Na slivky ako také sme na Slovensku nezabudli. Pestujeme ich vo veľkom. Zabudli sme pri nich len na jednu podstatnú vec. Najprv sa však pozrime do histórie.
Slivka domáca je kultúrnou plodinou a vznikla krížením trnky a mirabelky. Historické záznamy potvrdzujú jej pestovanie už pred 2 000 rokmi a prvenstvo importu sliviek na európske územie sa prisudzujé Alexandrovi Veľkému.
Tieto plody očarili aj starých Rimanov. Básnik Marcus Valerius Martialis v jednej svojej básni opisuje blahodarný vplyv sliviek pri nafúknutom bruchu. Najväčším centrom pestovania sliviek v staroveku bolo mesto Damask.
Od staroveku sa pestovanie sliviek rozmohlo a vznikali rôzne podruhy, odrody a variety. Na naše územie sa dostalo v 5. storočí a odlišovala sa od trniek len nepatrne. V našich záhradách sa darí slivkám, ringlotám, špendlíkom i mirabelkám. Tieto stromy si pestovateľov získali najmä vďaka nenáročnosti a relatívne esastým a hojným úrodám.
Slivky sú obľúbené najmä kvôli džemu a destilátu, ktorý sa z nich vyrába. Konzumácia čerstvých sliviek má taktiež blahodarné účinky na ľudské telo. Dužina obsahuje vitamíny A, B1, B2, C, minerály a pektíny.
[the_ad_placement id=“injektaz-datahit“]
Slivky sa využívajú aj ako vynikajúce podpníky. Stačí spomenúť najčastejšie používaný podpník St. Julien.
Bohužiaľ, pestovateľskú idylku narušilo veľmi nebezpečné vírusové ochorenie šarka, ktorá postihla slivky na celom svete. Hostiteľmi šarky nie sú len slivky, ale napríklad aj marhule, broskyne a ostatné kôstkoviny. Na túto chorobu doplatila naša najpestovanejšia odroda sliviek – Bystrická.
Ostatné staré odrody ako Durandzie, Belice, Althanova ringlota, Zelená ringlota alebo Oulinská sú na ústupe, ale u našich českých susedov sa už dostali na trh.
Ovocné škôlky ponúkajú čiastočne rezistentné odrody ako napríklad Jojo, ale aj táto odrody týmto ochorením trpí. A teraz sa dostávame k časti, kde by sme mali odhaliť na aký poklad sme vlastne pri slivkách zabudli.
V minulosti naši starí rodičia uchovávali tradíciu, že kôstky sliviek, ktoré sa nedostali do kotla, putovali v košíku do oblastí, kde ich gazdovia, roľníci a potulní sadári vysievali do remízok a medzí.
V rámci práce či prechádzok sa po niekoľkých rokoch na tieto miesta vracali a degustovali plody týchto náhodných semenáčov. Tie, ktoré obstáli, ponechali, a tie, ktoré chuťové bunky nepresvedčili, odstránili.
Takto vznikali nové odrody, ktoré boli vitálne a so šarkou vedeli spolunažívať. Dôkazom sú nálezy lokálnych populácií Bystrickej slivky zo Slovenska a Maďarska, ktorá so šarkou spolunažíva v relatívnej pohode.
Ponaučenie, ktoré nám slivky priniesli je: „Keď odhadzuješ kôstku od slivky, zahoď ju tam, kde má šancu vyrásť v pekný strom.“
Ladislav Bakay je vysokoškolským pedagógom na Fakulte záhradníctva a krajinného inžinierstva SPU v Nitre a ekologickým aktivistom v OZ Jašterica. Je spoluautorom knihy Oskeruše – strom pro novou Evropu.
Páčil sa vám článok?
Slabé
Loading...
Super
Páči sa vám, čo práve čítate?
Rôzne pohľady na celospoločenské otázky, vzťahy aj duševné zdravie a pohyb, popkultúru či technológie si môžete nájsť v mailovej schránke každý druhý týždeň.
Ďakujeme za prihlásenie na odber nášho newslettera. Už to skoro je, len ešte jedna drobnosť. Potrebujeme ešte potvrdiť Vašu e-mailovú adresu. Stačí, aby ste klikli na odkaz, ktorý sme vám práve zaslali na váš e-mail.
I keď sa Slovensko neradí medzi svetové kávičkárske veľmoci, Slováci si tento nápoj veľmi radi vychutnávajú. A ak sa dobrá a kvalitná káva spojí so zaujímavým a neočakávaným priestorom, pôžitok z nej sa znásobí a pridá sa k nemu ešte aj zážitok z atypického miesta. Našli sme pre vás desať zaujímavých miest, kde si kávu vychutnáte v netradičnom prostredí.
Nedá sa o každej kaviarni povedať, že ste sa do nej doplavili. Do tejto sa dá prísť nielen ľoďou, ale aj peši, na bicykli, autom či na vodnom skútri. Nachádza sa totiž nie pri Dunaji ale rovno na ňom a pri populárnej hrádzi. Je to jednoducho, vkusne a moderne zariadená kaviareň v námorníckom štýle, čiže perfektne odzrkadľuje svoje prostredie.
Je to rodinná firma, koláčiky v jej ponuke majiteľia pečú doma a taktiež pomáhajú s prípravou nápojov a obsluhou hostí. Vždy vás tu s úsmevom privítajú, popýtajú sa na váš deň, povedia vám niečo o tom ich.
V ponuke sú skvelá káva, koktejly, koláčiky, alko a nealko nápoje a mnoho iných drobností. Z tejto kaviarne naozaj cítiť, že majitelia majú svoju prácu radi, robia to poctivo a s láskou a na svoju kaviareň na netradičnom mieste sú právom hrdí. A ak sem prídete v lete tesne pred západom slnka, dostanete ku svojej káve ešte aj nádhernú farebnú show na terase priamo na hladine Dunaja.
Táto ortodoxná synagóga v Trnave stojí už od 19.storočia. Celkom netradične pre Trnavu, nemá žiadnu vežu a zvonka pôsobí docela jednoduchým dojmom. Zvnútra je to však naozaj dychberúca stavba. Dokonca získala aj ocenenie ako najkrajšie zrekonštruovaná sakrálna stavba na Slovensku.
Dnes už je synagóga odsvätená a jej novou úlohou je vítať ľudí v jej priestoroch a pomôcť im zrelaxovať a cítiť sa v jej útrobách príjemne. V snahe uchovať túto krásnu stavbu aj pre budúce generácie sa z jej vnútra stala štýlová kaviareň a multifunkčný priestor, kde sa často konajú rôzne akcie pre verejnosť.
Ak máte náladu vychutnať si doslova nebeskú kávu, tak asi najbližšie sa k nej dostanete na tomto mieste. Bude ju totiž piť v nadmorskej výške 2 634 metrov nad morom, teda v najvyššie položenej kaviarni na Slovensku, na vrchole Lomnického Štítu.
A ak ešte vystihnete aj krásne slnečné počasie, tak vám garantujeme, že na Slovensku budete mať zaručene najkrajší výhľad. Prečo sa kaviareň vlastne volá Dedo? Pretože je to zároveň aj dávna prezývka Lomnického Štítu.
Najnovší prírastok do neustále sa rozrastajúcej rodiny bratislavských kaviarní. Kaviareň je zaujímavá tým, že sa nenachádza v budove ale netradične v sofistikovane a dizajnovo pôsobiacom presklennom kontajneri, s pridanými terasami na vonkajšie sedenie. Okrem tradičných kaviarenských pochúťok ako sú dobrá kávička a vychýrené koláčiky z domácej výroby, ponúkajú aj vždy aktuálne menu, dostupného počas celého dňa.
Časy, kedy sme sa v Bratislave vozili do školy a práce autobusmi Ikarus, sú už síce pár rokov históriou ale kto by pociťoval nostalgiu, tak si na tieto autobusy môže v dobrom zaspomínať. Kde inde než priamo na hlavnej autobusovej stanici Mlynské Nivy v Bratislave a priamo vo dvoch z originálnych v minulosti používaných Iakrusoch spojených a premenených na vskutku originálnu kaviareň.
Toto miesto úspešne funguje už 6 rokov a stalo sa aj populárnym objektom fotografií nielen turistov. V ponuke okrem kávičky sú aj jedlá ako pizza, bagety a rôzne sladké dobroty. A dokonca máte k dispozícii aj televíziu a WiFi pripojenie. Kaviareň je otvorená každý pracovný deň od 8 hodiny ráno do 9 večer a počas víkendov vždy v nedeľu od 10 rána do 7 hodiny večer.
Na káve sa budete cítiť ako u v obývačke. Veľké retro sedačky a originálny nábytok, skvelá kávička a čerstvé koláče vytvárajú pohodovú atmosféru. Zaujímavou dekoráciou sú bezpochyby aj farebné dáždniky visiace zo stropu. Pravidelne sa tu organizujú premietania zaujímavých filmov, cestopisov a hrajú tu rôzne kapely.
Kávička na radnici neznie zrovna ako tá najlákavejšia ponuka, ale v tejto konkrétnej radnici vám bude chutiť.
Táto radnica už totiž svojmu pôvodnému účelu dávno neslúži a miesto vybavovania sem chodia teraz ľudia relaxovať a úžívať si skvelú kávu, nápoje a chutné jedlo. Keďže je tu dosť miesta, tak sa tu často konajú aj rôzne oslavy, svadby alebo iné podujatia. Interiér radnice sa pýši krásnymi klenbami a celá budova dýcha historickou atmosférou.
Veľa ľudí ju nazýva aj niečo medzi stodolou a obývačkou. Steny interiéru tejto kaviarne sú totiž takmer úplne celé pokryté paletami. Majiteľ chcel vytvoriť originálny ale zároveň finančne nenáročný priesor a preto sa rozhodol využiť palety.
Zabil tak dve muchy jednou ranou pretože palety majú okrem dekoračnej aj inú funkciu. Slúžia ako skvelý odkladací priestor. Zámer sa mu vyplatil a kaviareň sa teší veľkej obľube kávy, vína a nákupov milujúcej verejnosti.
Mimoriadne netradičné miesto pre kaviareň si vybrali v centre Martina. Na kávičku si tu máte možnosť zájsť na strechu jedného z domov a dostanete sa sem jedine výťahom. Kaviareň má na streche aj trávnatý priestor a pár stromov, kde si môžte zahrať hru croquet a návštevníkom je k dispozícii aj statický ďalekohľad, z ktorého sa dá popozerať celé mesto.
Kaviarnička je populárnym miestom nielen pre oddych ale i učenie študentov, ktorí si sem chodia poležať na tráve ale aj pre mamičky s deťmi.
Zaujímavý, a menej tradičný priesor pre kaviareň. Pri šálke dobrej kávičky si zároveň vychutnajte aj pohľad na krásne klenby a maľby stropu kaviarne, ktoré dýchajú atmosférou. Budova má historický charakter čo sa jej zovňajšku týka a z vnútorných priestorov a zariadenia kaviarne cítiť určitú dávku noblesy. No a na samotnej kvalite kávičky súi tu taktiež dávajú veľmi záležať. Držia sa hesla: Káva by mala byť horúca ako peklo, čierna ako diabol, čistá ako anjel, očarujúca ako láska.
Ako už samotný názov napovedá, táto kaviareň rozhodne nepatrí medzi tie “normálne, klasické” miesta, kam si človek príde vychutnať voľnú chvíľku pri káve, či už sám alebo s priateľmi. Spoločnosť vám tu budú robiť prítulné mačičky. Môžte sa s nimi hrať, hladkať ich alebo sa len pozerať ako spia alebo relaxujú na stoličkách a pohovkách okolo vás.
Samozrejme platí tu aj pár extra pravidiel. Neberte napríklad so sebou svojho psa ak sa sem chystáte, dodržiavajte základné pravidlá hygieny a zvážte či sem ísť ak máte alergiu alebo trpíte inými zdravotnými problémami.
Ak ste však pod stresom, tak toto miesto vám zaručene pomôže sa ho rýchlo zbaviť.
Ktorú z nich ste už navštívili? Chutilo vám?
Páčil sa vám článok?
Slabé
Loading...
Super
Páči sa vám, čo práve čítate?
Rôzne pohľady na celospoločenské otázky, vzťahy aj duševné zdravie a pohyb, popkultúru či technológie si môžete nájsť v mailovej schránke každý druhý týždeň.
Ďakujeme za prihlásenie na odber nášho newslettera. Už to skoro je, len ešte jedna drobnosť. Potrebujeme ešte potvrdiť Vašu e-mailovú adresu. Stačí, aby ste klikli na odkaz, ktorý sme vám práve zaslali na váš e-mail.
Inšpiratívne články o duševnom zdraví, pohybe, spoločenských témach, popkultúre či technológiách posielame každú druhú nedeľu.
Ďakujeme za prihlásenie na odber nášho newslettera. Už to skoro je, len ešte jedna drobnosť. Potrebujeme ešte potvrdiť Vašu e-mailovú adresu. Stačí, aby ste klikli na odkaz, ktorý sme vám práve zaslali na váš e-mail.
Loading...
