningový plán. Šport by mal byť zároveň relaxom. Môžete mať samozrejme motiváciu dosiahnuť nejaký výsledok alebo osobný rekord. Nič sa však nevyrovná tomu, keď si idete z chuti len tak zašportovať.

Každý sa, pochopiteľne, dostane do štádia, keď sa mu nechce alebo sa nezlepšuje. Ja si vtedy jednoducho poviem, že musím, lebo som profesionál a mám nejaký cieľ.

Možno by niekto povedal, že sú to iba medaily a peniaze, ale skôr je to pocit radosti z pohybu. Zároveň viem, že keď mám dobré výsledky, robím radosť svojej rodine a blízkym. Vtedy si výsledky oveľa viac užívam.

K dobrým výkonom neodmysliteľne patrí aj dobrá životospráva. Aké sú vaše zásady?

Zásady musia byť. Ja si však myslím, že človek by nemal byť iba otrokom tréningových plánov a diét. Treba si život aj užiť.

Ak chcete výsledky, základom je mať nejaký režim dňa. Musíte si nájsť čas na tréning, kompenzačné cvičenia a regeneráciu, nehovoriac o čase s rodinou.

Najdôležitejší je kvalitný spánok a strava. Bez toho môže človek do seba sypať rôzne chémie, no neposunie ho to nikam. Aj na sebe som videl, že keď som toto všetko mal, všetko mi išlo fantasticky. Ak som niečo z toho zanedbal, bolo to na výkone poznať.

Čo pre vás znamená dobrá strava?

Ide o to, aby bolo jedlo z kvalitných surovín a produktov, ktorých pôvod poznám a viem, čo obsahujú. Nejde ani tak o to, či je varené alebo nie. Chuť je tiež dôležitá. Nemusíte do seba tlačiť veci, ktoré vám nechutia.

Keby ste mali pomenovať jednu vec, pre ktorú ste rád, že ste chodec, čo by to bolo?

Ťažko pomenovať iba jednu vec. Vďaka chôdzi mám celú rodinu, s manželkou som sa spoznal vďake nej. Z filozofického hľadiska mi chôdza dala pocit naplnenia, že robím niečo, čo ma baví a zároveň živí.

Páčil sa vám článok?
Slabé
12345 (No Ratings Yet)
Loading...
Super

Raz týždenne posielame výber toho najlepšieho zo Sódy.

Víťazka Wings for Life: Trénuje ma dedo a funguje to

Od aerobiku k maratónom pod 3 hodiny, pod dohľadom svojho trénera a deda v jednej osobe, sa dostala Romana za 4 roky tréningu.

čítaj viac