Skoky zo stoličiek a horiace stromčeky. Takto sa vo svete oslavuje nový rok

Vítanie nového roka je po celom svete prepojené s rôznymi symbolickými zvykmi. Miešajú sa s moderným spôsobom novoročných osláv, teda bujarou zábavou. Ako pôsobí celkový výsledok?

U nás máme okrem jedenia silvestrovskej kapustnice tradíciu mať pri sebe pre šťastie šupiny zo štedrovečerného kapra, alebo peniaze, ktoré by potom s nami mali ostať po celý rok. Nechýbajú ani veľkolepé ohňostroje, domáca pyrotechnika, koncerty či bohatá hostina. Vo svete sa veľa z týchto tradícií opakuje, no častokrát sú ešte okorenené niečím miestnym a výnimočným.

Rio de Janeiro: Silvester na pláži

Brazília bujaré oslavy zbožňuje. Inak tomu nie je ani počas silvestrovskej noci, keď sa v Riu na pláži stretnú ľudia, aby o polnoci vyslali loď plnú prepychu na plavbu morom. Loď predtým naložia kvetmi, šperkami, aj sviečkami. Veria, že táto symbolická obeta im do nového roku prinesie bohatstvo, zdravie, aj šťastie.

ohňostroje
ohňostroje
ohňostroje

Autori fotografií: Leandro Neumann Ciuffo (1, 2), Mike Vondran (3)

New York a USA: Bozky a “ball drop”

Metropola východného pobrežia USA je známa svojou tradíciou „ball drop“. Počas toho, ako odbíja posledná minúta starého roka, sa na Times Square z výšky 43 metrov spustí obrovská ozdobná guľa. Keď skončí svoj “dopad”, je to signál toho, že už dorazil nový rok. Kvôli tejto šou sa na Times Square každý rok zhromaždia tisícky ľudí a na diaľku ju sledujú ďalšie milióny.

No a ďalšia americká tradícia je novoročný bozk. Pri odbíjaní polnoci by ste si s niekým čo najrýchlejšie mali dať pusu. Vraj potom bude celý ďalší rok vášmu vzťahu naklonený.

ohňostroje
New York
New York
ohňostroje

Autori fotografií: Raj Kondeti (1), Anthony Quintano (2, 3, 4)

Japonsko: Návšteva chrámov

Japonsko sa riadi gregoriánskym kalendárom od konca 19. storočia. Dovtedy sledovali čínsky lunárny kalendár. S gregoriánskym kalendárom nastúpila aj tradícia slávenia “nášho” nového roku, pričom po japonsky mu hovorí „šogatsu“. Japonci okolo polnoci navštevujú chrámy, v ktorých sa modlia za svojich zosnulých a za šťastie do nového roka. Ich zvony odbijú celkovo 108-krát, čo má symbolický význam a má to odohnať zlé sily a duchov.

Jedia sa ryžové koláčiky „moči“ a trámy dverí domov zdobia slamené povrazy. Vraj prinášajú šťastie. No a odkedy do Japonska prenikli západné tradície, slávi sa tu trochu viac bujaro v baroch a kluboch. Ohňostroje však uvidíte len zriedka, miestni si ich akosi neosvojili. Ich Silvester je v porovnaní s tým naším oveľa pokojnejší a duchovne zameraný.

Japonsko
nočné mesto
Japonsko

Autori fotografií: john_v_mccollum (1), aotaro (2), Naotake Murayama (3)

Dánsko: Skákanie zo stoličiek a rozbíjanie tanierov

Škandinávska krajina má pár pomerne netradičných novoročných zvykov. Keď v Dánsku odbije polnoc, skáču Dáni zo stoličiek. A hneď potom na prah vchodových dverí hádžu taniere. Čím viac črepov, tým viac priateľov vraj človek bude v novom roku mať. S priateľmi väčšina Dánov Silvester aj trávi. Ešte predtým si však o šiestej večer vypočujú kráľovnin novoročný prejav v televízií, najedia sa v kruhu rodiny a potom vyrazia do mesta.

Najmä v hlavnom meste, Kodani, sa každý rok konajú veľké oslavy a domáci, rovnako ako aj návštevníci, sa môžu tešiť na bujaré ohňostroje. Na odbitie polnoci sa čaká na námestí pri mestskej radnici, alebo na Moste kráľovnej Louise.

ohňostroje
ohňostroje
ohňostroje
ohňostroje

Autor fotografií: Thomas Rousing

Španielsko: 12 bobúľ hrozna

Podľa tradičného zvyku Španieli pri odbíjaní polnoci jedia dvanásť bobúľ hrozna, jedno za každé odbitie hodín. Kto ich zvládne a stihne zjesť všetky, ten vraj bude mať šťastný a bohatý nový rok. Ak však nechcete, aby vám náhodou jedno z nich zabehlo, môžete túto tradíciu preskočiť a vrhnúť sa na tie ostatné.

V Madride si odpočítavanie polnoci vychutnajte na námestí Puerta de Sol, kde sa po odbití nového roka vždy strhne veľká párty. Uvidíte tu ľudí v maskách, vystreľujúce konfety, aj živú hudbu. Oslavuje sa do ranných hodín a pred spaním sa ešte pochutnáva na tradičných vyprážaných churros.

ohňostroje
Nový rok
ohňostroje

Autori fotografií: Mambo Z (1, 3), Hernán Piñera (2)

Portoriko: Vylievanie vedier vody z okna

Ak niekedy zavítate na novoročné oslavy do Portorika, dávajte si pozor, aby sa vám neušlo nedobrovoľnej sprchy. Miestni ľudia totiž z okien na Silvestra vylievajú kýble plné vody. Majú z ich príbytkov odohnať nešťastia minulého roka, aj všetkých zlých duchov. Domy si predtým ešte aj poriadne vyčistia.

Na karibskom ostrove sa pri oslavách nového roka môžete vyhnúť mínusovým teplotám, snehu, aj námraze a namiesto nich si napríklad zatancovať na pláži. Portoričania milujú ohňostroje, veľké prskavky, a živú hlasnú hudbu. Zo Španielska sa sem preniesla tradícia jedenia dvanástich bobúľ hrozna, no tu každé z nich symbolizuje jeden z mesiacov budúceho roka a pri ich jedení si ešte máte niečo želať. Ak ich stihnete zjesť všetky, vraj sa vám to splní. Potom hrozno vymeňte za tradičné jedlo bacalaitos, vyprážané placky z ryby.

ohňostroje
ohňostroje
ohňostroje

Autor fotografií: El Coleccionista de Instantes

Francúzsko: Opulentná oslava

Francúzi sa počas osláv Nového roka venujú najmä hodovaniu. Veria totiž, že im dostatok všetkého potrebného prinesie aj do ďalších dvanástich mesiacov. Stretávajú sa známi, organizujú sa veľké prípitky, aj pompézne večierky. Typickým polnočným predstavením sú krásne ohňostroje, no žiadne delobuchy, ani petardy. Tie sú v hlavnom meste zakázané.

Najväčšie oslavy sa v Paríži sústredia pri Champs Elysées a pri Eiffelovke. Na juhu krajiny je zase pre ohňostroj známe mesto Cannes. Na riviére majú vraj celkom iné čaro, než na severe. V Normandii majú zase jeden bizarný zvyk: silvestrovské kúpanie v mori. Je naozaj len pre tých odvážnych.

ohňostroje
ohňostroje
ohňostroje

Autori fotografií: ErasmusOfParis (1), ludovick (2), Kevin Decherf (3)

Rím: Trojdňová párty

Správne, oslavy nového roka v talianskej metropole trvajú vraj až tri dni. Všetky slávne pamiatky sú krásne vyzdobené a pri mnohých natrafíte aj na koncerty a tancujúci dav. Tradičnú silvestrovskú večeru – canone – si môžete vychutnať takmer všade. Hlavné ohňostroje môžete pozorovať pri Koloseu.

ohňostroje
ohňostroje
ohňostroje
ohňostroje

Autori fotografií: neigesdantan (1), Marco_Salvadori (2, 3), Bryce Walker (4)

Holandsko: Podpaľovanie vianočných stromčekov

V Holandsku sa svojich vianočných stromčekov zbavujú ešte skôr ako my (čo býva väčšinou na Troch Kráľov), a to ešte aj poriadne pompéznym štýlom. Podpália ich a urobia si z nich táborák. Takže, ak niekde v tejto krajine na Silvestra uvidíte oheň, pravdepodobne sa nemusíte ľakať a volať hasičov.

Trochu konvenčnejší spôsob oslavovania predstavuje návšteva klubov a barov, ktoré sú sviatočne vyzdobené a pripravené na hýrivé oslavy.

ohňostroje
ohňostroje
ohňostroje
ohňostroje

Autori fotografií: Ronald van der Graaf (1), p2cl (2), Hans Splinter (3), Eelco Cramer (4)

Páčil sa vám článok?
Slabé
12345 (No Ratings Yet)
Loading...
Super

Fyzioterapeut Mateja Tótha radí rodičom: Všímajte si, ako vaše dieťa sedí, aj ako sa hrá

„Ak sa dieťa venuje rôznym pohybovým aktivitám, v centrálnej nervovej sústave si vytvára programy, z ktorých neskôr môže ťažiť práve v špecializovanej príprave,“ hovorí Denis Freudenfeld.

Denis Freudenfeld pôsobil ako dvorný fyzioterapeut biatlonistky Naste Kuzminovej a dlhodobo spolupracuje s atlétom Matejom Tóthom, ktorého sprevádzal na nejednej olympiáde. Porozprávali sme sa s ním o dôležitosti pohybu pre dnešné deti aj o zdravotných problémoch, ktoré ich trápia.

V rozhovore sa ďalej dozviete:

  • ako pandémia ovplyvnila pohyb detí,
  • na ktoré signály tela by rodičia mali u detí dávať pozor,
  • kedy treba vyhľadať fyzioterapeuta,
  • prečo treba venovať pozornosť správnemu dýchaniu.

Ako rozhýbať deti doma? Zacvičte si spolu s nimi podľa videí O2 Športovej akadémie Mateja Tótha

Ste fyzioterapeutom najúspešnejších slovenských športovcov. V čom presne spočíva vaša práca?

Pracujem vo Vojenskom športovom centre DUKLA v Banskej Bystrici ako fyzioterapeut, ktorý sa stará o talentovaných športovcov. V centre zabezpečujeme prípravu štátnej športovej reprezentácie Slovenska na rôznych súťažiach a olympiádach.

Mojou úlohou ako fyzioterapeuta je diagnostika, liečba a prevencia rôznych pohybových problémov. To znamená, že občas pomasírujem alebo ponaprávam a ak za mnou príde športovec s nejakým problémom, diagnostikou sa snažím zistiť, z ktorej časti tela pochádza. Často sa totiž stáva, že problém je prenesený. To znamená, že niekoho bolí koleno, no v skutočnosti bolesť spočíva v zlom postavení chodidla, v posunutej panve alebo jej príčinou môžu byť aj kríže.

Niekedy je to taká detektívka, pri ktorej vyšetrujem konkrétneho športovca, a po následnej diagnostike sa cvičeniami snažíme uvoľniť alebo posilniť určité svalové partie na tele, ktoré jeho problém vyvolávajú.

Vychádzate pri svojej práci z konkrétnej metodiky?

Pracujem najmä s dynamickou neuromuskulárnou stabilizáciou. Je to metodika založená na dýchacích cvičeniach, pri ktorých sa svaly uvoľňujú. Dokonca aj bez toho, aby ich bolo nutné stláčať či klasicky masírovať. Pri práci so športovcami sa venujeme riadeniu ich pohybu. To znamená, že sa učíme novému pohybu alebo ho naprávame a dávame mu iný rozsah.

S Matejom spolu cvičíme, a keď treba, poskytujem mu regeneračné procedúry. Často pozeráme jeho videá z tréningu a na základe nich sa snažíme zdokonaliť jeho techniku, aby bol jeho pohyb ekonomickejší a rýchlejší a aby svoje telo čo najmenej preťažoval.

Mnohým rodičom by som odporučil, aby po skončení pandémie so svojimi deťmi navštívili pediatra. Dieťa sa nemusí sťažovať na bolesť, ale je možné, že diagnostikou sa odhalí, že niečo naozaj nie je v poriadku.

Fyzioterapia upozorňuje na dôležitosť správneho pohybu. Ako veľmi je dôležitý pohyb pre deti a ako ho ovplyvnila pandémia?

Každé dieťa sa potrebuje hýbať – pohyb je pre jeho vývoj nesmierne dôležitý. Keď sú deti v škole, hýbu sa často. Po skončení hodiny vstanú, vyjdú na chodbu, naháňajú sa, majú hodinu telesnej výchovy, jednoducho stále niečo robia.

Je dôležité uvedomiť si, že kostra dieťaťa potrebuje pre svoj zdravý vývoj určité antigravitačné zaťaženie – nielen chrbtice, ale aj končatín. Tak ako sa vyvíja kostra, menia sa aj uhly v kĺboch. Bedrové i ramenné kĺby sa u malých detí vždy prispôsobujú záťaži, u väčších detí kosti zosilňujú.

Keď dieťa stojí alebo sa pohybuje, má zaťažené dolné končatiny i kardiovaskulárny aparát. Pri dištančnej výučbe sa to nedeje, pretože deti presedia celé hodiny doma pri počítači a mobile a nemajú zabezpečený dostatočný pohyb. Ten veľmi ovplyvňuje aj psychika, ktorá sa premieta do tela a pohybového aparátu detí.

Dôležitá je aj socializácia detí a správna dávka súťaživosti. Svoje tu zohráva už len to, že človek rozpráva a gestikuluje, používa reč tela. Zdravý vývoj dieťaťa značne ovplyvňuje aj obezita, ktorá neraz obmedzuje jeho pohyb, pričom dôsledky sa prejavia až o rok alebo o dva.

Čo by si mali všímať rodičia na svojich deťoch? 

Najdôležitejšie je všímať si guľatý chrbátik, kolienka a chodidlá. V prvom rade by mali sledovať, ako ich dieťa sedí. Či má guľatý, alebo vystretý chrbát, či nemá predsunutú hlavu, alebo či jeho krčná chrbtica nie je veľmi zaklonená.

Keď sa dieťa hrá a čupne si, je dôležité všímať si, či mu idú kolienka k sebe, alebo či nemá vytočené chodidlá do strany.

Kedy je čas vyhľadať fyzioterapeuta?

Ak napríklad rodič upozorní dieťa na zlé držanie tela a aj napriek tomu ho nedokáže korigovať, je to jasný signál, že niečo nie je v poriadku. Ak mu odstávajú rebrá, má preliačený hrudník alebo sa mu prepadáva klenba chodidiel, prípadne má nohy do X (kolená vbočené dovnútra k sebe), je čas vyhľadať odborníka.

Mnohým rodičom by som odporučil, aby po skončení pandémie so svojimi deťmi navštívili pediatra. Dieťa sa nemusí sťažovať na bolesť, ale je možné, že diagnostikou sa odhalí, že niečo naozaj nie je v poriadku. Vtedy mu dokáže pomôcť práve fyzioterapeut, ktorý mu nastaví potrebné cvičenia.

Dieťaťu nestačí kúpiť kolobežku a povedať si, že to stačí. Potrebuje aj hrať sa s loptou, šplhať po strome, bicyklovať sa a robiť rôzne iné aktivity. Pohyb by mal preň byť predovšetkým zábavou.

Veľa hovoríte aj o správnom dýchaní a potrebe bránicového dýchania, ku ktorému vediete aj športovcov. V čom je takéto dýchanie prínosné?

Rodič si niekedy môže myslieť, ako veľmi je jeho dieťa ohybné a flexibilné a ako dobre trénuje, pričom nevidí, že jeden pohyb nahrádza druhým alebo k nemu pridružuje ďalšie pohyby. Dýchanie u detí sa dnes mení, preto je nesmierne dôležité venovať mu pozornosť.

U nás pracujeme s vývojovou kineziológiou, ktorú cvičíme aj spolu s Matejom. Ide o jednoduché cviky, pri ktorých sa napodobňujú vývojové fázy dieťaťa a ktorých základom má byť bránicové dýchanie, treba teda správne dýchať do brucha. Bránica totiž nemá len dychovú, ale aj stabilizačnú posturálnu funkciu. Stabilizuje telo, čím pomáha, aby bol pohyb človeka jednoduchší a efektívnejší.

Dýchanie do brucha zabezpečuje pevnosť celej pohybovej sústavy. Pohyb je tak oveľa menej závislý od svalov a energeticky menej náročný.

Koľko času by mali deti tráviť pohybom?

Je to veľmi individuálne a závisí to od mnohých faktorov. Určite by však športové aktivity nemali rodičia deťom nanucovať. Treba brať do úvahy, či ide o malé dieťa, alebo tínedžera. Malé deti by mali mať zabezpečenú rôznorodosť pohybu, nemali by sme ich však dlhodobo zaťažovať. Staršie deti potrebujú viac trénovať.

Dôležitú úlohu v tom zohráva aj psychika, ktorú treba rešpektovať. Najlepšia je zlatá stredná cesta, ktorá sa u detí prejavuje príjemnou únavou, keď už nemajú chuť vymýšľať nič iné.

Čítajte aj: Príklad rodičov je pre deti dôležitý nielen v čase pandémie, hovorí detský tréner

Dieťa by malo robiť to, čo ho baví, rodič by sa preto nemal sústrediť iba na konkrétny šport. Potrebuje prirodzený pohyb. Nestačí mu kúpiť kolobežku a povedať si, že to stačí. Dieťa potrebuje aj hrať sa s loptou, šplhať po strome, bicyklovať sa a robiť rôzne iné aktivity. Pohyb by mal preň byť predovšetkým zábavou.

Ak dieťa robí nejaký šport v mladom veku, malo by ho robiť pre radosť, určite neodporúčam ťažké tréningy. Dieťa by si v prvom rade malo šport užívať. Nemalo by preň byť povinnosťou tvrdo sa orientovať na výkon.

Veľkou témou je špecializácia detí na konkrétny šport, s ktorou sa často začína veľmi skoro. Kedy by s ňou dieťa malo začať?

Závisí od druhu športu, ktorému sa dieťa venuje. Odporúčam s ním však začať až na druhom stupni základnej školy. Ak dieťa robí nejaký šport v mladom veku, malo by ho robiť pre radosť, určite neodporúčam ťažké tréningy. Dieťa by si v prvom rade malo šport užívať. Nemalo by preň byť povinnosťou tvrdo sa orientovať na výkon.

Ak je dieťa malé, je dobré, aby malo zabezpečenú rôznorodosť pohybu. Môže sa naučiť niečo z gymnastiky a z koordinačných cvičení pri rôznych druhoch športu, môže si precvičovať vytrvalosť i rýchlosť.

Dieťa je ako špongia − od útleho veku nasáva informácie. Ak sa venuje rôznym pohybovým aktivitám, v centrálnej nervovej sústave si vytvára programy, z ktorých neskôr môže ťažiť práve v špecializovanej príprave.

Deti sa veľa učia pozorovaním alebo napodobňovaním, keď im niekto niečo vysvetľuje. Počúvajú, vidia, vnímajú, premietajú si to do tela a daný pohyb napodobňujú a kreujú. Voláme to motorické učenie, ktoré pomáha aj pri rozvoji koordinácie a iných pohybových kvalít. Čím viac sa teda dieťa učí, tým viac to zužitkuje v budúcnosti.

Na pohyb detí je zameraná aj O2 Športová akadémia Mateja Tótha, ktorá v čase zatvorených škôl a prerušených krúžkov začala zverejňovať videá na cvičenie doma. V čom vidíte ich hlavný prínos?

Akadémia je zameraná predovšetkým na deti na prvom stupni základných škôl, kde sa venujeme všeobecnému pohybovému rozvoju dieťaťa. Deti prostredníctvom hravých online videí Telesnej na doma môžu získať správny športový základ, ale aj pozitívny vzťah k pohybu.

Je to skvelá pomôcka pre rodičov i pre deti, ktoré počas pandémie nemohli chodiť do školy, a tak boli odrezané od pohybových aktivít, na ktoré boli zvyknuté. Cvičiť tak môžu v domácom prostredí. Tu je dôležité podotknúť, že nestačí iba cvičiť, treba aj vedieť, ako správne cvičiť, ako pri cvičení funguje telo, a to všetko Akadémia deti učí.

Denis Freudenfeld

Je jedným z najuznávanejších slovenských fyzioterapeutov. Fyzioterapii sa venuje od roku 2000, od roku 2005 pôsobí vo Vojenskom športovom centre DUKLA v Banskej Bystrici. Na konte má veľa úspechov so špičkovými slovenskými športovcami. Pri svojej práci kladie dôraz na dynamickú neuromuskulárnu stabilizáciu, ktorej priekopníkom bol český fyzioterapeut Pavel Kolář. Pochádza zo Žiliny, momentálne žije v Banskej Bystrici, má dve deti.


Nezaťažia ani rozpočet, ani vaše ruky. Vybrali sme 4 ľahučké smartfóny, ktoré prekvapujú dizajnom aj vybavením

Čítaj viac

Čo všetko bolo v našej komunikačnej výbave vďaka technológiám a internetu? Pripravili sme nostalgickú jazykovú exkurziu

Čítaj viac

Zlepšite sa v cudzom jazyku cestou do práce. Vybrali sme 8 aplikácií, ktoré vás rozhovoria aj posilnia slovnú zásobu

Čítaj viac