Lietajúce auto či prvá pohyblivá ľudská ruka. Aj tieto veci vynašli Slováci

Slováci boli a sú mimoriadne šikovní. Prečítajte si, čo všetko vynašli vynaliezavé osobnosti našej minulosti i súčasnosti.

Vďaka vede mohlo ľudstvo objaviť množstvo vecí, porozumieť prírodným javom a, samozrejme, vytvoriť nespočetne veľa vynálezov. Aj u nás sa našlo niekoľko takých, ktorí výrazným spôsobom posunuli dopredu niektoré odvetvia, a na ktorých práci mohli stavať ďalší.

Títo šikovní ľudia a ich počiny mali za cieľ pomôcť ľuďom, uľahčiť im život no popri tom dokázali zviditeľniť Slovensko aj vo svete vedy a techniky.

Jozef Maximilián Petzval, vynálezca modernej optiky

Zdroj: Flickr: CC License 2,0: Klausiee

Je pokladaný za zakladateľa modernej optiky. Bol mimoriadne nadaným brusičom skla a jemnomechanikom, čo ho doslova predurčovalo k neskorším úspechom v oblasti optiky.

Venoval sa akustike, predovšetkým kmitaniu strún, vypracoval dokonca projekty plavebného plánu okolo Pešti, no špeciálnu pozornosť venoval práve optike. Medzi jeho najvýznamnejšie počiny patria výpočty fotografických objektívov. Navrhol dva typy objektívov: portrétový a krajinkársky, takzvaný ortoskop.

Objektív, ktorý v roku 1840 skonštruoval, umožnil až 16-násobne vyššiu priepustnosť svetla. To znamenalo, že expozícia fotografickej platne trvala menej ako minútu. Pred týmto objavom totiž expozícia trvala v rozmedzí neuveriteĺných 5 až 30 minút a závisela na počasí a svetelných podmienkach. Fotografovaný objekt sa navyše nesmel pohnúť.

Medzi jeho ďalšie významné vynálezy patrí napríklad aj dvojoký ďalekohľad.

Ján Bahýľ, vynálezca dnešnej helikoptéry

Zdroj: Flickr: CC License 2,0: S B

Prvý prototyp dnešnej helikoptéry sa zrodil práve na Slovensku. Jeho autorom bol Ján Bahýľ, ktorý vďaka svojmu mimoriadne veľkému technickému nadaniu vypracoval veľké množstvo návrhov delostreleckej techniky, ako aj železničnej dopravy. 

V roku 1894 urobil aj návrh konštrukcie vrtuľníka s ľudským pohonom. O rok neskôr dostal na svoj návrh patentové privilégium, aby ho mohol pretaviť do skutočnosti. 

Termín realizácie však nebol dodržaný. Spojil teda sily s návrhárom kočov Antonom Marshallom. Práve v jeho dielni vznikol vylepšený model Bahýľovho vrtuľníka, známeho pod menom AVION.

Bahýľ počas života získal aj 17 ďalších vojenských a technických patentov, napríklad na vrtuľník poháňaný benzínovým motorom, tank na parný pohon, či balón so vzdušnou turbínou.

Štefan Banič, vynálezca padáka

Zdroj: Flickr: CC License 2,0: Christophe Pelletier

Právom sa radí medzi najznámejších Slovákov práve vďaka jeho vynálezu padáka. Bol svedkom leteckého nešťastia a to ho motivovalo k tomu, aby vynašiel padák, zostrojený na princípe dáždnika, ktorý sa otváral na sústave niekoľkých pružín.

Svoj vynález sám na sebe otestoval pred Americkým patentovým úradom tak, že zoskočil zo strechy 15 poschodovej budovy vo Washingtone. Nasledovali ďalšie testy a zoskoky, dokonca i z lietadla. Patent nakoniec v auguste roku 1914 získal.

Americké vojenské letectvo síce jeho patent odkúpilo, no nikdy nezaradilo do využívania. Až na konci vojny začali padáky používať Francúzi. Nešlo však o Baničov prototyp.

Anián Jedlík, zhotoviteľ prvého pohyblivého elektromagnetu (prvého elektromotora)

Zdroj: Flickr CC License 2,0: Fondo Antiguo de la Biblioteca de la Universidad de Sevilla

Ešte ako učiteľ fyziky v Rábe zostrojil prvý malý pohyblivý elektromagnet. Ten bol v podstate elektromotorom a slúžil mu ako pomôcka na hodinách pri rôznych experimentoch. 

Zostrojil taktiež magnetický čap, ktorý sa stal súčasťou elektrického rušňa.

Medzi jeho ďalšie vynálezy patrí aj prístroj na rezanie veľmi jemných optických mriežok alebo zariadenie na výrobu sódovej vody. Je autorom veľkej dvojdielnej učebnice fyziky a vychoval mnoho skvelých fyzikov a inžinierov.

Jozef Murgaš, bezdrôtová telegrafia

Flickr: CC License 2,0: nachans

Bol síce katolíckym kňazom, ale Slováci ho predovšetkým poznajú ako vynálezcu. Bol totiž priekopníkom v bezdrôtovej telegrafii.

V USA mu boli udelené dokonca dva patenty. Vo svojom výskume sa sústreďoval najmä na Marconiho systém založený na Morseovej abecede, ktorý sa mu ale zdal príliš pomalý. Navrhol preto vlastný systém prijímacích a vysielacích zariadení, ktorých signál sa líšil nielen dĺžkou, ale i frekvenciou. Tak vznikol Murgašov Ton-Systém.

Aurel Stodola, konštruktér prvého tepelného čerpadla na svete a pohyblivej ľudskej ruky

Veľmi významný slovenský vedec a vynálezca. Položil vedecké základy projekcie a stavby parných a spaľovacích turbín.

V spolupráci s chirurgom Ferdinandom Sauerbruchom skonštruoval v roku 1915 prvú pohyblivú umelú ľudskú ruku. Na tom istom princípe boli neskôr založené aj protézy nôh a chodidiel.

Medzi jeho najvýznamnejšie diela, ktoré fungujú dodnes, sa radí tepelné čerpadlo z roku 1928, ktoré aj v súčasnosti vykuruje Ženevskú radnicu. Odoberá pri tom teplo z vody ženevského jazera. Ide o uzavretý okruh.

Bol ocenený mnohými svetovými univerzitami a vedeckými spoločnosťami. Jeho meno dokonca nesie i menšia planétka – 3981 Stodola. Rok 2009 bol na STU rokom Aurela Stodolu.

Jozef Karol Hell, vynálezca čerpadiel so stlačeným vzduchom

Zdroj: Flickr: CC License 2,0: Peter Van den Bossche

Tento rodák z Banskej Štiavnice bol významným slovenským konštruktérom banských čerpacích strojov.

Po ukončení školy sa zaúčal u svojho otca stavbe a údržbe čerpacích a dopravných banských strojov. Neskôr študoval na banskej škole mechaniku a hydrauliku. Už rok nato sa stal pomocníkom svojho otca a strojmajstrom, po smrti otca dokonca hlavným strojmajstrom v baniach v Banskej Štiavnici. 

Okrem mnohých čerpadiel, zostrojil i stroj na čistenie vzduchu v baniach a stroj na vhánanie čerstvého vzduchu do podzemných hĺbok. Tieto vynálezy veľkou mierou prispeli k vylepšeniu pracovných podmienok baníkov, a to sa prejavilo aj na výnosoch baní. Spolu s profesorom Mikovínim sa veľkou mierou zaslúžili o rozmach štiavnických baní.

Prvá úspešná transplantácia srdca na Slovensku a v strednej Európe

Zdroj: Flickr: CC License 2,0: Army Medicine

Dňa 9.6.1968 sa v Bratislave udiala mimoriadne vzácna a dôležitá udalosť v oblasti medicíny. Práve v tento deň sa totiž tímu lekárov pod vedením MUDr. Karola Šišku a MUDr. Jaroslava Kuželu podarilo previesť prvú úspešnú transplantáciu srdca s mimotelovým obehom krvi. 

Príjemkyňou srdca bola 54 ročná žena. Operácia trvala 5 hodín. Pacientka s transplantovaným srdcom však, bohužiaľ, prežila len niekoľko ďalších hodín po operácii. Zomrela však na následky iných ochorení, nie na následky samotnej transplantácie srdca.

Pavol Alexy a jeho tím, Bioplast

Zdroj: Flickr: CC License 2,0: Lisa Risager

Svet neustále rozmýšľa, ako vyriešiť stále narastajúci problém s veľkým množstvom plastového odpadu. Aj slovenskí vedci prišli so svojim riešením. Profesor Pavol Alexy a jeho tím z fakulty chemickej a potravinárskej technológie zo Slovenskej technickej univerzity (STU) v Bratislave vyvinuli bioplast. 

Práve vďaka tomuto objavu sa uchádzajú o slovenský i svetový patent. Kým klasický plast sa vyrába zväčša z polymérov na báze ropy, bioplast je vyrobený z polymérov založených na škrobe a na organických kyselinách. Kľúčom k úspechu bolo podľa slov profesora Alexyho nájsť ten správny pomer surovín. Profesor Alexy bol v roku 2012 ocenený aj titulom Technológ roka. 

Výhodou bioplastov je, že sa dajú kompostovať. Bioplasty môžu v budúcnosti hrať veľmi významnú úlohu v oblasti zdravotníctva a medicíny. 

Z bioplastu sa dajú vyrobiť skrutky, ktoré držia pokope komplikovanú zlomeninu a následne sa v tele úplne rozpustia. Tým by sa eliminovala ďalšia operácia potrebná na ich odstránenie, ako je to v súčastnosti pri titánových skrutkách bežnou praxou.

Štefan Klein a Juraj Vaculík, lietajúce auto

Zdroj: aeromobil.com

Jeden z aktuálnych slovenských vynálezov, ktorý zarezonoval vo svete. Prototyp lietajúceho auta  vznikal 20 rokov a v predaji by mohlo byť v blízkej budúcnosti. Už teraz sa o ňom hovorí ako o veľkej revolúcii v doprave.

Prototyp tohto auta bol skonštruovaný tímom Aeromobilu, pod vedením spoluzakladateľov firmy Aeromobil Štefana Kleina a Juraja Vaculíka v Bratislave. Prešiel niekoľkými vývojovými fázami a vyvinutých bolo niekoľko prototypov.

Vývojári ešte v roku 2014 nevedeli povedať, kedy bude produkt úplne hotový, no dúfajú že s dodávkami na trh začnú v roku 2018. Cena lietajúceho auta sa momentálne odhaduje na niekoľko sto tisíc eur, no presná cena nebola doposiaľ určená.

Páčil sa vám článok?
Slabé
12345
Loading...
Super

Fyzioterapeut Mateja Tótha radí rodičom: Všímajte si, ako vaše dieťa sedí, aj ako sa hrá

„Ak sa dieťa venuje rôznym pohybovým aktivitám, v centrálnej nervovej sústave si vytvára programy, z ktorých neskôr môže ťažiť práve v špecializovanej príprave,“ hovorí Denis Freudenfeld.

Denis Freudenfeld pôsobil ako dvorný fyzioterapeut biatlonistky Naste Kuzminovej a dlhodobo spolupracuje s atlétom Matejom Tóthom, ktorého sprevádzal na nejednej olympiáde. Porozprávali sme sa s ním o dôležitosti pohybu pre dnešné deti aj o zdravotných problémoch, ktoré ich trápia.

V rozhovore sa ďalej dozviete:

  • ako pandémia ovplyvnila pohyb detí,
  • na ktoré signály tela by rodičia mali u detí dávať pozor,
  • kedy treba vyhľadať fyzioterapeuta,
  • prečo treba venovať pozornosť správnemu dýchaniu.

Ako rozhýbať deti doma? Zacvičte si spolu s nimi podľa videí O2 Športovej akadémie Mateja Tótha

Ste fyzioterapeutom najúspešnejších slovenských športovcov. V čom presne spočíva vaša práca?

Pracujem vo Vojenskom športovom centre DUKLA v Banskej Bystrici ako fyzioterapeut, ktorý sa stará o talentovaných športovcov. V centre zabezpečujeme prípravu štátnej športovej reprezentácie Slovenska na rôznych súťažiach a olympiádach.

Mojou úlohou ako fyzioterapeuta je diagnostika, liečba a prevencia rôznych pohybových problémov. To znamená, že občas pomasírujem alebo ponaprávam a ak za mnou príde športovec s nejakým problémom, diagnostikou sa snažím zistiť, z ktorej časti tela pochádza. Často sa totiž stáva, že problém je prenesený. To znamená, že niekoho bolí koleno, no v skutočnosti bolesť spočíva v zlom postavení chodidla, v posunutej panve alebo jej príčinou môžu byť aj kríže.

Niekedy je to taká detektívka, pri ktorej vyšetrujem konkrétneho športovca, a po následnej diagnostike sa cvičeniami snažíme uvoľniť alebo posilniť určité svalové partie na tele, ktoré jeho problém vyvolávajú.

Vychádzate pri svojej práci z konkrétnej metodiky?

Pracujem najmä s dynamickou neuromuskulárnou stabilizáciou. Je to metodika založená na dýchacích cvičeniach, pri ktorých sa svaly uvoľňujú. Dokonca aj bez toho, aby ich bolo nutné stláčať či klasicky masírovať. Pri práci so športovcami sa venujeme riadeniu ich pohybu. To znamená, že sa učíme novému pohybu alebo ho naprávame a dávame mu iný rozsah.

S Matejom spolu cvičíme, a keď treba, poskytujem mu regeneračné procedúry. Často pozeráme jeho videá z tréningu a na základe nich sa snažíme zdokonaliť jeho techniku, aby bol jeho pohyb ekonomickejší a rýchlejší a aby svoje telo čo najmenej preťažoval.

Mnohým rodičom by som odporučil, aby po skončení pandémie so svojimi deťmi navštívili pediatra. Dieťa sa nemusí sťažovať na bolesť, ale je možné, že diagnostikou sa odhalí, že niečo naozaj nie je v poriadku.

Fyzioterapia upozorňuje na dôležitosť správneho pohybu. Ako veľmi je dôležitý pohyb pre deti a ako ho ovplyvnila pandémia?

Každé dieťa sa potrebuje hýbať – pohyb je pre jeho vývoj nesmierne dôležitý. Keď sú deti v škole, hýbu sa často. Po skončení hodiny vstanú, vyjdú na chodbu, naháňajú sa, majú hodinu telesnej výchovy, jednoducho stále niečo robia.

Je dôležité uvedomiť si, že kostra dieťaťa potrebuje pre svoj zdravý vývoj určité antigravitačné zaťaženie – nielen chrbtice, ale aj končatín. Tak ako sa vyvíja kostra, menia sa aj uhly v kĺboch. Bedrové i ramenné kĺby sa u malých detí vždy prispôsobujú záťaži, u väčších detí kosti zosilňujú.

Keď dieťa stojí alebo sa pohybuje, má zaťažené dolné končatiny i kardiovaskulárny aparát. Pri dištančnej výučbe sa to nedeje, pretože deti presedia celé hodiny doma pri počítači a mobile a nemajú zabezpečený dostatočný pohyb. Ten veľmi ovplyvňuje aj psychika, ktorá sa premieta do tela a pohybového aparátu detí.

Dôležitá je aj socializácia detí a správna dávka súťaživosti. Svoje tu zohráva už len to, že človek rozpráva a gestikuluje, používa reč tela. Zdravý vývoj dieťaťa značne ovplyvňuje aj obezita, ktorá neraz obmedzuje jeho pohyb, pričom dôsledky sa prejavia až o rok alebo o dva.

Čo by si mali všímať rodičia na svojich deťoch? 

Najdôležitejšie je všímať si guľatý chrbátik, kolienka a chodidlá. V prvom rade by mali sledovať, ako ich dieťa sedí. Či má guľatý, alebo vystretý chrbát, či nemá predsunutú hlavu, alebo či jeho krčná chrbtica nie je veľmi zaklonená.

Keď sa dieťa hrá a čupne si, je dôležité všímať si, či mu idú kolienka k sebe, alebo či nemá vytočené chodidlá do strany.

Kedy je čas vyhľadať fyzioterapeuta?

Ak napríklad rodič upozorní dieťa na zlé držanie tela a aj napriek tomu ho nedokáže korigovať, je to jasný signál, že niečo nie je v poriadku. Ak mu odstávajú rebrá, má preliačený hrudník alebo sa mu prepadáva klenba chodidiel, prípadne má nohy do X (kolená vbočené dovnútra k sebe), je čas vyhľadať odborníka.

Mnohým rodičom by som odporučil, aby po skončení pandémie so svojimi deťmi navštívili pediatra. Dieťa sa nemusí sťažovať na bolesť, ale je možné, že diagnostikou sa odhalí, že niečo naozaj nie je v poriadku. Vtedy mu dokáže pomôcť práve fyzioterapeut, ktorý mu nastaví potrebné cvičenia.

Dieťaťu nestačí kúpiť kolobežku a povedať si, že to stačí. Potrebuje aj hrať sa s loptou, šplhať po strome, bicyklovať sa a robiť rôzne iné aktivity. Pohyb by mal preň byť predovšetkým zábavou.

Veľa hovoríte aj o správnom dýchaní a potrebe bránicového dýchania, ku ktorému vediete aj športovcov. V čom je takéto dýchanie prínosné?

Rodič si niekedy môže myslieť, ako veľmi je jeho dieťa ohybné a flexibilné a ako dobre trénuje, pričom nevidí, že jeden pohyb nahrádza druhým alebo k nemu pridružuje ďalšie pohyby. Dýchanie u detí sa dnes mení, preto je nesmierne dôležité venovať mu pozornosť.

U nás pracujeme s vývojovou kineziológiou, ktorú cvičíme aj spolu s Matejom. Ide o jednoduché cviky, pri ktorých sa napodobňujú vývojové fázy dieťaťa a ktorých základom má byť bránicové dýchanie, treba teda správne dýchať do brucha. Bránica totiž nemá len dychovú, ale aj stabilizačnú posturálnu funkciu. Stabilizuje telo, čím pomáha, aby bol pohyb človeka jednoduchší a efektívnejší.

Dýchanie do brucha zabezpečuje pevnosť celej pohybovej sústavy. Pohyb je tak oveľa menej závislý od svalov a energeticky menej náročný.

Koľko času by mali deti tráviť pohybom?

Je to veľmi individuálne a závisí to od mnohých faktorov. Určite by však športové aktivity nemali rodičia deťom nanucovať. Treba brať do úvahy, či ide o malé dieťa, alebo tínedžera. Malé deti by mali mať zabezpečenú rôznorodosť pohybu, nemali by sme ich však dlhodobo zaťažovať. Staršie deti potrebujú viac trénovať.

Dôležitú úlohu v tom zohráva aj psychika, ktorú treba rešpektovať. Najlepšia je zlatá stredná cesta, ktorá sa u detí prejavuje príjemnou únavou, keď už nemajú chuť vymýšľať nič iné.

Čítajte aj: Príklad rodičov je pre deti dôležitý nielen v čase pandémie, hovorí detský tréner

Dieťa by malo robiť to, čo ho baví, rodič by sa preto nemal sústrediť iba na konkrétny šport. Potrebuje prirodzený pohyb. Nestačí mu kúpiť kolobežku a povedať si, že to stačí. Dieťa potrebuje aj hrať sa s loptou, šplhať po strome, bicyklovať sa a robiť rôzne iné aktivity. Pohyb by mal preň byť predovšetkým zábavou.

Ak dieťa robí nejaký šport v mladom veku, malo by ho robiť pre radosť, určite neodporúčam ťažké tréningy. Dieťa by si v prvom rade malo šport užívať. Nemalo by preň byť povinnosťou tvrdo sa orientovať na výkon.

Veľkou témou je špecializácia detí na konkrétny šport, s ktorou sa často začína veľmi skoro. Kedy by s ňou dieťa malo začať?

Závisí od druhu športu, ktorému sa dieťa venuje. Odporúčam s ním však začať až na druhom stupni základnej školy. Ak dieťa robí nejaký šport v mladom veku, malo by ho robiť pre radosť, určite neodporúčam ťažké tréningy. Dieťa by si v prvom rade malo šport užívať. Nemalo by preň byť povinnosťou tvrdo sa orientovať na výkon.

Ak je dieťa malé, je dobré, aby malo zabezpečenú rôznorodosť pohybu. Môže sa naučiť niečo z gymnastiky a z koordinačných cvičení pri rôznych druhoch športu, môže si precvičovať vytrvalosť i rýchlosť.

Dieťa je ako špongia − od útleho veku nasáva informácie. Ak sa venuje rôznym pohybovým aktivitám, v centrálnej nervovej sústave si vytvára programy, z ktorých neskôr môže ťažiť práve v špecializovanej príprave.

Deti sa veľa učia pozorovaním alebo napodobňovaním, keď im niekto niečo vysvetľuje. Počúvajú, vidia, vnímajú, premietajú si to do tela a daný pohyb napodobňujú a kreujú. Voláme to motorické učenie, ktoré pomáha aj pri rozvoji koordinácie a iných pohybových kvalít. Čím viac sa teda dieťa učí, tým viac to zužitkuje v budúcnosti.

Na pohyb detí je zameraná aj O2 Športová akadémia Mateja Tótha, ktorá v čase zatvorených škôl a prerušených krúžkov začala zverejňovať videá na cvičenie doma. V čom vidíte ich hlavný prínos?

Akadémia je zameraná predovšetkým na deti na prvom stupni základných škôl, kde sa venujeme všeobecnému pohybovému rozvoju dieťaťa. Deti prostredníctvom hravých online videí Telesnej na doma môžu získať správny športový základ, ale aj pozitívny vzťah k pohybu.

Je to skvelá pomôcka pre rodičov i pre deti, ktoré počas pandémie nemohli chodiť do školy, a tak boli odrezané od pohybových aktivít, na ktoré boli zvyknuté. Cvičiť tak môžu v domácom prostredí. Tu je dôležité podotknúť, že nestačí iba cvičiť, treba aj vedieť, ako správne cvičiť, ako pri cvičení funguje telo, a to všetko Akadémia deti učí.

Denis Freudenfeld

Je jedným z najuznávanejších slovenských fyzioterapeutov. Fyzioterapii sa venuje od roku 2000, od roku 2005 pôsobí vo Vojenskom športovom centre DUKLA v Banskej Bystrici. Na konte má veľa úspechov so špičkovými slovenskými športovcami. Pri svojej práci kladie dôraz na dynamickú neuromuskulárnu stabilizáciu, ktorej priekopníkom bol český fyzioterapeut Pavel Kolář. Pochádza zo Žiliny, momentálne žije v Banskej Bystrici, má dve deti.


Nezaťažia ani rozpočet, ani vaše ruky. Vybrali sme 4 ľahučké smartfóny, ktoré prekvapujú dizajnom aj vybavením

Čítaj viac

Čo všetko bolo v našej komunikačnej výbave vďaka technológiám a internetu? Pripravili sme nostalgickú jazykovú exkurziu

Čítaj viac

Zlepšite sa v cudzom jazyku cestou do práce. Vybrali sme 8 aplikácií, ktoré vás rozhovoria aj posilnia slovnú zásobu

Čítaj viac