So svojim tímom poslal do vesmíru 22 sond a družíc, ktoré sú dnes milióny kilometrov od Zeme a pomáhajú nám pochopiť svet okolo nás. S Charlesom Elachim, bývalým šéfom Laboratória prúdového pohonu spadajúcim pod NASA, sme sa rozprávali o tom, aké je to skúmať vesmír a ako sa naučiť držať krok s neustálym technologickým pokrokom.

Narodili ste sa v malej dedinke v Libanone a teraz posielate, alebo ste donedávna posielali, sondy a družice po celej slnečnej sústave. Ako ste sa k tomu dostali? 

Keď som bol tínedžer, fascinovala ma krása nočnej oblohy. Rozmýšľal som, či sú niekde okolo všetkých tých hviezd aj nejaké obývané planéty. Mal som tiež rád príbehy o objaviteľoch, matematiku a vedu. Neskôr, keď som si robil svoj PhD titul, pracoval som na polovičný úväzok v Laboratóriu prúdového pohonu (JPL – Jet Propulsion Laboratory, pozn. red), po dokončení na plný.

Veril som, že ak si človek niečo naozaj zaumieni, nič nie je nemožné. Nikdy som neváhal ísť do rozumného rizika a nebál som sa ani zlyhaní, ak som sa z nich vedel poučiť. Neskôr som navrhoval a viedol niekoľko vesmírnych misií a experimentov, až som si získal meno v komunite vedcov zaoberajúcich sa skúmaním vesmíru. V roku 2001 som sa stal šéfom JPL.

Mali ste aj nejaký vzor alebo niekoho, kto vás k tomu viedol?

Inšpiroval ma môj stredoškolský učiteľ matematiky, ktorý vedel učivo podávať tak, aby to bolo zábavné. Aj môj PhD konzultant bol naozaj pozitívny človek, ktorý ma vždy podporoval v tom, aby som skúšal nové veci. Mojím vzorom bol aj Theodore Roosevelt (prezident USA v rokoch 1900 – 1908, pozn. red.), ktorý bol naozaj výraznou a odvážnou osobnosťou. Prečítal som o ňom snáď každú knihu.

Boli ste vedúcim JPL v NASA, povedzte nám niečo o tom, čomu ste vlastne šéfovali.

Počas môjho šéfovania v JPL (v rokoch 2001 až 2016, pozn. red.) sme spustili 22 vesmírnych misií na Jupiter, Saturn, Mars, ale aj na kométy, asteroidy, na Mesiac. Vyslali sme tiež niekoľko satelitov na obežnú dráhu okolo Zeme.

Ako vyzeral váš bežný deň v práci?

Diskusie, porady o budúcich misiách, hodnotenie aktuálne rozpracovaných misií, rozhovory so senátormi o dôležitosti výskumu vesmíru alebo návšteva laboratórií. Inokedy sú to zase vedecké prednášky a prejavy či služobné cesty za spolupracovníkmi z iných vesmírnych agentúr. Každý deň prináša niečo zaujímavé.

Čo sa vám odohráva v hlave, keď štartujete misiu alebo sledujete pristátie sondy? Roky príprav môžu vyjsť nazmar v priebehu sekúnd. Ako to znášate?

Tomu napätiu, keď pristáva sonda na inej planéte, sa nevyrovná asi nič. No vždy som optimista, pretože nesmierne dôverujem ľuďom vo svojom tíme a ich schopnostiam. Viem, že pre úspech projektu urobili všetko možné aj nemožné. Samozrejme, počítam s tým, že aj napriek tomu sa môže niečo pokaziť a som pripravený na to reagovať s chladnou hlavou.

Ak by ste mali použiť paralelu z bežného života, aké ťažké je vystreliť stroj o veľkosti malého auta zo Zeme a trafiť ho na inú planétu tak, aby sa nerozbil?

Keď sme pristávali na Marse s vozidlom Curiosity, pohybová energia pristávacej kapsule sa rovnala 18 tisícom pretekárskych áut v plnej rýchlosti. Mali sme len 7 minút na to, aby sme sa tejto energie zbavili, spomalili a mohli mäkko pristáť na povrchu. Vtedy to boli naozaj nervy. Doteraz tento moment voláme 7-minútový teror.

Ako dlho vlastne trvá, kým sa zrodí nápad vyslať niekam sondu, až po pristátie, prípadne koniec misie?

Od momentu, keď sa začneme projektu seriózne venovať až po okamih, keď sonda či satelit dorazí do cieľa zvyčajne prejde 10 až 15 rokov. Už dnes začíname riešiť misiu, ktorá sa spustí v rokoch 2025 až 2035.

Vizionárske projekty spojené so skúmaním vesmíru majú často presah do bežného života, minimálne v oblasti technológií. Kam nás dokážu posunúť ako ľudstvo?

Skúmanie vesmíru je jedným z najpozdvihujúcejších ľudských úsilí, z ktorého vzišlo mnoho dobrých vecí pre ľudstvo. Vezmime si napríklad meteorologické satelity, GPS na presnú navigáciu, možnosť komunikovať s niekým na opačnej strane planéty, monitorovať životné prostredie, nehovoriac o tom, koľko poznatkov sme takto získali o svete okolo nás.

Pracujete v odvetví, ktoré je synonymom inovácií, ktoré sa navyše často uplatnia v „pozemskom” živote. Šéfujete inovatívnym mozgom z celého sveta. Máte nejaký vzorec na to, ako vytvoriť prostredie pre zrod nápadov?

Líder v inovatívnej organizácii by mal vedieť ľuďom predostrieť víziu, ktorá ich inšpiruje a zároveň by ju mal sám pretaviť do konkrétnych činov. Mal by vedieť vytvoriť podnetné prostredie a povzbudzovať spolupracovníkov k tomu, aby sa nebáli občas rozumne zariskovať. V prípade zlyhania alebo neúspechu sa s tým dobrý líder dokáže vyrovnať a vziať si z takej situácie ponaučenie.

Ako môžu ľudia takéto prostredie vytvoriť napríklad vo svojich firmách? Dá sa to, aj keď, povedzme, robia úplne bežný biznis?

Ak ste otvorený, priateľský, viete povzbudiť a máte guráž, tak je jedno, v akom odvetví pracujete.

Často v nás prevláda strach skúsiť spraviť niečo nové iba preto, lebo sa bojíme zlyhania. Bojujete s tým aj vy alebo beriete zlyhania ako straty, s ktorými treba počítať?

Zo zlyhaní sa učíme a sú prirodzenou súčasťou života. Hovorí sa, že ak v živote nezlyháte, tak ste sa o nič dostatočne nesnažili. Hlavné je sa poučiť a nenechať sa odradiť.

Dosiahli ste veľa vedeckých úspechov, spomínate si však na nejaké zlyhanie? Čo vás naučilo?

Mám solídnu zbierku úspechov aj nezdarov. K neúspechom som sa naučil stavať tak, že ich vnímam ako niečo, čo sa dá napraviť ďalším pokusom, do ktorého sa znovu pustím o čosi múdrejší a skúsenejší.

Keď sa nepodarí veľký projekt, zasiahne to tisíce ľudí a určite im to uberie na chuti do práce. Ako ste im vrátili naspať ich zapálenie pre vec?

V takejto situácií treba vždy prevziať zodpovednosť a neobviňovať ostatných. Aj svojim ľuďom vždy hovorím: „Ak sa to podarí, budete na pódiu stáť vy. Ak sa to nepodarí, budem tam stáť ja.”

Máte nejaký projekt, na ktorý ste najviac hrdý?

Som hrdý na všetky, pretože pri každom sme objavili a naučili sa mnoho nových vecí.

Aký je to pocit, keď sa pozriete na oblohu a uvedomíte si, že niekde tam hore medzi tými svietiacimi bodkami je kus špičkovej techniky, ktorý sa tam dostal aj vďaka vám?

V čase, keď sme pristávali s Curiosity na Marse, sa  dal pozorovať voľným okom. S niekoľkými kolegami sme vtedy vyšli von z riadiacej miestnosti. Hľadeli sme na Mars a boli sme neskutočne hrdí na to, že vozidlo, ktoré sme postavili, je na tej svietiacej bodke. Do očí sa mi tlačili slzy. To isté prežívam aj vtedy, keď sa pozriem na Venušu, Jupiter či Saturn. Aj okolo nich krúžia družice, ktoré postavil môj tím.

Žijeme v období, ktoré niektorí smelo označujú za ďalšiu priemyselnú revolúciu. Umelá inteligencia, 3D tlač, nové materiály. Je to primerané tvrdenie? Alebo si máme zvyknúť, že s vedeckým pokrokom budeme tieto revolúcie žiť každý deň?

Žijeme v období neustáleho technologického pokroku. Mali by sme byť pripravení na to, že zajtrajšok bude vyzerať inak než dnešok a nebáť sa zmien. Pretože, ak všetok ten pokrok využijeme rozumne, budeme žiť v lepšom svete.

Čaká nás zaujímavá doba, školy možno budú musieť pripravovať deti na profesie, ktoré dnes ešte neexistujú. Ako sa však pripraviť na niečo, čo si neviem predstaviť?

Nasledujúcim generáciám by sme mali dať poriadne základy v celej škále odborov ako matematika, veda, ale aj literatúra či hudba. Mali by sme podporovať multidisciplinárne vzdelávanie a učiť mladých mať otvorenú myseľ a prijímať nové myšlienky. Spoločnosti, ktoré sa vydajú cestou podpory nových nápadov, myšlienok, rozvoja kultúry a tolerancie, budú žať úspechy.

Ste človek pracujúci s exaktnou vedou. Budúcnosť  momentálne patrí programátorom, strojárom, technikom… Čo však humanitné vedy? Aký prínos spoločnosti v nich vidíte vy?

Ako som už spomínal, najúspešnejšie spoločnosti či krajiny sú tie, ktoré sa nezameriavajú len na vedu a techniku, ale aj rozvoj humanitných vied. Stačí nazrieť do histórie a uvidíte, aké veci vznikali v časoch renesancie v Európe alebo v zlatom veku arabského sveta ( okolo 7. až 9. storočia).

Majú humanitné vedy priestor aj v inštitúciách ako NASA?

Aj keď sú u nás hlavne inžinieri a vedci, máme tiež svoj tím umelcov, voláme ich Štúdio. Sú akýmsi prostredníkom medzi nami a laickým svetom, ktorému tlmočia, čo vlastne robíme a aký to má význam.

Nemyslíte si, že sa v tomto smere príliš často škatuľkujeme? Že pri svojom zameraní na humanitné alebo prírodné vedy sa často zabúdame inšpirovať tou druhou stranou?

Mnohí inovátori majú v sebe niečo z oboch svetov a dokážu to prepojiť. Rád čítam o inovátoroch nielen z oblasti vedy, ale aj v umení a literatúre. Dokážem stráviť hodiny obdivovaním starých máp a dokumentov a diel, všetkého talentu a nápadov, ktoré sú do nich vložené. Pri prechádzkach prírodou sa dokážem nadchnúť rozmanitosťou, od drobných kvetov až po majestátne stromy.

Predstavte si, že by ste sa mohli vybrať niekam na jedno miesto našej slnečnej sústavy ako sonda. Kam by ste sa najradšej pozreli?

Ak by som sa mohol vybrať hocikam v našej slnečnej sústave, išiel by som na Európu (šiesty Jupiterov mesiac, pozn. red.) objavovať jej oceány a pátrať po stopách života, ktorý v nich môže byť. Samozrejme, išiel by som sa pozrieť aj ako vyzerajú ostatné planéty.