Päť krásnych plemien psov, ktoré vyšľachtili na Slovensku

História a charakter našej krajiny predurčili, že tieto psy mali ľuďom pomáhať najmä pri love a chove oviec.

21. 1. 2016
Autor: SódaTitulná foto: Jana Goliášová, slovenskycuvac.net
21. januára 2016

Na Slovensku má šľachtenie psov bohatú tradíciu. Vo veľkej miere vychádza z nemeckej, no história a charakter našej krajiny predurčili, že sa chov psov v minulosti orientoval najmä na pracovné plemená. Tie mali ľuďom pomáhať hlavne pri love a pri chove oviec.

Aj kvôli neexistujúcej tradícii sa u nás doposiaľ nikdy nevyšľachtilo žiadne spoločenské plemeno. Zato ale máme týchto päť krásnych plemien, ktorých zachovanie alebo vytvorenie je predovšetkým zásluhou cieľavedomého šľachtiteľského programu slovenských kynológov:

Slovenský čuvač

 

cuvac
biely pes
biele psy
slovenský čuvač
mláďa_čuvač
čuvač
slovak cuvac

Autori fotografií: Jana Goliášováslovenskycuvac.net; Elisabeth Maus Pisula

Tak ako má na našom území silnú tradíciu salašníctvo, aj tento veľký a silný horský pes sa u nás choval ako verný pomocník horalov už pred mnohými storočiami.

Pôvodné meno – tatranský čuvač – sa používalo do roku 1965. Pri jeho uznaní Medzinárodnou kynologickou federáciou za samostatné plemeno sa muselo zmeniť na slovenský. Podobný názov – Tatra owczarek podhalanski – pre svoje plemeno totiž používali už Poliaci.

Hovorí sa o ňom ako o pastierskom psovi, no stádo nepasie, ale skôr stráži. Ako jeden z mála psov dokáže ochrániť ovce pred vlkmi či medveďmi. Pri chove sa tradične udržiavala biela srsť, aby bol v noci viditeľný a odlíšiteľný od škodnej.

Slovenský kopov

 

hound
slovensky kopov
kopov
slovakian hound

Autori fotografií: Pleple 2000; Svenska Mässan, Canucklibrarian

Pre zachovanie čistoty plemena ho už od roku 1770 bolo zakázané krížiť s inými príbuznými duričmi. Na durenie diviakov sa choval údajne už od stredoveku. Je na to predurčený svojimi vlastnosťami – vyniká vytrvalosťou, schopnosťou vnikať do hustých lesných porastov, vie veľmi dobre udržať stopu a vyznačuje sa veľkou smelosťou.

Posledné dve menované kvality sa skúšajú aj na memoriáli Andreja Renču – vrcholnej súťaži pre každého majiteľa tohto psíka, pomenovanej po jednom z nestorov slovenskej loveckej kynológie.

Slovenský hrubosrstý stavač

 

pes
slovensky hrubosrsty stavac
slovensky stavac
stavac
canis lupus familiaris
hrubosrsty pes

Autori fotografií: Michal Urban, slovenskystavac.sk; Monique Gidding

Slovenský hrubosrstý stavač vznikol z troch pôvodných rás: českého fúzača, weimarského stavača a nemeckého drôtosrstého stavača. Cieľom šľachtenia bolo vytvorenie stavača, ktorý by znášal drsné počasie a prácu v našich lesoch. Jeho vrodené vlohy ho predurčujú pre prácu v poli, lese i vo vode, najmä na dohľadanie a prinesenie ulovenej zveri.

Pôvodne boli vedené pod názvom hrubosrstí weimarskí stavači. Avšak nemeckí chovatelia hrubosrstý variant odmietli oficiálne uznať. A keďže práve tieto jedince boli na Slovensku pomerne rozšírené, slovenskí poľovníci, chovatelia a nadšenci sa pričinili o uznanie hrubosrstého stavača ako samostatného plemena v roku 1983.

Československý vlčiak

 

czechoslovakian wolfdog
ceskoslovensky vlciak
vlciak

Autori fotografií: Sonja Paunen

V roku 1955 si chceli československí pohraničníci nechať vyšľachtiť psa, ktorý by mal ideálne vlastnosti na stráženie západnej hranice. Tento cieľ mali kynológovia dosiahnuť skrížením karpatského vlka a nemeckého ovčiaka. Celý projekt bol podporený kvalitným vedeckým výskumom a precíznym šľachtiteľským plánom.

Výsledok však nie celkom naplnil očakávania. Na jednej strane má toto plemeno naozaj huževnatosť a vytrvalosť vlka, no nedá sa vycvičiť tak dobre ako nemecký ovčiak.

Ostalo v ňom mnoho prirodzených inštinktov – napríklad narušiteľa hranice prenasledoval len do momentu, kým mu cestu neskrížila iná zver. Tým pádom bol pre armádu nepoužiteľný. Napriek tomu, že kariéru v armáde nespravil, je to sympatické plemeno kombinujúce priateľskosť psa a temperament vlka.

Tatranský durič

 

Autori fotografií: Ing. Jaroslav Jevčak, Klub chovateľov tatranských duričov

Naše úplne najmladšie plemeno vzniklo v Michalovciach. Tatranský durič by mal mať 75-percentný podiel zo slovenského kopova a zvyšok z dvoch iných poľovných plemien – bavorského farbiara a jazvečíka hladkosrstého.

Toto nové plemeno vzniklo s cieľom lepšie vyhovieť kritériám moderného poľovníctva. Oproti kopovovi má spĺnať požiadavku nižšieho vzrastu, s krátkym durením a schopnosťou dohľadávať postrelenú zver.

V roku 2014 sa podarilo dosiahnuť finálny cieľ – prvykráť spáriť psa tatranského duriča so sukou tatranského duriča.

Raz týždenne posielame výber toho najlepšieho zo Sódy.