Malou Fatrou sa dá aj prebehnúť. Pozrite na tie výhľady

Zo Stohu prišlo prudké klesanie, aby ho vystriedalo stúpanie na Poludňový grúň.

11. 7. 2016; Autor: Sóda, Foto: Jakub Pediač

Hlavným cieľom výletov do Malej Fatry bývajú Jánošíkové diery – lesné úseky, kde je potrebné pomôcť si kovovými rebríkmi či reťazami. O tých však písať nebudeme. Dnes už je toto pohorie cieľovou destináciou nielen turistov a horolezcov, ale aj bežcov.

Bežcov láka do Malej Fatry hlavne podujatie Malofatranská 50. Je to horský pochod či beh, ktorý účastníkom ponúkne niekoľko vrcholov naraz a priamo z prvej ruky.

Tento rok mali za úlohu bežci prejsť 56 kilometrov, na ktorých nastúpali viac než 4 000 metrov. A to je už veľmi slušná porcia.

Hneď na začiatku čakali na bežcov tri vrcholy: Baraniarky, Žitné a Kraviarske.

S úderom šiestej hodiny rannej vybehlo takmer 350 pretekárov na svoju “sobotnú prechádzku”. Štart bol priamo pred sochou Jánošíka v Terchovej, ku ktorému museli všetci vyjsť, aby mohli neskôr po hlavnej ceste vojsť do doliny.

Malofatranská pätdesiatka patrí k tým najťažším podujatiam svojho druhu na Slovensku. Ani nie dĺžkou, ale prevýšením, povrchom a počasím dokáže prekvapiť aj skúsených bežcov.

Jedným z najťažších stúpaní je určite to na Veľký Rozsutec. Nemenej náročný je aj zostup za pomoci reťazí a rebríkov.

Počet úspešných finišerov je oveľa menší, než počet štartujúcich. Napriek veľkému teplu a ťažkej trati prišlo tento rok úspešne do cieľa Malofatranskej päťdesiatky až 95 z nich a ďalších 19 prišlo do cieľa po limite, ktorý organizátori vopred stanovili na 15 hodín na trati.

Z diaľky vyzerá Veľký Rozsutec ešte horšie, než v skutočnosti je. Nasledovalo otvorené stúpanie na vrchol Stohu.

Aby ste si vedeli predstaviť obtiažnosť pretekov, víťazný čas bol 7:51. Len niečo menej než 8 hodín, teda takmer jeden pracovný deň trvalo Čechovi Jakubovi Uherekovi, kým zdolal všetky vrcholy i sedlá a zbehol do cieľa v dedine Lipovec.

Na bežných pretekoch podobnej vzdialenosti by ste s takýmto časom veľmi nepochodili, ale na takúto ťažkú trať je to vynikajúci čas.

Traverz popod Suchý zišli bežci na Chatu pod Kľačianskou Magurou a odtiaľ do cieľa.

Malá Fatra je krásne pohorie, ktorým sa určite dá aj bežať. Nie je to síce beh, na aký ste zvyknutý z asfaltových mestských pretekov, ale bolieť môže ešte oveľa viac, aj pár dní po.

Ďalší ročník odštartuje v sobotu 1.7.2017, máte teda takmer rok, aby ste natrénovali a takéto výhľady si užili priamo na trase v skupinke ďalších nadšencov horského behu.

Raz týždenne posielame výber toho najlepšieho zo Sódy.

Dvadsaťtriročná slovenská freediverka sa po rekord ponorila až do hĺbky 93 metrov

Aké je to potápať sa so žralokmi v Karibiku, či dotknúť sa dna morskej diery The Blue Hole?

čítaj viac