Vycestovať za hranice? Jedine, ak by ste boli “spoľahliví”. Ísť na vysokú školu? Stačilo mať v rodine emigranta, podnikateľa alebo inak nezapadať do “šablóny” a na vzdelanie ste mohli zabudnúť. Nebyť udalostí, ktoré si pripomíname 17. novembra, zrejme by sme si museli dodnes dávať pozor, pred kým čo povieme alebo s kým nás kto uvidí.

Nostalgiu za starými časmi bokom, poďme si radšej pripomenúť, čo viedlo ľudí v bežný novembrový deň do ulíc československých miest štrngať kľúčmi za slobodu.

Zárodky nespokojnosti

Dôvodov, prečo bola koncom 80. rokov v Československu atmosféra, aká bola, je viacero. Od globálnych až po tie najvšednejšie. Na tú mieru kontroly, ktorú režim vyžadoval, neboli práve najvhodnejšie ekonomické podmienky, a to nie len v Československu. Nespokojnosť bublala aj v iných krajinách vtedajšieho Východného bloku.

Pocit neslobody a nedostatku sa už nedal nijako ututlať. Prvým gestom odporu voči vtedajšiemu režimu u nás bola Sviečková manifestácia za viac náboženskej slobody na Hviezdoslavovom námestí v Bratislave. V spoločnosti sa vtedy niečo pohlo, no rýchly spád udalosti nabrali až v novembri 1989.

Dni, ktoré všetko zmenili

16. november 1989, predvečer Nežnej revolúcie

Bratislavskí študenti v predvečer Medzinárodného dňa študenstva vyšli pred ministerstvo školstva, aby si vyžiadali väčšiu slobodu slova, reformy a demokratizáciu školstva. Bol to prvý hlasný prejav nespokojnosti.

17. november 1989, začiatok konca

Padla prvá kocka pomyselného domina, ktorá nakoniec zhodila celý totalitný režim. Pražskí študenti si pripomínali pamiatku Jána Opletala, obete nacistického režimu.

Polícia pokojnú demonštráciu na Národní tříde v Prahe tvrdo potlačila, avšak ľudia sa nezľakli. Naopak, zdvihla sa vlna nevôle a pobúrenia. Do ulíc ich v nasledujúcich dňoch vyšli státisíce.

20. november 1989, štrnganie kľúčov

Po celej krajine začali do ulíc vychádzať bežní ľudia. Zhromažďovali sa na námestiach a na znak nespokojnosti štrngali kľúčmi. Z pódií sa ozývali heslá ako “pravda víťazí”, “sľúbili sme si lásku” či “nie sme ako oni”. Ľudí v chladnom počasí povzbudzovali umelci ako Karel Kryl, Ivan Hoffman či Marta Kubišová.

27. november 1989, odhodlanie rastie

Generálny štrajk. Hospodárstvo krajiny sa na protest proti totalitnému režimu na dve hodiny zastavilo.

December 1989, pád Železnej opony

Režim sa rozpadal aj v okolitých krajinách bývalého “Východného bloku”. Železná opona, ako sa nazývala nepriechodná hranica medzi Západným a Východným blokom, padala v susedných krajinách už v novembri, Československo prišlo na rad začiatkom decembra.

Apríl 1990, vznik Českej a Slovenskej federatívnej republiky

Udalosti z konca roka 1989 sa už nedali zvrátiť. Dňa 23. apríla vznikla na demokratických základoch Česká a Slovenská federatívna republika, za jej prezidenta bol zvolený Václav Havel. Totalite odzvonilo.

Slobodu sme nezískali za jeden deň, aj keď si ju najväčšmi pripomíname 17. novembra. Často pritom zabúdame na to, aké sme vtedy mali veľké šťastie. Nežná revolúcia, ako ju dnes voláme, dostala toto označenie vďaka tomu, že prebehla nenásilnou cestou. Nie všade sa totiž zmeny režimu zaobišli bez násilia, ako napríklad v Rumusnku.

Toto počítadlo je symbolickou spomienkou na tých, ktorí sa márne snažili dostať cez ostnaté drôty.