Ako zaspať, keď ste v strese

Ani vám počítanie ovečiek nezaberá? Prečítajte si fundovanejšie rady, ktorými sa uvoľníte a zaspíte.

Ak ste v permanentnom napätí, neschopnosť zaspať je bežným príznakom, ktorý vám môže značne strpčovať život. Mať občas stres je celkom bežné. Treba si však určiť, či to u vás predsa len nie je za hranicou únosnosti a naučiť sa s ním fungovať aspoň tak, aby ste si vedeli každú noc dostatočne oddýchnuť.

Či už ide o prácu, rodinu, priateľov, prežitú traumu, alebo aj záležitosť tak bežnú ako stavanie nového domu, každý z nás raz v živote natrafí na nejaký pôvod stresu, ktorý mu bude strpčovať dni. Ak sa vám problémy dostanú pod kožu, je možné, že si ich prenesiete aj do postele a namiesto spánku sa budete len bezsenne prehadzovať a rozmýšľať nad vecami, ktoré v tej chvíli aj tak nevyriešite. Výsledok? Budete nevyspatý, unavený a konfrontácia s problémami bude neskôr prebiehať ešte náročnejšie.

Keď neviete zaspať ‒ a keď sa to naviac často opakuje, je len veľmi ťažké ostať v kľude a pohode predtým, než si ľahnete do postele. Ale aj v rámci nej si viete pomôcť. Tu je zopár overených rád.

1. Vytvorte si pravidelný spánkový režim

Zdroj: Flickr, Autor: Ville Järvinen

Náš organizmus potrebuje pravidlá a rutinu. Ideálne pre dospelého človeka je v noci spať 7-9 hodín, aby bol plne oddýchnutý. Každý si však na svoj ideálny čas musí prísť sám. Preto, ak sa vám dá, vždy si vymedzte čas na spánok v tom istom intervale (napr. od 23:00 do 7:00 alebo od 22:30 do 6:00) a skúste sa ho za každých okolností držať. Aj počas víkendu.

Ak spíte viac ako deväť hodín, je možné, že sa po zobudení budete cítiť ešte unavenejšie, ako keby ste si zo spánku radšej dve hodiny ukrojili a menenie rutiny vám celý progres pokazí. A čím skôr pôjdete spať, tým budete pod menším tlakom, aby ste čo najskôr zaspali. Nútiť sa čo najrýchlejšie zaspať je to najviac kontraproduktívne, čo môžete v tejto situácii robiť. Časom si však na svoj interval zvyknete a aspoň táto forma rutiny vás bude upokojovať.

2. Stravujte sa vyvážene a nahrádzajte si to, čo vám chýba

Ak bývate unavený a nevyspatý, telo nemá toľko energie na odolávanie všetkým neduhom, ktoré sa okolo nás neprestajne premieľajú. Imunita sa zhoršuje a stávame sa zraniteľnejšími. To najhoršie, čo sa vám počas stresujúceho obdobia môže stať, je ochorieť, no zákony schválnosti fungujú takmer tak spoľahlivo ako gravitácia. Posilnite sa teda vitamínmi a vlákninou zo zeleniny a ovocia a nezabúdajte ani na vyváženú stravu počas celého dňa.

Pred spánkom samozrejme nie je vhodné sa prejesť, lebo vám s preťaženým žalúdkom zaspávanie pôjde ešte ťažšie, ale nechoďte ani spať hladný. Ideálna je kombinácia proteínov a komplexných uhlohydrátov (zelená zelenina, čerstvé ovocie, celozrnné pečivo, cestoviny, ryža, quinoa, kus kus…). Výživové doplnky ako chlorela, spirulina alebo obyčajné magnézium taktiež vedia nastoliť energiu, vylepšiť imunitu a telo uvoľniť.

3. Vytvorte si pred spánkom relaxačnú rutinu

Zdroj: Flickr, Autor: lillie kate

Pred spaním by ste sa nemali namáhať a vyčerpávať, ani mať okolo seba elektroniku, ktorá vášmu mozgu bráni v relaxovaní. Vyhraďte si aspoň hodinu pred spánkom na nenáročné aktivity, ktoré sú vám príjemné. Napríklad si doprajte horúcu sprchu, relaxačný kúpeľ, čítajte si, počúvajte (ukľudňujúcu) hudbu, meditujte, dajte si na tvár kozmetickú masku, ponaťahujte sa, zacvičte si nenáročnú jogu, porozprávajte sa s niekým… Nájdite si to, čo vám vyhovuje najlepšie a zaraďte si túto aktivitu do svojho kalendára ako chvíľu, kedy sa budete venovať len sebe.

4. Naučte sa v posteli upokojiť

Zdroj: Flickr, Autor: Andrew Roberts

Ak ste unavený do momentu, kým si ľahnete, no v posteli je všetko preč, nepanikárte. Je mnoho spôsobov, ako si monotónnymi aktivitami nastoliť pokoj v hlave. Napríklad dýchacie cvičenia, počas ktorých sa jednoducho snažíte zhlboka dýchať a zároveň sa na dych plne sústrediť. Môžete si pritom v hlave opakovať “nádych, výdych” a všetko ostatné z nej vytesniť.

Ďalej existujú aplikácie, ktoré vám budú do uší hrať relaxačné melódie alebo zvuky (napríklad dážď, šum mora, atď.). Ak vám nie je cudzia jóga a meditácia, skúste ju pri ležaní v posteli a sústreďte sa len na to, ako sa vám postupne uvoľňuje telo. Môžu vám pomôcť aj príjemné vône, napríklad vo forme vonných olejčekov.

Prípadne skúste spať so štupľami v ušiach, alebo maskou na očiach. Možno vás ruší svetlo a okolité zvuky, aj keď ste si to doteraz neuvedomili. A opakujte si, že telo vie, kedy potrebuje spánok a že časom určite zaspíte. Nemusí to byť nevyhnutne vtedy, keď si to želáte vy, ale tá chvíľa časom príde. A svet sa nezrúti.

5. Hľadajte počas dňa alternatívy

Ak mávate problémy so zaspávaním, prvú vec, ktorú by ste mohli skúsiť zmeniť, je konzumácia kofeínu. Napríklad namiesto štyroch káv denne len dve a po štvrtej-piatej hodine už žiadne. Alebo skúste namiesto kávy iné alternatívy – čierny alebo zelený čaj, zelenú kávu, a podobne. Takisto je pre vaše telo skvelé, ak ho počas dňa prirodzene unavíte fyzickou aktivitou. Skúste aspoň polhodinu venovať športu. Ak sa dlhodobo neviete uvoľniť, pomôcť vám v tom môžu aj masáže, alebo nejaká iná wellness kúra.

6. Spíšte si pred spaním zoznam

Zdroj: Flickr, Autor: Mandy Willard

Častokrát nevieme veci z hlavy pustiť práve preto, lebo ešte nemáme celkom doladené ich plánovanie. Hlavu môžeme oklamať aj tak, že si veci, ktoré nás na ďalší deň čakajú a neminú, spíšeme na papier, alebo do mobilu ako jednoduchý zoznam, ktorý nás bude cez deň sprevádzať, udávať smer a z ktorého môžeme postupne odškrtávať. Týmto spôsobom vieme veci jednoduchšie pustiť z hlavy a prenechať ich radšej zoznamu.

Nebojte sa vyhľadať pomoc

Ak je váš dôvod, kvôli ktorému nespíte, vážny a nič vám s ním nepomáha, neváhajte vyhľadať odbornú pomoc. Jedným zo znakov depresívnych a úzkostných stavov, aj iných psychických problémov, môže byť nespavosť, resp. konštantná nevyspatosť, alebo jednoducho neschopnosť vôbec vstať z postele. Niektoré problémy neprekonáme sami, čo samozrejme nie je žiadna hanba si priznať. Naopak, je to prejav toho, že viete počúvať svoje telo a nie ste zbabelý si vypýtať pomoc, keď ju potrebujete.

Páčil sa vám článok?
Slabé
12345
Loading...
Super

Koordinátorka Novinárskej ceny: Poctivý autor sa pod článok vždy podpíše, konšpirátor nie

Novinári budú vždy obľúbeným cieľom konšpirácií, hovorí Miroslava Širotníková, ktorá pracovala aj pre New York Times.

Na Slovensku rastie vplyv konšpiračných médií a viac ako polovica ľudí si myslí, že novinárov riadi niekto v pozadí. Ako lepšie pochopiť prácu novinárov a začať im veriť? Porozprávali sme sa s Miroslavou Širotníkovou, ktorá ako novinárka na voľnej nohe pracovala pre svetové médiá a dnes koordinuje aktivity Novinárskej cenyFondu na podporu investigatívnej žurnalistiky, ktorý dlhodobo podporuje aj spoločnosť O2.

V rozhovore sa ďalej dočítate:

  • s akými predsudkami sa novinári stretávajú najčastejšie,
  • ako prácu novinárov u nás ovplyvnila vražda Jána Kuciaka,
  • prečo je mediálna výchova dôležitá,
  • aké trendy možno vnímať v súčasnej žurnalistike.

Čítajte aj: Korupčné kauzy pomáhajú odhaliť všetci, ktorí si predplácajú médiá, hovorí publicista a aktivista Goda

Stretávaš sa s predsudkami, keď ľuďom povieš, že si novinárka?

Väčšinou si vypočujem, že si nevedia predstaviť, ako moja práca vyzerá. Často si myslia, že novinári a novinárky pracujú doma z Bratislavy, od počítača a nevedia nič o vonkajšom svete.

Stretávam sa aj s množstvom reakcií, ktoré poznáme zo sociálnych sietí, podľa ktorých sú novinári platení „tajnými silami“, že sú zahraničnými agentmi, že im niekto diktuje, čo majú písať, že sa do ničoho nerozumejú a zverejnia čokoľvek, čo im niekto pošle.

Práca novinárov je neustále na očiach. Prečo im však veľká časť verejnosti nedôveruje? 

Myslím si, že najmä preto, lebo píšu o veciach, ktoré sa nie všetkým páčia. Pozerajú sa mocným na prsty, odhaľujú prepojenia biznisu a politiky, a tým niekomu môžu ohroziť živobytie. Nie každému vyhovuje, čo číta, a mnohí potom útočia na novinársku prácu bez toho, aby dôverovali tomu, čo čítajú.

Novinári a novinárky sú okrem toho obľúbeným cieľom konšpirácií. Treba si však uvedomiť, že robia svoju prácu nezávisle od toho, kto si čo myslí. Opierajú sa o fakty a vedu a hľadajú pravdu, nech je kdekoľvek, nedajú sa zahnať do kúta ani sa zastrašiť.

Pracovala si ako novinárka na voľnej nohe, ako vznikali tvoje články? 

Keďže som ako freelancer nemala zázemie stálej redakcie, pracovala som z domu, podobne ako teraz veľa ľudí počas pandémie. Za každou témou som však vždy vycestovala „do terénu“ a za odborníkmi, ktorí k nej mali čo povedať, či už som písala o extrémizme, alebo o ekonomike.

Novinári sa pozerajú mocným na prsty, odhaľujú prepojenia biznisu a politiky, a tým niekomu môžu ohroziť živobytie. Nie každému vyhovuje, čo číta, a mnohí potom útočia na novinársku prácu bez toho, aby dôverovali tomu, čo čítajú.

Keď som pripravovala článok o segregácii rómskych detí v školách, išla som sa pozrieť do škôl v rómskych osadách na východe Slovenska, keď som písala o krajnej pravici, vyhľadala som si ich predvolebný míting a vycestovala za nimi, prípadne išla hľadať ich podporovateľov v obciach, kde majú tradične najväčšiu podporu.

Niektoré dni som strávila rešeršom štúdií a materiálov pri počítači, iné pri rozhovoroch s expertmi z univerzít, potom som zas 3-4 dni cestovala za príbehom do regiónov a rozprávala sa s bežnými ľuďmi na ulici, s miestnymi politikmi či s aktivistami.

Mix tohto všetkého potom skončil v konečnom článku. A či už som reportáž pripravovala sama, alebo s kolegom z amerických, britských alebo holandských novín, vždy sme na nej pracovali priamo na mieste, nie na diaľku.

Spomínaš si na nejaký článok, ktorým si ovplyvnila veľa ľudí?

Mala som asi len jeden, ktorý sa skutočne dostal do politického diskurzu, hoci úplnou náhodou. Pred rokmi sme s kolegom Rickom Lymanom pripravovali článok pre New York Times o Spišskom Hrhove. Páčil sa mi príbeh obce, ktorej sa úspešne podarilo integrovať rómsku komunitu, a chcela som ho dostať do sveta, aby bol inšpiráciou.

Tento text vyšiel aj na titulnej strane novín. Niekedy v tom čase mal bývalý prezident Andrej Kiska počas zasadania OSN v New York stretnutie s finančníkom Georgeom Sorosom. O návšteve písal Kiska na Facebooku a spomenul, že na titulke New York Times vyšiel článok o Slovensku a že sa o tom so Sorosom rozprávali, pretože ho zaujímajú vylúčené komunity.

O niekoľko mesiacov na Slovensku prebehli protesty Za slušné Slovensko a v jednej z prvých reakcií predseda vtedy najsilnejšej politickej strany spomenul stretnutie v New Yorku a postavil na tom konšpiráciu, že zhromaždenia sú riadené zo zahraničia. Vtedy som sa veľmi smiala, že som to so svojím textom dotiahla ďaleko.

Samozrejme, na celej konšpirácii nebolo nič pravdivé, náš článok opisoval príbeh, ktorý bol už vtedy na Slovensku známy, takže nešlo o nič prevratné, a ocitol sa v tom náhodou. Prezidenta ani protesty, samozrejme, nikto zo zahraničia neriadil.

Po smrti Jána a Martiny sa práca novinárov ešte viac dostala do verejnej debaty. Zmenilo sa vnímanie verejnosti?

Bezprostredne po vražde asi áno a veľká časť spoločnosti pochopila, ako naša práca vyzerá a že novinári a novinárky môžu byť pre svoju prácu aj vo fyzickom ohrození.

Podpora verejnosti mne a kolegom dodávala energiu v časoch, keď sme sa možno aj báli alebo sme boli demotivovaní. Postupne sa však vraciame k pôvodnému stavu a nedôvere, ktorú cítiť najviac na sociálnych sieťach.

Ak v nás niečo vzbudzuje pochybnosť či postranný úmysel, pozrime sa na vlastníkov. Z mojich skúseností sa každá redakcia snaží minimalizovať ich vplyv. Horšie je, keď sú vlastníci utajení.

Novinári a novinárky sú prenasledovaní v mnohých krajinách. Tým, že pôsobíš medzinárodne, poznáš niekoho, kto sa ocitol pre svoju prácu v ohrození života?

Nedávno som sa dozvedela, že kolegyňa Emilie van Outeren z holandských novín NRC písala o protestoch proti bieloruskej vláde a po zásahu projektilom skončila v nemocnici. Bola na operácii a dlho sa zotavovala. Nedala sa však zastrašiť a už znova pracuje.

Zrejme si uvedomila, do akých nebezpečných situácií sa dostávajú bežní ľudia, keď sa niečo také vážne stalo jej, a je dôležité zastať sa ich.

Z New York Times som zase poznala viacerých vojnových reportérov, ktorí boli v Iraku a v Afganistane a priniesli si odtiaľ hrozné skúsenosti. Tu na Slovensku je najhorší prípad Jána Kuciaka, svoje si zažili aj viacerí novinári a novinárky v 90. rokoch.

V súčasnosti sa obávame, ako na novinárov budú reagovať fanúšikovia extrémnej pravice, ktorých nenávistné výroky čítame na sociálnych sieťach. Dúfam však, že už žiadne násilie nezažijeme.

Ako tvoji kolegovia v zahraničí reagovali na správu o smrti slovenského novinára? 

V ten deň sa mi ozývali kolegovia zo všetkých novín, z agentúr a televízií, s ktorými som kedy spolupracovala. Hneď ráno som písala editorom New York Times a vysvetlila im, čo sa stalo. Najprv nikto z nás nechcel veriť, že by smrť mohla súvisieť s jeho prácou.

Aj ja som si hovorila, že sme na Slovensku, v Európskej únii a hádam sa nikto nepokúsil o úkladnú vraždu. Ešte v ten deň však na udalosť reagoval policajný prezident, ktorý ju spojil s novinárčinou a odvtedy sme mali všetci jasno. Na prvé zhromaždenie Za slušné Slovensko prišiel aj môj kolega z Varšavy a snažil sa chodiť na všetky protesty so mnou. Bola to veľká vec aj vo svetovom meradle, žiaľ.

Na Slovensku v posledných rokoch rastie vplyv konšpiračných médií. Ako si to vysvetľuješ? 

Vplyv konšpiračných médií súvisí s vysokou mierou nedôvery v inštitúcie. Ľudia potom neveria pravde ani faktom, a to u nich podporuje pocit, že sa nedá veriť nikomu. Na tom stavajú dezinformačné kampane. Hovoria, že svet ovládajú tajné skupiny, že nikto nejde protestovať z vlastnej vôle, že médiá niekto ovláda z pozadia.

Slovensko má v regióne výnimočné postavenie, v nedávnom prieskume organizácie Globsec sa ukázalo, že až takmer 60 % spoločnosti sa prikláňa ku konšpiráciám. Myslím si, že ich rozšíreniu výrazne pomohlo nastavenie sociálnych sietí, u nás hlavne Facebook.

Prečítajte si: Ako rozpoznať hoax? Základom je overiť si, či už o tom nepísali inde

Ako sa v tom dá zorientovať? Ako odlíšiť kvalitné médiá a poctivých novinárov od konšpirátorov?

V prvom rade treba hľadať zdroj informácií a zamyslieť sa, kto mi čo hovorí a prečo. Ak sa napríklad hovorí o koronavíruse, pozrime sa, či sa vyjadruje virológ, ktorý má za sebou odbornú skúsenosť, stavbár či zubár. Hoci je aj zubár lekár, neznamená to, že je odborník na vírusy.

Pri štandardných médiách si tiež vieme ľahko zistiť, kto v nich pracuje. Čím má médium známejšie meno, tým je väčšia istota, že ponúka overené informácie a dá sa na ne spoľahnúť.

Skúste si o novinách nájsť základné údaje, pozrieť si, kto ich vedie, kto ich sponzoruje, ako sú financované.

Používa médium priveľa anonymných zdrojov? Novinári nemajú problém podpísať sa pod svoje články, dezinformačná scéna však robí opak. Aj keď tradičné noviny nezverejnia meno zdroja, aspoň uvedú, že ho poznajú. Tradičné médiá sa skrátka snažia čo najmenej skrývať.

Veľa sa hovorí o financovaní médií. Mala si niekedy pochybnosť o článku kvôli vlastníkom novín, v ktorých vyšiel?

Keď som niekedy mala pochybnosti, stalo sa mi to pri médiách preukázateľne vlastnených finančnými skupinami. Na Slovensku je to veľký problém, ktorý ovplyvňuje kvalitu a slobodu médií. Na druhej strane, aspoň o vlastníkoch vieme, a môžeme si pri každom článku spraviť názor.

Ak v nás niečo vzbudzuje pochybnosť či postranný úmysel, pozrime sa na vlastníkov. Z mojich skúseností sa každá redakcia snaží minimalizovať ich vplyv. Horšie je, keď sú vlastníci utajení.

Oddelili sme tradičné médiá od konšpiračných. Kam zaradiť bulvár, ktorý tiež často pracuje s neoverenými informáciami? 

Bulvár vnímam ako samostatnú kategóriu, ktorá slúži skôr na pobavenie než na získanie serióznych informácií. Snaží sa šokovať, píše o celebritách a medzitým prináša aj správy o politike. Ak však chcete čítať o spoločnosti alebo o zahraničnej politike, odporúčam kvalitnejšie zdroje. Na druhej strane bulvár je stále o niečo lepší zdroj informácií než konšpiračné médiá.

Pochopeniu novinárov a kritickému mysleniu by na Slovensku určite pomohlo zavedenie mediálnej výchovy, a to na všetkých úrovniach škôl.

Zastrešuješ aktivity Fondu na podporu investigatívnej žurnalistiky. Prečo takýto fond u nás potrebujeme?

Fond vznikol v roku 2018 ako reakcia na vraždu Jána a Martiny s cieľom poskytnúť novinárom a novinárkam podporu. Hoci má každá redakcia vlastný biznis model, nie vždy dokáže zaplatiť dlhodobejšiu investigatívnu prácu.

Pochopeniu novinárov a kritickému mysleniu by na Slovensku určite pomohlo zavedenie mediálnej výchovy, a to na všetkých úrovniach škôl.

Ak chcú novinári robiť na zložitejších témach, ktoré si vyžadujú viac času, často si musia znížiť úväzok, prípadne to robia na úkor voľného času a nemajú prostriedky napríklad na cestovanie, hlbšie analýzy. Redakcie v tomto smere nie sú bohaté a v týchto situáciách môžu pomôcť naše granty.

Fond je zároveň podprogramom Novinárskej ceny, ktorou chceme vyslať signál, že u nás vzniká veľa kvalitnej žurnalistiky a že novinárom a novinárkam sa dá veriť.

Aktuálne prebieha hodnotenie súťažných príspevkov v rámci Novinárskej ceny, kde si tento rok aj v porote. Dajú sa z nich vyčítať nejaké trendy v súčasnej žurnalistike? 

V Novinárskej cene síce pôsobím prvý rok, ale nejaké trendy som si všimla. Napríklad, že kvalitná žurnalistika nevymrela a na Slovensku je veľa dobrého, čo čítať, čo vidieť, čo počúvať.

Novinári a novinárky tiež využívajú nové prostriedky, ako informácie podať, rozvíjajú dátovú žurnalistiku, k článkom prikladajú videá, podcasty, zvukové stopy, mapy či grafy. V redakciách sa presadzujú čoraz mladší autori, rastie nám silná nová generácia. Ukazuje sa, že podcastová scéna je u nás veľmi bohatá, že ideme s dobou a inšpirujeme sa vo svete.


Tento článok vznikol pri príležitosti Svetového dňa slobody tlače, ktorý si pripomíname 3. mája. Spoločnosti O2 záleží na slobode slova, preto prostredníctvom Férovej Nadácie O2 dlhodobo podporuje aktivity Fondu investigatívnej žurnalistiky a jeho prínos pri otváraní dôležitých tém. 

Miroslava Širotníková

Je novinárka a koordinátorka Novinárskej ceny a jej podprogramu Fondu na podporu investigatívnej žurnalistiky, ktoré patria k aktivitám Nadácie otvorenej spoločnosti. Pochádza z Trebišova, študovala žurnalistiku na Univerzite Komenského v Bratislave. Približne 10 rokov pôsobila na voľnej nohe a o Slovensku písala pre svetové médiá, ako sú New York Times, Balkan Insight, Channel 4 či Financial Times, spolupracovala aj so slovenskou tlačovou agentúrou SITA. 


Nezaťažia ani rozpočet, ani vaše ruky. Vybrali sme 4 ľahučké smartfóny, ktoré prekvapujú dizajnom aj vybavením

Čítaj viac

Čo všetko bolo v našej komunikačnej výbave vďaka technológiám a internetu? Pripravili sme nostalgickú jazykovú exkurziu

Čítaj viac

Zlepšite sa v cudzom jazyku cestou do práce. Vybrali sme 8 aplikácií, ktoré vás rozhovoria aj posilnia slovnú zásobu

Čítaj viac