Rezbárstvo: Remeslo a zároveň kultúrne dedičstvo

29. 3. 2016; Autor: Sóda, Titulná foto: Archív autora: Jaroslav Bujnak

Rezbárstvo na Slovensku vždy malo, a stále má, bohatú tradíciu. Prvá známa zmienka o tomto remesle u nás je už z roku 1250 zo Štiavnickej doliny.

Rezbárska výroba sa využívala pri zdobení brán a vchodov do bohatších gazdovských dvorov, na štítoch domov a stĺpoch, hlavne v oblasti Levíc a Zvolena. Zdobil sa takto aj nábytok alebo náhrobné kríže na Detve, v Novohrade a oblasti Gemera, ale aj poľnohospodárske náradia.

Troška z histórie

Osobité črty rezbárstva sa javili už v pastierstve, kde sa na pastierske palice vyrezávali rôzne motívy. Dôležitú úlohu zohrávalo aj v baníctve alebo mlynárstve.

Odnož rezbárstva – takzvané “vareškárstvo”, bolo na Slovensku asi najviac rozšírené. Dalo by sa povedať, že je to samostatné odvetvie, ale s rezbárstvom veľmi úzko súvisí. Takéto výrobky sú veľmi populárne a vďačné ako suveníry či darčeky a kúpite ich na rôznych jarmokoch a trhoch po celom Slovensku, no najmä v okolí Banskej Bystrice (skúste Radvanský jarmok).

Ďalším “novším” odvetvím rezbárstva na Slovensku je tzv. “betlehemárstvo”. Nesústreďuje sa však v jednej lokalite, ale je roztrúsené po celom území Slovenska. K najznámejším slovenským betlehemom jednoznačne patrí Slovenský Betlehem v Rajeckej Lesnej.

Vladimír Šimík st. pri práci

Ďalší betlehem, ktorý vytvoril Ing. Arch. Peter Chovan, možno obdivovať v Banskej Štiavnici, v Terchovej zas majú betlehem vytvorený Štefanom Hanuliakom, dnes už nebohým ľudovým rezbárom. Ďalší betlehem v obci Hruštín vytvoril rezbár Ján Šeliga.

Po roku 1989 prešlo rezbárstvo veľkým pokrokom v oblasti technologického a strojového vybavenia. Využívanie internetu a rozmach strojárskej výroby taktiež urobili svoje. Obraz človeka, ktorý stružliká pri peci kúsok dreva tým pádom zapadol do minulosti. Mnoho rezbárov má dnes moderné dielne či galérie a angažujú sa v rôznych komunitách a združeniach.

Najčastejšie používaným drevom pre mnohých z nich je lipové, známe tým, že je ľahko opravovateľné. Obľúbenými drevami rezbárov sú aj mahagón, čerešňa alebo orech.

Rezbárske umenie v praxi

Radi by sme vám predstavili niekoľko rezbárov a ich dielní zo Slovenska, vďaka ktorým bude môcť toto umenie obdivovať aj ďalšia generácia.

Foto: Archív autora

Rezbár Šimík

Začiatok tejto rezbárskej firmy siaha do 60-tych rokov 20. storočia. Je to rodinná firma, ktorú založil pán Vladimír Šimík a svoje dlhoročné rezbárske skúsenosti odovzdáva svojim 2 synom. On sám zdedil lásku k drevu po svojom otcovi, ktorý bol tesárom.

Jeho synovia dlhé roky pôsobili ako umeleckí rezbári v zahraničí, odkiaľ si priniesli aj nové postupy. Všetci traja sa snažia, aby toto krásne remeslo nevymrelo a udržalo sa aj pre ďalšie generácie. Veľký dôraz kladú na prepracované detaily a vysokú kvalitu svojich výrobkov.

Jaroslav Bujnak

Foto: Archív autora

Drevo a drevorezba patrili medzi jeho koníčky odmalička. V jeho tvorbe prevláda náboženská tematika a prírodné témy. Práve tieto dve oblasti sú pre Jaroslava najväčšou inšpiráciou. Pri svojich dielach kladie veľký dôraz na precíznosť. Mnohé príklady z jeho tvorby sa dajú obdivovať v kostoloch, nielen tu doma na Slovensku, ale aj v zahraničí. Medzi unikáty jeho tvorby sa radia refiéfy, sochy či dobový nábytok.

M-Stein

Trocha iné rezbárstvo, ktoré sa zameriava na tvorbu profesionálneho ručného náradia. Krásny, jednoduchý, moderný a minimalistický dizajn zaujme na prvý pohľad. Z tejto dielne pochádzajú rezbárske dláta, nerezové špachtle, rydlá a iné pomôcky.

Miroslav Mlkvik

Mladý, ešte len 29 ročný rezbár, ktorý toto remeslo vyštudoval a momentálne sa s ním snaží presadiť. Popri rezbárstve sa venuje aj iným formám umenia, napríklad maľbe, modelovaniu a kresleniu. Žije a tvorí v obci Vitanová.

Martin Marton

Foto: Archív autora

Pochádza, žije a tvorí na Liptove. Tento kút Slovenska výrazne ovplyvňuje aj jeho tvorbu. Inšpiruje ho bežný život ľudí a tamojšia príroda. Jeho mottom je: “Kto si nectí prácu predkov, sám bude zabudnutý“.

Magdaléna Palenčárová

Foto: Archív autorky

Áno, existujú aj ženy rezbárky. Magdaléna sa vo svojej tvorbe venuje najmä sochám a reliéfom. Svoju úplne prvú nadmernú sochu má vystavenú v jej rodnej dedine Rešica.

Toto, samozrejme, ani zďaleka nie sú všetci rezbári na Slovensku, ale len veľmi malý výber z nich. Aj vďaka týmto ľuďom a ich vášni k drevu toto krásne, a pre Slovensko veľmi typické remeslo, stále žije a je na najlepšej ceste, aby bolo zachované aj pre budúce generácie.

Raz týždenne posielame výber toho najlepšieho zo Sódy.

Štyristoročný postup výroby modrotlače znovu ožíva vďaka Petrovi Trnkovi

Ako vzniká charakteristická tmavomodrá látka s bielymi tlačenými motívmi, ktorú poznáme z krojov?

čítaj viac