Zabudnuté poklady slovenských záhrad: Duly

7. 5. 2016; Autor: Laco Bakay, Titulná foto:: Rebecca Siegel

Už v slávnom diele Miguela de Cervantesa radil zbrojnoš Sancho Panza svojmu pánovi Don Quijotovi, aby si liečil svoje žalúdočné problémy dulou.

Zaujímavá je aj rómska tradícia, ktorá hovorí, že ak chcela mať tehotná žena silného chlapčeka musela zjesť dulu, ktorá bola namočená v krvi jej manžela. Samozrejme to “fungovalo” len vtedy, keď sa to aplikovalo počas ubúdajúceho mesiaca. V Portugalsku toto ovocie nazývajú “marmelo” a práve od neho je odvodený názov marmelády.

kvet dule
Kvitnúca dula: License: CC-BY-2.0, Autor: Raider of gin

Latinské rodové meno duly pochádza z jej gréckeho názvu kydonské jablko podľa starovekého krétskeho prístavu Kydonia. Dula získala meno na základe miesta obchodovania s jej plodmi, pretože pochádza z oblasti Kaukazu.

Na tomto území ju pestovali už pred 4000 rokmi, neskôr sa dostala do starovekého Grécka (600 p.n.l.) a do antického Ríma (200 p.n.l.). Vďaka rímskemu impériu sa rozšírila do oblastí Európy spolu s viničom.

Duly možno poznáte skôr pod ľudovými názvami ako gdula, guňa, birš alebo bižalma (z maďarského birsalma). Ide o menší strom alebo ker, ktorý je nápadný najmä na jeseň žltými, plstnatými a voňavučkými plodmi, ktoré môžu mať tvar jablka alebo hrušky.

Samotná dula je nenáročná, netrpí škodcami vo veľkej miere, ale môžeme na nej spozorovať škodcov, ktorí vyhľadávajú najmä dreviny z čeľade ružovité. Plody duly sú tvrdšie a nutričnou honotou sa vyrovnajú jablkám.

polovice dule
Polovičky dule: License: CC-BY-2.0, Autor: Rebecca Siegel

Najvýznamnejšou súčasťou dúl je vysoký obsah pektínu, ktorý má liečivé účinky a má široké využitie v potravinárstve. Pozor, najviac pektínu sa nachádza v šupke a v jadrovníku plodov.

U nás dozreté duly obsahujú veľa trieslovín a preto sa musia upraviť. V teplejších regiónoch ako napr. v Turecku sa dajú duly jesť aj surové. Tieto duly sa nazývajú “širin”. Mimochodom Turecko je najväčším producentom duly a ročne jej vyprodukuje 135 tisíc ton. Dozreté plody sú veľmi aromatické a práve preto ich naše staré mamy dávali do skríň medzi bielizeň ako prírodný “deodorant“ a odpudzovač molí.

Z duly sa dajú robiť vynikajúce džemy, marmelády, kompót, želatína, dulový syr, sušená dula ale aj dulovica. Typickým dezertom Kataláncov je konzumácia dulového syra so syrom “manchego”. Pri výrobe destilátu treba do kvasu pridať enzýmy, ktoré pektíny rozložia. Chuť a vôňa duly sú jedinečné a nedajú sa prirovnať k ničomu inému.

marmelada
Dulový džem: License: CC-BY-2.0, Autor: Rebecca Siegel

Na svete existuje približne 200 registrovaných odrôd dúl, ktoré sa líšia veľkosťou, konzistenciou dužiny a vôňou. Pred zakúpením je dobré sa najprv oboznámiť sa s odrodami, a vybrať takú, ktorá sa najviac bude hodiť na vybraný účel. Naríklad odroda “Vranja“ má síce veľké plody, ale vôňou by vás nepresvedčila.

Takisto skladovateľnosť je u odrôd značne rozličná. Niektoré musia byť spracované do štyroch týždňov, iné sa dajú v optimálnych podmienkach skladovať až mesiace. Pri spracovaní dúl si treba dať veľký pozor, pretože tvrdý jadrovník a dužina vyžadujú ostrý nôž a šikovné ruky.

Takže ak vás bude nabudúce trápiť žalúdok, spomeňte si na dobré rady starého dobrého zbrojnoša Sancho Panzu a doprajte si sušené plátky duly.

Raz týždenne posielame výber toho najlepšieho zo Sódy.

Zabudnuté poklady slovenských záhrad: Driene

Obsahujú veľa vitamínu C, potešia každého rezbára a dokonca dali mená viacerým slovenským obciam.

čítaj viac