9 potravín so slovenským rodným listom

bryndzové halušky

20. 2. 2017; Autor: Milan Gigel, Foto: Alpha

Každodenná samozrejmosť? Ak sa ocitnete na dlhší čas v cudzine, naše potraviny vám začnú chýbať. Nájsť za ne prijateľnú náhradu sa podarí len niekedy a aj na to treba veľký zázrak.

1. Bryndza

Od dávna hľadali valasi spôsob, ako predĺžiť životnosť hrudkovému ovčiemu syru. Ak sa nasolí a natlačí do nepriedušného obalu, neoschne a nezhorkne. Pomaly dozrie do výraznej korenistej chuti a s typickou vôňou.

Za slovenskú bryndzu vďačíme detvianskym, zvolenským a liptovským manufaktúram. Práve tam sa postupne zrodila myšlienka jemného mletia syra a mokrého solenia. Takáto bryndza sa už nekrája ako kedysi, ale príjemne roztiera.

2. Spišské párky

Na viršliach si pochutnávali nielen páni v bohatých krajoch Uhorska, ale aj študenti zahrabaní v knihách, ktorí sa snažili udržať svoje štipendiá. Jemné párky z bravčoviny, teľaciny a papriky v tenkom baraňom črievku však spravili dieru do sveta.

Ich receptúra je vyladená tak, aby výborne chutili i studené. Vychýrené sú nielen svojou jemnosťou, šťavnatosťou a príjemnou chuťou, ale aj črievkom, ktoré musí zvučne puknúť pri každom zahryznutí.

3. Skalický trdelník

Skalický trdelník
Zdroj: Flickr

Žiadny závin z rúry sa svojou jemnosťou nemôže rovnať kysnutému cestu, ktoré sa na drevenom trdle pomaly otáča nad horúcou pahrebou. Žltučké vo vnútri a zlatohnedé zvonka do diaľky rozvoniava sviežim omastkom, vanilkou a orechmi.

Povráva sa, že táto ľudová dobrota, bez ktorej sa nezaobíde žiadny jarmok na Záhorí, predsa len pochádza z grófskej kuchyne, ktorá vždy musí lahodiť maškrtnému jazýčku pánov.

4. Frkacúle

Pri veľkej slávnosti i závarka v polievke musí mať slávnostný vzhľad. Krájanie fliačkov z rezancového cesta, ich vrúbkovanie na doštičke a namotávanie na paličku je spoločenská udalosť nie menej zábavná, ako driapanie peria.

Modranské či záhorácke frkacúle pútajú svojim výzorom od čias, keď ešte nik nechyroval o tom, že by stroje dokázali z cesta vyrábať najrôznejšie tvary – od písmeniek až po vrtuľky. Dodnes zostali našim kultúrnym pokladom.

5. Šovdra

Jemne zaúdenú a sušením vyzretú šunku na kosti si môžete vychutnať v najrôznejších kútoch sveta. Šovdra, ktorej domovom je stredné a východné Slovensko však prikladá najväčší dôraz na dômyselnú prípravu v náleve.

Ak sa vám bazalka, borievka, bobkový list, tymian, šalvia, klinčeky a zázvor nezdajú byť typickou výsadbou našich záhrad, vedzte, že chýrne zručnosti mäsiarskych majstrov popísal už Ján Babilon v prvej slovenskej kuchárke v roku 1870.

6. Bratislavské rožky

Bratislavské rožky
Zdroj: Flickr

Francúzi majú croissanty, my sa môžeme pýšiť bratislavskými rožkami, ktoré v dávnych časoch nazývali  Prešpuráci “bajglami”. Čerstvé pečivo s výdatnou orechovou alebo makovou plnkou nemožno vyrábať strojovo – žiada ručnú prácu.

Hoci receptúra nie je tajomstvom, pekárski majstri si chránia cechové zručnosti, ktoré treba nielen k tvarovaniu a plneniu, ale aj pečeniu. Len tak dostanú typický “mramorový” vzhľad.

7. Salašnícke syry

Slávne klenovské syrce, liptovské parenice, zázrivské vojky, syrové korbáče a údené oštiepky patria k slovenským pasienkom práve tak ako ovečky s pastiermi. Málokto si dokáže predstaviť salaš bez syrov z ovčieho mlieka.

Hoci iste dôverne poznáte chuť nejedného z týchto syrov, možno neviete, že ešte na začiatku minulého storočia sa po pasienkoch Slovenska s cinkajúcimi spiežovcami pásli viac ako dva milióny ovečiek.

8.  Treska v majonéze

Treska v majonéze
Zdroj: Flickr

Rybie šaláty majú mnohé podoby. Hoci Slovensko nemá žiadne more, predsa len má svoj unikát. Je ním treska v majonéze, ktorá je desiatovou ikonou od 40. rokov minulého storočia. Vznikla v obchodnej spoločnosti Ryba, ktorá popri obchodovaní s rybami prevádzkovala svoju octáreň a prevádzku na spracovanie zeleniny.

Možno to bola náhoda, že sa tieto suroviny bok po boku stretli v šaláte, ktorý je dodnes populárny.

9. Minerálky

Máloktorá z okolitých krajín sa môže pýšiť takým počtom minerálnych prameňov ako Slovensko. Tento dar vytekajúci z hĺbky zeme nielen lieči, ale má aj príjemnú, osviežujúcu chuť. Kým v rôznych kútoch Európy vás počastujú stolovou vodou z ľadovcov či horských bystrín, my siahame radšej po minerálkach.

Nejedna z nich je od prírody nasýtená plynmi, vďaka čomu je osviežujúca i vtedy, ak nie je chladená.

Páčil sa vám článok?
Slabé
12345 (No Ratings Yet)
Loading...
Super

Raz týždenne posielame výber toho najlepšieho zo Sódy.

Pozrite sa, čo všetko sa dá vytvoriť z plastových obalov

Nevyhadzujte, čo netreba. Plastové fľaše na desať spôsobov.

čítaj viac