Tradícia, na ktorú sa pri slivkách zabudlo

12. 6. 2016; Autor: Laco Bakay, Titulná foto: Harshal Hirve

Na slivky ako také sme na Slovensku nezabudli. Pestujeme ich vo veľkom. Zabudli sme pri nich len na jednu podstatnú vec. Najprv sa však pozrime do histórie.

Slivka domáca je kultúrnou plodinou a vznikla krížením trnky a mirabelky. Historické záznamy potvrdzujú jej pestovanie už pred 2 000 rokmi a prvenstvo importu sliviek na európske územie sa prisudzujé Alexandrovi Veľkému.

Tieto plody očarili aj starých Rimanov. Básnik Marcus Valerius Martialis v jednej svojej básni opisuje blahodarný vplyv sliviek pri nafúknutom bruchu. Najväčším centrom pestovania sliviek v staroveku bolo mesto Damask.

Zdroj: License: CC-BY-2.0, Adám Dudás

Od staroveku sa pestovanie sliviek rozmohlo a vznikali rôzne podruhy, odrody a variety. Na naše územie sa dostalo v 5. storočí a odlišovala sa od trniek len nepatrne. V našich záhradách sa darí slivkám, ringlotám, špendlíkom i mirabelkám. Tieto stromy si pestovateľov získali najmä vďaka nenáročnosti a relatívne esastým a hojným úrodám.

Slivky sú obľúbené najmä kvôli džemu a destilátu, ktorý sa z nich vyrába. Konzumácia čerstvých sliviek má taktiež blahodarné účinky na ľudské telo. Dužina obsahuje vitamíny A, B1, B2, C, minerály a pektíny.

Slivky sa využívajú aj ako vynikajúce podpníky. Stačí spomenúť najčastejšie používaný podpník St. Julien.

Bohužiaľ, pestovateľskú idylku narušilo veľmi nebezpečné vírusové ochorenie šarka, ktorá postihla slivky na celom svete. Hostiteľmi šarky nie sú len slivky, ale napríklad aj marhule, broskyne a ostatné kôstkoviny. Na túto chorobu doplatila naša najpestovanejšia odroda sliviek – Bystrická.

Mirabelky
Mirabelky, Zdroj: License: CC-BY-2.0, Robin Ellis

Ostatné staré odrody ako Durandzie, Belice, Althanova ringlota, Zelená ringlota alebo Oulinská sú na ústupe, ale u našich českých susedov sa už dostali na trh.

Ovocné škôlky ponúkajú čiastočne rezistentné odrody ako napríklad Jojo, ale aj táto odrody týmto ochorením trpí. A teraz sa dostávame k časti, kde by sme mali odhaliť na aký poklad sme vlastne pri slivkách zabudli.

V minulosti naši starí rodičia uchovávali tradíciu, že kôstky sliviek, ktoré sa nedostali do kotla, putovali v košíku do oblastí, kde ich gazdovia, roľníci a potulní sadári vysievali do remízok a medzí.

V rámci práce či prechádzok sa po niekoľkých rokoch na tieto miesta vracali a degustovali plody týchto náhodných semenáčov. Tie, ktoré obstáli, ponechali, a tie, ktoré chuťové bunky nepresvedčili, odstránili.

Takto vznikali nové odrody, ktoré boli vitálne a so šarkou vedeli spolunažívať. Dôkazom sú nálezy lokálnych populácií Bystrickej slivky zo Slovenska a Maďarska, ktorá so šarkou spolunažíva v relatívnej pohode.

Ponaučenie, ktoré nám slivky priniesli je: “Keď odhadzuješ kôstku od slivky, zahoď ju tam, kde má šancu vyrásť v pekný strom.”

Raz týždenne posielame výber toho najlepšieho zo Sódy.

9 liečivých rastlín, ktoré rastú v máji

Poznáte naše liečivé bylinky, okolo ktorých tak často chodíme počas prechádzok?

čítaj viac