Vyskúšajte, či viete určiť, aké mesto alebo turistická atrakcia je na obrázku.
Zdieľať
15. 4. 2016;Autor: Sóda, Foto: Google Street View
Mnoho dominánt slovenských miest poznáme skôr zo štylizovaných fotografií, na ktorých sa snažia vyniknúť v čo najlepšom svetle. Dokážete ich ale spoznať len na základe jediného netradičného pohľadu?
Otestujte sa, ako dobre poznáte Slovensko. Správne odpovede nájdete pod článkom.
1. V ktorom meste sa môžete prejsť takouto uličkou?
A) Levoča
B) Bardejov
C) Prešov
D) Spišská Nová Ves
2. Na obrázku je Národná kultúrna pamiatka SR. Ktorá?
A) Pamätník na Dukle
B) Pamätnik fr. partizánov na kopci Zvonica
C) Mohyla na Bradle
D) Pamätník I. československého armádneho zboru na vrchu Polom
3. Čo je na obrázku?
A) Odkalisko v Slovinkách
B) Vrbické Pleso v Demänovskej Doline
C) Handlovský rybník
D) Tajch Veľká Vodárenská pri Banskej Štiavnici
4. Táto ulica sa volá Alžbetina. V ktorom meste by ste ju hľadali?
A) Košice
B) Banská Bystrica
C) Žilina
D) Liptovský Mikuláš
5. Ktoré tatranské pleso je na obrázku?
A) Kriváňske Zelené pleso
B) Batizovské pleso
C) Veľké Hincovo pleso
D) Popradské pleso
[the_ad_placement id=“injektaz-datahit“]
6. Na obrázku je gotický chrám sv. Jána Krstiteľa z 15. storočia. Kde je táto stavba?
A) Sabinov
B) Humenné
C) Krupina
D) Sereď
7. Pobýval tu Móric Beňovský, miesto navštívila aj kráľovna Alžbeta II. či samotný Matej Korvín. Kde to je?
A) Poprad – časť Spišská Sobota
B) Kežmarok
C) Spišská Belá
D) Spišský Štvrtok
8. Z akého hradu je takýto výhľad?
A) Oravský hrad
B) Hrad Slovenská Ľupča
C) Ľubovniansky hrad
D) Hrad Červený Kameň
9. Chmarošský železničký viadukt je výnimočné architektonické dielo na železničnej trati zo Zvolena cez Banskú Bystricu a Brezno do Margecian. Pri ktorej slovenskej obci sa nachádza?
A) Gelnica
B) Žakarovce
C) Telgárt
D) Margecany
10. Na aké mesto sa pozeráme? (Pomôcka: Je to rovnaké mesto, ako v našom facebookovom statuse.)
A) Nitra
B) Trenčín
C) Bratislava
D) Zvolen
Vyhodnotenie:
0 – 4 správnych odpovedí: V spoznávaní Slovenska ste ešte len na začiatku. Ak vás príroda a história Slovenska zaujíma, čo tak si spraviť výlet k jednému z týchto miest?
4 – 8 správych odpovedí: Ste slušne zorientovaný. Pokračujte v cestovaní, je tu ešte čo objavovať.
8 – 10 správnych odpovedí: Výborne. Gratulujeme! Ste naozajstným znalcom zákutí našej krajiny. Mali by ste sprevádzať zahraničné návštevy.
Páčil sa vám článok?
Slabé
Loading...
Super
Páči sa vám, čo práve čítate?
Rôzne pohľady na celospoločenské otázky, vzťahy aj duševné zdravie a pohyb, popkultúru či technológie si môžete nájsť v mailovej schránke každý druhý týždeň.
Ďakujeme za prihlásenie na odber nášho newslettera. Už to skoro je, len ešte jedna drobnosť. Potrebujeme ešte potvrdiť Vašu e-mailovú adresu. Stačí, aby ste klikli na odkaz, ktorý sme vám práve zaslali na váš e-mail.
Je len málo takých ovocných stromov, ktoré v horúci letný deň osviežia tak dobre ako plody morúš. Vedel to už aj rímsky básnik Quintus Horatius Flaccus, ktorý už v 1. v prvom storočí n. l. vedel, že: „Ten prežije v zdraví leto, kto bude jesť po raňajkách čierne moruše trhané zo stromu, kým nepáli slnko.“
Tento článok sa vám zobrazí behom sekúnd aj v najzapadnutejších obciach slovenského vidieka. Nová sieť od O2 v súčasnosti prináša rýchly 4G internet už takmer 94 % obyvateľov Slovenska. Zistite viac na www.o2.sk/internet/4g.
Vedela o tom aj Mária Terézia. Počas jej vládnutia sadili moruše biele popri cestách, aby pocestní mali po ruke mimoriadne svieže ovocie, ktoré si môžu vychutnať v tieni košatých stromov. Moruše čierne sa, pre zmenu, udomácnili vo viniciach, kde poskytovali sladkokyslé plody vinohradníkom ako občerstvenie.
Čo by sme mali o morušiach vedieť?
Naši starí rodičia sadili dva druhy morúš. Morušu bielu a morušu čiernu. Obe moruše pochádzajú z východu. Moruša čierna pochádza z oblasti od Sýrie až po Irán a Afganistan, kým moruša biela až z ďalekej Číny. Oba stromy boli privezené spolu s priadkou morušovou za účelom produkcie hodvábu.
Najprv doviezli morušu čiernu a až neskôr morušu bielu. Priadka morušová samozrejme uprednostnila mäkšie listy moruše bielej, ktoré jej chutili viac čo ovplyvnilo pomer pestovania morúš v prospech práve moruše bielej. Ľudia si postupne uvedomili, že tento strom ponúka oveľa viac, ako len potravu pre húsenice priadky morušovej. Presvedčili ich vynikajúce plody a morušové drevo, ktoré sa vyznačuje vysokou výhrevnosťou. Z plodov sa dajú vyrábať vynikajúce marmelády, džemy, víno či destiláty.
S veľmi zaujímavým spôsobom spracovania plodov morúš sa môžeme stretnúť v kaukazskom regióne. Zahustenú šťavu z plodov tam nalievajú na plátno. Toto plátno sa prikryje druhým plátnom a zavesí sa na sušenie, podobne ako my sušíme posteľnú bielizeň.
Vysušená „lekvárová“ placka sa stáča a z tej sa narezávajú hotové „morušové koláčiky“ bez akýchkoľvek prísad. Za zmienku pri morušiach stojí zaujímavý spôsob jej šírenia. Staré stromy s dutinami sa okrem rozmnožovania semenami rozširujú aj netradičnou cestou, podobne ako vŕby, tak, že sa jednoducho rozčesnú a konáre v mieste kontaktu so zemou zakorenia a vytvoria „nové stromy“.
Zoberme si však morušu čiernu a bielu pod lupu, keďže sa od seba dosť odlišujú.
Moruša čierna
K moruši čiernej sa viaže, jedna zaujímavá príhoda, ktorá hovorí o tom ako sa zrodila moruša trnavská. Botanická zápletka s morušou trnavskou sa začala v polovici júna 1947, keď František Strelka, riaditeľ ovocinárskej školy v Šali, poslal konárik tejto dreviny z katastra obce Častá českému botanikovi Karlovi Dominovi.
Profesor Domin prišiel k záveru, že konáriky z Častej sú nový, zatiaľ nepopísaný druh moruše, ktorú nazval morušou trnavskou. Podľa znakov usúdil, že ide o kríženca moruše čiernej a moruše červenej pôvodom zo Severnej Ameriky. Jeho tvrdenie moderné vedecké metódy vyvrátili a tak je moruša trnavská len odrodou moruše čiernej, ktorá má väčšie plody. Moruša čierna má tuhé, kožovité, ba až drsné listy, ktoré sú zospodu chlpaté.
Strom nedorastá do takých rozmerov ako moruša biela a rastie aj výrazne pomalšie. Plody dozrievajú od júla do septembra a ich dĺžka je 1 až 3 cm. Hmotnosť jednotlivých plodov býva až 16 gramov.
U moruše čiernej sa na jednom konári nachádzajú kvety len jedného pohlavia. Je to bežný jav v čeľadi morušovitých, u ktorých sa môžu vyskytnúť aj „dočasné“ dvojdomé jedince. Je samoopelivá. Vrúbľuje sa často na semenáče moruše bielej, aj keď tieto dva druhy nespolupracujú veľmi dobre a v mieste štepenia vznikajú nádorovité útvary, ktoré v neskoršom veku vedú k odumretiu stromu.
Oveľa lepšie výsledky sú pri vrúbľovaní na vlastný semenáč. Treba však rátať s pomalším rastom a neskorším nástupom plodenia takýchto stromov. “Hlavným mestom“ moruše čiernej je Pukanec a prírodný výtvor Pukanské moruše čierne rozhodne stoja za návštevu.
Moruša biela
Moruša biela je menej náročný druh, ktorý sa vyskytuje v teplejších oblastiach Slovenska. Často bola sadená ako stromoradie popri cestách. Tieto aleje však pomaly dožívajú a nenahrádzajú sa. V tradičných dvoroch južanských gazdov bola moruša biela sadená ako zdroj obživy pre hydinu, ktorá s obľubou konzumovala popadané plody. Listy moruše bielej sú lesklé a často členité, najmä na mladších stromoch.
Farba plodov je rôzna. Môžeme nájsť biele, šedé, ružové, červené až čierne. To isté môžeme povedať aj o veľkosti plodov. Napríklad odroda “Pakistan” má až 8 centimetrov dlhé plody. Stromy dorastajú do väčších rozmerov a vyznačujú sa silnou energiou rastu. Kvôli tejto vlastnosti a spomínanej vysokej výhrevnosti dreva sa s ňou experimentuje ako s drevinou na energetické účely.
Vrúbľuje sa do vlastného semenáča s dobrými výsledkami a takto sa dá urýchliť aj rodivosť stromu. Semenáče majú tendenciu rodiť až okolo 15 roku života, i keď strom je od 5 až 6 roku obsypaný samčími kvetmi.
Moruše si zaslúžia našu pozornosť kvôli ich kráse a nenáročnosti. Je to strom, ktorý sa vám odvďačí vynikajúcimi plodmi bez väčšej starostlivosti. Otázka je, či chcete tú čiernu alebo tú bielu.
Ladislav Bakay je vysokoškolským pedagógom na Fakulte záhradníctva a krajinného inžinierstva SPU v Nitre a ekologickým aktivistom v OZ Jašterica. Je spoluautorom knihy Oskeruše – strom pro novou Evropu. Sledovať ho môžete aj na Facebooku.
Páčil sa vám článok?
Slabé
Loading...
Super
Páči sa vám, čo práve čítate?
Rôzne pohľady na celospoločenské otázky, vzťahy aj duševné zdravie a pohyb, popkultúru či technológie si môžete nájsť v mailovej schránke každý druhý týždeň.
Ďakujeme za prihlásenie na odber nášho newslettera. Už to skoro je, len ešte jedna drobnosť. Potrebujeme ešte potvrdiť Vašu e-mailovú adresu. Stačí, aby ste klikli na odkaz, ktorý sme vám práve zaslali na váš e-mail.
Inšpiratívne články o duševnom zdraví, pohybe, spoločenských témach, popkultúre či technológiách posielame každú druhú nedeľu.
Ďakujeme za prihlásenie na odber nášho newslettera. Už to skoro je, len ešte jedna drobnosť. Potrebujeme ešte potvrdiť Vašu e-mailovú adresu. Stačí, aby ste klikli na odkaz, ktorý sme vám práve zaslali na váš e-mail.
Loading...
