Malou Fatrou sa dá aj prebehnúť. Pozrite na tie výhľady

Zo Stohu prišlo prudké klesanie, aby ho vystriedalo stúpanie na Poludňový grúň.

11. 7. 2016; Autor: Sóda, Foto: Jakub Pediač

Hlavným cieľom výletov do Malej Fatry bývajú Jánošíkové diery – lesné úseky, kde je potrebné pomôcť si kovovými rebríkmi či reťazami. O tých však písať nebudeme. Dnes už je toto pohorie cieľovou destináciou nielen turistov a horolezcov, ale aj bežcov.

Bežcov láka do Malej Fatry hlavne podujatie Malofatranská 50. Je to horský pochod či beh, ktorý účastníkom ponúkne niekoľko vrcholov naraz a priamo z prvej ruky.

Tento rok mali za úlohu bežci prejsť 56 kilometrov, na ktorých nastúpali viac než 4 000 metrov. A to je už veľmi slušná porcia.

Hneď na začiatku čakali na bežcov tri vrcholy: Baraniarky, Žitné a Kraviarske.

S úderom šiestej hodiny rannej vybehlo takmer 350 pretekárov na svoju “sobotnú prechádzku”. Štart bol priamo pred sochou Jánošíka v Terchovej, ku ktorému museli všetci vyjsť, aby mohli neskôr po hlavnej ceste vojsť do doliny.

Malofatranská pätdesiatka patrí k tým najťažším podujatiam svojho druhu na Slovensku. Ani nie dĺžkou, ale prevýšením, povrchom a počasím dokáže prekvapiť aj skúsených bežcov.

Jedným z najťažších stúpaní je určite to na Veľký Rozsutec. Nemenej náročný je aj zostup za pomoci reťazí a rebríkov.

Počet úspešných finišerov je oveľa menší, než počet štartujúcich. Napriek veľkému teplu a ťažkej trati prišlo tento rok úspešne do cieľa Malofatranskej päťdesiatky až 95 z nich a ďalších 19 prišlo do cieľa po limite, ktorý organizátori vopred stanovili na 15 hodín na trati.

Z diaľky vyzerá Veľký Rozsutec ešte horšie, než v skutočnosti je. Nasledovalo otvorené stúpanie na vrchol Stohu.

Aby ste si vedeli predstaviť obtiažnosť pretekov, víťazný čas bol 7:51. Len niečo menej než 8 hodín, teda takmer jeden pracovný deň trvalo Čechovi Jakubovi Uherekovi, kým zdolal všetky vrcholy i sedlá a zbehol do cieľa v dedine Lipovec.

Na bežných pretekoch podobnej vzdialenosti by ste s takýmto časom veľmi nepochodili, ale na takúto ťažkú trať je to vynikajúci čas.

Traverz popod Suchý zišli bežci na Chatu pod Kľačianskou Magurou a odtiaľ do cieľa.

Malá Fatra je krásne pohorie, ktorým sa určite dá aj bežať. Nie je to síce beh, na aký ste zvyknutý z asfaltových mestských pretekov, ale bolieť môže ešte oveľa viac, aj pár dní po.

Ďalší ročník odštartuje v sobotu 1.7.2017, máte teda takmer rok, aby ste natrénovali a takéto výhľady si užili priamo na trase v skupinke ďalších nadšencov horského behu.

Raz týždenne posielame výber toho najlepšieho zo Sódy.

Päť dôvodov, prečo behať s hodinkami

Ak patríte medzi konzervatívnych bežcov, ktorí elektronikou na tele zatiaľ opovrhujú, prinášame niekoľko dôvodov, ktoré vám ponúknu iný pohľad.

čítaj viac