Najkrajšie plechové hračky boli kedysi na Horehroní

Máte aj vy na poličke plechové autíčka a autobusy zo závodu Pohorelá?

16. 5. 2016
Autor: Maroš SchmidtFoto: Majo Lukáč
16. mája 2016

Všetky malé plechové autíčka sme kedysi volali “angličáky”. Tento kovový poklad bol základom kobercových pretekov, počas ktorých sa detská izba premenila na závodný okruh. Vonku na pieskovisku sa usporadúvali demolačné derby a na školských laviciach napínavá rallye cez pravítka a učebnice.

Medzi miniatúrne “mečboxy” sa občas zatúlalo aj väčšie americké kombi s nápisom HLIADKA VB. Pred ním sme mali veľký rešpekt. Nikto z nás vtedy nevedel, že ide o výrobok z Pohorelej, kedysi najväčšieho výrobcu mechanických hračiek na Slovensku.

Zo závodov v Pohorelej štartovali najkrajšie plechové autíčka

História dnes už neexistujúceho podniku z Pohorelej siaha až do 18. storočia, keď rodina Koháriovcov založila železiarne na Horehroní. V roku 1826 získala nad nimi vplyv nemecká šľachtická rodina Coburgovcov. Počas veľkej priemyselnej a hospodárskej krízy v rokoch 1929 až 1933 bola výroba v Pohorelej zastavená.

Po znárodnení v roku 1948 prešiel závod pod správu podniku Slovenské závody na smaltovaný a železný tovar so sídlom v Bratislave. V roku 1949 bol pričlenený k národnému podniku Kovosmalt v Trnave a v roku 1951 k národnému podniku Tatrasmalt Matejovce. Vyrábalo sa všeličo a výrobný program sa často menil. V 50. rokoch prevažovala výroba hračiek.

Prvé hračky, ktoré sa tu vyrobili, boli plechové formičky a detské plechové vedierka, ktoré boli postupne doplnené o celú výbavu malého záhradkára.

Prvá mechanická hračka z Tatrasmaltu sa narodila v roku 1955. Jej ďalší súrodenci na seba nenechali dlho čakať. Hračky boli celokovové, z oceľového plechu, lakované a veľmi poctivo tvarované. Technológie na ich výrobu prevzali z českého závodu TOFA Hejnice. Rozšírila sa aj výroba hračiek poháňaných batériovými motorčekmi.

K 1. januáru 1974 dostal Strojsmalt v Pohorelej podnikový štatút. Vznikol Strojsmalt Pohorelá, n.p. Pohorelá. O dva roky nato sa výrobný program zameral na programové spínače a články pre akumulátorové pece. Hračky sa dostali na druhú koľaj. Ich výroba sa postupne utlmovala a v roku 1980 úplne zanikla.

Pozrime sa do zbierky Slovenského múzea dizajnu, či spoznáte svoje hračky z detstva:

1. Pásový traktor na batériu (1957)

V roku 1957 začali vyrábať pásový traktor na pohon elektrickým motorčekom napájaným 4,5-voltovou plochou batériou. Hračku navrhol Vývojový závod priemyslu a športových potrieb v Prahe. Neskôr pribudli aj plastové hračky. Okrem výroby bolo v Pohorelej aj vlastné konštrukčné oddelenie, v ktorom prebiehal vývoj nových výrobkov. Všetky hračky s nápisom Tatrasmalt n.p. Matejovce boli vyrábané v rokoch 1955 až 1966.

2. Hliadka VB, autíčko na zotrvačník (1966)

Na základe tvaru by sme toto vozidlo zaradili medzi americké automobily. Nápis VB je aj preto tak trochu provokatívny.

3. Požiarna ochrana, autíčko na zotrvačník (1966)

Keď sme boli deti, boli sme presvedčení, že majáčik na autíčku svieti. Keď sme auto rozobrali, prišlo veľké sklamanie.

5.  Pretekár, autíčko na zotrvačník (1966)

Aerodynamické pretekárske auto nezaprelo svoju príslušnosť k režimu, o čom svedčí červená hviezda na jeho kapote.

6. Tapo Luxus, auto na kľúčik (1965)

V rokoch 66 – 75 sa v Pohorelskom Strojsmalte vyrábalo až 30 druhov hračiek. Vybrať sa dalo z vedierok a formičiek alebo z mechanických strojov na pružinový zotrvačník alebo kľúčik s napínacou pružinou.

Tie kľúčikové boli väčšie a drahšie, a tešili sa veľkej popularite. Po natočení kľúčikom sa vozidlo rozbehlo neuveriteľnou silou. Zdolávalo aj mäkký koberec alebo nerovnosti na tráve na detskom ihrisku. Bol to prvý kontakt malého človeka s neriadenou silou mechanického stroja.

7. Autoservice, autíčko na zotrvačník (1966)

Pri rozoberaní auta je potrebná veľká opatrnosť. Karoséria je upevnená o spodnú časť malými kovovými “pacičkami” ktoré sa zahýbajú do otvorov a tak držia celý skelet pokope. “Pacičky” sa však ľahko ulomia, pokiaľ sa auto často rozoberá. Aj preto sú kompletné modely zberateľsky cenené.

8. Autíčka na zotrvačník (1966)

Toto nie je kompletná séria, ale aspoň malá ukážka rôznorodosti autíčok, ktoré na svojich gumených kolieskach zdolávali nástrahy detskej tvorivosti.

9. Autobus na kľúčik (1965)

Tvarové riešenie autobusu, resp. minibusu, je veľmi originálne a nemá základ v žiadnom reálnom autobuse. Dizajn je natoľko prepracovaný, že by mohol slúžiť ako maketa pre výrobu veľkého funkčného prototypu. Nikdy sa tak však nestalo a krásny minibus ostal len vo svete detskej izby.

10. Autobus Škoda RTO na zotrvačník (1964)

Malý autobus, ktorý sa dal takmer zovrieť v jednej dlani. Putoval vo vreckách nohavíc na pieskoviská, kde jeho zotrvačníkový pohon dostával riadne zabrať. V rokoch jeho výroby bolo možné doobeda cestovať reálnou Škodou RTO prezývanou aj Uhorka a poobede sa hrať s jej zmenšeným modelom. RTO (skratka: rámový trambusový, osobný) patrí medzi najkrajšie Československé autobusy a jeho luxusná verzia RTO Lux zaujala celý svet na Svetovej výstave EXPO v Bruseli v roku 1958.

V Pohorelej sa nevyrábali len plechové hračky

V Pohorelej sa počas existencie výroby vyrábali protiplynové filtre, plechové obaly a plechovky na konzervy, dosky lignos z heraklitu, termoobaly, hliníkový riad, korunové uzávery na sklenené zaváracie fľaše, cukorničky, rozkladacie poháre, kovové mechanické hračky, plastové hračky, hračky na elektrický pohon, vykurovacie zariadenia, elektrické spotrebiče. Dnes je farbika prázdna, ale mechanické hračky z plechu sú stále na poličkách tých, ktorí nezabudli byť ešte stále tak trochu deťmi.

Ak máte doma tieto alebo ďalšie autíčka z Pohorelej a chceli by ste rozšíriť zbierku “pohorelských angličákov”, ktorá bude súčasťou verejnosti prístupnej stálej expozície Slovenského múzea dizajnu, kontaktujte vedúceho múzea Maroša Schmidta:  .Vaša hračka tak môže vojsť do dejín dizajnu a reprezentovať Slovensko aj na zahraničných výstavách.

Raz týždenne posielame výber toho najlepšieho zo Sódy.