Trebichava: Dedina s dvomi gaťami, kde krčmu otvoria raz za rok

Pozrite si život v rázovitej obci, akých je na Slovensku už len málo. Na južnom výbežku Strážovskych vrchov, v bočnom údolí Trebichavského potoka, asi 20 km na severovýchod od Bánoviec nad Bebravou, leží malá dedinka.

21. 10. 2015
Autor: Juraj StaroveckýFoto: Juraj Starovecký
21. októbra 2015

Stáročia tu žili ľudia obklopení horami a lesmi, ktorí chovali ovce a dobytok a hospodárili s pôdou.

Pravdepodobne preto dostala dedina názov Trebichava – “Trebo-chov” alebo “treba chovať“. Názov je doložený v prvých písomných listinách z roku 1396 ako Trebichavy, z roku 1481 ako Trebychawa, z roku 1598 ako Trebichawa, maďarsky Trebichava, Terbók.

Pôvodne patrila dedina k Beckovskému, neskôr k Uhrovskému panstvu. V minulosti tu boli panské majere a lomy na menej kvalitný mramor. V 19. storočí pribudla v dedine nová pálenica, rozvíjalo sa ovocinárstvo a sušenie ovocia.

 

Dodnes v dedine prežili pozostatky sušiarní, v jednej z nich sa po rekonštrukcii počas Dní ovocia a medu klasickým spôsobom pripravujú kúsky ovocia, krájané po zvislej osi, nazývané štiepky, krížalky i krúžalky.

Dve hlavné ulice Trebichavy nazývajú miestni ľudia familiárne pravá a ľavá gaťa – dedina totiž z leteckého pohľadu vyzerá ako nohavice. Nad obcou sa týči klasicistická zvonica zo začiatku 19. storočia, ktorej zvon patrí medzi chránené pamiatky. 

Bývalý starosta, pán Jozef Bičana, má doma poklad – zašlý modrý zošit, z ktorého loví staré štatistiky. Podľa neho v Trebichave počas prvej svetovej vojny žilo okolo 800 obyvateľov, po druhej svetovej vojne sa tento počet znížil na 650. Odvtedy už len klesá.

Z kedysi živého osídlenia sa ľudia začali hromadne sťahovať za prácou do miest a okolitých obcí, odchádzali na sezónne práce, hlavne do Čiech. Z pastvín sa postupne vytratili početné stáda a po pôvodných obyvateľoch ostali len chátrajúce domy.

Dnes tu žije 38 stálych obyvateľov. Mnohí, aj keď tu už nebývajú, sa sem vracajú aspoň na víkend. Cez pracovný týždeň tu niekedy nestretnete ani živú dušu.

Miestni poľovníci sa starajú nielen o divú zver v okolitých lesoch, ale aj o starú školu, ktorá bola postavená ešte za prvej republiky. Tabuľu či školské lavice však v nej už nenájdete, po rekonštrukcii budova začala slúžiť ako poľovnícky klub.

V budove dnešného kultúrneho strediska kedysi fungoval ochotnícky spolok, po ktorom ostalo už len vŕzgajúce drevené pódium.

Podhorské dni ovocia a medu

Trebichava je počas celého roku nenápadná a zabudnutá obec, no v jeden deň do roka sa zmení na nepoznanie.

Niekoľkoročná tradícia Podhorských dní ovocia a medu, vždy v prvú októbrovú sobotu, priláka návštevníkov z blízkeho aj vzdialeného okolia.

Varí sa guláš, rozvoniava medovina, v kultúrnom stredisku sa pyšne vystavujú najkrajšie kúsky ovocia, a čo je skutočne výnimočné — otvorí sa dávno zatvorená krčma. Spolu s potravinami ju zrušili už pred rokmi. Nebolo koho obslúžiť.

Napriek vymierajúcej populácii sa však v posledných rokoch migrácia z istého pohľadu obracia. Stále viac ľudí skupuje staré domy, renovuje ich a prerába na víkendové chalupy. 

Možno čoskoro dedina stratí všetkých pôvodných starousadlíkov, nahradia ich chalupári so svojimi rodinami.

Niet sa čomu diviť. Trebichava je zasadená do lona prírody, ďaleko od ruchu mesta a civilizácie. Ideálne miesto pre pokoj a relax.

Foto © 2009 Juraj Starovecký

Páčil sa vám článok?
Slabé
12345 (No Ratings Yet)
Loading...
Super

Raz týždenne posielame výber toho najlepšieho zo Sódy.