Most na hranici dvoch či troch krajín? Máme niekoľko naozaj výnimočných

Každý vie, že na Slovensku máme toho na obdivovanie viac než dosť. Tu je výber tých najzaujímavejších mostov, ktoré nám naša krajina ponúka.

Po celom Slovensku je postavených viac ako 23 tisíc mostov. Nájdu sa medzi nimi architektonické skvosty, ktoré neodmysliteľne patria k panorámam miest, storočné kamenné mosty týčiace sa nad roklinami, alebo mostíky opradené legendami v parkoch. Vybrali sme spomedzi nich pár starých aj nových, ktoré sú niečím výnimočné.

Most Apollo, Bratislava

Zdroj: Flickr, Autor: CC License 2.0: depe1

Ešte donedávna mu patril titul najnovšieho mostu v Bratislave, dnes mu ho vzal nanovo postavený Starý most. Most svojím oblúkom, ktorý sa týči do výšky 36 metrov, pripomína autrálsky Harbour Bridge v Sydney.

Most podopriera 20 pilierov, celková dĺžka premostenia je 835 metrov, z toho 517 metrov meria jeho hlavná časť. Tento architektonický skvost váži 5240 ton. Most Apollo po trojročnej výstavbe slávnostne otvorili v roku 2005.

Bol ocenený mnohými cenami, napríklad v roku 2006 sa na Slovensku stal Stavbou roka v kategórii Mostné stavby. Bol nominovaný odborníkmi Americkej spoločnosti pre technické inžinierstvo spolu s ďalšími štyrmi najlepšími stavbami sveta na prestížnu cenu Opal Awards v roku 2006. Túto cenu ako jediná európska stavba aj získal.

Most Slobody, Devínska Nová Ves-Schlosshof

Zdroj: súkromný archív Gavin Shoebridge

Verejnosti viac známy aj pod pseudonymom Most Chucka Norrisa. Cyklomost spájajúci bratislavskú mestskú časť Devínska Nová Ves s rakúskym zámočkom Schlosshof a neďalekými dedinkami Marchegg, Markthof, Engelhartstetten a mestečkom Hainburg an der Donau.

Jedinečný projekt, ktorý sa veľmi dlho pripravoval, no tento most sa stal skutočnosťou až v roku 2012. Spojil dve krajiny a umožnil cyklistom objavovať mnohokilometrové cyklotrasy Dolného Rakúska alebo sa na bicykli vybrať rovno do centra Viedne.

Projekt bol financovaný z fondov Európskej Únie. Most prechádza vzácnym chráneným územím siete Natura 2000, čo je označenie pre územia Európskeho významu. Preto pri jeho výstavbe museli byť dodržiavané mimoriadne prísne opatrenia. Zaujímavosťou je, že v tomto mieste už most v minulosti stál.

Bolo to ešte za vlády Márie Terézie. Pri výstavbe mosta, ktorý stojí presne tam, ako ten pôvodný, boli nájdené pozostatky mostného násypu i pôvodné pilóty. Tieto časti sa nezničili, ale terajší most bol postavený tak, že vedie ponad tieto historické pozostatky.

V jeho najvyššej časti nad riekou Morava meria 21,5 metra a nad zemou sa nachádza vo výške 12,5 metra. Celý most je dlhý 751 metrov. Váži 593 ton. Počas záplav v roku 2013 musel byť na nejaký čas z bezpečnostných dôvodov uzatvorený.

Chmarošský viadukt, Telgárt

Zdroj: Vypadni.sk, Autor: www.shutterstock.com

Nepochybne sa zaraďuje medzi najkrajšie slovenské technické stavby. Keď sa naň pozeráte, máte pocit, ako keby ste sa nachádzali niekde vo švajčiarskych Alpách a nie na Slovensku. Je historicky prvým železničným oblúkovým mostom v Československu.

Nachádza sa pod Kráľovou hoľou na železničnej trase medzi Červenou skalou a Margecanmi. Je vďačným fotografickým objektom pre turistov.

Zemný most Pokuty, Ostrý Grúň

Zdroj: Vypadni.sk, Autor: Pavel Budáč
Zdroj: Vypadni.sk, Autor: Pavel Budáč

Dvojoblúkový kamenný most ukrytý v horách v katastri obce Ostrý Grúň je jedným z posledných reliktov zaniknutej lesnej železničky, ktorá sa v minulosti kľukatila Kľakovskou dolinou. Približne 30 kilometrov dlhá železnička vybudovaná v 20. rokoch 20. storočia slúžila na zvážanie dreva z lesov pohoria Vtáčnik.

V prevádzke bola asi 40 rokov. Most v lokalite Pokuty je najzaujímavejšou a ďaleko najzachovalejšou pamiatkou na tejto trase. Pôsobivá konštrukcia z prírodného kameňa preklenujúca starý lesný chodník a zurčiacu bystrinu vytvára spoločne s okolitou prírodou priam čarovnú scenériu.

Most Márie Valérie, Štúrovo-Ostrihom

Autor: License CC-BY-2.0, Peter Köves
Zdroj: Flickr, Autor: License CC-BY-2.0, Peter Köves

Bol postavený už v roku 1895. Most je nasmerovaný tak, aby cesta do centra Ostrihomu bola pre dopravu čo najkratšia. Ustupujúce nemecké vojská ho v roku 1944 vyhodili do vzduchu a zrekonštruovaný bol až po 57 rokoch. V prevádzke je opäť od októbra 2001. Most leží na 1718-tom riečnom kilometri Dunaja. Celková dĺžka premostenia je 509 metrov.

Most sv. Gottharda, Leles

Zdroj: Vypadni.sk, Autor: Daniela Tomášiková

Juhoslovenská obec Leles je známa najmä vďaka starobylému premonštrátskemu kláštoru. Okrem tohto kláštora sa tu však nachádza ešte ďalšia veľmi vzácna pamiatka – 70 metrov dlhý gotický most zo 14. storočia. Romantický, históriou dýchajúci most je pravdepodobne najstarším na území Slovenska.

V minulosti pod ním tieklo dnes už mŕtve rameno rieky Tisa. V 18. storočí naň mnísi z leleského kláštora umiestnili sochu sv. Gottharda, ktorá stavbe dala meno. Po nástupe komunizmu bola táto socha odstránená. Most sv. Gottharda dnes predstavuje turistickú atrakciu, miesto vhodné na prechádzky a oddych.

[the_ad_placement id=“injektaz-datahit“]

Kamenný most, Spišský Hrhov

Zdroj: Vypadni.sk, Autor: Ing.Mgr.Jozef Kotulič

Oblúkový most, ktorého predchodcom bol drevený zo 17. storočia. Ten kamenný vybudovali na začiatku 19. storočia. Má dĺžku štyridsať metrov a desať metrov je široký. Patril k historickej trase z Levoče do Spišského Podhradia.

Dodnes slúži svojmu pôvodnému účelu, i keď sa pri jeho stavaní absolútne nerátalo s tým, že po moste niekedy prejde auto, či iný motorizovaný dopravný prostriedok, okrem konského povozu. No dnes po ňom bežne jazdí doprava i poľnohospodárske stroje a stále je vo vynikajúcej kondícii. Úspešne dokonca odolal niekoľkým povodniam.

Dialničný most, Považská Bystrica

Zdroj: https://commons.wikimedia.org/wiki

Taktiež nazývaný aj Estakáda Považská Bystrica je ďalším architektonickým mostným skvostom Slovenska.

Stavba mosta výrazne odľahčila dopravu v meste. Je súčasťou dialnice D1.V roku 2010 získal ocenenie Stavba roka. Je najdlhším dialničným mostom na Slovensku a raritou je, že je prvým diaľničným mostom na Slovensku, ktorého nosná konštrukcia nesie celý diaľničný profil.

Kolonádový most, Dolný Kubín

vypadni.sk
Zdroj: Vypadni.sk, Autor: יעקב

Jedinečnou stavebnou pamiatkou mesta Dolný Kubín je drevený kolonádový most nad riekou Oravou vybudovaný v 90. rokoch 20. storočia. Most spájajúci sídlisko Bysterec so Starým mestom je raritou v celoslovenskom i stredoeurópskom meradle, preto nečudo, že ide o jednu z najvyhľadávanejších a najfotografovanejších atrakcií mesta.

Lanový most cez rieku Latorica

vypadni.sk
Zdroj: Vypadni.sk

Nie, nie ste uprostred dažďového pralesa v Amazónii ale na Slovensku. Nad riekou Latorica medzi obcami Boťany a Ptrukša sa nachádza zaujímavá rarita – približne 50 metrov dlhý a približne jeden meter široký visutý most pripomínajúci nebezpečné lanové mosty z dobrodružných filmov.

Most spájajúci regióny Použie a Medzibodrožie postavili Ptrukšania v roku 1968. Od svojho vzniku až dodnes slúži obyvateľom okolitých obcí ako skratka do Čiernej nad Tisou (v smere z Použia) či do susednej Ukrajiny (v smere z Medzibodrožia).

Okrem toho však predstavuje i obľúbenú turistickú atrakciu vyhľadávanú najmä cykloturistami, a to nielen domácimi, ale aj zahraničnými – v oblasti sa totiž stretávajú tri štáty – Slovensko, Ukrajina a Maďarsko. Lanový most sa pri prechode nemálo hojdá, čo môže niekomu výrazne zvýšiť hladinu adrenalínu, napriek tomu je však bezpečný.

Drevený krytý most, Štefánska Huta

vypadni.sk
Zdroj: Vypadni.sk, Autor: Lubo Cmorej

Drevený krytý most nad riekou Hornád, ktorý spája obec Kluknava s osadou Štefanská Huta, je prevzácnou technickou pamiatkou, jedinou svojho druhu na Slovensku (resp. jedinou, ktorá sa zachovala – v minulosti bolo podobných mostov v našej krajine viac). Postavili ho v roku 1832 pre potreby mediarskeho podniku v Štefanskej Hute.

Most je 27 m dlhý a 3,5 m široký. Návštevníka zaujme svojim ojedinelým technickým riešením. Pamiatka dokumentujúca majstrovstvo starých spišských tesárov dodnes slúži svojmu pôvodnému účelu.

Premávať však po nej môžu iba osobné autá. Ako perličku možno spomenúť, že v roku 2000 bola vydaná poštová známka, na ktorej bol kluknavský most vyobrazený, pričom táto známka získala v nasledujúcom roku tretie miesto v ankete o najkrajšiu slovenskú známku.

Kolonádový most, Piešťany

vypadni.sk
Zdroj: Vypadni.sk, Autor: Lukáš Zenka

Kolonádový, alebo tiež Sklený most spájajúci mestské centrum Piešťan s Kúpeľným ostrovom predstavuje vrchol funkcionalistickej architektúry na Slovensku a i v celosvetovom meradle sa považuje za unikát. Vďaka svojim 156 metrom je zároveň najdlhším krytým mostom na Slovensku.

Postavili ho začiatkom 30-tych rokov 20. storočia podľa návrhu architekta Emila Belluša. Pri vstupe na most zo strany od mestského centra sa nachádza bronzová socha barlolámača – známy symbol piešťanských kúpeľov a mesta Piešťany vôbec. Ozdobou mostu sú lepty do skla zhotovené podľa návrhu Martina Benku, jedného z najvýznamnejších slovenských maliarov. (Dnes sú tu kvôli hrozbe zničenia vandalmi umiestnené iba kópie.)

Historickou perličkou je, že vtedajší technický vedúci kúpeľov Filip Hanic s nasadením vlastného života zachránil z na zánik odsúdeného mosta originály Benkových lept. V roku 1956 bol Kolonádový most obnovený podľa pôvodného projektu. Dnes slúži ako miesto prechádzok s krásnym výhľadom na rieku Váh a priľahlé časti Piešťan. Autá po ňom nepremávajú.

Ak máte ďalšie tipy na zaujímavé mosty na Slovensku, budeme radi ak nám o nich dáte vedieť na našom Sóda Facebooku.

 

Článok vznikol v spolupráci s vypadni.sk

vypadni.sk vám poskytne viac ako 2700 objektov s tisíckami fotografií  z celého Slovenska. Objavíte krásnu prírodu, jedinečnú architektúru a bohatú históriu našej krajiny.

Páčil sa vám článok?
Slabé
12345
Loading...
Super

Fyzioterapeut Mateja Tótha radí rodičom: Všímajte si, ako vaše dieťa sedí, aj ako sa hrá

„Ak sa dieťa venuje rôznym pohybovým aktivitám, v centrálnej nervovej sústave si vytvára programy, z ktorých neskôr môže ťažiť práve v špecializovanej príprave,“ hovorí Denis Freudenfeld.

Denis Freudenfeld pôsobil ako dvorný fyzioterapeut biatlonistky Naste Kuzminovej a dlhodobo spolupracuje s atlétom Matejom Tóthom, ktorého sprevádzal na nejednej olympiáde. Porozprávali sme sa s ním o dôležitosti pohybu pre dnešné deti aj o zdravotných problémoch, ktoré ich trápia.

V rozhovore sa ďalej dozviete:

  • ako pandémia ovplyvnila pohyb detí,
  • na ktoré signály tela by rodičia mali u detí dávať pozor,
  • kedy treba vyhľadať fyzioterapeuta,
  • prečo treba venovať pozornosť správnemu dýchaniu.

Ako rozhýbať deti doma? Zacvičte si spolu s nimi podľa videí O2 Športovej akadémie Mateja Tótha

Ste fyzioterapeutom najúspešnejších slovenských športovcov. V čom presne spočíva vaša práca?

Pracujem vo Vojenskom športovom centre DUKLA v Banskej Bystrici ako fyzioterapeut, ktorý sa stará o talentovaných športovcov. V centre zabezpečujeme prípravu štátnej športovej reprezentácie Slovenska na rôznych súťažiach a olympiádach.

Mojou úlohou ako fyzioterapeuta je diagnostika, liečba a prevencia rôznych pohybových problémov. To znamená, že občas pomasírujem alebo ponaprávam a ak za mnou príde športovec s nejakým problémom, diagnostikou sa snažím zistiť, z ktorej časti tela pochádza. Často sa totiž stáva, že problém je prenesený. To znamená, že niekoho bolí koleno, no v skutočnosti bolesť spočíva v zlom postavení chodidla, v posunutej panve alebo jej príčinou môžu byť aj kríže.

Niekedy je to taká detektívka, pri ktorej vyšetrujem konkrétneho športovca, a po následnej diagnostike sa cvičeniami snažíme uvoľniť alebo posilniť určité svalové partie na tele, ktoré jeho problém vyvolávajú.

Vychádzate pri svojej práci z konkrétnej metodiky?

Pracujem najmä s dynamickou neuromuskulárnou stabilizáciou. Je to metodika založená na dýchacích cvičeniach, pri ktorých sa svaly uvoľňujú. Dokonca aj bez toho, aby ich bolo nutné stláčať či klasicky masírovať. Pri práci so športovcami sa venujeme riadeniu ich pohybu. To znamená, že sa učíme novému pohybu alebo ho naprávame a dávame mu iný rozsah.

S Matejom spolu cvičíme, a keď treba, poskytujem mu regeneračné procedúry. Často pozeráme jeho videá z tréningu a na základe nich sa snažíme zdokonaliť jeho techniku, aby bol jeho pohyb ekonomickejší a rýchlejší a aby svoje telo čo najmenej preťažoval.

Mnohým rodičom by som odporučil, aby po skončení pandémie so svojimi deťmi navštívili pediatra. Dieťa sa nemusí sťažovať na bolesť, ale je možné, že diagnostikou sa odhalí, že niečo naozaj nie je v poriadku.

Fyzioterapia upozorňuje na dôležitosť správneho pohybu. Ako veľmi je dôležitý pohyb pre deti a ako ho ovplyvnila pandémia?

Každé dieťa sa potrebuje hýbať – pohyb je pre jeho vývoj nesmierne dôležitý. Keď sú deti v škole, hýbu sa často. Po skončení hodiny vstanú, vyjdú na chodbu, naháňajú sa, majú hodinu telesnej výchovy, jednoducho stále niečo robia.

Je dôležité uvedomiť si, že kostra dieťaťa potrebuje pre svoj zdravý vývoj určité antigravitačné zaťaženie – nielen chrbtice, ale aj končatín. Tak ako sa vyvíja kostra, menia sa aj uhly v kĺboch. Bedrové i ramenné kĺby sa u malých detí vždy prispôsobujú záťaži, u väčších detí kosti zosilňujú.

Keď dieťa stojí alebo sa pohybuje, má zaťažené dolné končatiny i kardiovaskulárny aparát. Pri dištančnej výučbe sa to nedeje, pretože deti presedia celé hodiny doma pri počítači a mobile a nemajú zabezpečený dostatočný pohyb. Ten veľmi ovplyvňuje aj psychika, ktorá sa premieta do tela a pohybového aparátu detí.

Dôležitá je aj socializácia detí a správna dávka súťaživosti. Svoje tu zohráva už len to, že človek rozpráva a gestikuluje, používa reč tela. Zdravý vývoj dieťaťa značne ovplyvňuje aj obezita, ktorá neraz obmedzuje jeho pohyb, pričom dôsledky sa prejavia až o rok alebo o dva.

Čo by si mali všímať rodičia na svojich deťoch? 

Najdôležitejšie je všímať si guľatý chrbátik, kolienka a chodidlá. V prvom rade by mali sledovať, ako ich dieťa sedí. Či má guľatý, alebo vystretý chrbát, či nemá predsunutú hlavu, alebo či jeho krčná chrbtica nie je veľmi zaklonená.

Keď sa dieťa hrá a čupne si, je dôležité všímať si, či mu idú kolienka k sebe, alebo či nemá vytočené chodidlá do strany.

Kedy je čas vyhľadať fyzioterapeuta?

Ak napríklad rodič upozorní dieťa na zlé držanie tela a aj napriek tomu ho nedokáže korigovať, je to jasný signál, že niečo nie je v poriadku. Ak mu odstávajú rebrá, má preliačený hrudník alebo sa mu prepadáva klenba chodidiel, prípadne má nohy do X (kolená vbočené dovnútra k sebe), je čas vyhľadať odborníka.

Mnohým rodičom by som odporučil, aby po skončení pandémie so svojimi deťmi navštívili pediatra. Dieťa sa nemusí sťažovať na bolesť, ale je možné, že diagnostikou sa odhalí, že niečo naozaj nie je v poriadku. Vtedy mu dokáže pomôcť práve fyzioterapeut, ktorý mu nastaví potrebné cvičenia.

Dieťaťu nestačí kúpiť kolobežku a povedať si, že to stačí. Potrebuje aj hrať sa s loptou, šplhať po strome, bicyklovať sa a robiť rôzne iné aktivity. Pohyb by mal preň byť predovšetkým zábavou.

Veľa hovoríte aj o správnom dýchaní a potrebe bránicového dýchania, ku ktorému vediete aj športovcov. V čom je takéto dýchanie prínosné?

Rodič si niekedy môže myslieť, ako veľmi je jeho dieťa ohybné a flexibilné a ako dobre trénuje, pričom nevidí, že jeden pohyb nahrádza druhým alebo k nemu pridružuje ďalšie pohyby. Dýchanie u detí sa dnes mení, preto je nesmierne dôležité venovať mu pozornosť.

U nás pracujeme s vývojovou kineziológiou, ktorú cvičíme aj spolu s Matejom. Ide o jednoduché cviky, pri ktorých sa napodobňujú vývojové fázy dieťaťa a ktorých základom má byť bránicové dýchanie, treba teda správne dýchať do brucha. Bránica totiž nemá len dychovú, ale aj stabilizačnú posturálnu funkciu. Stabilizuje telo, čím pomáha, aby bol pohyb človeka jednoduchší a efektívnejší.

Dýchanie do brucha zabezpečuje pevnosť celej pohybovej sústavy. Pohyb je tak oveľa menej závislý od svalov a energeticky menej náročný.

Koľko času by mali deti tráviť pohybom?

Je to veľmi individuálne a závisí to od mnohých faktorov. Určite by však športové aktivity nemali rodičia deťom nanucovať. Treba brať do úvahy, či ide o malé dieťa, alebo tínedžera. Malé deti by mali mať zabezpečenú rôznorodosť pohybu, nemali by sme ich však dlhodobo zaťažovať. Staršie deti potrebujú viac trénovať.

Dôležitú úlohu v tom zohráva aj psychika, ktorú treba rešpektovať. Najlepšia je zlatá stredná cesta, ktorá sa u detí prejavuje príjemnou únavou, keď už nemajú chuť vymýšľať nič iné.

Čítajte aj: Príklad rodičov je pre deti dôležitý nielen v čase pandémie, hovorí detský tréner

Dieťa by malo robiť to, čo ho baví, rodič by sa preto nemal sústrediť iba na konkrétny šport. Potrebuje prirodzený pohyb. Nestačí mu kúpiť kolobežku a povedať si, že to stačí. Dieťa potrebuje aj hrať sa s loptou, šplhať po strome, bicyklovať sa a robiť rôzne iné aktivity. Pohyb by mal preň byť predovšetkým zábavou.

Ak dieťa robí nejaký šport v mladom veku, malo by ho robiť pre radosť, určite neodporúčam ťažké tréningy. Dieťa by si v prvom rade malo šport užívať. Nemalo by preň byť povinnosťou tvrdo sa orientovať na výkon.

Veľkou témou je špecializácia detí na konkrétny šport, s ktorou sa často začína veľmi skoro. Kedy by s ňou dieťa malo začať?

Závisí od druhu športu, ktorému sa dieťa venuje. Odporúčam s ním však začať až na druhom stupni základnej školy. Ak dieťa robí nejaký šport v mladom veku, malo by ho robiť pre radosť, určite neodporúčam ťažké tréningy. Dieťa by si v prvom rade malo šport užívať. Nemalo by preň byť povinnosťou tvrdo sa orientovať na výkon.

Ak je dieťa malé, je dobré, aby malo zabezpečenú rôznorodosť pohybu. Môže sa naučiť niečo z gymnastiky a z koordinačných cvičení pri rôznych druhoch športu, môže si precvičovať vytrvalosť i rýchlosť.

Dieťa je ako špongia − od útleho veku nasáva informácie. Ak sa venuje rôznym pohybovým aktivitám, v centrálnej nervovej sústave si vytvára programy, z ktorých neskôr môže ťažiť práve v špecializovanej príprave.

Deti sa veľa učia pozorovaním alebo napodobňovaním, keď im niekto niečo vysvetľuje. Počúvajú, vidia, vnímajú, premietajú si to do tela a daný pohyb napodobňujú a kreujú. Voláme to motorické učenie, ktoré pomáha aj pri rozvoji koordinácie a iných pohybových kvalít. Čím viac sa teda dieťa učí, tým viac to zužitkuje v budúcnosti.

Na pohyb detí je zameraná aj O2 Športová akadémia Mateja Tótha, ktorá v čase zatvorených škôl a prerušených krúžkov začala zverejňovať videá na cvičenie doma. V čom vidíte ich hlavný prínos?

Akadémia je zameraná predovšetkým na deti na prvom stupni základných škôl, kde sa venujeme všeobecnému pohybovému rozvoju dieťaťa. Deti prostredníctvom hravých online videí Telesnej na doma môžu získať správny športový základ, ale aj pozitívny vzťah k pohybu.

Je to skvelá pomôcka pre rodičov i pre deti, ktoré počas pandémie nemohli chodiť do školy, a tak boli odrezané od pohybových aktivít, na ktoré boli zvyknuté. Cvičiť tak môžu v domácom prostredí. Tu je dôležité podotknúť, že nestačí iba cvičiť, treba aj vedieť, ako správne cvičiť, ako pri cvičení funguje telo, a to všetko Akadémia deti učí.

Denis Freudenfeld

Je jedným z najuznávanejších slovenských fyzioterapeutov. Fyzioterapii sa venuje od roku 2000, od roku 2005 pôsobí vo Vojenskom športovom centre DUKLA v Banskej Bystrici. Na konte má veľa úspechov so špičkovými slovenskými športovcami. Pri svojej práci kladie dôraz na dynamickú neuromuskulárnu stabilizáciu, ktorej priekopníkom bol český fyzioterapeut Pavel Kolář. Pochádza zo Žiliny, momentálne žije v Banskej Bystrici, má dve deti.


Nezaťažia ani rozpočet, ani vaše ruky. Vybrali sme 4 ľahučké smartfóny, ktoré prekvapujú dizajnom aj vybavením

Čítaj viac

Čo všetko bolo v našej komunikačnej výbave vďaka technológiám a internetu? Pripravili sme nostalgickú jazykovú exkurziu

Čítaj viac

Zlepšite sa v cudzom jazyku cestou do práce. Vybrali sme 8 aplikácií, ktoré vás rozhovoria aj posilnia slovnú zásobu

Čítaj viac